Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XX, zast. Mgr. Katarína Novotná, nar. 28.09.1988, bytom Dobroč 186, 985 53 Mýtna, o zaplatenie 852,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. 02. 2018, č. k. 10Csp/51/2017 - 55, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 836,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.11.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 836,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 836,40 eur od 21.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15.03.2017 sa pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 852,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. V priebehu konania predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt (§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka). Uznesením č. k. 10Csp/51/2017-29 zo dňa 07.08.2017 súd na základe návrhu pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Consumer Finance Holding. a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava (do februára 2018 názov spoločnosti Intrum Justítia Slovakia, s.r.o.) - § 80 CSP.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzatvorila so žalovaným dňa 12.11.2012 Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 6133066. Na základe tejto zmluvy bolo žalovanému poskytnutých 900 eur, pri úrokovej sadzbe 32 % ročne, RPMN vo výške 32 %, pričom poskytnuté finančné prostriedky mal žalovaný splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 28,07 eur a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na november 2017. Pri riadnom plnení zmluvy mal žalovaný celkovo zaplatiť sumu 1684,20 eur. Do podania žaloby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 404,91 eur.

5. Posúdením predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nadväzne súd podrobil predmetnú zmluvu kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí cit. zákona a zistil, že zmluva bola platne uzatvorená a neobsahuje také nedostatky, s ktorými by zákon o spotrebiteľských úveroch spájal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

6. Žalovaným namietané skutočnosti, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov, taktiež konečná splatnosť úveru, že v zmluve je uvedená výška RPMN zhodná s výškou úrokovej sadzby, súd nepovažoval za opodstatnené. Dôvody súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku.

7. Súd sa riadil tým, že v zmysle úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu pôžičky 900 eur a tiež uhradiť úroky z úveru v celkovej výške 784,20 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 404,91 eur. Žalobca však žalobou nežiadal doplatiť rozdiel v sume 1279,29 eur, ale sa domáhal zaplatenia sumy 852,54 eur - z toho 4,80 eur boli náklady na vymáhanie pohľadávky, čiže z titulu istiny a riadneho úroku si uplatnil sumu 847,74 eur. Ide o sumu o 431,55 eur nižšiu, než by predstavoval nárok uplatnený výlučne podľa dojednanej úverovej zmluvy. Vlastnou úvahou súd dospel i zisteniu, že pri poskytnutí úveru 900 eur, potom čiastka 352,65 eur predstavuje riadny úrok z úveru za dobu 5 rokov od poskytnutia úveru od 12.11.2012 do 20.11.2017. Za takýchto okolností súd nemohol konštatovať, že by nárok žalobcu uplatnený v konaní na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom (s úrokom) bol výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. K priznanej sume 836,40 eur súd dospel tak, že od žalobcom uplatnenej sumy 852,54 eur odpočítal sumu 16,14 eur, pretože súd v tejto časti vyhodnotil nárok žalobu ako premlčaný, na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným (§ 101 a nasl. Občianskeho zákonníka). V časti istiny vo výške 16.14 eur súd žalobu namietol s odôvodnením, že žalovaným uhradená suma 404,91 eur, pri splátke vo výške 28,07 eur znamená, že 15-tou splátkou bola splátka splatná dňa 20.02.2014 uhradená čiastočne a z tejto splátky nebola uhradená ešte suma 16,14 eur, ktorá bola zahrnutá v žalovanej sume. Teda uplynula trojročná premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti splátky, keďže žaloba bola na súd podaná 15.03.2017. Z prisúdenej sumy 836,40 eur súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne počnúc od 21.11.2017 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z... Vo zvyšku čo do úroku z omeškania žalobu zamietol. Teda pokiaľ žalobca žiadal úrok priznať od 20.05.2014, odo dňa nasledujúceho potom čo malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pretože súd nemal preukázané že došlo k reálnemu zosplatneniu úveru, a pokiaľ žiadal úrok priznať v sadzbe 8,25 %. Jednalo sa o zákonný úrok ktorý v rozhodnom čase bol 8% ročne.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, konštatoval že žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti istiny a v časti úroku z omeškania, preto mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (§ 391 ods. 1 .

10. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 12.11.2012 je zmluva spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahuje Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa mal súd aplikovať ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Aj z vyjadrení strán je nesporné, že obidve považujú zmluvu o pôžičke za zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 cit. zákona. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky, pričom dlžník musí mať od začiatku jasné z akých zložiek splátka pozostáva. Taktiež konečná splatnosť úveru má byť uvedená priamo v zmluve konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. (napr. rozsudok OS Žilina 11Csp/109/2016 zo dňa 25.01.2018). Žalobca nepreukázal, že žalovaný podpísal Všeobecné obchodné podmienky, z ktorých by boli zrejmé a písomne dohodnuté vytýkané náležitosti zmluvy. Súd síce aplikoval správny právny predpis v danom prípade, ale tento nesprávne interpretoval na danú vec a vyvodil zo správnych skutkových záverov nesprávne právne závery. Týmto boli porušené práva žalovaného na spravodlivý proces.

11. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 v napadnutej časti potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd bližšie svoje rozhodnutie neodôvodňoval, rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

15. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere je možné považovať za obsahujúcu v § 9 ods. 2 zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti v prípade, ak podmienky úverovej zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou ich identifikovať. Takýto názor vyplýva napr. aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 z 9.11.2016, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, kde v prejudiciálnom konaní ESD rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

16. V danom prípade v zmluve nazvanej „Žiadosť/Zmluva o poskytnutí pôžičky“ zo dňa 12.11.2012 pred podpismi klienta - dlžníka (žalovaného) aj veriteľa (žalobcu) v časti VII. Vyhlásenie klienta, je uvedené okrem iného i : „že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s Podmienkami a so Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“ a tiež prehlásenie „že pred uzatvorením zmluvy bol písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal.“

17. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia - tak ako je zadefinovaná v časti III. Žiadosti/Zmluvy, jednoznačne stanovuje celkový počet splátok (60) a výšku jednotlivých splátok a ich frekvenciu (mesačné splátky vo výške po 28,07 eur). V bode 6. VOP je zrozumiteľne uvedené, kedy sú splatné jednotlivé splátky úveru (20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo zmluve nie je stanovené inak - bod 6.1., 6.2. VOP), aj to, kedy je splatná prvá splátka úveru (je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak - bod 6.4 VOP). Podľa názoru odvolacieho súdu podmienky predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky umožňujú spotrebiteľovi - žalovanému bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy/termíny splatnosti splátok, hoci formulácia v samotnej zmluve neobsahuje konkrétne dátumy. Svedčí o tom i fakt, že žalovaný prvé mesiace pravidelne uhrádzal splátky úveru vždy do 20-teho dňa v mesiaci, teda mal vedomosť o termíne splatnosti jednotlivých splátok v tomto posudzovanom prípade.

18. Rozpisovanie výšky splátok na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov nie je zákonom vyžadované do tej miery, že by muselo byť uvedené priamo v zmluve o úvere. Je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny podľa § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z.. Uvedené vyplýva, aj zo stanoviska ESD (vyššie uvádzaného rozsudku ESD), v zmysle ktorého: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok, t.j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka, ale tieto údaje môžu byť obsiahnuté v samostatnom splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží - odovzdá dlžníkovi na jeho žiadosť bezplatne, kedykoľvek počas trvania zmluvy. Teda čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky (na časť istiny, časť úrokov, časť poplatkov). Iba porušenie povinností veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky.“

19. Zákonné ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch výslovne neustanovuje formu, ako má byť stanovený termín konečnej splatnosti úveru. Rozhodne však musí byť určený jasne, zrozumiteľné. Za dostačujúco uvedený v posudzovanej zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky možno mať aj údaj - dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, vzhľadom na bod 6.2. a 6.4. VOP (deň splatnosti splátok je 20- teho dňa v mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy - takto bola žalovaným splátka aj zaplatená t.j. k 20.12.2012) v spojení s bodom II. zmluvy, kde je uvedený mesiac/rok splatnosti „11/2017“. Určenie doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru spotrebiteľom z takto uvedených podmienok nie je spojené s neprimeranými ťažkosťami a zároveň zaručuje, že termín konečnej splatnosti úveru, čo je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, ku ktorému spotrebiteľ dospeje svojím vlastným úsudkom, bude správny. (V danom prípade niet pochýb, že termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 20.11.2017, a že ide o zmluvu na dobu určitú).

20. Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej a aj v závislom výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .