Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-40-2018.pdf
PDF · 293.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: MP 44 s.r.o., Tomášikova 50/D, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 180 578 zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 27. 02. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100315777/2018 zo dňa 07. 02. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 07. 02. 2014 sa dňa 21. 02. 2014 začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013. V uvedený deň boli správcovi dane predložené doklady v zmysle potvrdenia o zapožičaní dokladov a súpisu predkladaných dokladov ku kontrole.
2. Správca dane požiadal daňovú správu Maďarska o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (žiadosti sa týkali daňového subjektu ÁPOLÓ Kft., Fehér Richárd, LUMENTRON ELECTRONIC Kft. a SOSZILTOM-REÁL Kft.), a to za účelom preverenia, či žalobca uvedeným daňovým subjektom so sídlom v Maďarsku dodal tovar (automobily). Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 13. 03. 2014 podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke tým, že zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Daňová kontrola bola prerušená od 18. 03. 2014 do prijatia poslednej odpovede na zaslané žiadosti zo dňa 10. 03. 2014 a 13. 03. 2014.
V júli 2014 správca dane urgoval žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a dňa 11. 11. 2014 mu bola doručená odpoveď daňovej správy Maďarska, ktorá sa týkala daňového subjektu LUMENTRON ELECTRONIC Kft.. Ďalšia odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 12. 11. 2014, ktorá sa týkala daňového subjektu SOSZILTOM-REÁL Kft. a odpoveď týkajúca sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft. bola doručená dňa 25. 11. 2014 s tým, že u tohto daňového subjektu prebieha kontrola a termín poskytnutia odpovede je február 2015. Následne dňa 23. 02. 2015 bolo správcovi dane oznámené, že kontrola stále prebieha a predpokladaný termín poskytnutia odpovede je 08. 05. 2015. Dňa 27. 03. 2015 bola doručená odpoveď daňovej správy Maďarska týkajúca sa daňového subjektu A. W.. Čiastočná odpoveď týkajúca sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft. bola správcovi dane doručená dňa 28. 08. 2015, 22. 10. 2015 a dňa 19. 01. 2016.
V podaní zo dňa 21. 03. 2016 správca dane oznámil žalobcovi na základe jeho podania zo dňa 11. 03. 2016 o vydanie rozhodnutia, že daňová kontrola je prerušená a bude sa v nej pokračovať, keď pominú dôvody jej prerušenia. Ďalšia čiastočná odpoveď maďarskej daňovej správy bola doručená správcovi dane dňa 11. 04. 2016 a 23. 05. 2016. Záverečná odpoveď týkajúca sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft. bola doručená správcovi dane dňa 21. 07. 2016.
Správca dane vydal dňa 22. 07. 2016 oznámenie, ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 prijal konečnú odpoveď na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a pokračuje v daňovej kontrole.
3. V predloženom administratívnom spise sa nachádza kúpna zmluva zo dňa 02. 07. 2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 uzavretá medzi predávajúcim (MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Zvolen zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda, resp. podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX ako orná pôda. Kúpna cena bola dohodnutá na 2.300.000,- eur + 20 % DPH, t.j. 460.000,- eur, teda spolu 2.760.000,- eur, ktorú mal kupujúci uhradiť najneskôr do 01. 07. 2014. Na základe tejto zmluvy predávajúci ako dodávateľ vystavil faktúru č. 2013/18 zo dňa 04. 07. 2013 pre odberateľa (žalobca) v sume 2.760.000,- eur (základ dane 2.300.000,- eur + DPH 460.000,- eur) s predmetom fakturácie „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 predaj nehnuteľného majetku v dohodnutej cene 2.760.000,- eur s DPH“. V spise sa nachádza dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 10. 07. 2013, v zmysle ktorej mal žalobca ako kupujúci dohodnutú kúpnu cenu splácať v splátkach (v počte 15) v sume po 184.000,- eur vždy k 01. 07. toho ktorého roka, počnúc rokom 2014 a končiac dňom 01. 07. 2028. V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 sa účastníci kúpnej zmluvy (vzhľadom ku skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne záväzok - dlh vo výške 700.000,- eur voči G. G.) dohodli, že do splatenia tohto dlhu budú splátky podľa pôvodnej zmluvy zasielané na účet G. G..
4. Podľa ďalšej kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi predávajúcim (MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), kúpil žalobca nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 tejto zmluvy (2-izbový byt č. 204 zapísaný na LV č. XXXX v R., katastrálne územie U. G., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku a spoluvlastnícky podiel k priľahlým pozemkom zapísaným na LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 177.600,- eur (kúpna cena 148.000,- eur + 20 % DPH), ktorú mal predávajúci uhradiť najneskôr do 31. 12. 2013. Na základe tejto zmluvy predávajúci ako dodávateľ vystavil faktúru č. 2013/20 zo dňa 04. 07. 2013 pre odberateľa (žalobca) v sume 177.600,- eur (základ dane 148.000,- eur + DPH 29.600,- eur) s predmetom fakturácie „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 predaj nehnuteľného majetku v dohodnutej cene 177.600,- eur s DPH“. V spise sa nachádza dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 10. 07. 2013, v zmysle ktorej mal žalobca ako kupujúci dohodnutú kúpnu cenu splácať v splátkach (v počte 7) vždy k 31. 12. počnúc rokom 2013 a končiac dňom 31. 12. 2019.
5. Správca dane výzvou zo dňa 10. 08. 2016 vyzval žalobcu na predloženie dokladov k faktúre č. 2013/18 a č. 2013/20, ktoré sa týkali fakturácie vyššie uvedených nehnuteľností.
6. Okresný úrad Zvolen zaslal správcovi dane na základe jeho vyžiadania kúpnu zmluvu zo dňa 18. 05. 2009 uzavretú medzi predávajúcim (H. T.) a kupujúcim (MHM autoimport s.r.o.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX ako orná pôda a podiely v nehnuteľnostiach zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda. Vklad tejto zmluvy bol povolený dňa 20. 05. 2009 pod č. 997/09. Ďalej bolo správcovi dane predložené rozhodnutie č. V 2822/10 zo dňa 23. 12. 2010, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 09. 2010 uzavretej medzi predávajúcim (C. C.) a kupujúcim (MHM autoimport s.r.o.), predmetom ktorej boli podiely v nehnuteľnostiach v katastrálnom území Q. zapísaných na LV č. XXXX ako orná pôda, rozhodnutie č. V 2419/11 zo dňa 07. 10. 2011, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 09. 2011 uzavretej medzi predávajúcimi (G. L. a N. L.) a kupujúcim (MHM autoimport s.r.o.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. zapísané na LV č. XXXX ako orná pôda a rozhodnutie č. V 2188/13 zo dňa 05. 08. 2013, ktorým Správa katastra Q. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi MHM autoimport s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim (bod 3 tohto rozsudku). Správcovi dane boli predložené i LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX v katastrálnom území Q..
7. Taktiež bolo predložené rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, odboru katastrálnych konaní pod č. V 15823/13 zo dňa 05. 08. 2013, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam (byt č. XXX, č. vchodu F. XX/D., X. p. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku) v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi MHM autoimport s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim (bod 4 tohto rozsudku) a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru pod č. V 3296/14 zo dňa 11. 03. 2014, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U. G. (byt č. XXX, F. XX/D. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku) a k tam označeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., a to všetko v prospech G. G..
8. Žalobca v podaní zo dňa 26. 08. 2016 správcovi dane oznámil, že nehnuteľnosti v zmysle faktúry č. 2013/18 a č. 2013/20 nadobudol na účely podnikania a bol tam vybudovaný autobazár, ktorý bol riadne skolaudovaný, pričom jeho súčasťou bola okrem iného i unimobunka (kiosk). Autobazár prenajal spoločnosti RS autobazár, s.r.o. na základe zmluvy o prenájme nehnuteľností zo dňa 01. 11. 2013. Nájomca však neplatil nájomné a s poukazom na skutočnosti, ktoré sťažovali realizáciu podnikateľského zámeru, žalobca predmetné nehnuteľnosti predal. Predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14. 02. 2014 uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a G. G. ako kupujúcim v znení dodatku č. 1 zo dňa 10. 03. 2014, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území U. G. (byt č. XXX, F. XX/D, R.) a k tam označeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q., a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru pod č. V 3296/14 zo dňa 11. 03. 2014. Správcovi dane žalobca predložil i právoplatné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 01. 03. 2010, ktorým bolo povolené užívanie stavby s názvom Autobazár Guľka - Zvolen. Ďalšie doklady žalobca predložil správcovi dane v septembri 2016.
9. V podaní zo dňa 29. 09. 2016 správca dane podrobne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami týkajúcimi sa odberateľov so sídlom v Maďarsku ako i so zisteniami týkajúcimi sa predmetu fakturácie v zmysle faktúry č. 2013/18 a č. 2013/20, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k týmto zisteniam. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 04. 11. 2016, pričom predložil právoplatné stavebné povolenie zo dňa 17. 12. 2008 na stavbu s názvom „Autobazár Guľka - Zvolen“ a právoplatné kolaudačné rozhodnutie na predmetnú stavbu. Ďalšie vyjadrenie zo dňa 21. 12. 2016 podal žalobca na základe výzvy správcu dane zo dňa 15. 11. 2016. Správca dane si zadovážil protokol zo dňa 25. 03. 2014 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen v spoločnosti MHM autoimport s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013, zápisnicu zo dňa 11. 03. 2014 o výsluchu K. R. na Prezídiu Policajného zboru, NAKA, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, kde bol vypočutý v zmysle ust. § 196 ods. 2 Trestného poriadku a jej pokračovanie zo dňa 20. 03. 2014, zápisnicu o výsluchu obvineného K. R. zo dňa 22. 05. 2014, zápisnicu zo dňa 22. 05. 2014 o konfrontácii medzi obvinenými G. G. a K. R..
10. Súčasťou spisu je i znalecký posudok č. 985/2014 vypracovaný pre zadávateľa Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Stred so sídlom v Banskej Bystrici, v ktorom znalecká organizácia ZNALEX, spol. s r.o. určila všeobecnú cenu tam uvedených nehnuteľností a hnuteľných vecí na 223.412,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty (stroje a strojové zariadenia 3.507,- eur, nehnuteľnosti tvoriace objekt Autobazár Guľka 125.000,- eur, byt č. XXX na F. ulici v R. 93.400,- eur, elektrotechnické zariadenia 1.505,- eur). Ďalej bolo predložené odborné vyjadrenie znalca B.. D.L.. XX/XXXX, ktoré sa týkalo obytného prenosného kontajnera, ktorému znalec stanovil všeobecnú cenu na 3.506,66 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, znalecký posudok B.. C.K.. 6/2014, predmetom ktorého boli elektronické zariadenia, kamerový systém, alarm so zabezpečovacím systémom a znalec určil cenu na 1.505,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
11. Spoločnosť IMMO Service Group, s.r.o. zaslala na základe výzvy správcovi dane právoplatné rozhodnutie zo dňa 21. 05. 2007, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Polyfunkčné a bytové domy, Tomášikova ulica, Bratislava“ na bytové účely. Mesto Zvolen predložilo správcovi dane rozhodnutie zo dňa 05. 11. 2008 o odňatí poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území Q. pre účely výstavby Autobazár Guľka - Zvolen v tam uvedenom rozsahu (parc. č. 3976/1, 3977/1, 3977/8, 3978/1, 3979/1, 3981/1, 3982/1, 3983/1, 3984/1 a č. 3985) na dobu 10 rokov od novembra 2008 do októbra 2018.
12. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 28. 03. 2017. Správcovi dane boli na základe jeho vyžiadania predložené i súdne rozhodnutia, týkajúce sa H. T., žalobcu, spoločnosti MHM autoimport s.r.o., G. G. a tam uvádzaných nehnuteľností ako i rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní.
13. Dňa 15. 05. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19. 05. 2017 spolu s výzvou správcu dane zo dňa 15. 05. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 09. 06. 2017 a ďalšie vyjadrenie predložil správcovi dane dňa 18. 09. 2017.
14. Dňa 24. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly.
15. Správca dane vydal dňa 07. 11. 2017 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 523.820,- eur za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 489.572,41 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 34.247,59 eur (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 489.572,41 eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane v sume 34.247,59 eur, rozdiel dane v sume 523.820,- eur). Na základe odvolania žalobcu zo dňa 22. 11. 2017 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 07. 02. 2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 11. 2017.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
16. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane (okrem iného) i v sume 489.600,- eur na základe dodávateľskej faktúry č. 2013/18 zo dňa 04. 07. 2013 v sume 2.760.000,- eur (z toho základ dane 2.300.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 460.000,- eur) a z dodávateľskej faktúry č. 2013/20 zo dňa 04. 07. 2013 v sume 177.600,- eur (z toho základ dane 148.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 29.600,- eur) za predaj nehnuteľného majetku v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013, ktoré faktúry vystavila spoločnosť MHM autoimport s.r.o.
17. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na zistenia správcu dane vyplývajúce z kúpnej zmluvy č. 2013/18 zo dňa 02. 07. 2013 a na skutočnosť, že predmet tejto kúpnej zmluvy je využívaný ako prevádzka autobazáru, pričom jeho súčasťou je kiosk, prefabrikovaná stavebná bunka osadená na spevnenej ploche so súpisným č. XXXX a orientačným číslom XA, nezapísaná v katastri nehnuteľností, oplotenie prevádzky, ktoré tvoria oceľové pozinkované stĺpiky osadené v zemi a zvárané pletivo, v oplotení je bránička a posuvné dvere, spevnené plochy zo zámkovej dlažby s obrubníkmi, vodovodná prípojka s vodomernou šachtou, kanalizačná prípojka s kanalizačnou šachtou, lapač olejov, NN prípojka a rozvody, osvetlenie areálu, kamerový systém a alarm. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy bola orná pôda, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam a všetky hnuteľné veci, vrátane dočasných stavieb. Podľa územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia sa jedná o dočasnú inžiniersku stavbu spevnenej plochy s oplotením a obslužným kioskom ako aj pripojením na technickú infraštruktúru územia s obmedzenou dobou trvania do doby budovania ulica Rákoš. Predmetom kolaudačného rozhodnutia zo dňa 01. 03. 2010 bolo teda užívanie stavby povolenej pod názvom Autobazár Guľka Zvolen, pričom stavba obsahuje inžiniersku stavbu spevnenej plochy s oplotením a obslužným kioskom ako aj s pripojením na technickú infraštruktúru územia nachádzajúcu sa vo Zvolene, lokalita A.. Žalobca kupoval nehnuteľnosti uvedené na faktúre č. 2013/18 so záložným právom k nehnuteľnostiam v prospech G. G., pričom v kúpnej zmluve sa zaviazal, že najneskôr do 01. 07. 2014 zabezpečí výmaz záložných práv v sume 700.000,- eur uvedených v bode 1 tejto zmluvy. Na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti č. 111 2013 zo dňa 01. 11. 2013 dal žalobca do prenájmu nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré nadobudol na základe faktúry č. 2013/18 spoločnosti RS autobazár, s.r.o. pre jej vlastnú podnikateľskú činnosť, pričom výška nájomného bola rozčlenená na cenu bez dane a DPH.
Správca dane z predložených daňových priznaní žalobcu na dani z príjmov právnických osôb za roky 2010 až 2013 zistil, že pri deklarovanom dosiahnutom výsledku hospodárenia za roky 2010, 2011, 2012 a z príjmu za prenájom nehnuteľností od spoločnosti RS autobazár, s.r.o. za rok 2013 nemohol žalobca svoje záväzky voči spoločnosti MHM autoimport s.r.o. v sume 2.760.000,- eur a v sume 177.600,- eur splatiť do dňa splatnosti stanoveného v kúpnej zmluve, t. j. do 01. 07. 2014. Taktiež zistil, že spoločnosť MHM autoimport s.r.o. vykazovala za roky 2010, 2011, 2012 také výsledky hospodárenia, že výška dohodnutej predajnej ceny za Autobazár Guľka v sume 2.300.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 460.000,- eur bola neopodstatnená, pričom podľa vyjadrenia žalobcu ako daňového subjektu bola odvodená od obratu spoločnosti predávajúceho. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca prevzal oznámenie o výkone daňovej kontroly dňa 11. 02. 2014 a kúpnu zmluvu s G. G., ktorý bol v období od 08. 07. 2008 do 17. 07. 2013 spoločníkom a od 10. 12. 2008 do 28. 06. 2013 konateľom spoločnosti MHM autoimport s.r.o. uzatvoril dňa 14. 02. 2014, t. j. pred dátumom splatnosti faktúry č. 2013/18, ktorá bola splatná dňa 01. 07. 2014
V priebehu daňovej kontroly správca dane získal znalecké posudky, a to znalecký posudok č. 985/2014, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota špecifikovaného súboru zložiek majetku v hodnote 130.012,- eur (vrátane strojov, strojových zariadení, obytného prenosného kontajnera, nehnuteľností a elektrotechnických zariadení tvoriacich objekt Autobazár Guľka) a všeobecná hodnota nehnuteľnosti, t. j. bytu č. 204 v hodnote 93.400,- eur. Porovnaním predajnej ceny nehnuteľností (autobazár Guľka) v sume 2.300.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 460.000,- eur z faktúry č. 2013/18 a kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2014 v znení dodatku č. 1 so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znaleckou organizáciou v sume 130.012,- eur je zrejmé, že nákup nehnuteľnosti v zmysle faktúry č. 2013/18 bol uskutočnený iba za účelom získania daňovej výhody a čerpania nadmerného odpočtu v sume 460.000,- eur. V priebehu daňovej kontroly bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že predaj a prevod nehnuteľnosti medzi spoločnosťou MHM autoimport a žalobcom sa uskutočnil v čase neukončeného súdneho sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2009, ktorou sa uskutočnil prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom uplatneného práva na odpočítanie dane, že žalobca kúpil nehnuteľnosť s ťarchou záložného práva v sume 700.000,- eur v prospech G. G., bývalého konateľa spoločnosti MHM autoimport s.r.o., ktorý zastupoval spoločnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 18. 05. 2009 medzi spoločnosťou a H. T., že prevod nehnuteľnosti sa uskutočnil ešte pred dňom splatnosti faktúry, t. j. 01. 07. 2014, nakoľko záložný veriteľ G. G. si začal uplatňovať svoje právo k nehnuteľnostiam a že kúpna cena na faktúre č. 2013/18 je podstatne nadhodnotená oproti všeobecnej hodnote súboru zložiek majetku stanovenej znaleckou organizáciou ZNALEX, spol. s r.o.. Vykonaným dokazovaním v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť v zmysle dodávateľskej faktúry č. 2013/18 zo dňa 04. 07. 2013 vystavenej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. (predávajúci) a žalobcom (kupujúci) ako platiteľ a že ich použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, a teda nevzniklo mu právo na odpočítanie dane v sume 460.000,- eur z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 460.000,- eur.
18. Správca dane neuznal žalobcovi ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 2013/20 zo dňa 04. 07. 2013 vystavenej spoločnosťou MHM autoimport s.r.o., za predaj nehnuteľného majetku v sume 177.600,- eur (základ dane v sume 148.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 29.600,- eur), pričom sa jednalo o prevod nehnuteľnosti, t.j. dvojizbového bytu č. XXX vo vchode XX/D. nachádzajúceho sa na X. p. objektu F. XX/D v R.. Na základe výzvy správcu dane žalobca oznámil, že nehnuteľnosť v zmysle faktúry č. 2013/20 nadobudol na účely podnikania. Byt mal slúžiť k jeho ďalšiemu prenájmu, resp. v prípade zmeny účelu využitia na zriadenie kancelárie. V dôsledku sťaženia realizácie podnikateľského zámeru žalobca dospel k rozhodnutiu predmetnú nehnuteľnosť odpredať tretej osobe, pričom sa tak stalo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 02. 2014 a jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 03. 2014 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a G. G. ako kupujúcim. Objekt, v ktorom sa nachádza predmetný byt bol odovzdaný do užívania dňa 29. 05. 2007 na základe rozhodnutia o užívaní stavby „ Polyfunkčné a bytové domy, Tomášikova ulica Bratislava“. Účel nadobudnutia tohto bytu na F. ulici v R. však žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Správca dane bol toho názoru, že v zmysle vystavených dokladov a platných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov došlo k preneseniu daňovej povinnosti v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c/ vyššie citovaného zákona pri predaji bytu zo spoločnosti MHM autoimport s.r.o. na žalobcu, čím žalobcovi vznikla povinnosť priznať a zaplatiť z faktúry č. 2013/20 vystavenej spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. daňovú povinnosť v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c/ vyššie citovaného zákona a nie uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ust. 49 ods. 2 písm. b/ v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. b/ tohto zákona, nakoľko v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosti MHM autoimport s.r.o. vznikla z prevodu bytu povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 19 ods. 1 tohto zákona a že žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, t. j. byt na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Porovnaním ceny nehnuteľnosti bytu č. XXX na F. ulici v R. so všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znaleckou organizáciou je zrejmé, že nákup nehnuteľností v zmysle faktúry č. 2013/20 bol uskutočnený iba za účelom získania daňovej výhody, a to čerpania nadmerného odpočtu v sume 29.600,- eur, pri opomenutí platnosti ust. § 69 ods. 12 písm. c/ vyššie citovaného zákona. Z týchto dôvodov správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 29.600,- eur pri faktúre č. 2013/20 zo dňa 04. 07. 2013 vystavenej spoločnosťou MHM autoimport s.r.o.
19. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane. Bol toho názoru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu z dôvodu obstarania nehnuteľného majetku vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom zistené skutočnosti posúdil v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uviedol, že posudok č. 985/2014 bol vypracovaný na žiadosť Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, znaleckou organizáciou za účelom ustanovenia reálnej ceny nehnuteľností ku dňu 02. 07. 2014, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MHM autoimport s.r.o.. Podľa tohto znaleckého posudku, ktorého predmetom bol celý areál autobazáru Guľka v rozlohe 2.670 m2, vrátane prefabrikovanej stavebnej bunky, oplotenia, stavebných plôch, vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, kanalizačnej prípojky, lapača olejov, NN prípojky a rozvodov, osvetlenia areálu, kamerového systému a posuvnej brány, bola stanovená všeobecná cena nehnuteľností na 130.012,- eur. V danom prípade došlo k zhodnoteniu ornej pôdy, ktorú spoločnosť MHM autoimport s.r.o. nadobudla do vlastníctva v zmysle predložených listinných dôkazov na sumu 2.760.000,- eur s tým, že na pozemkoch bol vybudovaný areál autoservisu, ktorý sa skladá z vyššie uvedených zariadení.
20. Platiteľ si môže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je voči nemu uplatnená daň iným platiteľom v tuzemsku z tovaru, ktorý má byť alebo je platiteľovi dodaný. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že nadobudnuté nehnuteľnosti, autoservis Guľka a byt č. XXX na F. ulici XX/D v R. použil ako platiteľ na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie, ktoré je podrobne popísané v protokole a v jeho rozhodnutí a ktoré vychádza zo stavu veci zisteného v priebehu daňovej kontroly. V jej priebehu ako i v priebehu vyrubovacieho konania správca dane oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, vyzýval ho na predloženie vyjadrení k zisteným skutočnostiam a na predloženie dôkazov, pričom s predloženými vyjadreniami a dôkazmi žalobcu sa správca dane zaoberal a zaujímal k nim relevantné stanovisko a jeho rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Správcovi dane bol v priebehu daňovej kontroly poskytnutý znalecký posudok, ktorý dala vypracovať Národná kriminálna agentúra. Z porovnania ceny v zmysle kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 02. 07. 2013 medzi žalobcom a spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. a ceny stanovenej znaleckou organizáciou vyplynul rozdiel, na základe ktorého správca dane konštatoval (aj vzhľadom na zistenú skutočnosť, že žalobca nadobudnutú nehnuteľnosť nevyužíval v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti), že nákup nehnuteľnosti bol zrealizovaný za účelom získania daňovej výhody, a to uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodania tovaru.
21. Správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že i keď sa v zmysle kúpnej zmluvy jednalo o prevod ornej pôdy, ale podľa stavebného zákona a územného rozhodnutia mesta Zvolen, na ktoré sa odvoláva zákon o dani z pridanej hodnoty, sa jedná o stavebné pozemky. V priebehu daňovej kontroly žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal, že nadobudnuté nehnuteľnosti použil na dodávku tovaru ako platiteľ. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane je viazané na podmienky, ktoré sú v zákone jednoznačne zadefinované a ich splnenie je potrebné preukázať, čo žalobca neurobil. K osobe G. G.alovaný uviedol, že tento bol v období od 08. 07. 2008 do 28. 06. 2013 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti MHM autoimport s.r.o., pričom funkcia konateľa bola ukončená štyri dni pred uzavretím zmluvy, ale stále bol jediným spoločníkom spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že za spoločnosť nemohol konať (podpísať zmluvu) neznamená, že o predaji majetku (pozemkov a bytu) nemal vedomosť, pretože prevod majetku spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia a jediného spoločníka spoločnosti nebol možný. G. G. sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 02. 2014 stal vlastníkom nehnuteľností (pozemkov a bytu). Z predloženého spisového materiálu, ako aj z konania správcu dane vyplýva, že predložené dôkazy a dôkazy získané v priebehu dokazovania správca dane vyhodnotil v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania štyroch žiadostí (zo dňa 10. 03. 2014 a zo dňa 13. 03. 2014) o medzinárodnú výmenu daňových informácií a správca dane vzhľadom na skutočnosť, že do 22. 07. 2014 mu nebola doručená žiadna odpoveď, tieto žiadosti urgoval. Zahraničná daňová správa zasielala správcovi danie čiastkové odpovede na dožiadanie z dôvodu, že vykonávala u zahraničných daňových subjektov daňové kontroly, pričom zároveň správcu dane o dôvode nedodržania lehôt v zmysle čl. 7 Smernice Rady 2011/16/ EÚ informovala. Správca dane neprerušil daňovú kontrolu za účelom jej umelého a neúčelného predlžovania, ale z dôvodu preverenia skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia vo veci. Konanie zahraničnej daňovej správy, ktorá začala vykonávať u odberateľov žalobcu daňové kontroly, ktorých dĺžku nevedela presne určiť a nedodržala lehotu určenú v Smernici Rady, správca dane nemal možnosť ovplyvniť. Správca dane nemal vedomosť o tom, že zahraničná daňová správa lehotu uvedenú v Smernici Rady nedodrží a o koľko sa doba trvania daňovej kontroly predĺži. Vo výkone daňovej kontroly pokračoval potom, ako mu boli doručené odpovede týkajúce sa preverenia všetkých zahraničných odberateľov žalobcu. Správca dane v predmetnej veci vykonal daňovú kontrolu v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a protokol z daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz. Nález ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 24. 06. 2010 bol vydaný v súvislosti s nedodržaním zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v prípade, keď daňová kontrola nebola v zmysle ustanovení daňového poriadku prerušená. Správca dane v predmetnej veci vykonal daňovú kontrolu v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, a preto protokol z daňovej kontroly nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz.
23. K predkladaným listinám žalovaný uviedol, že správca dane si zabezpečoval listinné dôkazy od iných orgánov štátnej správy, ktoré mu tieto doklady, opatrené odtlačkom pečiatky a podpisom úradnej osoby, predkladali. Daňový poriadok nestanovuje, že ako dôkaz možno použiť iba verejné listiny, ktorých pravosť je overená notárom, a preto považuje za irelevantné námietky žalobcu, týkajúce sa predkladania listinných dôkazov. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade so zákonom a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností pre vydanie rozhodnutia v tejto veci.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
24. V podanej žalobe zo dňa 27. 02. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 02. 2018 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 11. 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby správca dane žalobcovi vyplatil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v zmysle podaného daňového priznania. Tvrdil, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. tvrdil, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 25. V ďalšej časti žaloby (III.) žalobca namietal podstatné porušenie ustanoví o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal na protokol z daňovej kontroly zo dňa 15. 05. 2017 a naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 11. 2017 ako i rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 02. 2018, ktoré sú nezákonné, pretože bolo porušené ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Daňová kontrola zo strany správcu dane začala dňa 21. 02. 2014, protokol bol vydaný dňa 15. 05. 2017 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 07. 11. 2017, z čoho vyplýva, že dĺžka daňovej kontroly trvala viac ako jeden kalendárny rok. Lehota uvedená v ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zákonnou lehotou a záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Takýto záver zodpovedá nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010. Odôvodnenie trvania kontroly prerušením konania neobstojí, pretože okrem dôvodnosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je nutné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný sa nevysporiadal v rozhodnutí s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti, resp. nedôvodnosti jej prerušenia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle vyššie citovaného zákona (daňového poriadku), a preto z tohto dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 2 roky, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných informácií. Podľa čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V zmysle uvedeného dospel žalobca k právnemu záveru, že v právnom poriadku SR nie je zakotvený žiadny relevantný dôvod a ani relevantné ustanovenia Smernice Rady 2011/16/EÚ neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci kategoricky zakotvila pre daňovú kontrolu.
V tejto časti žaloby žalobca poukazoval na konkrétne rozhodnutia krajských súdov, pričom bol toho názoru, že protokol z daňovej kontroly zo dňa 15. 05. 2017 a naň nadväzujúce prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonnými dôkazmi. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010 je aktuálny aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, kde napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžfk/13/2016 bolo potvrdené zrušenie rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu a prvostupňového orgánu z dôvodu prekročenia zákonnej jednoročnej lehoty uvedenej v ust. 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za účelový žalobca označil postup správcu dane, ktorý požadoval od príslušného orgánu cudzieho štátu informácie po častiach, t.j. na základe viacerých samostatných žiadostí, pričom v záujme efektívnosti bolo vhodnejšie kumulovať poskytnutie informácie do jednej žiadosti. Správca dane rozkúskoval žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do štyroch žiadostí, pričom takýto postup bol neefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a táto neodôvodnene zaťažovala žalobcu ako daňový subjekt. Tieto kúskované žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo podľa názoru žalobcu vhodnejšie a efektívnejšie spojiť do jednej žiadosti namiesto štyroch samostatných žiadostí podaných v rôznych dátumoch. Efektívne a účelné zo strany daňového úradu, teda správca dane, bolo podať v rámci výkonu daňovej kontroly jednu skumulovanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska, namiesto štyroch samostatných žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do toho istého štátu, ktoré boli odoslané v rôznych dátumoch. Kúskovaním žiadostí o medzinárodné výmeny informácií na časti do štyroch samostatných žiadostí vypracovaných správcom dane a odoslaných v rôznych dátumoch došlo následne k prieťahom počas výkonu daňovej kontroly, ktoré mali za následok nedodržanie lehoty v zmysle ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z., pretože lehota na vybavenie medzinárodných daňových informácií je podľa Smernice Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15. 02. 2011 a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. v celkovej dĺžke 6 mesiacov. Ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší týmto nielen kogentné (kategorické) zákonné ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu daňovej kontroly namietal jej neprimeranú dĺžku.
26. V ďalšej časti žaloby (IV.) žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov tvrdiac, že žalovaný sa vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. Poukazoval na formalistický prístup správcu dane bez toho, že by mal záujem zisťovať objektívnu pravdu a brať do úvahy všetky námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku daňovej kontroly. Vo svojich rozhodnutiach sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona, pretože zásadným obsahom žalobcovho odvolania neboli len konkrétne spochybnenia zistení skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány.
27. V piatej časti žaloby (V.) žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ako odvolací orgán zamietol odôvodnenie odvolania žalobcu zo dňa 22. 11. 2017 týkajúce sa voľnej tvorby cien vo vzťahu k dohodnutej výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti tvoriace komplex Autobazáru Guľka vo Zvolene tým, že porovnal výšku kúpnej ceny so znaleckým posudkom č. 985/2014, ktorým bola určená všeobecná cena 130.012,- eur. Žalovaný, správca dane a ani znalecký posudok č. 985/2014, na ktorý sa prvostupňový orgán aj žalovaný odvolávajú, nezohľadňujú potenciál rozvoja územia, na ktorom je postavený autobazár Guľka, pretože už v roku 2013 mala obchodná spoločnosť žalobcu záujem o výstavbu na pozemkoch, ktoré mala v tom čase vo svojom vlastníctve. Územný plán mesta Zvolen umožňuje výstavbu polyfunkčného objektu na mieste autobazáru Guľka, čo žalobca doložil územnoplánovacou informáciou vydanou mestom Zvolen zo dňa 23. 01. 2018. Žalovaný nesprávne posúdil dôvod odvolania žalobcu, ktorý spočíval v nesprávnosti postupu, keď správca dane vyžadoval od spoločnosti žalobcu dôkazy a informácie za iné daňové zdaňovacie obdobie, pričom podľa názoru žalobcu konal nad rámec Ústavy SR a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný taktiež zamietol odvolací dôvod žalobcu týkajúci sa toho, že správca dane si mal vyžiadať notársky overené fotokópie rozhodnutí stavebného úradu, t. j. rozhodnutia mesta Zvolen a mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Žalobca vychádza primerane z právneho názoru, že pre verejné listiny platí prezumpcia správnosti, pokiaľ nie je uvedený opak, a to s poukazom na ust. § 205 zákona č. 160/2015 Z. z., z ktorého vyplýva, že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú správnosť a pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak. Osobitný zákon, t. j. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nevyhlásil stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie za verejné listiny a teda platí, že tieto sú verejnými listinami, ak ich ako originál vydá stavebný úrad prvého stupňa a sú opatrené okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom. Verejnou listinou potom nie je nevidimovaná fotokópia verejnej listiny.
S poukazom na ust. § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu. Predpokladom začatia vyrubovacieho konania je splnenie zákonom stanovených podmienok, t. j. daňová kontrola musí prebehnúť zákonne, okrem iného musí byť ukončená v lehote stanovenej zákonom (inak je nezákonná). Daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia a nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie. Z uvedeného dôvodu všetky následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia, ako i rozhodnutia žalovaného, nie sú v súlade so zákonom.
28. V závere žaloby (časť VI.) žalobca namietal zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré podľa jeho názoru bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správca dane ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bolo rozhodnuté. Daňové orgány nezabezpečili na účely prvostupňového a odvolacieho konania dôkaz - právoplatné rozhodnutie o dočasnom odňatí pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré by bolo pre správcu dane a žalovaného záväzné v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom žalobca nebol účastníkom konania o dočasnom odňatí pozemkov a zabezpečenia tohto dôkazu sa dožadoval.
IV. Vyjadrenie žalovaného
29. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 08. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na jeho odôvodnenie ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu, pričom by neboli predmetom odvolania. Zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe. Bol toho názoru, že žalobca nekonkretizoval, v čom a akým spôsobom boli porušené ustanovenia zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, čo považuje za nesprávne právne posúdenie veci a v čom je rozhodnutie nepreskúmateľné.
30. K porušeniu ustanoví o konaní pred orgánom verejnej správy a k dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že žalobca obchodoval s motorovými vozidlami, ktoré dodával do iného členského štátu a z týchto dodávok si uplatňoval oslobodenie od dane. Tieto zistenia bolo potrebné preveriť a správca dane požiadal daňovú správu v Maďarsku o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom dňa 10. 03. 2014 a 13. 03. 2014 zaslal spolu štyri žiadosti o informácie. Zahraničná daňová správa zasielala čiastkové odpovede na dožiadanie z dôvodu, že vykonávala u zahraničných daňových subjektov daňové kontroly a zároveň správcu dane informovala, že z dôvodu týchto kontrol nebudú lehoty v zmysle čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ dodržané. Správca dane pokračoval v daňovej kontrole po tom, ako mu boli doručené odpovede týkajúce sa preverenia všetkých zahraničných odberateľov žalobcu. Daňová kontrola trvala 328 dní, čo znamená, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota. Správca dane môže daňové konanie prerušiť v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Pri tomto ustanovení je odvolávka práve na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Z článku 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ vyplýva, že v niektorých osobitných prípadoch môžu byť medzi dožiadaným a dožadujúcim orgánom dohodnuté iné konečné lehoty, ako sú ustanovené v ods. 1, t. j. šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Všetky povinnosti vyplývajúce z článku 7 tejto Smernice boli v prípade žalobcu dožadovaným, ako aj dožiadaným orgánom dodržané.
K rozsudkom krajských súdov, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe žalovaný uviedol, že predmetom týchto rozsudkov bola iná skutková situácia a z konania správcu dane nie je možné vyvodiť záver, že pri podaní žiadostí konal neefektívne, s cieľom predlžovania výkonu daňovej kontroly. Správca dane z dôvodu trvania daňových kontrol vykonávaných u daňových subjektov v zahraničí nemohol a a ani nevedel ovplyvniť lehoty trvania týchto kontrol.
31. K žalobcom tvrdenej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a dôkazov (IV. časť žaloby) žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, aké predložené doklady neboli zohľadnené a v rozhodnutiach uvedené, preto nie je možné k tejto námietke zaujať konkrétne stanovisko. Bol toho názoru, že jeho rozhodnutie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré má v zmysle zákona obsahovať. Do pozornosti dal rozhodnutie ESĽP v prípade Garcia Ruiz c. Španielsko zo dňa 21. 01. 1999, z ktorého vyplýva, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd SR nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Správca dane sa s predloženými vyjadreniami a dôkazmi zaoberal a zaujímal k nim relevantné stanovisko. Z konania správcu dane vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami a vyzýval ho k predkladaniu dôkazov, ktoré preveroval a vyhodnocoval. Žalobca predkladal v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam rozsiahle vyjadrenia, ktoré obsahovali rovnaké, opakujúce sa námietky a správca dane preto k opakovaným námietkam už nezaujímal opakované stanovisko. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vypracoval protokol, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorým nebolo žalobcovi uznané právo na uplatnenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Správca dane popísal všetky zistené skutočnosti, vykonané úkony vyhodnotil v nadväznosti na platné právne predpisy, žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, pričom vyjadrenie žalobcu, jeho námietky ako aj stanovisko k vyjadreniu uviedol vo svojom rozhodnutí.
32. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že znalecký posudok č. 985/2014 bol vypracovaný znaleckou organizáciou na základe žiadosti Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry za účelom stanovenia reálnej ceny nehnuteľností ku dňu 02. 07. 2013, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. Podľa tohto znaleckého posudku, ktorého predmetom bol celý areál autobazáru Guľka v rozlohe 2.670 m2 (vrátane prefabrikovanej stavebnej bunky, oplotenia, spevnených plôch, vodovodnej prípojky, vodomernej šachty, kanalizačnej prípojky, lapača olejov, NN prípojky a rozvodov, osvetlenia areálu, kamerového systému a posuvnej brány), bola stanovená všeobecná cena nehnuteľnosti na sumu 130.012,- eur. K namietanému potenciálu rozvoja územia žalovaný uviedol, že žalobca bol vlastníkom autobazáru a priľahkých pozemkov, ktoré boli zaťažené ťarchou záložného práva v sume 700.000,- eur v prospech G. G. v období od 02. 07. 2013 do 14. 02. 2014, kedy žalobca odovzdal majetok G. G. výmenou za zmenku v sume 500.000,- eur, ktorú tento vystavil v prospech žalobcu. Žalobca autobazár nikdy neprevádzkoval, nedosahoval z jeho činnosti žiadne zdaniteľné príjmy a využívanie majetku na dodávku služieb nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, čím nebol preukázaný ani vznik práva na odpočítanie dane.
Správca dane z predložených dokladov zistil, že nehnuteľnosti uvedené na faktúrach č. 2013/18 a č. 2013/20, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, žalobca odpredal G. G. v inom zdaňovacom období, ako bola vykonávaná daňová kontrola. Nakoľko žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, nehnuteľností, bol povinný preukázať, že nadobudnuté nehnuteľnosti použil na dodávku tovaru alebo služby ako platiteľ. Uplatnenie nároku na odpočítanie dane je viazané na podmienky, ktoré sú v zákone o dani z pridanej hodnoty jednoznačne zadefinované a ich splnenie je potrebné preukázať. Neuznanie nároku na odpočítanie dane správca dane odôvodnil uvedením zákonných ustanovení, pri dodržaní ktorých vzniká registrovanému platiteľovi právo na uplatnenie nadmerného odpočtu. Uplatnenie práva na nadmerný odpočet je viazané na zákonné podmienky, ktoré musia byť dodržané.
Správca dane si v predmetnej veci vyžiadal úradné listiny, ktoré vydali orgány štátnej správy a ktoré boli opatrené pečiatkou orgánu, ktorý listinu vydal a podpisom úradnej osoby.
33. K námietke, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že v zmysle kúpnej zmluvy č. 2013/18 uzavretej medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bol predávajúci vlastníkom nehnuteľností, pričom sa jednalo o ornú pôdu a žalobca teda nadobudol od predávajúceho ornú pôdu.
34. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
35. Vo vyjadrení zo dňa 11. 12. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalovaného nedáva žiadnu odpoveď na podstatu veci a žalobou napadnuté rozhodnutie treba považovať za prejav arbitrárnosti s absenciou riadneho odôvodnenia. Opätovne zdôraznil, že žalovaný nevysvetlil preskúmateľným spôsobom, z akého dôvodu rozkúskoval štyri žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do Maďarska, ktoré podľa jeho názoru mali tvoriť len jednu žiadosť.
Daňová kontrola bola neúčelná a nehospodárna, neprimeraná, neopodstatnená a prekročila lehotu kogentne ustanovenú v § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nedodržanie maximálnej šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o výmenu informácií nesmie ísť na ťarchu práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly. Bol toho názoru, že uplynutím lehoty stanovenej na poskytnutie informácií, ktorá sa nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly, teda pominutie dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ pre poskytnutie požadovaných informácií.
Zdôraznil, že v Slovenskej republike ceny nehnuteľností nepodliehajú cenovej regulácii, a teda platí voľná tvorba cien na základe vzájomnej dohody predávajúceho a kupujúceho v oblasti súkromného práva. Znalecký posudok nepredstavuje meritórne stanovenie ceny za danú vec, ale je iba o odhade všeobecnej hodnoty konkrétnej veci na trhu (fikcia). Autobazár vo Zvolene spolu s priľahlými pozemkami ako i byt v Bratislave sú nehnuteľnosti, ktoré slúžia na podnikanie, teda ide o reálnu ekonomickú činnosť.
Nie je vylúčené v trhovom prostredí, že akýkoľvek podnikateľský subjekt vie komoditu zhodnotiť do tej miery, že ju predá s výrazným navýšením. Takáto situácia nastáva vtedy, kedy pridaná hodnota je tak výrazným navýšením hodnoty tovaru, že trh túto pridanú hodnotu akceptuje a je ochotný za ňu zaplatiť, čo je tento prípad a v žiadnom prípade sa nejedná o zneužitie práva.
V závere svojho vyjadrenia (rovnako ako v úvodnej časti) právny zástupca žalobca uviedol, že pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny určený na zastavanie, je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákona) v znení neskorších predpisov stavebným pozemkom, a preto je stavebným pozemkom i pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že pozemky vo Zvolene sú v zmysle uvedeného pre účely zákona č. 222/2004 Z. z. stavebnými pozemkami napriek tomu, že v kúpnej zmluve a katastri nehnuteľnosti sú evidované ako orná pôda.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
36. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 02. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. 03. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
37. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2013, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 3 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 38 ods. 1, 2, 3, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, 19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby. Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou a/ nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), b/ nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, c/ nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, d/ nájmu bezpečnostných schránok. Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie.
Podľa § 69 ods. 1, 5, 12 písm. c/ vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na c/ dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 6 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.
Podľa § 74 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k/ slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, __________________ 19) § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
38. Podľa § 43h ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2013, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu 1la) alebo lesného pôdneho fondu, 1lb) možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.
39. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 2 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10, vyššie citovaného zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. ____________________ 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
40. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (bod 37 tohto rozsudku) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013 v sume 489.600,- eur pri ním tvrdenom dodaní nehnuteľnosti podľa faktúry č. 2013/18 v dohodnutej cene 2.760.000,- eur (základ dane v sume 2.300.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 460.000,- eur) a nehnuteľnosti podľa faktúry č. 2013/20 v dohodnutej cene 177.600,- eur (základ dane v sume 148.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 29.600,- eur) uvedených v bode 3 a 4 tohto rozsudku na základe dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 02. 07. 2013 uzavretých medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. 41. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa trvania daňovej kontroly (ktorá tvorila základ podanej žaloby) sa súd v predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013 sa u žalobcu začala dňa 21. 02. 2014 a v tento deň boli predložené doklady uvedené v súpise predkladaných dokladov ku kontrole. Tieto doklady boli žalobcovi vrátené dňa 13. 03. 2014. V tento deň vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, a to dve žiadosti zo dňa 10. 03. 2014 (týkajúce sa daňových subjektov ÁPOLÓ Kft. a Fehér Richárd) a dve žiadosti zo dňa 13. 03. 2014 (týkajúce sa daňových subjektov SOSZILTOM-REÁL Kft. a LUMENTRON ELECTRONIC Kft.). Jednalo sa teda o štyri žiadosti pre maďarskú daňovú správu vo veci výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, z ktorých vyplýva, že správca dane potreboval preveriť doklady predložené žalobcom ako dodávateľom, týkajúce sa intrakomunitárneho dodania motorových vozidiel pre vyššie uvedených odberateľov v Maďarsku, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty.
Daňová kontrola bola prerušená od 18. 03. 2014 do dňa prijatia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a v júli 2014 správca dane urgoval žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúcu sa všetkých vyššie uvedených daňových subjektov.
Správcovi dane bola dňa 11. 11. 2014 doručená odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa daňového subjektu LUMENTRON ELECTRONIC Kft. a dňa 12. 11. 2014 odpoveď týkajúca sa daňového subjektu SOSZILTOM-REÁL Kft.. Maďarská daňová správa v júli 2014 požiadala o doplnenie dokladov týkajúcich sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft., v čom jej bolo vyhovené a doklady boli zaslané v auguste 2014. Podľa oznámenia maďarskej daňovej správy u daňového subjektu ÁPOLÓ Kft. stále prebiehala kontrola a predpokladaný termín poskytnutia odpovede je vo februári 2015 (podľa oznámenia, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 24. 11. 2014), resp. v máji 2015 (podľa oznámenia, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 23. 02. 2015).
Dňa 09. 03. 2015 bolo správcovi dane doručené oznámenie maďarskej daňovej správy o tom, že u daňového subjektu W. A. stále prebieha kontrola, preto nie je možné zaslať odpoveď v lehote troch mesiacov. Odpoveď týkajúca sa uvedeného daňového subjektu bola správcovi dane doručená dňa 27. 03. 2015.
Čiastočná odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft. bola správcovi dane doručená dňa 28. 08. 2015, 22. 10. 2015, 19. 01. 2016 a dňa 17. 03. 2016 správca dane žiadosť o poskytnutie informácií opätovne urgoval. Ďalšia čiastočná odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 11. 04. 2016, 23. 05. 2016 a dňa 21. 07. 2016 bola doručená konečná odpoveď týkajúca sa uvedeného daňového subjektu.
Následne správca dane v oznámení zo dňa 22. 07. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 21. 07. 2016 mu bola doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií a pokračuje v daňovej kontrole. Dňa 15. 05. 2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19. 05. 2017 a tento deň sa považuje za ukončenie daňovej kontroly. 42. Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade prerušenia daňovej kontroly sa primerane použije ust. § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom je tu odkaz napr. i na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Je plne v kompetencii správcu dane v odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012) a za tým účelom i prerušiť daňové konanie, vrátane daňovej kontroly. Začátek formuláře
Medzinárodná výmena informácií týkajúca sa zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov (odberateľov žalobcu) v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces, v dôsledku čoho správca dane potom podľa názoru súdu daňovú kontrolu v predmetnej veci dôvodne prerušil, nakoľko v prípade jej neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, teda z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, napr. i na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. 10. 2016, uznesenie v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 116/2013 zo dňa 28. 02. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/97/2015 zo dňa 28. 09. 2016, sp. zn. 8Sžf 51/2016 zo dňa 23. 08. 2018, sp. zn. 3Sžfk/12/2018 zo dňa 12. 12. 2018 a sp. zn. 8Sžfk/31/2017 zo dňa 12. 12. 2018, v ktorom je okrem iného uvedené „z rozhodovacej a judikatúrnej činnosti Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii odôvodňuje prerušenie výkonu daňovej kontroly do dňa prijatia odpovede, pretože informácie z tejto medzinárodnej výmeny informácii sú rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane a pre vydanie rozhodnutia a bez tejto informácie nie je možné ukončiť daňovú kontrolu“.
Na aplikovateľnosti právneho názoru vo veci dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a dĺžky jej prerušenia vyjadreného v uvedených rozhodnutiach i na prejednávanú vec nemôže nič meniť ani skutočnosť, že v niektorých uvedených rozhodnutiach bola posudzovaná situácia, keď správca dane daňovú kontrolu prerušil podľa zákona č. 511/1992 Zb., resp. požiadal o poskytnutie informácií daňovú správu iného členského štátu v zmysle Nariadenia Rady (ES) zo dňa 7.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01. 2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011.
43. Z administratívneho spisu správny súd zistil a je nepochybné, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 21. 02. 2014 a bola vykonávaná do 17. 03. 2014 vrátane (t.j. 25 dní), nakoľko dňa 13. 03. 2014 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 18. 03. 2014 podľa ust. 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií, a to za účelom preverenia intrakomunitárnych dodávok (jednalo sa o motorové vozidlá) žalobcu štyrom odberateľom do Maďarska, čo vyplýva z jednotlivých žiadostí, pričom v týchto žiadostiach sú uvedené aj čísla faktúr, ktoré bolo potrebné preveriť (napr. v prípade odberateľa ÁPOLÓ Kft. to bolo osem faktúr). Predmetné dodanie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty, toto oslobodenie si žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2013 i uplatnil, a preto je len logické, že v rámci daňovej kontroly tohto zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť i tieto dodávky a v konečnom dôsledku dôvodnosť uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Daňová kontrola bola prerušená do dňa prijatia poslednej odpovede na zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 10. 03. 2014 (dve žiadosti) a 13. 03. 2014 (dve žiadosti). V článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 je stanovená lehota na poskytnutie informácií, pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje i so situáciou, keď žiadaný orgán nebude môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci orgán o dôvodoch a o tom, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať, čo v predmetnej veci bolo naplnené v prípade daňového subjektu W. A. ako i ÁPOLÓ Kft.. Práve poskytnutie informácií týkajúcich sa tohto daňového subjektu bolo dôvodom toho, že daňová kontrola bola prerušená až do 21. 07. 2016, kedy bola správcovi doručená konečná odpoveď na jeho žiadosť. Správca dane taktiež postupoval aktívne, keď urgoval poskytnutie odpovedí na žiadosti o poskytnutie informácií, ale nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť dodržanie týchto lehôt, resp. iným spôsobom urýchliť poskytnutie žiadaných informácií. Už skutočnosť, že samotné Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 počíta s možnosťou nedodržania lehoty na poskytnutie informácií, je podľa názoru správneho súdu dôkazom toho, že lehota na poskytnutie informácií je procesnou lehotou a jej prípadné dodržanie alebo nedodržanie správca dane nemôže relevantným spôsobom ovplyvniť. Podstatné je to, že daňová kontrola bola v tomto čase (teda v čase, keď žiadaný orgán maďarskej daňovej správy priebežne poskytoval správcovi dane potrebné informácie) prerušená a správcovi dane neplynula lehota na jej vykonanie. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania neplynú lehoty podľa daňového poriadku. V konkrétnom prípade prerušenie daňovej kontroly na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 13. 03. 2014 znamená, že lehota na jej vykonanie neplynula od 18. 03. 2014 až do 21. 07. 2016 vrátane, kedy bola správcovi dane doručená posledná odpoveď maďarskej daňovej správy týkajúca sa daňového subjektu ÁPOLÓ Kft.. Do lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa teda nepočítala lehota, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (od 18. 03. 2014 do 21. 07. 2016 vrátane), a to podľa ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane v zmysle ust. podľa § 61 ods. 4 vyššie citovaného zákona pokračoval v daňovej kontrole od 22. 07. 2016, teda potom, ako pominuli dôvody jej prerušenia, čo oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 22. 07. 2016.
V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že daňová kontrola u žalobca začala dňa 21. 02. 2014 a bola vykonávaná od 21. 02. 2014 do 17. 03. 2014 (25 dní) a potom od 22. 07. 2016 do 19. 05. 2017 (302 dní), kedy bol žalobcovi doručený protokol z daňovej kontroly, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Uvedené znamená, že trvala 327 dní, a teda neprekročila zákonom stanovenú lehotu jedeného roka. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v zákonnej lehote jedného roka, pričom obdobie, kedy bola daňová kontrola prerušená sa do lehoty daňovej kontroly nepočíta a po ukončení prerušenia daňovej kontroly jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v primeraných časových intervaloch.
Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú námietku uvedenú v III. časti žaloby (podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej), podstata ktorej spočívala v nezákonnosti, nedôvodnosti a v dĺžke prerušenia daňovej kontroly. S touto námietkou sa správny súd podrobne vysporiadal v tomto bode svojho rozsudku, pričom uviedol dôvody, pre ktoré považoval prerušenie daňovej kontroly za potrebné, dôvodné a zákonu zodpovedajúce. Potreba správcu dane v predmetnej daňovej kontrole u žalobcu získať informácie spôsobom podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a zaslanie žiadostí o tieto informácie maďarskej daňovej správe boli jednoznačne dôvodom na prerušenie daňovej kontroly a pokiaľ takto správca dane postupoval, nemožno v jeho konaní konštatovať porušenie zákona tak, ako to tvrdí žalobca. Obdobie prerušenia daňovej kontroly bolo správcom dane vymedzené od 18. 03. 2014 do dňa prijatia poslednej odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a skončilo sa dňa 21. 07. 2016. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že „pominutie dôvodov, pre ktorá sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytovanie požadovaných údajov“ nemá oporu v zákone, ale ani v Nariedení rady (EÚ) č. 904/2010, v zmysle ktorého správca dane postupoval, nakoľko i keď je v tomto nariadení stanovená lehota na poskytnutie informácií, neznamená to, že v prípade jej nedodržania by mala pokračovať daňová kontrola. Naopak, v čl. 12 tohto nariadenia je ustanovený i postup v prípade nedodržania lehoty troch mesiacov, čo je len dôkazom toho, že sa jedná o procesnú lehotu. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly, jedná sa o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní.
V ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upravené pokračovanie v daňovom konaní (teda i v daňovej kontrole s poukazom na ust. § 46 ods. 10 vyššie citovaného zákona) tak, že správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Správca dane takto i postupoval a vo vykonávaní daňovej kontroly pokračoval dňom 22. 07. 2016, čo oznámil žalobcovi v podaní z tohto dňa, nakoľko dňa 21. 07. 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly.
44. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na čl. 7 (lehoty) Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. 02. 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS. Túto Smernicu však v predmetnej veci podľa názoru súdu nemožno aplikovať, a to s poukazom na jej čl. 2 (rozsah pôsobnosti) ods. 2, z ktorého vyplýva, že smernica sa neuplatňuje na daň z pridanej hodnoty a clá ani na spotrebné dane, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi. Týmto právnym predpisom je práve Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010, ktoré správca dane aj aplikoval a ktoré stanovuje v čl. 10 až 12 lehoty na poskytnutie informácií a postup v prípade nedodržania týchto lehôt. Taktiež nebolo dôvodné poukazovať na ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, ktoré stanovuje lehoty na poskytnutie požadovanej alebo dostupnej informácie pre príslušný orgán Slovenskej republiky. Naviac je potrebné poukázať na ust. § 3 (rozsah úpravy) ods. 2 písm. a/ tohto zákona, v zmysle ktorého medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty.
Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťami pre maďarskú daňovú správu, prerušením daňovej kontroly a ukončením jej prerušenia boli podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom, v dôsledku čoho potom nemožno protokol z daňovej kontroly považovať za nezákonný, ako to tvrdil žalobca. S námietkou žalobcu týkajúcou sa prerušenia daňovej kontroly, dĺžky trvania jej prerušenia a dĺžky trvania samotnej daňovej kontroly sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia.
45. Za absolútne nenáležitú považoval správny súd námietku žalobcu, spočívajúcu v tom, že správca dane „rozkúskoval“ žiadosti o medzinárodné výmeny informácií do štyroch žiadostí. Správca dane žiadal o poskytnutie daňových informácií, ktoré sa týkali štyroch daňových subjektov (odberateľov žalobcu) so sídlom v Maďarsku a na každú svoju žiadosť o informácie použil vzorový formulár v zmysle čl. 7 Nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010, z ktorého vyplýva, že ním možno žiadať len o informácie, ktoré sa týkajú jedného daňového subjektu. Skutočnosť, že správca dane v priebehu dvoch pracovných dní vyhotovil štyri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce sa štyroch daňových subjektov so sídlom v Maďarsku (s ktorými žalobca obchodoval) a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemohlo mať a ani nemalo za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ako to tvrdí žalobca.
46. Ďalšia námietka žalobcu (IV. časť žaloby) sa týkala nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom namietal formalistický prístup správcu, ktorý podľa jeho názoru nemal záujem zisťovať objektívnu pravdu a vziať do úvahy všetky stanoviská a námietky žalobcu. V súvislosti s touto námietkou správny súd zdôrazňuje, že predmetom posudzovania zo strany správcu dane boli žalobcom predkladané listinné doklady, pričom správca dane i sám z vlastnej iniciatívy zisťoval skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane, teda postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2, 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o svojich zisteniach žalobcu informoval.
Predmetom posudzovania zo strany správcu dane boli i tieto listiny:
- rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene zo dňa 05. 11. 2008, podľa ktorého bola dočasne odňatá poľnohospodárska pôda pre účely výstavby „Autobazár Guľka - Zvolen“ v katastrálnom území Q. na dobu 10 rokov od novembra 2008 do októbra 2018 v nasledovnom rozsahu: parcela registra „C“ KN č. 3976/1 (výmera 376 m2), č. 3977/1 (výmera 86 m2), č. 3977/8 (výmera 134 m2), č. 3978/1 (výmera 100 m2), č. 3979/1 (výmera 284 m2), č. 3981/1 (výmera 152 m2), č. 3982/1 (výmera 130 m2), 3983/1 (výmera 161 m2), č. 3984/1 (výmera 174 m2), č. 3985 (výmera 221 m2), pričom na týchto pozemkoch (orná pôda) vo výmere 1.818 m2 mal byť umiestnený objekt autobazáru a žiadosť o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy podal H. T.,
- právoplatné územné rozhodnutie vydané mestom Zvolen dňa 16. 06. 2008, podľa ktorého stavba s názvom „Autobazár Guľka - Zvolen“ bude umiestnená v katastrálnom území Q. na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 3792/27, č. 3956/1, č. 3959, č. 3976/1, č. 3977/8, č. 3979/1, č. 3981/1, č. 3982/1, č. 3983/1, č. 3984/1, č. 3985, č. 3986, č. 3987, č. 3988 („E“ KN č. 3977/2, č. 3978/2, č. 3981, č. 3983, č. 3984, č. 3985/1, č. 3085/2, č. 3986, č. 3987, č. 3988, č. 3989, č. 5316/1), pričom predmetom územného rozhodnutia je umiestnenie inžinierskej stavby spevnenej plochy s oplotením a obslužným kioskom, ako i pripojením na technickú infraštruktúru územia a návrh na vydanie územného rozhodnutia podal H. T.,
- právoplatné stavebné povolenie vydané mestom Zvolen dňa 17. 12. 2008, podľa ktorého bola povolená stavba s názvom „Autobazár Guľka - Zvolen“ v katastrálnom území Q. na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 3792/27, č. 3956/1, č. 3959, č. 3976/1, č. 3977/8, č. 3979/1, č. 3981/1, č. 3982/1, č. 3983/1, č. 3984/1, č. 3985, č. 3986, č. 3987, č. 3988 (register „E“ KN č. 3977/2, č. 3978/2, č. 3981, č. 3983, č. 3984, č. 3985/1, č. 3985/2, č. 3986, č. 3987, č. 3988, č. 3989 a č. 5316/1), pričom predmetom stavebného povolenia je uskutočnenie inžinierskej stavby spevnenej plochy s oplotením a obslužným kioskom, ako i pripojením na technickú infraštruktúru územia a žiadosť o vydanie stavebného povolenia stavby s vyššie uvedeným názvom umiestnenej na základe územného rozhodnutia zo dňa 16. 06. 2008 podal H. T.,
- právoplatné kolaudačné rozhodnutie vydané (na základe návrhu stavebníka MHM autoimport s.r.o.) mestom Zvolen dňa 01. 03. 2010, podľa ktorého bolo povolené užívanie stavby povolenej pod názvom „Autobazár Guľka - Zvolen“ v katastrálnom území Q. na pozemkoch registra „C“ KN parc. č. 3792/3, č. 3792/22, č. 3956/1, č. 3959, č. 3976/1, č. 3977/1, č. 3977/8, č. 3978/1, č. 3979/1, č. 3981/1, č. 3982/1, č. 3983/1, č. 3984/1, č. 3985, 5316/1, register „E“ KN parc. č. 3977/2, č. 3978/2, č. 3981, č. 3983, č. 3984, č. 3985/1, č. 3985/2, č. 5316/1, č. 5316/2 a č. 5316/3, pričom stavba budovy obslužného kiosku je umiestnená na novo navrhovaných parc. č. 3976/3 a č. 3977/9 s tým, že stavba obsahuje inžiniersku stavbu spevnenej plochy s oplotením, osvetlením a obslužným kioskom, ako i pripojením na technickú infraštruktúru územia.
47. Z vyššie uvedeného rozhodnutia zo dňa 05. 11. 2008 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy (v rozhodnutí označených pozemkov) pre účely výstavby „Autobazár Guľka - Zvolen“ v katastrálnom území Q. na dobu 10 rokov od novembra 2008 do októbra 2018, z právoplatného územného rozhodnutia zo dňa 16. 06. 2008 o umiestnení stavby, z právoplatného stavebného povolenia zo dňa 17. 12. 2008 (všetky vydané na základe návrhu H. T., ktorý bol v tom čase spoločníkom a konateľom spoločnosti MHM autoimport s.r.o.) a z právoplatného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 01. 03. 2010 (vydaného na základe návrhu spoločnosti MHM autoimport s.r.o.) vyplýva, že vyššie označené pozemky boli ako poľnohospodárska pôda odňaté pre účely výstavby stavby s názvom „Autobazár Guľka - Zvolen“, ktorá bola na predmetných pozemkoch i postavená a v roku 2010 i skolaudovaná. Napriek tejto skutočnosti boli v príslušných evidenciách predmetné pozemky naďalej evidované a zmluvne prevádzané ako orná pôda, dôkazom čoho sú nasledovné kúpne zmluvy, ktoré správca dane posudzoval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania spolu s ďalšími (nižšie uvedenými) listinami:
- kúpna zmluva zo dňa 18. 05. 2009 uzavretá medzi predávajúcim H. T. (od 08. 07. 2008 do 09. 12. 2008 spoločník a od 08. 07. 2008 do 21. 11. 2008 konateľ spoločnosti MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim MHM autoimport s.r.o., na základe ktorej kupujúci nadobudol pozemky (orná pôda) v katastrálnom území Q. zapísané na LV č. XXXX (pozemky registra „E“ KN ako parc. č. 3985/1, 3985/2), na LV č. XXXX (pozemky registra „C“ KN ako parc. č. 3971/1, 3973/1, 3976/1, 3977/8 a 3979/1), na LV č. XXXX (pozemok registra „C“ KN ako parc. č. 3982/1) a na LV č. XXXX (pozemok registra „E“ KN ako parc. č. 3984 v tam uvedených podieloch) za dohodnutú kúpnu cenu 38.412,- eur, pričom na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX je zapísané vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemkov parc. č. 3715/2, 3965/1 a 3971/1,
- kúpna zmluva zo dňa 29. 09. 2010 uzavretá medzi C. C. ako predávajúcom a spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti (orná pôda) v katastrálnom území Q. zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „E“ KN č. 3988 a 3989 v spoluvlastníckom podiele 8/48 za dohodnutú kúpnu cenu v sume 65,- eur,
- kúpna zmluva zo dňa 09. 09. 2011 uzavretá medzi G. L. a N. L. ako predávajúcimi a spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako kupujúcim (v prípade všetkých uvedených zmlúv bol G. G. od 08. 07. 2008 do 17. 07. 2013 spoločníkom a od 08. 07. 2008 do 28. 06. 2013 konateľom kupujúcejho), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti (orná pôda) v katastrálnom území Q. vedené na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ KN č. 3993 a č. 4005 za dohodnutú kúpnu cenu 14.000,-eur,
- kúpna zmluva zo dňa 02. 07. 2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 uzavretá medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako predávajúcim (G. G. od 08. 07. 2008 do 17. 07. 2013 spoločník a od 08. 07. 2008 do 28. 06. 2013 konateľ, C. T. od 18. 07. 2013 spoločník, K. R. od 28. 06. 2013 konateľ) a žalobcom ako kupujúcim (D. G. od 27. 05. 2008 do 31. 08. 2017 spoločník a konateľ), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti (orná pôda) v katastrálnom území Q. vedené na LV č. XXXX (ako parcely registra „E“ KN č. 3985/1 vo výmere 109 m2, č. 3985/2 vo výmere 109 m2 a parcely registra „C“ KN č. 3971/1 vo výmere 24 m2, č. 3976/1 vo výmere 376 m2, č. 3977/8 vo výmere 134 m2, č. 3979/1 vo výmere 284 m2, č. 3982/1 vo výmere 130 m2, č. 3993 vo výmere 300 m2 a č. 4005 vo výmere 160 m2), nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX (podiel 1/12 k pozemku parc. registra „E“ KN č. 3984 vo výmere 178 m2, podiel 1/6 k pozemku parc. registra „E“ KN č. 3984 vo výmere 178 m2, podiel 1/6 k pozemku parc. registra „E“ KN č. 3984 vo výmere 178 m2, podiel 2/12 k pozemku parc. registra „E“ KN č. 3984 vo výmere 178 m2) a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX (podiel 16/48 k pozemku parcely registra „E“ KN č. 3988 vo výmere 193 m2 a podiel 16/48 k pozemku parcely registra „E“ KN č. 3989 vo výmere 139 m2) za dohodnutú kúpnu cenu 2.760.000,- eur (2.300.000,- eur + 20 % DPH t. j. 460.000,- eur), ktorú mal uhradiť kupujúci na účet predávajúceho najneskôr do 01. 07. 2014 s tým, že v prípade jej neuhradenia predávajúci od zmluvy odstúpi. V článku IV. kúpnej zmluvy je uvedené, že predmet zmluvy je využívaný ako prevádzka autobazáru a jeho súčasťou je: 1/ kiosk, t. j. prefabrikovaná stavebná bunka osadená na spevnenej ploche s prideleným súpisným číslom XXXX a orientačným číslom XK., ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, 2/ oplotenie prevádzky zhotovené z prefabrikovaných dielov, t. j. oceľových pozinkovaných stĺpikov osadených v zemi a prefabrikovaného profilovaného zváraného pletiva do výšky 1,7 metra, pričom v oplotení je osadená bránička a posuvná brána, 3/ spevnené plochy vybudované zo zámkovej dlažby s obrubníkmi, 4/ vodovodná prípojka napojená na verejný rozvod vody, 5/ vodomerná šachta, 6/ kanalizačná prípojka, 7/ kanalizačná šachta, 8/ lapač olejov, 9/ prípojka a rozvody, 10/ osvetlenie areálu - štyri stožiare osvetlenia osadené v rohoch spevnenej plochy, 11/ kamerový systém, alarm + elektronický zabezpečovací systém, 12/ posuvná vstupná brána s elektropohonom.
Predávajúci v čl. V predmetnej zmluvy vyhlásil, že na predmete zmluvy nie sú žiadne ťarchy, záložné práva ani iné obmedzenia, okrem tiarch, ktoré sú uvedené na LV č. XXXX (vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemkov parc. č. 3971/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1, 3982/1, záložné právo k nehnuteľnostiam registra „C“ KN parc. č. 3971/1, 3973/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1 a 3982/1, registra „E“ KN parc. č. 3985/1 a 3985/2 v prospech G. G.), na LV č. XXXX (záložné právo k nehnuteľnostiam registra „E“ KN ako parc. č. 3984 v tam uvedenom podiele v prospech G. G.) a na LV č. XXXX (záložné právo k nehnuteľnostiam registra „E“ KN ako parcela č. 3988 a 3989 v tam uvedenom podiele v prospech G. G.). Predávajúci sa zároveň zaviazal najneskôr do 01. 07. 2014 zabezpečiť výmaz záložných práv uvedených v bode 1 tejto zmluvy. Zmluvné strany zároveň vyhlásili, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by bránili platne uzavrieť túto zmluvu a že zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená. Podľa dohody o splátkovom kalendári zo dňa 10. 07. 2013 mal žalobca ako kupujúci dohodnutú kúpnu cenu splácať v splátkach (v počte 15) v sume po 184.000,- eur vždy k 01. 07. toho ktorého roka, počnúc rokom 2014 a končiac dňom 01. 07. 2028. V zmysle dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 sa účastníci kúpnej zmluvy (vzhľadom ku skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne záväzok - dlh vo výške 700.000,- eur voči G. G.) dohodli, že do splatenia tohto dlhu budú splátky podľa pôvodnej zmluvy zasielané na účet G. G.,
- faktúra č. 2013/18 zo dňa 04. 07. 2013 v sume 2.760.000,- eur (základ dane v sume 2.300.000,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 460.000,- eur) vystavená dodávateľom, t.j. spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 predaj nehnuteľného majetku v dohodnutej cene“, pričom v zmysle tejto faktúry si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2013,
- zmluva o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01. 11. 2013 uzavretá medzi spoločnosťou žalobcu (G. G. od 27. 05. 2008 od 31. 08. 2017 spoločník a konateľ) ako prenajímateľom a spoločnosťou RS autobazár, s.r.o. (zapísaná do obchodného registra dňa 29. 10. 2013) ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom presne špecifikovaných nehnuteľností uvedených v čl. I., bod 1 tejto zmluvy a súčasťou predmetu nájmu boli i tam presne špecifikované veci (čl. I, bod 2), pričom sa jedná o totožné nehnuteľnosti a hnuteľné veci ako v kúpnej zmluve zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi spoločnosťou MHM autoimport s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim,
- kúpna zmluva zo dňa 02. 07. 2013 uzavretá medzi predávajúcim (MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim (žalobca), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v článku 1 tejto zmluvy (2-izbový byt č. 204 zapísaný na LV č. XXXX v R., katastrálne územie U. G., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku a spoluvlastnícky podiel k priľahlým pozemkom zapísaným na LV č. XXXX) za dohodnutú kúpnu cenu 177.600,- eur (kúpna cena 148.000,- eur + 20 % DPH), ktorú mal kupujúci uhradiť najneskôr do 31. 12. 2013,
- faktúra č. 2013/20 zo dňa 04. 07. 2013 pre odberateľa (žalobca) v sume 177.600,- eur (základ dane 148.000,- eur + DPH 29.600,- eur) s predmetom fakturácie „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 predaj nehnuteľného majetku v dohodnutej cene 177.600,- s DPH“,
- kúpna zmluva zo dňa 14. 02. 2014 (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 03. 2014) uzavretá medzi žalobcom (G. G. od 27. 05. 2008 od 31. 08. 2017 spoločník a konateľ) ako predávajúcim a G. G. ako kupujúcim, z ktorej vyplýva, že predávajúci je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v čl. I zmluvy, ku ktorým viazne záložné právo v prospech kupujúceho ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 700.000,- eur. V I. článku tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Q. zapísaných na LV č. XXXX (pozemky registra „C“ KN ako parcela č. 3971/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1, 3982/1, 3993, 4005, 3985/1 a 3985/2), podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (pozemky registra „E“ KN ako parcela č. 3988 a 3989), podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX (pozemky registra „E“ KN ako parcela č. 3984), výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. G., v obci R. zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. XXX nachádzajúci sa na X. p bytového domu F. XX/D . a podielu na spoločných častiach, zariadeniach a podielu k pozemku a tieto nehnuteľnosti predáva kupujúcemu. Kupujúci vzal na vedomie ťarchy zapísané na LV č. XXXX (vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. č. 3971/1, záložné právo k nehnuteľnostiam registra „C“ KN parc. č. 3971/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1, 3982/1, registra „E“ KN parc. č. 3985/1 a 3985/2 v prospech G. G.), na LV č. XXXX (záložné právo k nehnuteľnostiam registra „E“ KN parc. č. 3988, 3989 a 3984 v prospech G. G.). Zmluvné strany sa dohodli, že odplatou za prevod nehnuteľností je zánik záložného práva viaznuceho na predmete kúpy v prospech kupujúceho, ktorý sa zároveň zaviazal odovzdať predávajúcemu zmenku, ktorú vystavil dňa 15. 10. 2013 predávajúci na sumu 500.000,- eur v prospech kupujúceho,
- odborné vyjadrenie č. 55/2014 zo dňa 03. 11. 2014 vypracované znalcom B.. D.L. pre účely trestného konania na stanovenie všeobecnej hodnoty obytného prenosného kontajnera ku dňu 02. 07. 2013, ktorý stanovil cenu na 2.922,- eur, resp. na 3.506,66 eur vrátane dane z pridanej hodnoty,
- znalecký posudok č. 985/2014 zo dňa 04. 11. 2014 vypracovaný znaleckou organizáciou ZNALEX, spol. s.r.o. pre účel trestného konania, v ktorom bola ku dňu 02. 07. 2013 určená všeobecná hodnota obytného prenosného kontajnera na 3.507,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty, všeobecná hodnota nehnuteľností tvoriacich objekt autobazáru „Autobazár Guľka“ vrátane hnuteľných vecí uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi predávajúcim (spoločnosť MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim (žalobca) na 125.000,- eur, všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia (kamerový systém, alarm) na 1.505,- eur, všeobecná hodnota bytu č. XXX na F. ulici v R., vchod XXD na 93.400,- eur, čo je spolu 223.412,- eur,
- znalecký posudok č. 6/2014 zo dňa 03. 11. 2014 vypracovaný znalcom B.. C.K. pre účel trestného konania na stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnického zariadenia (kamerový systém, alarm so zabezpečovacím systémom) ku dňu 02. 07. 2013, ktorý stanovil cenu na 1.505,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty,
- správca dane mal k dispozícii a posudzoval daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby u žalobcu za roky 2010 - 2013, výsledky hospodárenia žalobcu za roky 2010 - 2014 pred zdanením, vykázané výnosy a náklady, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti MHM autoimport s.r.o. za roky 2010 - 2012, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby spoločnosti RS autobazár s.r.o. za zdaňovacie obdobie roku 2013.
48. Z predložených kúpnych zmlúv správca dane zistil, spoločnosť MHM autoimport s.r.o. kúpila v roku 2009 na základe kúpnej zmluvy od H. T. 8 pozemkov (parc. č. 3985/1, 3985/2, 3971/1, 3973/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1 a č. 3982/1) spolu vo výmere 1.286 m2 a dva podiely v pozemku (6/72 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2, čo predstavuje 14,83 m2 a 1/12 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2, čo predstavuje 14,83 m2) spolu vo výmere 29,66 m2, teda pozemky v celkovej výmere 1.315,66 m2 za dohodnutú cenu 38.142,- eur.
Ďalšie dva podiely v pozemkoch (podiel 8/48 k pozemku parc. č. 3988 vo výmere 193 m2, t. j. 36,18 m2 a podiel 8/48 k pozemku parc. č. 3989 vo výmere 139 m2, t. j. 26,06 m2) spolu vo výmere 66,24 m2 kúpila spoločnosť MHM autoimport s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 09. 2010 za cenu 65,- eur od C. C..
Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09. 09. 2011 kúpila spoločnosť MHM autoimport s.r.o. dva pozemky (parc. č. 3993, 4005) v celkovej výmere 460 m2 od G. L. a N. L. za dohodnutú cenu 14.000,- eur.
Z uvedeného vyplýva a je nesporné, že spoločnosť MHM autoimport s.r.o. v období rokov 2009 až 2011 kúpila desať vyššie uvedených pozemkov vo výmere 1746 m2 a štyri podiely v pozemkoch vo výmere 91,90 m2 (teda spolu 1.837,90 m2) vedené v katastri nehnuteľností ako orná pôda za dohodnutú kúpnu cenu spolu v sume 52.477,- eur.
49. Nadobudnuté pozemky od H. T. (parc. č. 3985/1, 3985/2, 3971/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1 a č. 3982/1, okrem pozemku parc. č. 3973/1), štyri podiely v pozemku parc. č. 3984 (podiel 1/12 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2, podiel 1/6 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2, podiel 1/6 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2 a podiel 2/12 k pozemku parc. č. 3984 vo výmere 178 m2, pričom dva z týchto podielov nadobudol od H. T.), ďalej pozemky nadobudnuté od G. L. a N. L. (parc. č. 3993, 4005) a podiely v pozemkoch (podiel 16/48 k pozemku parc. č. 3988 vo výmere 193 m2 a podiel 16/48 k pozemku parc. č. 3989 vo výmere 139 m2) spoločnosť MHM autoimport s.r.o. predala žalobcovi na základe kúpnej zmluvy 02. 07. 2013 so záložným právom k nehnuteľnostiam parc. č. 3971/1, 3973/1, 3976/1, 3977/8, 3979/1 a parc. č. 3982/1, 3985/1, 3985/2 v prospech G. G. za dohodnutú kúpnu cenu 2.760.000,- eur (2.300.000 + daň z pridanej hodnoty 460.000,- eur), ktorá bola splatná do 01. 07. 2014. Takéto navýšenie ceny predmetných pozemkov žalobca v priebehu daňovej kontroly nevedel relevantným spôsobom zdôvodniť, napriek tomu, že ho správca dane na to vyzýval. Na predmetných nehnuteľnostiach bol podľa žalobcu vybudovaný autobazár, súčasťou ktorého bola okrem iného i unimobunka (kiosk) s prideleným súpisným číslom, kamerový systém, areálové osvetlenie, komunikácie, spevnené plochy, dopravné značenie a oplotenie a predávajúci dosahoval obrat viac ako 2.000.000,- eur, ktorý mal byť východiskom pri stanovení kúpnej ceny. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane si v priebehu daňovej kontroly zadovážil odborné vyjadrenie zo dňa 03. 11. 2014 vypracované znalcom B.. D.L. pre účely trestného konania na stanovenie všeobecnej hodnoty obytného prenosného kontajnera (unimobunka - kiosk) ku dňu 02. 07. 2013, ktorý stanovil cenu na 2.922,- eur, resp. na 3.506,66 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Taktiež si zadovážil i znalecký posudok č. 6/2014 zo dňa 03. 11. 2014 vypracovaný znalcom B.. C.K. pre účel trestného konania na stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnického zariadenia (kamerový systém, alarm so zabezpečovacím systémom) ku dňu 02. 07. 2013, ktorý stanovil cenu na 1.505,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Podľa znaleckého posudku č. 985/2014 zo dňa 04. 11. 2014 vypracovaného znaleckou organizáciou ZNALEX, spol. s.r.o. pre účely trestného konania bola ku dňu 02. 07. 2013 určená všeobecná hodnota obytného prenosného kontajnera na 3.507,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty, všeobecná hodnota nehnuteľností tvoriacich objekt autobazáru „Autobazár Guľka“ vrátane hnuteľných vecí uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 02. 07. 2013 uzavretej medzi predávajúcim (spoločnosť MHM autoimport s.r.o.) a kupujúcim (žalobca) bola určená na 125.000,- eur, všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia (kamerový systém, alarm) na 1.505,- eur, všeobecná hodnota bytu č. XXX na F. ulici v R., vchod XXD na 93.400,- eur, čo je spolu 223.412,- eur.
Taktiež je potrebné poukázať na ďalšie zistenie správcu dane vyplývajúce z daňového priznania k dani z príjmov spoločnosti MHM autoimport s.r.o. za rok 2012, ktorý bezprostredne predchádzal roku, v ktorom bola kúpna zmluva so žalobcom uzavretá, a to, že spoločnosť uvádza súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov 1.012.147,50 eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 1.106.898,26 eur, výsledok hospodárenia pred zdanením je mínus 94.750,76 eur. Pri takomto výsledku hospodárenia nie je možné, aby spoločnosť dosahovala obrat viac ako 2.000.000,- eur, ako to tvrdil žalobca, a teda nie je dôvodné tvrdenie, že cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 sa odvíjala od obratu predávajúceho.
Kúpna cena 2.760.000,- eur v zmysle kúpnej zmluvy mala byť splatná najneskôr do 01. 07. 2014. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jej uhradenie, napriek tomu, že ho správca dane o to opakovane žiadal. Správcovi dane bola predložená dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 10. 07. 2013, v zmysle ktorej mal žalobca ako kupujúci dohodnutú kúpnu cenu splácať v splátkach (v počte 15) v sume 184.000,- eur vždy k 01. 07. počnúc rokom 2014 a končiac dňom 01. 07. 2028 a účtovný doklad č. 610001 zo dňa 10. 07. 2013, čo nepreukazuje zaplatenie, resp. ani čiastočné zaplatenie kúpnej ceny. Z predložených daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby (žalobcu za zdaňovacie obdobie rokov 2010, 2011, 2012 a 2013) správca dane zistil, že žalobca ani nedisponoval finančnými prostriedkami takej hodnoty, aby mohol dohodnutú kúpnu cenu zaplatiť.
V neposlednom rade správny súd poukazuje na skutočnosť (ktorú zdôrazňovali i daňové orgány), že na nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., ktorá bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 bol záväzok - dlh vo výške 700.000,- eur voči G. G. a účastníci tejto zmluvy sa dohodli tak, že kupujúci (žalobca) bude do doby splatenia tohto dlhu splátky poukazovať na účet G. G..
Správca dane taktiež skúmal, či a ako predmetné nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v zmluve zo dňa 02. 07. 2013 žalobca použil na účel svojho podnikania, pričom zistil, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 05. 08. 2013, ale žalobca nepreukázal ako tieto nehnuteľnosti použil na účel svojho podnikania, teda na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. Až dňa 01. 11. 2013 žalobca ako prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou RS autobazár, s.r.o. (nájomca) a predmetné nehnuteľnosti (stále evidované ako orná pôda) a zariadenie uvedené v bode 47 (ods. 5) tohto rozsudku prenechal do užívania za dohodnuté nájomné. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že spoločnosť nájomcu bola zapísaná do obchodného registra príslušného súdu dňa 29. 10. 2013 a jej sídlo bolo na adrese Rákoš 9461/5A, Zvolen, teda na adrese, kde bola na spevnenej ploche umiestnená prefabrikovaná stavebná bunka (kiosk) žalobcu (predmet nájmu). Sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 26. 08. 2016 uviedol, že nájomca neplatil nájomné za prenajaté nehnuteľnosti a boli problémy s vrátením predmetu nájmu. Naviac, žalobca predmetné nehnuteľnosti (označené v zmluve ako nehnuteľnosť 1 a stále evidované ako orná pôda v katastrálnom území Q.) spolu s ďalšími nehnuteľnosťami (v zmluve označené aj ako nehnuteľnosť 2 - pozemky v katastrálnom území Q., nehnuteľnosť 3 - pozemky v katastrálnom území Q., nehnuteľnosť 4 - byt v katastrálnom území U. G. v R., nehnuteľnosť 5 - pozemky katastrálnom území U. G. v R.) predal ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 02. 2014 kupujúcemu G. G., pričom kúpna cena bola dohodnutá v V. článku zmluvy tak, že odplatou za prevod nehnuteľností je zánik záložného práva (v hodnote 700.000,- eur) viaznuceho na predmete kúpy v prospech kupujúceho a kupujúci sa zaviazal odovzdať predávajúcemu zmenku, ktorú vystavil dňa 15. 10. 2013 predávajúci na sumu 500.000,- eur v prospech kupujúceho. Z vyššie uvedených zistení potom vyplýva, že žalobca od nadobudnutia predmetných nehnuteľností (v auguste 2013) až do ich predaja v marci 2014 jednoznačne nepreukázal ich využitie na podnikateľské účely pre dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čo v plnej miere platí i o byte v R..
50. Prevod predmetných pozemkov (i keď boli označené ako orná pôda) a zariadenia autobazáru na žalobcu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 podliehal daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty, nakoľko sa jednalo o pozemky, ktoré boli územným rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2008 určené na zastavanie a stavba na nich umiestnená bola skolaudovaná na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 01. 03. 2010. Dodanie žalobcovi sa teda uskutočnilo do piatich rokov od prvej kolaudácie a nebolo oslobodené od dane z pridanej hodnoty, čo žalobca ani nenamietal a čo vyplýva z ním predložených dokladov (kúpnej zmluvy a faktúry), v zmysle ktorých si boli účastníci kúpnej zmluvy vedomí vzniku daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty.
51. Pokiaľ ide o prevod bytu a podielu k priľahlým pozemkom v Bratislave na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013, dodávateľ bytu (spoločnosť MHM autoimport s.r.o.) pre žalobcu uviedol na faktúre predaj bytu s daňou a v zmysle sut. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov mu vznikla povinnosť túto daň zaplatiť, nevznikla mu však daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 tohto zákona, nakoľko dodanie tohto bytu bolo oslobodené od daňovej povinnosti v zmysle ust. § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona. V prípade, ak dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nevzniklo ani odberateľovi, teda žalobcovi, právo na odpočítanie dane.
V predmetnej veci však bolo potrebné vychádzať z toho, že byt bol daný do užívania v máji v roku 2007 a na žalobcu prevedený v roku 2013, teda po piatich rokoch od prvej kolaudácie, pričom takéto dodanie je oslobodené od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ako však vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy a faktúry, dodávateľ sa rozhodol, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane, teda postupoval v zmysle ust. § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona, čo konštatoval i žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2016 a taktiež i správca dane vo svojom rozhodnutí. V takom prípade ale vznikla daňová povinnosť príjemcovi tohto plnenia (žalobcovi) ako odberateľovi, a to s poukazom na ust. § 69 ods. 12 písm. c/ tohto zákona, v zmysle ktorého povinnosť platiť daň v tuzemsku platiteľom dane (príjemcom) sa vzťahuje i na dodanie nehnuteľnosti (jej časti), ktorá je podľa ust. § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona oslobodená od dane, ale dodávateľ sa rozhodol pre zdanenie. Uvedené (prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia) platí i v prípade, ak dodávateľ, ktorý faktúru vystavil, opomenul svoju povinnosť v zmysle ust. § 74 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona a vo faktúre neuviedol slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti". V zmysle ust. § 49 ods. 2 písm. b/ tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a taktiež môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12.
Nevyhnutnou podmienkou toho, aby si platiteľ mohol odpočítať daň z tovarov a služieb v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je však použitie týchto tovarov (v konkrétnom prípade dodanie nehnuteľnosti, t. j. bytu) na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čo žalobca v predmetnej veci jednoznačne nepreukázal, napriek tomu, že bol správcom dane vyzvaný. V tomto zmysle nie je dôkazom tvrdenie žalobcu, že byt mienil prenajať, resp. zriadiť v ňom kanceláriu, pretože byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 a rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 05. 08. 2013 a predal ho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 02. 2014 v znení jej dodatku zo dňa 10. 03. 2014 a rozhodnutia zo dňa 11. 03. 2014 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho G. G.. V období, keď bol žalobca vlastníkom tohto bytu nepreukázal jeho použitie pre daňové účely v zmysle zákona, teda na dodanie tovarov alebo služieb iným platiteľom.
52. Z rozhodnutia správcu dane nesporne vyplýva, že sa zaoberal podaniami, námietkami a vyjadreniami žalobcu, ktoré podával v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Taktiež žalovaný sa v potrebnom rozsahu zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a vysporiadal sa s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní. Napriek tomu žalobca v podanej správnej žalobe (IV. časť) tvrdil, že daňové orgány sa nezaoberali jeho vyjadreniami a námietkami. Toto všeobecné tvrdenie žalobcu, vrátane tvrdenia o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného však podľa názoru súdu nemá reálny základ a rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného poskytujú dostatok dôvodov na to, že žalobcovi nevniklo právo na uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 2013/18 (v sume dane 460.000,- eur) a faktúry č. 2013/20 (v sume dane 29.600,- eur).
53. K námietke žalobcu v V. časti žaloby (rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) súd uvádza, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili uskutočnenie zdaniteľného plnenia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013 (prevod predmetných nehnuteľností v katastrálnom území Zvolen) v prospech žalobcu, v dôsledku čoho vznikla predávajúcemu, t.j. spoločnosti MHM autoimport s.r.o. daňová povinnosť. Taktiež nespochybnili ani nadobudnutie bytu žalobcom v katastrálnom území U. G. v R., ktoré bolo vzhľadom na jeho dodanie po piatich rokoch od kolaudácie oslobodené od dane, ale predávajúci toto dodanie zdanil, pričom daňová povinnosť v takom prípade vznikla žalobcovi, a to v zmysle ust. § 69 ods. 12 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zistenie, že dodávateľ na faktúre neuviedol informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. V prípade, ak by žalobca splnil zákonom stanovené podmienky, vzniklo by mu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré si i uplatnil.
V predmetnej veci však žalobca nepreukázal reálne použitie týchto plnení, resp. dodávok na dodávky zdaniteľných plnení (tovarov a služieb) pre iných platiteľov dane, čo je podmienkou pre odpočítanie dane.
54. Vzbudzuje dôvodné pochybnosti, ak žalobca nadobudol od predávajúceho v roku 2013 nehnuteľnosti v katastrálnom území Zvolen za dohodnutú cenu 2.760.000,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty (teda neporovnateľne vyššiu cenu ako bola cena, za ktorú tieto nehnuteľnosti nadobudol predávajúci v rokoch 2009 až 2011), na ktorých nehnuteľnostiach viazol záväzok - dlh v sume 700.000,- eur voči G. G. a byt v R. za dohodnutú cenu 177.600,- eur, pričom žalobca nevedel preukázať ekonomickú opodstatnenosť týchto plnení a ich následné použitie na ďalšie dodávky tovarov a služieb. Správny súd (rovnako ako správca dane a žalovaný) nespochybňuje možnosť dohody o kúpnej cene nehnuteľností v kúpnej zmluve, ale je toho názoru, že ak prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. podlieha daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty (ako v tomto prípade), resp. došlo k preneseniu daňovej povinnosti (v prípade bytu v R.) a daňový subjekt ako účastník zmluvy si uplatní nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, je potrebné, aby preukázal reálnosť dohodnutej ceny, od ktorej sa potom odvíja i daň z pridanej hodnoty a výška odpočítania tejto dane v prípade, že je odpočítanie uplatnené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znalecký posudok a odborné vyjadrenia znalcov, ktoré si správca dane zadovážil v priebehu daňovej kontroly a ktoré boli vypracované pre účely trestného konania za účelom stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľností a zariadení, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv medzi predávajúcim (spoločnosťou MHM autoimport s.r.o.) a žalobcom ako kupujúcim. Cena dohodnutá medzi účastníkmi kúpnych zmlúv je mnohonásobne vyššia ako je cena uvedená v posudku, ktorá sa zhoduje s cenou v odborných vyjadreniach. Žalobca žiadnym rozumným spôsobom nevedel vysvetliť tento cenový rozdiel, naviac cenu predávajúcemu ani nezaplatil, nedodržal ani splátkový kalendár a nehnuteľnosti ani nie po roku od ich nadobudnutia predal G. G. zmluvou zo dňa 14. 02. 2014 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10. 03. 2014 za kúpnu cenu dohodnutú v V. článku tejto zmluvy (odplatou je zánik záložného práva viaznuceho na predmete kúpy v prospech kupujúceho, ktorý sa zaviazal odovzdať predávajúcemu zmenku ním vystavenú na sumu 500.000,- eur v prospech kupujúceho). Taktiež nevedel vysvetliť dôvody nákupu nehnuteľností v katastrálnom území Q., na ktorých bol záväzok - dlh voči G. G. v hodnote 700.000,- eur, čo vyplýva z dodatku č. 1 zo dňa 03. 10. 2013 ku kúpnej zmluve zo dňa 02. 07. 2013. K tvrdeniu žalobcu v podanej žalobe, že daňové orgány nezohľadnili potenciál rozvoja dotknutého územia vo Zvolene, na ktorom je postavený autobazár Guľka a ktorý umožňuje výstavbu polyfunkčného objektu na tomto mieste, súd uvádza, že daňové orgány nemohli zohľadniť územnoplánovaciu informáciu mesta Zvolen zo dňa 23. 01. 2018, pretože žalobca v daňovom konaní žiadnu takúto listinu nepredložil. Územnoplánovaciu informáciu zo dňa 23. 01. 2018 žalobca predložil až s podanou žalobou, pričom sa jedná o listinu vystavenú mestom Zvolen a adresovanú G. G..
55. Správny súd poukazuje i na skutočnosť, že osoba s menom G. G. bola od 08. 07. 2008 do 17. 07. 2013 spoločníkom a od 08. 07. 2008 do 28. 06. 2013 konateľom spoločnosti MHM autoimport s.r.o., teda i v čase, keď táto spoločnosť v roku 2009, 2010 a 2011 nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. nakupovala od fyzických osôb, aby ich v roku 2013 predala žalobcovi, ktorý za ne nezaplatil kúpnu cenu, resp. jej zaplatenie žiadnym spôsobom nepreukázal a v roku 2014 nehnuteľnosti predal G. G. ako fyzickej osobe, ktorý sa od 01. 09. 2017 stal spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a žalobcom nevysvetlený cenový rozdiel, je potom dôvodné konštatovanie správcu dane, že nákup nehnuteľností žalobcom od spoločnosti MHM autoimport s.r.o. bol zrealizovaný za účelom získania daňovej výhody spočívajúcej v uplatnení si práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.
56. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že správca dane požadoval predloženie listín, ktoré sa týkali iného, ako kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Správca dane takto postupoval v záujme zistenia prevodu nehnuteľností, ktorý predchádzal uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 02. 07. 2013, resp. po ňom nasledoval a takýto jeho postup bol v súlade s ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, pričom je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie a dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K tvrdeniu, že správca dane si mal vyžiadať notársky overené fotokópie rozhodnutí stavebného úradu správny súd uvádza, že správcovi dane bolo predložené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene zo dňa 05. 11. 2008 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby „Autobazár Guľka - Zvolen“ v katastrálnom území Q. na dobu 10 rokov od novembra 2008 do októbra 2018 v tam uvedenom rozsahu. Taktiež boli predložené tri právoplatné rozhodnutia vydané mestom Zvolen (územné rozhodnutie zo dňa 16. 06. 2008, stavebné povolenie zo dňa 17. 12. 2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 01. 03. 2010), pričom takýto postup je podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom a správcovi dane nemožno vytknúť žalobcom tvrdené pochybenie. Naviac tieto právoplatné rozhodnutia predložil i žalobca.
Skutočnosť, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene zo dňa 05. 11. 2008 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy pre účely výstavby „Autobazár Guľka - Zvolen“ s vyznačenou doložkou právoplatnosti, nemožno považovať za nedostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci a námietka žalobcu vznesená v VI. časti podanej žaloby je celkom irelevantná. Predmetom administratívneho (daňového) konania nebolo posudzovanie toho, či predmetné rozhodnutie (na ktoré nadväzovali tri právoplatné rozhodnutia vydané v povoľovacích konaniach) nadobudlo právoplatnosť, ale predmetom daňového konania bolo skúmanie, či žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2013 pri deklarovanom nadobudnutí nehnuteľností. Výsledkom tohto konania bolo zistenie, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom, keď si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 2013/18 a č. 2013/20 od dodávateľa nehnuteľností t.j. spoločnosti MHM autoimport s.r.o., pričom cieľom jeho tohto postupu bolo získanie daňovej výhody vo forme odpočítania dane z pridanej hodnoty.
57. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi neuznal ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období 3. štvrťroku 2013 na základe uvedených faktúr v celkovej sume 489.600,- eur (460.000,- eur + 29.600,- eur), pričom žalobca v podanej žalobe namietal len tieto neuznania. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 11. 2017 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 07. 02. 2018. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami § 19 ods. 1, § 38 ods. 1, § 49 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 51 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia.
58. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj z dokladov zadovážených správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a jeho výsledkom bolo zistenie, že účelom deklarovaných transakcií bolo získanie daňovej výhody. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
59. Žalovaný postupoval v zmysle ust. § 74 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyššie citovaného zákona a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu, ktorý zodpovedal požiadavke vyplývajúcej z odvolania žalobcu. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho (teda i daňového) orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn.
III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
Žalobca podľa názoru súdu nedôvodne citoval v podanej žalobe časti niektorých rozhodnutí krajských súdov, resp. i Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutia krajských súdov konajúci správny súd rešpektuje, ale s niektorými ich závermi nesúhlasí a tieto rozhodnutia nie sú pre súd v predmetnej veci právne záväzné. Správny súd v predmetnej veci vychádzal z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. i Ústavného súdu SR, ktorú uviedol v bode 42 tohto rozsudku a do pozornosti žalobcu dáva i rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžf/71/2016 zo dňa 10. 05. 2018, v ktorom bola riešená obdobná právna problematika.
60. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
62. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.