Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/182/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 3.317,10 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/185/2017- 109 zo dňa 06.06.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) zastavil konanie v časti o zaplatenie nad sumu istiny vo výške 3.124,60 eura, úroku vo výške 157,82 eura, úroku z omeškania vo výške 3,57 eura, úroku vo výške 15,90% ročne zo sumy 3.414,60 eura od 24.10.2017 do 03.11.2017, zo sumy 3.317,10 eura od 04.11.2017 do 31.01.2018, zo sumy 3.219,60 eura od 01.02.2018 do 28.02.2018, zo sumy 3.172,10 eura od 01.03.2018 do 27.03.2018, zo sumy 3.124,60 eura od 28.03.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.414,60 eura od 24.10.2017 do 03.11.2017, zo sumy 3.317,10 eura od 04.11.2017 do 31.10.2018, zo sumy 3.219,60 eura od 01.02.2018 do 28.02.2018, zo sumy 3.172,10 eura od 01.03.2018 do 27.03.2018, zo sumy 3.124,60 eura od 28.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 157,82 eur od 24.10.2017 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť voči žalobcovi zaplatiť 1.474,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 03.11.2017 do zaplatenia, v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 3, § 497, § 499 a § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 a 8, § 2, § 9 ods. 1, 2 a 6 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6,9 a 11, § 54 ods. 1 a 2, § 517, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len , čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernica Rady č. 93/13/EHS.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), teda spotrebiteľská zmluva. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej zmluve absentuje riadne uvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že poplatok za poskytnutie úveru v sume 200 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán), rovnako zmluvná pokuta uvedená v bode 2.6. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom uvedené už súdy opakovane judikovali vo svojich rozhodnutiach, pričom podľa § 53a ods. 1 je dodávateľ povinný zdržať sa jej užívania. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie neakceptoval ani celkovú výšku nákladov na úver podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V dôsledku uvedeného je v zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák. (bez neprijateľného poplatku pri deklarovanom úvere 4.000 eur výška RPNM činí 17,12 %, za podmienok dojednaných v zmluve /teda aj s neprijateľným poplatkom/ činí RPMN 18,75 %). Absencia týchto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje podľa súdu prvej inštancie za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) cit. zák. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 4.000 eur a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 2.525,90 eura. Teda žalovaný je povinný na istine zaplatiť žalobcovi sumu 1.474,10 eura s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tak, že ich náhradu stranám nepriznal z dôvodu, že v konaní boli úspešní a neúspešní a zároveň sa nejednalo o neúspech nepatrný.

Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, a žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu zamietnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a aby zaviazal žalovaného uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň navrhol, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania a náhradu odvolacieho konania vo výške zaplatených poplatkov. Uvedený rozsudok napadá z dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal dospieť k nesprávnym právnym záverom, podľa ktorých má byť úver bezúročný a bez poplatkov, keďže je podľa odvolateľa nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. zmluvy o úvere a to prehľadne a zrozumiteľne sa tam nachádzajúc, a tak žiaden spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Výška, počet a termíny ďalších poplatkov sú uvedené priamo v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v podobe poplatku za úver v hodnote 200 eur. Podľa názoru odvolateľa z právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že primeranosť ceny za poskytnutie finančných prostriedkov nie je predmetom posudzovania z hľadiska primeranosti tejto zmluvne podmienky, pokiaľ je táto zmluvná podmienky vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne a pokiaľ neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Uviedol, že ako vyplýva zo zmluvnej dokumentácie, všetky poplatky boli jasné a zreteľne uvedené jednak v úverovej zmluve a jednak sa s nimi spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť aj prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol poskytnutý pred uzatvorením zmluvy. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017, ktorý dospel k názoru, že poplatok na poskytnutie úveru nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na záver sumárne uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

Jednou z odvolacích námietok žalobcu je nesprávne právne posúdenie poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ.

Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa čl. 3 písm. l) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ,,celková výška úveru“ je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere.

Podľa čl. 1.2 Základné podmienky Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa má platiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200 eur za stavu, že predmetný spotrebiteľský úver mal byť použitý na splatenie záväzkov klienta. Žalobca ako veriteľ si vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalobca poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru.

Žalobca si skompenzoval 200-eurový poplatok už na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalobca pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 4.000 eur a nie 3.800 eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10).

Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.

Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 200 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).

Poplatok za poskytnutie úveru bol všeobecnými súdmi opakovane vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudkom Okresného Súdu Košice II sp. zn. 13C/354/2015 zo dňa 1.3.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 13C/354/2015 zo dňa 01.02.2017 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/158/2017 zo dňa 05.12.2017), a preto je neplatný.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok o výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .