Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-19-2019.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného J. D. a spol., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného J. D. a obžalovaného J. X. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/26/2018 zo dňa 03.12.2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. marca 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných J. D. a J. X. z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaných J. D. a J. X. vinnými zo spáchania prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili na tom skutkovom základe že: obžalovaní J. D. a J. X. spoločne dňa 09.04.2017 v čase približne o 02.16 hodine na I. R. X. v obci W. na parkovisku pri reštaurácii O. O. Y., po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadli poškodeného A. E. a to tak, že ho opakovane udierali a kopali do rôznych častí tela v dôsledku čoho spadol poškodený A. E. na zem, kde pokračovali v úderoch a kopoch, čím mu spôsobili zranenia zlomeninu pravej ramennej kosti v hornej časti, v oblasti tzv. chirurgického krčka s posunom úlomkov, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou 4 - 5 týždňov. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému J. D. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. nezistiac žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému J. X. súd I. stupňa uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. nezistiac žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Einsteinova 25, Bratislava vo výške 2.219,49 eur.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vykonané dôkazy a tieto vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne. Vinu obžalovaných mal za preukázanú na základe výpovedí poškodeného, ktorý jednoznačne opísal skutkový dej a uviedol, že obžalovaný J. D. na parkovisku vykrikoval, vulgárne mu nadával a on sa na obžalovaného iba zahnal, ani ho neudrel, no potom ho už obaja obžalovaní bili a kopali a to aj vtedy keď už bol na zemi. Poukázal aj na výpoveď svedka W. J., ktorý rovnako uviedol, že už vnútri v podniku prišiel k nim obžalovaný J. D. a to opakovane, hoci predtým sa nepoznali. Taktiež
vonku začal s nadávkami a povedali im, aby išli za ním, oni išli a on dal aj obžalovanému D. facku. Súd I. stupňa konštatoval, že o výpovedi poškodeného ako aj uvedeného svedka nemal dôvod pochybovať, pretože v zhode s ich výpoveďami je aj obrazový záznam, ktorý bol vykonaný ako dôkaz na hlavnom pojednávaní prehratím. Súd I. stupňa sa vysporiadal aj s obranou obžalovaných, ktorí tvrdili, že práve oni boli napadnutí.
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote odvolaním napadli obaja obžalovaní. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslali prostredníctvom svojej obhajkyne sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku I. stupňa podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a vrátenia veci súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby odvolací súd v súlade s ust. § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vec postúpil lebo mali za to, že tak mal urobiť už súd I. stupňa podľa § 280 ods. 2 Tr. por. V prvom rade poukázali na to, že poškodeného A. E. nenapadli. Práve poškodený bol iniciátorom celého incidentu a teda aj fyzického konfliktu. Poškodený A. E. po spoločnej dohode s W. J. pristúpili k obžalovanému J. D. a fyzicky ho napadli a až následne v dôsledku odvracania priamo hroziaceho útoku medzi obžalovanými a poškodeným došlo k vzájomnej fyzickej potýčke a fyzickému kontaktu. V nadväznosti na okolnosti prípadu, samotný priebeh celého incidentu, ako aj poukazujúc na mechanizmus vzniku zranenia tvrdili, že jednoznačne možno vylúčiť, že zranenie poškodeného bolo spôsobené úmyselným konaním zo strany obžalovaných, poukazujúc aj na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu. Uvedený znalec v znaleckom posudku a aj v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní mal potvrdiť, že zranenie poškodeného mohlo byť spôsobené aj iným spôsobom a to mimovoľne bez priameho zavinenia zo strany obžalovaných a to jednoducho spontánnym pádom na zem v dôsledku balancu, ktorý počas incidentu mohol dostať. Poukázali aj na skutočnosť, že poškodený počas celého večera popíjal alkohol, pričom v čase incidentu bol práve poškodený pod vplyvom alkoholu, pričom hodnota v dychovej skúške nameraná u neho bola 0,72 mg/l, pre porovnanie u obžalovaného X. 0,39 mg/l a obžalovaného D. 0,62 mg/l. Čisto hypoteticky keby aj pripustili, že zranenie poškodeného bolo spôsobené v dôsledku incidentu s obžalovanými, pričom nechceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a v čase a priebehu incidentu nevedeli, že svojim konaní môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť. V neposlednom rade poukázali aj na skutočnosť, že poškodený A. E. bol v rovnakom konaní a to v priestupkovom konaní pred Okresným úradom Topoľčany odborom všeobecnej vnútornej správy vo vzťahu k nim uznaný vinným z priestupku, pričom miesto, čas, priebeh incidentu ako aj okolnosti spáchané skutku - priestupku boli totožné s miestom, časom, priebehom a okolnosťami skutku, ktorý je predmetom ich trestného konania. Poškodený A. E. bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená pokuta vo výške 10,- eur. Vyslovili otázku prečo sa jeden rovnaký incident posudzuje vo vzťahu k poškodenému ak priestupok a súčasne ten istý totožný incident vo vzťahu k ich osobám je posudzovaný ako trestný čin. Druh a výmera trestu, ktorý im bol uložený nepovažovali za správny, keď súd I. stupňa aplikoval ako druh trestu trest odňatia slobody, pričom z ich strany bol podaný návrh aj na aplikáciu peňažného trestu. Obaja sú zamestnaní, a preto pre aplikáciu tohto druhu trestu boli splnené všetky zákonné dôvody. Následne sa nestotožnili ani s názorom súdu I. stupňa keď v rámci aplikácie poľahčujúcich okolností neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. Obaja viedli a aj vedú riadny život a nemajú záznam v registri trestov pre žiadny trestný čin.
Verejné zasadnutie odvolacie súdu bolo vykonané v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por v neprítomnosti obžalovaných, ktorí sa naň nedostavili.
Obhajkyňa obžalovaných na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody odvolania, pričom upriamila pozornosť na to, že skutková veta uvedená v napadnutom rozsudku nie je totožná s priebehom deja a to poukazujúc na výpoveď poškodeného a závery znaleckého posudku. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že zranenie poškodeného nebolo spôsobené aktívnym mechanizmom, pričom neboli preukázané ani kopy ani údery. Vyslovila názor, že zranenia, ktoré utrpel poškodený mohli byť spôsobené aj po páde cestou domov a nemuseli byť v priamej súvislosti s konaním obžalovaných. V konečnom návrhu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť tomuto súdu aby ju znovu prejednal a rozhodol alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a v zmysle § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vec postúpiť na príslušný okresný úrad, keďže tak mal urobiť už súd I. stupňa podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
Zástupkyňa krajského prokuratúra na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, pretože súd I. stupňa vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie a vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaných. Súd I. stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestov obžalovaným, pretože tieto zodpovedajú tak povahe páchateľov ako aj charakteru trestnej činnosti. Na záver navrhla odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami - obžalovanými, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému mohli odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaných nepodal prokurátor) a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu I. stupňa. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, pričom tieto vyhodnotil tak samostatne ako aj v ich súvislostiach a dospel k záveru, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku uvedeného v napadnutom rozsudku a že svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaných trestných činov. Aj odvolací súd poukazuje na výpovede poškodeného a svedkov ale predovšetkým na kamerový záznam, ktorý bol ako dôkaz vykonaný aj na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa jeho prehratím. Nie je možné spochybňovať výpovede poškodeného a svedka W., pretože tieto sú podporené celým radom vo veci vykonaných dôkazov. Tu odvolací súd poukazuje na právne úvahy súdu I. stupňa nachádzajúce sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa plne stotožnil. Súd I. stupňa sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal aj s obranou obžalovaných, že práve poškodený bol práve ten kto vyprovokoval celý incident. Správne poukázal súd I. stupňa na prehratý kamerový záznam, s ktorého je zrejmé, že obžalovaný J. X. poškodeného schytil a hodil o múr, pričom poškodeného následne obaja kopali (obžalovaný J. D. 2x a obžalovaný J. X. 1x) a obaja poškodeného opakovane udierali päsťami a to aj počas toho, keď už poškodený ležal na zemi. Čo sa týka druhu a výmery trestu v prípade obžalovaných odvolací súd poukazuje na správne úvahy súdu I. stupňa, ktorý postupoval v zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák. a do úvahy bral nielen spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osoby obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy. Súd I. stupňa správne neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. teda vedenie riadneho života u obžalovaných pred spáchaním trestného činu. Obžalovaný J. sa už v minulosti dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený, avšak hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený avšak ako vyplýva z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktoré boli riešené na úseku priestupkov a to v celkovom počte 7, pričom nejde len o priestupky spáchané na úseku dopravy ale aj o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom išlo o fyzické napadnutie inej osoby, za čo bola obžalovanému uložená poriadková pokuta vo výške 10,- eur. Obžalovaný J. X. v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam avšak z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že má 5 záznamov, pričom ide o priestupky spáchaný na úseku dopravy. Súd I. stupňa keďže nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Tr. zák. a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť ukladal obom obžalovaným samostatne trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe prísnejšieho trestného činu a tak ukladal tresty v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Pokiaľ súd I.
stupňa ukladal obžalovaným každému samostatne trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, takto uložený trest nebolo možné považovať za neprimerane prísny a to aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade obžalovaných súd I. stupňa ukladal trest výchovný, teda s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest považoval odvolací súd nielen s poukazom na charakter trestnej činnosti ale aj osoby obžalovaných za primeraný. Odvolací súd však zistil, že súd I. stupňa mal v prípade oboch obžalovaných prihliadať na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže ich uznal vinnými zo spáchania dvoch trestných činov. Následne mal upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora uvedené pochybenie nebolo možné napraviť z toho dôvodu, že by došlo k sprísneniu trestu. Čo sa týka výroku o náhrade škody aj tento považoval odvolací súd za zákonný a správny, keďže poškodená spoločnosť si svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas a aj ho dokladovala listinnými dôkazmi. Keďže odvolací súd pri preskúmaní predloženého spisového materiálu a dôvodov, uvádzaných obžalovanými v písomných dôvodoch odvolania, nezistil žiadny dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, riadiac sa aj zásadou „zákaz zmeny k horšiemu“ vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie v neprospech obžalovaných zo strany prokurátora podané nebolo, odvolania obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.