Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/136/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne Z. N., nar. X.X.XXXX, bytom I. I. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenému Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.6.2018 č.k. 9Csp/50/2018 - 32 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie prejednávanú vec odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a poukázal na obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/460/2015, v ktorom žalobkyňa vystupovala v postavení žalovaného spotrebiteľa. V konaní išlo o zaplatenie sumy 1.905,43 eur s prísl. a žalovanému ako vtedajšiemu žalobcovi súd prvej inštancie priznal iba istinu 372,43 eur s prísl. majúc za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol súd prvej inštancie na to, že zo strany právneho predchodcu žalovaného, ktorý si uplatnil pohľadávku na súde v spomínanom konaní, došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovanému nič nebránilo posúdiť si výšku postúpenej pohľadávky a jej súladu so zákonom a prípadne uplatňovať iba jej nespornú časť, napriek vyššie uvedenému žalovaný tvorcom vadnej zmluvy nebol. V predchádzajúcom konaní žalobkyňa bola pasívnym žalovaným, čo však nemá vplyv na základ nároku, ale len na jeho výšku a žalobkyňa, ktorá v spomínanom konaní vystupovala ako žalovaná, bola v omeškaní so zaplatením istiny úveru, pričom zo strany žalovaného reálne nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. So zreteľom na tieto dôvody, podľa súdu prvej inštancie, spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá peňažné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi (zrejme žalovanému), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ súd prvej inštancie spomína konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/460/2015 žalovaný zdôrazňuje, že žalobkyňa si povinnosť uloženú mu súdom dobrovoľne nesplnila k uspokojeniu nároku žalovaného došlo až núteným výkonom súdneho rozhodnutia po viac ako pol roku od právoplatnosti a vykonateľnosti spomínaného rozsudku. Má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, akú viedol, že žalobkyňa je v súdenom prípade osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva a zároveň žalovaný je osobou, ktorá za takéto porušenie zodpovedá. Súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti vôbec nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, ktorý nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej tvrdí, že pri výklade § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch poukazuje na to, že je potrebné sledovať jeho účel a zákonodarca podľa názoru žalovaného týmto ustanovením nesledoval, aby dôsledkom akejkoľvek úspešnej obrany v spore bol automaticky vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Takéto zadosťučinenie je na mieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy a ujma musí byť nie len tvrdená, ale mala by sa ako ujma aj javiť. V predchádzajúcom konaní nebolo skonštatované porušenie práv žalovaným, ale práve naopak, súd žalobe čiastočne vyhovel, čím bolo konštatované porušenie práv žalobkyňou, ktorá neplnila riadne a včas svoje záväzky voči právnemu predchodcovi žalovaného. Na základe týchto skutočností podľa žalovaného možno konštatovať, že priznaním finančného zadosťučinenia došlo nielen k jeho priznaniu v rozpore so zákonom, ale zároveň došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie spotrebiteľa a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalovaného nemožno poskytnúť súdnu ochranu. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.

8. Jediným predpokladom na uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

9. Z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pritom nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ sa totiž ochrany

svojho práva môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany proti uplatnenému nároku. Rovnako takáto ochrana spotrebiteľovi môže byť poskytnutá i orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj vtedy, ak je ochrana poskytnutá spotrebiteľovi bez návrhu zo strany orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie požadované žalobou nie je priznané, zamietnutie žaloby ohľadom tohto plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak ako úspech spotrebiteľa a nie úspech orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý postavenie strany sporu nemá (porovnaj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/105/2017).

10. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.9C/460/2015, rozsudkom zo dňa 22.6.2017 súd sčasti zamietol žalobu žalovaného voči terajšej žalobkyni po predchádzajúcom zistení, že úverová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a terajšou žalobkyňou je bezúročná a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010), keďže táto zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti úveru a priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po skonštatovaní, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, uložil terajšej žalobkyni (v pôvodom konaní v postavení žalovanej) vrátiť iba sumu skutočne čerpanú a keďže reálne žalobkyňa čerpala sumu 978,03 eur, z ktorej vrátila 605,60 eur, uložil jej povinnosť zaplatiť vo vzťahu k terajšiemu žalovanému sumu 372,43 eur.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že právny predchodca žalovaného ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov musel poznať zákonnú úpravu a všetky náležitosti, ktoré v tejto súvislosti zákon vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred pripravená formulárová zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z.z., ale aj osobitnými predpismi.

12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Je zrejmé, že v spomínanom konaní Okresného súdu Prešov sp.zn.9C/460/2015 sa žalobkyňa uplatnenému nároku aktívne bránila, písomne sa vyjadrila k žalobe, namietala, že zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti, a to predovšetkým dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru, a preto je daná jej povinnosť vrátiť iba sumu 372,43 eur ako rozdiel medzi sumou čerpanou a sumou už vrátenou.

13. Pokiaľ ide o namietanú pasívnu legitimáciu, žalovaný je nepochybne právnym nástupcom subjektu, ktorý so žalobkyňou uzatváral spornú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, konkrétne žalovaný už bol stranou sporu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/460/2015, ako žalobca si voči žalovanej uplatňoval zaplatenie istiny 1.905,43 eur s prísl., a preto konštatovanie, že žalobkyňa voči nemu uplatnila svoje spotrebiteľské práva, je správne. K námietke žalovaného, že jeho konaním nebola spôsobená vo vzťahu k žalobkyni žiadna ujma odvolací súd zdôrazňuje, že zákon nevyžaduje pre vznik takto uplatneného práva, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma, postačuje, ak takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, na čo správnym spôsobom poukázal aj prvoinštančný súd.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto vždy závisí od úvahy súdu a za primerané v prejednávanej veci s ohľadom na všetky okolnosti vo vzťahu medzi stranami sporu aj odvolací súd považoval finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- eur.

15. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na všetky uvádzané dôvody rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .