Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/200/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. E., F.. X.X.XXXX, Q. T. F.. J. Č.. XX/XX, T., I. F. C.: T. XXXX/X, T., W.: Z. W. Z., J. J. I. U. XXXX/XX I., Q. Q., o zaplatenie 96,27 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia, z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštačného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance holding, a.s.) sa podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19.4.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 96,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.9.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná dňa 24.4.2007 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7026722, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 795,33 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 40 mesačných splátkach v sume 19,88 EUR. Do dňa podania návrhu žalovaná uhradila celkovo sumu 720,48 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 20.8.2010 listom

- predžalobná upomienka, žalobca úver zosplatnil. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu dlžné splátky neuhradila. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť istinu plus náklady na vymáhanie mínus prijaté úhrady. Na základe vyššie uvedeného celkom dlh žalovanej predstavuje sumu 96,27 Eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 6.9.2010 do zaplatenia.

3. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.8.2013 súd uznesením sp.zn. 17Ro/119/2013-39 zo dňa 19.11.2013 pripustil zmenu strán sporu tak, že do konania pristúpim namiesto pôvodného žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s., nový žalobca - EOS KSI Slovensko, s.r.o.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 30.1.2015, v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila.

5. Dňa 7.11.2016 súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti strán žalovanej a v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.11.2016 tak, že žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 6.9.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.

6. Voči tomuto rozsudok podala odvolanie žalovaná dňa 14.8.2017, v ktorom namietala, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď na zmluvu neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pre nedostatok náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona. Žalovanej ako spotrebiteľke bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk, t.j. 497,90 Eur. Zároveň podľa názoru žalovanej mal súd z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadnuť na to, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže posledná uhradená splátka úveru bola zaplatená dňa 27.2.2009 a žalobca si uplatnil svoj nárok až podaním žalobného návrhu zo dňa 14.8.2003.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, nakoľko žalobca si svoj nárok mohol uplatniť až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zároveň trval na tom, že svoj žalobný nárok dostatočne preukázal.

8. O odvolaní žalovanej rozhodol odvolací súd uznesením sp.zn. 8Co/191/2018 zo dňa 28.8.2018 tak, že rozsudok v časti o 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia, rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, vo zvyšnej (zamietavej časti) ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V odôvodnení uznesenia krajský súd konštatoval, že okresný súd nesprávnym procesných postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom uviedol, že okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, či ju považuje za platnú, resp. neplatnú a či obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom. Súd sa má taktiež zaoberať námietkami žalovanej pokiaľ ide o spornú zmluvu, ohľadom neprijateľným podmienok a premlčania nároku, a tiež vyjadrením žalovanej ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

9. Súd po zmene zákonného sudcu nariadil pojednávanie na 13.3.2019, na ktorom vec opätovne prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že tvrdenie žalobcu, že žalovanej poskytol celkovú sumu pôžičky 795,33 Eur je nepravdivé, nakoľko v samotnej zmluve o úvere je uvedená suma 15.000 Sk, čo predstavuje 497,91 Eur po zaokrúhlení. V danom prípade nielenže nebola dodržaná písomná forma, čo sa týka zmluvného vzťahu a teda právneho úkonu a zmluva vlastne nevznikla. Nakoľko predmetnú zmluvu nemožno považovať za písomne uzatvorenú. Pre platnosť zmluvy kogentne zákon vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., táto listina nemá podstatné náležitosti upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napríklad určenie zmluvných strán, teda kto je veriteľom, kto je dlžníkom, nie je v nej riadne vymedzený záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Napríklad splatnosť, výška úrokov a vôbec úroková sadzba. Bez mienených podstatných náležitostí nemohla vzniknúť kvalifikovaná zmluva. Zmluva bola podpísaná vlastne ako formulár, žiadosť medzi klientkou a dodávateľom. Tým vlastne nie je uvedené, kto je veriteľ a kto je dlžník. Tento formulár žalovaná vyplnila, pričom obsahu iniciály žiadateľa, teda klienta, sumu, o ktorú má klient záujem a koľko splátok by si predstavoval. Údaje o požadovanej pôžičke a podpis žalovanej na zmluve je dňa 18.04. 2007, nakoľko právny predchodca podpísal tento formulár až následne, teda 22.04. 2007 a doplnil údaje o úvere VI. Máme za to, že nemala možnosť klientka vlastne tento návrh odobriť svojim podpisom, a preto v zmysle § 43 a následne je potrebné opätovne písomne potvrdenie žiadateľa, k čomu nedošlo. Preto považujeme zmluvu za neplatnú v zmysle § 40 a OZ. Ak by sa s našimi tvrdeniami nestotožnil súd a považoval zmluvu za platný právny úkon, niet pochýb, že táto zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré predpisuje zákon a teda je bezúročná a bez poplatkov na základe už len skutočností, že táto zmluva neobsahuje dohodnutý úrok. Okrem toho zdôraznila, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko posledná uhradená splátka riadne a včas bola žalovanou uhradená 27.02.2009 vo výške 280 Eur, odvtedy splátky riadne neuhrádzala, nakoľko bol žalobný návrh podaný až po skoro 3 1 roku je tento nárok v zmysle § 100 a 101 premlčaný v celom rozsahu. Niet pochýb z prehľadu splátok a úhrad, ktoré uhrádzala žalovaná, že na predmetný úver uhradila 720,48 Eur, nakoľko sa zmluva považuje za bezúročnú, úver za bezúročný a bez poplatkov a v skutočnosti vyčerpala sumu 497,91 € vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 222,57 €; ktoré si samozrejme nežiada, žiada len žalobu zamietnuť v celom rozsahu, v prípade úspechu si žiadame nahradiť trovy konania. Súd následne opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 18.4.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 20.8.2010, prehľadom splátok a úhrad, rozsudkom súdu prvého a druhého stupňa, odvolaním žalovanej, ako i celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo zmluvy o pôžičke č. 7026722 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a žalovanou dňa 18.4.2007 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 15.000,- SK /497,91 Eur/, ktorú bola povinná uhrádzať v 40.tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 599,- Sk / 19,88 EUR/ pričom výška úrokovej sadzby a RPMN a priemerná RPMN z obsahu zmluvy nevyplýva.

11. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 35) mal súd preukázané, že žalovaná uhradila celkovo sumu 720,48 EUR.

12. Listom zo dňa 20.8.2010 žalobca zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v ktorej ju vyzval na úhradu celej sumy splátok vo výške 105,64 Eur jednorázovo, a to najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Z priloženej kópie zásielky vyplýva, že žalovaná zásielku prevzala dňa 2.9.2010 (č.l. 4- 5).

13. Súd následne vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení a zaoberal sa jednotlivými námietkami žalovanej vyjadrenými v odvolaní voči rozsudku zo dňa 7.11.2016.

14. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU), t.j. účinného v rozhodnom čase (do 31.12.2007) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. g) ZoSU (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa § 4 ods 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Prednostne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou v odvolaní. V prvom rade súd konštatuje, že nálezom ÚSSR PL ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 bolo rozhodnuté o tom, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. I ods. 1 Ústavný SR. Uvedené ustanovenie upravovalo povinnosť súdu prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti. Nakoľko je toto ustanovenie toho času neúčinné, súd sa zaoberal samotnou námietkou žalovanej, ktorá v odvolaní tvrdila, že pohľadávka uplatnená v konaní žalobcom je premlčaná, pretože posledná úhrada splátky bola žalovanou vykonaná dňa 27.2.2009 a žalobca podal žalobu dňa 19.4.2013.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná reálne uhradila ako poslednú splátku v sume 280,- Eur dňa 27.2.2009, čo vyplýva z prehľadu úhrad a splátok. Žalobca vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 20.8.2010 na uhradenie celého zvyšku úveru, uvedenú upomienku doručil žalovanej dňa 2.9.2010. Zo samotného znenia predžalobnej upomienky a tiež z obsahu zmluvy nevyplýva, kedy došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. K samotnému dňu, ku ktorému malo dôjsť k zosplatneniu úveru, žalobca neuviedol ani vo vyjadrení k žalobe, akým dňom došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Iba žiadal úrok z omeškania od 6.9.2010, t.j. žalovaná do 3 dní od doručenia predžalobnej upomienky dlh neuhradila (do 5.9.2010), a tak sa nasledujúcim dňom dostala do omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca považuje deň vypracovania predžalobnej upomienky za deň zosplatnenia úveru.

25. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo nemožno v zásade priznať. S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je v danom prípade trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Všeobecne platí, že právo sa môže vykonať po prvý raz, ako náhle vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu; tento okamih nastáva splatnosťou dlhu, t.j. dňom kedy mal dlžník povinnosť prvýkrát splniť dlh. Tento deň je potom dňom začiatku plynutia premlčacej doby, podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

26. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.8.2010, pričom k tomuto dátumu sa stal splatným celý dlh vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, dňom nasledujúcim si mohol žalobca, respektíve jeho právny predchodca uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy žalobou na súde. Avšak v danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), v danom prípade splátky splatnej dňa 20.3.2009 (posledná úhrada bola 27.2.2009). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. V tomto prípade podľa názoru súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. (citované z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.1.2018). V tomto prípade tak súd konštatuje, že 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 21.3.2012. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.4.2013, z toho dôvodu súd má za to, že nárok žalobcu uplatnený na súde žalobou dňa 19.4.2013 je premlčaný, a preto súd žalobu vo zvyšnej časti ( v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ) o zaplatenie 74,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,85 Eur od 6.9.2010 do zaplatenia, zmietol.

27. Nad rámec súd poznamenáva, že sa zaoberal aj tvrdením žalovanej o tom, že súd nesprávnej posúdil zmluvu o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko tá mala byť podľa názoru žalovanej považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Súd v tomto smere konštatuje, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a preto súd zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, t.j. do 24.4.2007. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva obsahuje povinné náležitosti vyžadujúce zákonom účinným v rozhodnom čase, avšak v zmysle § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že žalobca nemôže požadovať od žalovanej úhradu úrokov a poplatkov, ktoré nie sú v zmluve uvedené. Preto je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi iba to, čo jej poskytol. Poplatky a úroky uvedené vo všeobecných obchodným podmienkach súd nepovažuje za individuálne dojednané, a tak žalobcovi nevznikol nárok na ich úhradu. Právny predchodca žalobca žalovanej poskytol titulom zmluvy o pôžičke sumu 15.000,- SK /497,91 Eur/. Žalovaná mu preukázateľne uhradila sumu 720, 48 Eur, t.j. viac ako je samotná istina. Žalobca od nej požaduje úhradu poplatkov a sankčného úroku, ktoré si nárokoval nie v zmysle samotnej zmluvy o pôžičke, ale na základe úpravy vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli so žalovanou individuálne dojednané. Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). V danom prípade súd zastáva názor, že nárok žalobcu vyplývajúci iba zo znenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednanené, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech spotrebiteľa a žalobca naň nemá nárok ani v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. . Aj z uvedených dôvodov tak, súd žalobu považoval vo zvyšnej časti za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

28. Otázku posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, pre nedostatok vôle žalovanej takúto zmluvu uzavrieť, tak súd s ohľadom na dôvodnosť námietky premlčania považoval za nadbytočnú. K argumentácii splnomocnenenej zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 13.3.2019 vo vzťahu k neplatnému uzavretiu zmluvy, nakoľko žalovaná žiadosťou zo dňa 18.4.2007 žiadala o poskytnutie pôžičky a následne dňa 23.4.2007 zmluvu podpisom potvrdil žalobca, súd nad rámec konštatuje, že ide o štandardný postup v zmysle § 43a OZ, t.j. žiadosť o pôžičku súd vyhodnotil ako návrh na uzavretie zmluvy a jej podpisom žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom došlo k akceptácii návrhu zmluvy. Uvedené posúdenie zmluvy nič nemení na tom, že súd žalobný nárok v jeho zvyšnej časti zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 96,27 EUR s úrokom z omeškania. Súd v konečnom dôsledku žalobu v celom rozsahu zamietol (v časti o zaplatenie 21,42 Eur zamietol rozsudkom zo dňa 7.11.2016 a vo zvyšnej časti rozsudkom zo dňa 13.3.2019), a tak žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešnou stranou sporu. Na základe uvedeného súdu posúdil, že žalovaná bola úspešnou stranou sporu v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v rámci konania o odvolaní pred súdom druhej inštancie, a preto jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.