Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-2-2021.pdf
PDF · 113.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: Y. Ž., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa (rozhodujúc generálnym riaditeľom), Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.02.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 740 817 8745 0 zo dňa 08.02.2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 07.09.2020, č. XXX XXX XXXX X bol žalobcovi postupom podľa ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, od 22. júna 2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 250,60 EUR mesačne. V jeho odôvodnení sa uvádza, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, a výsledok tohto posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 17. augusta 2020. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Pokiaľ ide o potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, tento je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 22 rokov a 161 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov 22. júna 2020. Určená suma invalidného dôchodku 243,50 Eur mesačne bola žalobcovi podľa ust. § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, čo je o 7,10 EUR mesačne, na 250,60 Eur mesačne.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) dňa 08.02.2021 (č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X) a ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 07.09.2020, č. XXX XXX XXXX X.
3. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že z dôvodu odvolania podaného žalobcom, bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 16. novembra 2020, pričom posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na pôvodnom posúdení, nevyhovel odvolaniu žalobcu a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 14. januára 2021 s nasledovným záverom: žalobca bol v júli 2019 hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach pre akútne srdcové zlyhanie. Koronarograficky bolo potvrdené trojcievne koronárne postihnutie. Realizovaný bol dvakrát aortokoronárny bypass (CABG), čo je kardiochirurgická operácia, ktorej cieľom je premostenie zúženého úseku koronárnej cievy srdca tepenným alebo žilovým štepom a zlepšenie zásobovania postihnutého srdcového svalu okysličenou krvou. Po operácii žalobca absolvoval kontrolné kardiologické vyšetrenia s dobrými hodnotami krvného tlaku s primeraným klinickým nálezom, dýchanie bolo čisté, akcia srdca bola pravidelná, dolné končatiny boli bez opuchov. Kontrolné echokardiografické vyšetrenie srdca dokumentuje nerozšírenú ľavú komoru, prítomné sú však difúzne poruchy kinetiky (difúzna hypokinéza s obrazom ischemickej kardiomyopatie), ejekčná frakcia ľavej komory, ktorá vyjadruje čerpaciu funkciu srdca je oproti hospitalizácii vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach mierne zlepšená z 30 % na 36 až 38 %. Kardiológ stav uzatvára ako pokles schopnosti výkonnosti kardiovaskulárneho aparátu najprv NYHA II., neskôr NYHA II-III. Žalobca je liečený diabetológom pre cukrovku v liečbe iba tabletkami, bez zistených komplikácií. Liečený je iba ambulantne, bez nutnosti hospitalizácie pre výkyv hladín krvného cukru. Stav je posudkovo nevýznamný. Žalobca bol dvakrát vyšetrený neurológom dňa 31. augusta 2020 a 2. októbra 2020 pre bolesti v hrudnej oblasti chrbtice. RTG vyšetrením bola diagnostikovaná skolióza chrbtice. V objektívnom klinickom náleze je prítomné len mierne funkčné postihnutie, bez známok dráždenia nervov a svalov (šľachovo-okosticové reflexy sú výbavné), je bez úbytku svalovej hmoty a bez poruchy citlivosti. Chôdza je samostatná, bez pomôcok. Stav je posudkovo nevýznamný. Doložené kolonoskopické vyšetrenie z roku 2016 dokumentuje hemoroidy, čo taktiež nepredstavuje posudkovo významné ochorenie. V decembri 2019 bol vyšetrený internistom, neskôr aj traumatológom pre dnu (ochorenie spôsobené zvýšenou hladinou kyseliny močovej); bola započatá liečba, ktorá bola prerušená pre kožný výsev, následne bol bez liečby zachytený záchvat dnavej artritídy. Po úprave terapie už nebol dnavý záchvat prítomný. Stav je taktiež posudkovo nevýznamný. Novo doložené ortopedické vyšetrenie absolvované 17. decembra 2020 ako prvovyšetrenie novodiagnostikuje aj artrózu bedrových kĺbov, artrózu kolien, epikondylitídu lakťov, artrotické zmeny ramien, či členkov, syndróm karpálneho tunela. Podotýkam, že v predchorobí žalobcu nie je záznam, či iné odborné vyšetrenie, ktoré by verifikovalo dlhodobú liečbu daných ochorení. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. To znamená, že novozistené ochorenia sa nedajú z posudkového hľadiska zhodnotiť. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim postihnutím ischemická choroba srdca so stredne závažnou globálnou systolickou dysfunkciou ľavej komory na podklade ischemickej kardiomyopatie NYHA II-III, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej s sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 1 - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, písm. c) - s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3-4 km/h, chôdza do schodov do prvého poschodia, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W - NYHA III, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na hodnotu poklesu funkcie kardiovaskulárneho aparátu zhodnotenú kardiológom na hranici medzi NYHA II až NYHA III. Ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity 22. júna 2020 posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia potvrdil v súlade s posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, t. j. po ukončení podporného obdobia pre vyplácanie nemocenského. Presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne v rámci odvolacieho konania je u žalobcu aj naďalej 60 %, s dátumom vzniku od 22. júna 2020. V odvolacom konaní žalobca nepredložil odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie jeho zdravotného stavu.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.02.2021, ktorým ako už bolo vyššie spomenuté, sa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietlo a potvrdilo sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 07.09.2020, č. XXX XXX XXXX X, podal žalobca na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu, ktorú označil ako návrh na začatie konania vo veci priznania invalidného dôchodku a ňou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.02.2021, č. XXX XXX XXXX X, kedy žiadal, aby Krajský súd v Košiciach určil, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.
5. V správnej žalobe uviedol, že žalovaný mu svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2020 priznal invalidný dôchodok od 22.06.2020 v sume 204,90 Eur, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola posudkovým lekárom určená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal, že proti uvedenému rozhodnutiu podal odolanie v ktorom dôvodil, že v čase posúdenia jeho zdravotného stavu, posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemal k dispozícii dve lekárske správy, ktoré svedčia o tom, že okrem iných diagnóz trpí aj skoliózou chrbtice, ako aj to, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať nielen jeho pôvodné zamestnanie, ale akúkoľvek fyzickú prácu. Vzhľadom k jeho ochoreniu, mu príjem 205 Eur nepostačuje na jeho základné životné potreby, z ktorých značné výdavky má na lieky. Žalobca taktiež uvádza, že neboli uznané doložené ortopedické vyšetrenia absolvované 17.12.2020. Reaguje tiež na tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorej tento konštatuje, že v predchorobí nie je záznam, či iné odborné vyšetrenie, ktoré by verifikovalo dlhodobú liečbu predmetných ochorení a to tým, že lekársku správu od ortopéda doložil, avšak túto Sociálna poisťovňa odmieta akceptovať. Nevie však z akého dôvodu.
6. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 27.05.2021 uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2021 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 17. augusta 2020, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60 %. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, t. j. aj na základe novo doložených lekárskych správ a nálezov. V odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z. Z rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky sa toto rozhodnutie opiera, pričom riadne vyhodnotené dokazovanie vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe správne vyhodnoteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení platnými a účinnými v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok žalobcu. Presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je subjektívne, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Žalovaný dospel k záveru, že správna úvaha v odôvodení vydaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobcu, bola náležite odôvodnená a nevybočuje z medzí zákonných atribútov. K námietke žalobcu týkajúcej sa neakceptovania ortopedického vyšetrenia zo dňa 17. decembra 2020 žalovaný uvádza, že v odbornom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17. augusta 2020 (správne asi malo byť zo dňa 14.01.2021, pozn. správneho súdu), posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že novo doložené
ortopedické vyšetrenie absolvované dňa 17. decembra 2020 ako prvovyšetrenie novodiagnostikuje aj artrózu bedrových kĺbov, artrózu kolien, epikondylitída lakťov, artrotické zmeny ramien, či členkov, syndróm karpálneho tunela. V predchorobí žalobcu nie je záznam, či iné odborné vyšetrenie, ktoré by verifikovalo dlhodobú liečbu daných ochorení. Podľa § 71 odseku 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. To znamená, že novozistené ochorenia sa nedajú z posudkového hľadiska zhodnotiť. Vzhľadom na uvedené bolo predmetné ortopedické vyšetrenie zo dňa 17. decembra 2020 pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnené a preto je žalobcova námietka nedôvodná. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Sudca Krajského súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. b/, § 199 až § 205 Správneho súdneho poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.02.2021, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/ a ust. § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a potrebe zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
8. Keďže žalobca v podaní zo dňa 18.01.2022 výslovne uviedol, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania v predmetnej veci a súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez pojednávania, pričom žalovaný už vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 27.05.2021 prejavil vôľu nežiadať správny súd o nariadenie pojednávania v tejto veci, správny súd konštatoval, že nebola splnená ani jedna z podmienok vyplývajúca z ust. § 107 Správneho súdneho poriadku a preto sudca prejednávajúci túto vec, nebol povinný pojednávanie nariadiť. Na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach, ako aj na jeho webovej stránke bolo dňa 24.01.2022 oznámené, že v tejto veci bude dňa 18.02.2022 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 201 na 2. poschodí, verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku spísanej dňa 18.02.2022 vyplýva, že bolo konštatované splnenie podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle ustanovení § 107 a § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku a v tento deň bol rozsudok vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.
9. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
10. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
11. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
12. Podľa ust. § 70 ods. 1, zákona č. 461/2003 Z. z. (o sociálnom poistení), má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
13. Podľa ust. § 71 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z., je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
14. Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
15. Podľa ust. § 71 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
16. Podľa § 153 ods. 3, písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
17. Podľa ust . § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
18. Podľa ust. § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
19. Podľa ust. § 196 ods. 1, ods. 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z. z, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
20. Žalobcova argumentácia spočíva v jeho nesúhlase s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou u neho posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie v odbornom lekárskom posudku zo dňa 14.01.2021 opätovne na hodnote 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou napriek tomu, že žalobca za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu dňa 14.01.2021, predložil ortopedické vyšetrenie datované ku dňu 17.12.2020, závery ktorého posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie podľa žalobcu pri vyhodnocovaní jeho zdravotného stavu a tiež poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nezohľadnil.
21. Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom je posudkový lekár povinný objasniť a odôvodniť všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom rozhodujúcim dôkazom, na ktorý je
správny súd, vzhľadom na absenciu odbornej/medicínskej spôsobilosti odkázaný a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Týmto kritériám však môže vyhovieť len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými, pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Po preštudovaní administratívneho spisu dospel správny súd k presvedčeniu, že v ňom obsiahnutý odborný lekársky posudok zo dňa 14.01.2021, ktorý je súčasťou lekárskej správy z toho istého dňa, vyhotovený posudkovým lekárom sociálneho poistenia za účelom posúdenia invalidity žalobcu v konaní o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2020, ako podklad pre následne vydané rozhodnutie žalovaného, vzhľadom na obsah posudkového spisu, súčasťou ktorého je okrem iného aj lekárska správa z ortopedického vyšetrenia žalobcu zo dňa 17.12.2020, vyššie spomenuté požiadavky na jeho obsahovú stránku nespĺňa. Ak z odborného lekárskeho posudku datovaného ku dňu 14.01.2021 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa so správou ortopéda zo dňa 17.12.2020 vysporiadal tak, že v nej uvedené, podľa názoru posudkového lekára novozistené ochorenia sa nedajú z posudkového hľadiska zhodnotiť, nakoľko v predchorobí žalobcu nie je záznam, či iné odborné vyšetrenie, ktoré by verifikovalo ich dlhodobú liečbu, správny súd tento postup posudkového lekára, nepovažuje za relevantnú odpoveď na otázku, akým spôsobom mohli v lekárskej správe ortopéda uvedené - bezpochyby ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu, negatívne ovplyvniť pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad dovtedy určenú mieru 60 %. Na to, aby bolo možné hodnotiť zdravotný stav fyzickej osoby, ako dlhodobo nepriaznivý, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Tou prvou je, že zdravotný stav musí u fyzickej osoby spôsobovať pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tou druhou je fakt, že podľa poznatkov lekárskej vedy má tento stav trvať dlhšie ako jeden rok. Ak zo správy ortopéda datovanej ku dňu 17.12.2020 vyplývajú zistenia, že žalobca trpí artrózou bedrových kĺbov, artrózou kolien, epikondylitida lakťov, sú u neho zistené artrotické zmeny ramien a členkov, ako aj syndróm karpálneho tunela, jedná sa podľa názoru správneho súdu o také zdravotné postihnutia, pri ktorých súčasné poznatky lekárskej vedy sú na takej úrovni, aby posudkový lekár vedel zodpovedať otázku, aká je prognóza ďalšieho vývoja týchto ochorení a teda či je predpoklad, že tieto môžu u žalobcu pretrvávať viac ako jeden rok a či sa v konečnom dôsledku môžu ako ďalšie zdravotné postihnutie podieľať na poklese jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu väčšom, ako stanovených 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery ortopedického vyšetrenia zo dňa 17.12.2020, kde sa vo vzťahu k vyššie spomenutým ochoreniam konštatuje ich možná progresia a zhoršenie bolesti s následnou invalidizáciou pacienta, so zhoršením jeho klinického stavu. Správny súd taktiež pripomína, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie mal v zmysle cit. ust. § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. možnosť konzultovať zdravotný stav žalobcu aj s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a až následne prijať finálne závery.
22. Z tohto dôvodu považoval správny súd námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniam vyplývajúcim zo správy ortopéda zo dňa 17.12.2020, za opodstatnenú. Posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný len vtedy, ak tento nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobcom predložených lekárskych správach (vrátane ďalších, do konania doložených), riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých jeho zdravotných postihnutí a tento svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaný následne znovu rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2020.
23. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.02.2021 nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovaným, nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku) a preto toto rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, avšak účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v konaní úspešný žalobca náhradu trov konania nežiadal a neúspešnému žalovanému náhradu trov konania nemožno priznať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.