Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13S-47-2018.pdf
PDF · 140.57 KB
No categories available
13S/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša PhD., v právnej veci žalobcu: ZTS Elektronika SKS s.r.o., so sídlom Nová Dubnica, Trenčianska 19, IČO: 31 598 536, právne zastúpeného Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom Ilava, Mierové námestie 93 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. septembra 2018, č. 101814260/2018, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 101814260/2018 zo dňa 14. septembra 2018 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101075115/2018 zo dňa 31. mája 2018 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.09.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101075115/2018 zo dňa 31.05.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 17 194 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015.
2. Vyrubenie dane za predmetné zdaňovacie obdobie sa týkalo neuznania uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípadoch faktúry č. 20150810 vystavenej dodávateľom ILANA s.r.o., Dubnica nad Váhom, za prenájom reklamnej plochy za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2015, ďalej išlo o faktúry vystavené spoločnosťou Via-Trade, spol. s r.o., Bratislava, a to fa. č. 1500228 za preverenie prenosu dát zo zariadenia a fa. č. 1500229 za kompletizáciu prenosovej sústavy analyzátora a napokon o faktúry vystavené dodávateľskou spoločnosťou LASTAN, s.r.o. za bezpečnostný audit, projekt pre spoluprácu so štátnymi a správnymi orgánmi.
3. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal, že správca dane a žalovaný riadne nezistili skutkový stav, a to aj s ohľadom na to, že neboli vykonané všetky navrhované dôkazy, ktoré mohli podstatným spôsobom potvrdiť a preukázať všetky tvrdenia žalobcu.
4. Ohľadne zdaniteľného plnenia od dodávateľa ILANA s.r.o. uviedol, že faktúra bola riadne zaúčtovaná a uhradená, reklamné služby boli reálne poskytnuté tak, že reklama bola umiestnená na mantineli HK Dukla Trenčín. Žalobca mal za to, že reálne poskytnutie služieb v zmysle zmluvne dojednaného riadne preukázal zmluvou a ako aj fotodokumentáciou. Za relevantný dôkaz označil svedeckú výpoveď S. F., ktorý však správnymi orgánmi nebol realizovaný. Okrem toho HK Dukla má svoju oficiálnu web stránku, facebookovú stránku, twitter a instagram, na ktorých sú videá a fotografie, z ktorých je zrejmé, že reklama bola riadne umiestnená na dohodnutom mieste. Žalobca mal za to, že sám nemohol tieto fotografie predložiť ako dôkaz pri daňovej kontrole, keďže nedisponuje žiadnym právom k týmto fotkám a príspevkom. Súčasne poukázal na to, že nazvanie sezóny ako „ inline“ bolo vecou jeho zmluvného partnera.
5. Aj pri ďalších spochybnených zdaniteľných obchodoch žalobca trval na tom, že boli riadne realizované tak, ako bolo deklarované vystavenými dodávateľskými faktúrami. Pri zdaniteľnom plnení od spoločnosti Via - Trade spol. s r.o. uviedol, že príjemky sú preberacím dokladom a boli riadne zaúčtované. Mal za to, že správne orgány mali vyhovieť jeho žiadosti o opätovné predvolanie p. Z., aby mohli byť vysvetlené nezrovnalosti v jeho tvrdeniach a mohol byť konfrontovaný s konateľom žalobcu. Ohľadne zdaniteľného plnenia od spoločnosti LASTAN s.r.o. uviedol, že správcovi dane predložil uzavretú písomnú zmluvu, ktorej existencia podporuje vo vzájomných súvislostiach ostatné dôkazy. Taktiež bol predložený dokument „Potvrdenie o odovzdaní dokladov na Národnom bezpečnostnom úrade zo dňa 16.12.2015.“ Zdôraznil, že zmluvu so svojim zmluvným partnerom uzavrel v dobrej viere, preveril si existenciu tohto partnera v obchodnom registri, registri platiteľov DPH. Trval na tom, že správca dane ani na písomnú žiadosť daňového subjektu nezabezpečil listinné dôkazy v priestoroch sídla spoločnosti LASTAN, s.r.o. a nevyužil na to všetky možnosti, ktoré mu dáva zákon. Okrem toho poukázal na judikatúru Súdneho dvora EU, konkrétne rozhodnutia Bonik, Mahagében Kft a Pétér Dávid). Ohradil sa voči konštatovaniu správcu dane, mu muselo byť zrejmé, že reálny dôvod na vystavenie faktúry č. 41015215 dodávateľom LASTAN, s.r.o. nie je, nakoľko fakturované plnenie mu v zmysle tejto faktúry nebolo dodané, a že táto transakcia môže byť poznačená podvodom. Zdôraznil, že so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. uzavrel zmluvu a v zmysle tejto zmluvy mu bolo plnenie dodané a fakturované. Pri uzatváraní zmluvy netušil o existencii spoločnosti Screening Solutions Slovakia, s.r.o., prípadne p. O.. Bez spolupráce so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. by nedošlo k plneniu podľa zmluvy. To, že dodávateľ si na realizáciu plnenia zabezpečil subdodávateľa je štandardný obchodný postup a nie je v rozpore so zákonom. Rovnako konateľ žalobcu od p. O. nepožadoval zaslanie faktúry, čo vyplýva aj z mailovej komunikácie. Mal za to, že vyčerpávajúcim spôsobom predložil, resp. označil všetky dôkazy na preukázanie plnenia. Skutočnosť, že spoločnosť LASTAN, s.r.o. medzičasom zmenila sídlo a konateľa nemôže byť na jeho ťarchu. Okrem toho interpretácia negatívnych zistení (napr. nekontaktná osoba, nevedenie účtovníctva, nepodávanie daňových priznaní) taktiež nemôže byť na jeho ťarchu, lebo konanie inej osoby nemôže ovplyvniť a za neho nezodpovedá, ak o prípadnom podvode nevedel alebo nemohol vedieť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora z ktorej vyplýva potreba ochrany dobrej viery platiteľa dane na konkrétnom stupni dodávateľského reťazca. Záverom konštatoval, že správne orgány nevykonali všetky potrebné dôkazy a vec eurokomformne právne neposúdili.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že výsluch zástupcu HK Dukla Trenčín S. F. nebol vzhľadom na zistenia skutkové stavu opodstatnený, pretože fakturované plnenie v rámci inline hokeja Slovenskej republiky bolo samotným žalobcom podložené fotodokumentáciou z obdobia funkčnej ľadovej plochy, ktorá neposkytuje podmienky inline hokeju. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných skutočností. Je na úvahe správcu dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Svedok L. N. sa stal konateľom dodávateľskej spoločnosti ILANA, s.r.o. od 11.11.2015, nemal vplyv na objasnenie skutkového stavu fakturovaného pred jeho funkčnými obdobím, pretože zmluvu uzavrel M. G.. Uzavrel, že žalobca neuniesol v potrebnom rozsahu dôkazné bremeno a daň sa stala splatná len uvedením na faktúre.
7. K ďalšiemu spornému zdaniteľnému plneniu poukázal na prenos dôkazného bremena, pričom práve absencia identifikácie živnostníkov, ktorí mali realizovať deklarované práce v mene spoločnosti Via - Trade, spol. s r.o. neumožnilo tieto osoby predvolať a vypočuť. Zdôraznil, že zo všetkých zistení správcu dane nebolo preukázané, že dodávateľovi fakturovaných služieb Via Trade, spol. s r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.
8. Pokiaľ ide zdaniteľné plnenie od dodávateľa LASTAN, s.r.o. tak bolo podľa žalovaného preukázané, že plnenie fakturované spornou faktúrou malo byť dodané dňa 04.11.2015, kedy ešte dodávateľ nemal bezpečnostný audit dodaný subdodávateľom, ktorý má na vypracovanie takéhoto auditu aj osobitný druh oprávnenia. Okrem toho z predloženej dokumentácie vyplýva, že spoločnosť Screening Solutions Slovakia s.r.o. ako subdodávateľ uzavrela so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. zmluvu až dňa 11.11.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že spoločnosť LASTAN, s.r.o. nedisponovala dňa 04.11.2015 žiadnym bezpečnostným auditom, ktorý bol predmetom fakturácie.
9. V následnom vyjadrení žalobca zdôraznil, že trvá na podanej správnej žalobe. Opätovne poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora ako aj rozhodnutia tunajšieho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo svojom poslednom písomnom vyjadrení žalovaný zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.
10. Pred pojednávaním, ktoré bolo správnym súdom nariadené za účelom prejednania veci, žalobca súdu zaslal ďalšie písomné vyjadrenie a predložil súdu listiny ako fotografiu z instagramu Dukly Trenčín, interný dokument nazvaný „Referencie“, zmluvu o spolupráci uzavretú medzi Slovenská pošta, a.s. a spoločnosťou LASTAN, s.r.o., Potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti vydané Národným bezpečnostným úradom, osvedčenie pre O. N., oznámenie o vydaní osvedčenia z Národného bezpečnostného úradu, účtovnú závierku spoločnosti LASTAN, s.r.o. k 31.12.2016, faktúru vystavenú spoločnosťou BISNODE SLOVENSKO, s.r.o. za overenie partnera.
11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté v protokole, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie žalobcovi riadne doručený. Výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Uvedené sa týkalo troch obchodných prípadov, a to dodávateľa ILANA s.r.o., dodávateľa Via -Trade, spol. s.r.o. a LASTAN, s.r.o..
12. V prípade faktúry vystavenej dodávateľskou spoločnosťou ILANA s.r.o. malo ísť o prenájom reklamnej plochy od 01.10.2015 do 31.12.2015 v rámci „in line hokej“, na základe zmluvy zo dňa 01.10.2015. Správca dane v súvislosti s preverovaním tohto zdaniteľného plnenia predvolal na výsluch konateľa dodávateľskej spoločnosti M. G., ktorý sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Nepodarilo sa ho na výsluch ani predviesť. Z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť ILANA s.r.o. bola zrušená a jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia je spoločnosti JUING OIL s.r.o., Dubnica nad Váhom. Právnym nástupcom tejto spoločnosti bola spoločnosť DcaLaser s.r.o., Dubnica nad Váhom, ktorá bola dňa 09.11.2016 vymazaná z obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu. Spoločnosť JUING OIL s.r.o. a DcaLaser s.r.o. boli počas vykonávania dokazovania nekontaktné.
13. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov ohľadne tohto zdaniteľného plnenia. Na základe uvedeného bola predložená zmluva o reklamných službách, výpis z bankového účtu, sporná faktúra, fotografická dokumentácia. Z fotografickej dokumentácie vyplynulo, že zábery boli vyhotovené v dobe, keď bola na štadióne v Trenčíne ľadová plocha. V prvom rade sa správca dane zaoberal tým, že malo ísť o reklamu na „inline hokeji“, pričom inline hokej sa hrá na inline korčuliach na asfalte alebo betóne s loptičkou alebo špeciálnym pukom. Keďže podľa správnych orgánov z predloženej zmluvy vyplýva, že predmetom fakturácie bolo zverejnenie reklamného loga a údajov žalobcu v rámci „inline hokej Slovenská republika“ a na predložených fotkách je ľadová plocha tak, je tu rozpor v predmete plnenia, ktorý je uvedený v zmluve a v spornej faktúre a tým ako mu bol reálne poskytnutý. Žalobca nenamietal rozsah a druh dodanej služby následkom čoho nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Súčasne žalovaný uviedol, že predložená fotografická dokumentácia sa jednoznačne neviaže k plneniu uvedenému na faktúre č. 20150810 vystavenej dodávateľom ILANA s.r.o., pretože nebola poskytnutá v rámci inline hokej a nepreukazuje poskytnutie fakturovaného plnenia t.j. prenájom reklamnej plochy od 01.10.2015 do 31.12.2015 v rámci zmluvne dohodnutého inline hokeja.
14. Žalobca žiadal vypočuť svedkov, a to M. G., S. F. a L. N.. Žiadal preveriť účtovníctvo spoločnosti ILANA s.r.o.. Uvedené dokazovanie nebolo vykonané nakoľko M. G. nebolo možné na výsluch predviesť, L. N. nepovažoval za potrebné vypočuť lebo sa stal konateľom dodávateľskej spoločnosti až 11.11.2015. Výsluch zástupcu HK Dukla Trenčín S. F. považoval za neopodstatnený, pretože fakturované plnenie v rámci inline hokeja bolo samotným žalobcom doložené fotodokumentáciou z obdobia funkčnej ľadovej plochy, ktorá neposkytuje podmienky inline hokeju. Pokiaľ ide o účtovníctvo spoločnosti ILANA, s.r.o. tak poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt je predovšetkým osobou, ktorá dokazuje skutkový stav preverovaného zdaniteľného plnenia. Odkázal pritom na zistenia, ktoré vyplynuli z obchodného registra.
15. Druhý obchodný prípad sa týka sporných faktúr č. 1500228 a č. 1500229 zo dňa 30.01.2015 za preverenie prenosu dát zo zariadenia AQ6020plus a za kompletizáciu prenosovej súpravy analyzátora. Svedok H. Z. bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti Via - Trade, spol. s r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť sa zaoberala sprostredkovateľskou činnosťou v rôznych oblastiach. V novembri 2015 nemala zamestnancov, pričom obchodovala so žalobcom. Dojednané služby boli realizované prostredníctvom živnostníkov, ktorých mená nevedel uviesť. Uviedol, že daň bola priznaná alebo odvedená, čo však nemohol doložiť žiadnymi dokladmi. Doklady ohľadne sporného zdaniteľného plnenia neboli predložené ani od samotnej dodávateľskej spoločnosti, ktorá zmenila obchodné meno na Centro food, s.r.o.. Táto spoločnosť zanikla s právnym nástupcom. Právny nástupca opäť zanikol s právnym nástupcom, ktorý je právnym nástupcom ďalších 10 spoločností a na doručované písomnosti nereaguje.
16. Samotný žalobca uviedol, že plnenia boli použité pri výrobe ALCO 700 kusov, realizáciu preukazoval príjemkami na sklad a faktúrami vystavenými pre odberateľa Atos IT Solutions and Services s.r.o.. Správne orgány konštatovali, že príjemky neboli opatrené podpismi príslušných osôb, potvrdenie dodávateľskej spoločnosti, dátum odovzdania a identifikačné údaje osôb vykonávajúcich služby. Samotný konateľ žalobcu sa nevedel vyjadriť k tomu, kto konkrétne služby vykonával, podľa jeho tvrdenia ich však odovzdal konateľ p. Z., a to v priestoroch žalobcu. Správne orgány uviedli, že tu boli rozpory vo výpovediach konateľov dodávateľskej spoločnosti a žalobcu, keď jeden uviedol, že práce boli vykonávané v sídle žalobcu a druhý, že tam boli iba odovzdané. S poukazom na uvedené, ako aj skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť totožnosť osôb, ktoré mali práce vykonať, a tieto osoby aj následne vypočuť, správne orgány uzavreli, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok na odpočítanie dane. Samotná skutočnosť, že žalobca dodávateľskej spoločnosti uhradil faktúru, ktorú mal žalobca riadne zaúčtovanú podľa žalovaného neznamená, že sa reálne uskutočnilo sporné zdaniteľné plnenie. Okrem toho príjemky, ktoré žalobca predložil nemali všetky náležitosti a ani neboli zaúčtované v účtovníctve žalobcu.
17. Pokiaľ ide o navrhované doplnenie dokazovanie výsluchom svedka H. Z. a živnostníkov, ktorí mali práce reálne vykonať tak žalovaný uviedol, že H. Z. bol riadne vypočutý, o čom bol žalobca riadne upovedomený, avšak bez ospravedlnenia sa výsluchu nezúčastnil. Osoby živnostníkov neboli ani žalobcom a ani bývalým konateľom jeho dodávateľa identifikované, takže objektívne nie je možné tieto osoby predvolať.
18. K tretiemu obchodnému prípadu týkajúceho sa dodávateľskej spoločnosti LASTAN, s.r.o., Bratislava, predmetom ktorého bolo vypracovanie bezpečnostného auditu žalobca predložil zmluvu o dielo s firmou LASTAN s.r.o., výpis z účtu s úhradou a potvrdenie o odovzdaní dokladov na Národnom bezpečnostnom úrade. Konateľ žalobcu k danému zdaniteľnému plneniu uviedol, že na spoločnosť mal dobré referencie, jednal s jej konateľom. Následne prišli do spoločnosti dvaja muži, ktorí urobili prehliadku priestorov, vymedzili riziká a vypracovali správu a všetky potrebné dokumenty. Tieto potom po podpise boli odovzdané na Národný bezpečnostný úrad. Bola to podľa jeho vyjadrenia služba na kľúč.
19. Spoločnosť LASTAN, s.r.o. bola nekontaktná, pôvodný konateľ A. G., na predvolania nereagoval. Na základe medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že súčasný konateľ spoločnosti (konateľ podľa zápisu v obchodnom registri) spoločnosť LASTAN, s.r.o. nepozná, o spoločnosti nič nevie. Nemal vedomosť o tom, že by bol jej konateľom. Podľa jeho vyjadrenia došlo k zneužitiu jeho údajov. Dožiadanému zahraničnému orgánu sa nepodarilo predvolať na výsluch pôvodného konateľa spoločnosti . Správne orgány poukázali na to, že napriek tomu, že sa osoby od dodávateľa pohybovali v priestoroch spoločnosti žalobcu, nevedel konateľ uviesť o koho konkrétne išlo.
20. Následne však žalobca žiadal vypočuť v konaní S. T. a M. O., ktorí mali byť zainteresovaní na zdaniteľnom obchode. Svedok S. T. sa na výsluch nedostavil. Svedok M. O. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná spoločnosť ZTS Elektronika SKS s.r.o., nakoľko tam vykonával bezpečnostný audit, ktorý súvisel so žiadosťou o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti na stupeň dôverné a s vykonaním personálnej previerky pre zamestnanca spoločnosti. K vzniku spolupráce so žalobcom uviedol, že v polovici októbra 2015 za ním prišiel S. T., ktorý mu povedal o žalobcovi a o tom, že potrebuje potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. Svedok súhlasil so stretnutím s konateľom žalobcu, aby si ozrejmil, o čo vlastne ide. V Novej Dubnici sa potom stretol s konateľom žalobcu. Na základe dohody vykonal pre žalobcu bezpečnostný audit. K uvedenému predložil k nahliadnutiu kópiu výtlačku č. 2 Správy z vykonaného bezpečnostného auditu. Uviedol, že je odborne spôsobilou osobu v oblasti súkromnej bezpečnosti podľa zákona č. 473/2005 Z.z. a vlastní preukaz odbornej spôsobilosti typu P. Ďalej potvrdil, že v mesiaci november 2015 vypracoval pre žalobcu „Projekt pre spoluprácu so štátnymi orgánmi“, pričom tento sa skladal z bezpečnostného auditu a rozhovormi so zamestnancami v súvislosti s prípravou podkladov pre vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti na stupeň dôverné v rozsahu oboznamovanie sa utajovanými skutočnosťami a spracovanie podkladov pre personálnu previerku na stupeň dôverné pre zamestnanca spoločnosti. Tento svedok na Národný bezpečnostný úrad aj odovzdal potrebné doklady. Výslovne uviedol, že správu potrebnú pre vydanie potvrdenia osobne odovzdal konateľovi žalobcu dňa 26.11.2015. O uvedenom predložil aj potvrdenie podpísané týmto konateľom.
21. Svedok O. vo svojej výpovedi uviedol, že mu bolo oznámené, že podmienkou spolupráce je, že bude figurovať ako dodávateľ spoločnosti LASTAN, s.r.o., ktorá mala byť podľa vyjadrenia p. T. „jeho“ spoločnosťou. Svedok bol v rozhodnom čase, ako aj v čase výsluchu konateľom spoločnosť Screening Solutions Slovakia s.r.o., ktorá sa zaoberá bezpečnostným poradenstvom. Z tejto pozície žiadal ako podmienku spolupráce písomnú zmluvu so spoločnosťou LASTAN, s.r.o.. ako aj vypracovanie objednávky. Svedok nevedel aká bola úloha spoločnosti LASTAN, s.r.o. pri tomto plnení. Opakovane uviedol, že jej účasť bola od začiatku podmienku realizácie obchodu. Podľa jeho vyjadrenia formálne záležitosti týkajúce sa zmluvy, ponuky a objednávky riešil s p. T.. S konateľom žalobcu sa dohodol na spoločnom stretnutí, a odborné otázky riešil výlučne s ním. Vypracovanie auditu potom spoločnosti Screening Solutions Slovakia, s.r.o. vyfakturovala spoločnosti LASTAN, s.r.o.. Nikdy nikoho z tej spoločnosti však nevidel, s nikým nekomunikoval. Jednal s p. T., ktorý mu tvrdil, že je vlastník tejto spoločnosti. V rozhodnom čase nebola spoločnosť Screening Solutions Slovakia, s.r.o. platcom DPH. V iných obchodných prípadoch so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. neobchodoval. Svedok predložil aj faktúry vystavené spoločnosti LASTAN, s.r.o. na celkovú sumu 4261 eur, príjmový a výdavkový pokladničný doklad, zmluvu o dielo vrátane prílohy, správu z vykonaného auditu, žiadosť o vydanie potvrdenia, potvrdenie z colného úradu, objednávku na hlavičkovom papieri žalobcu, emailovú komunikáciu s konateľom žalobcu, ktorej prílohou bola aj faktúra vystavená spoločnosti LASTAN, s.r.o..
22. Z uvedeného správne orgány dovodili, že výkon bezpečnostného auditu kompletne zabezpečil M. O., konateľ spoločnosti Screening Solutions Slovakia, s.r.o.. Okrem toho malo byť plnenie dodávateľom LASTAN s.r.o. dodané už 04.11.2015, kedy ešte dodávateľ nemal predmet plnenia „bezpečnostný audit" dodaný subdodávateľom - spoločnosťou Screening Solutions Slovakia s.r.o., ktorá sa zaoberá bezpečnostným poradenstvom a na požadovaný výkon fakturovaného plnenia má osobitný druh oprávnenia - licenciu. Nie je podľa správnych orgánov bez významu, že spoločnosť Screening Solutions Slovakia s.r.o. ako subdodávateľ, uzatvorila so spoločnosť'ou LASTAN, s.r,o. ako objednávateľom, Zmluvu o dielo až dňa 11.11.2015, z čoho podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že spoločnosť LASTAN, s.r.o. nedisponovala dňa 04.11.2015 žiadnym bezpečnostným auditom, ktorý bol predmetom fakturácie žalobcovi. Preto dodávka fakturovaného plnenia nebola dňa 04.11.2015 možná.
23. Z ďalších dokladov podľa žalovaného vyplynulo zistenie. že žalobca sám objednal u spoločnosti Screening Solutions Slovakia s.r.o. predmetné plnenie, a to dňa 18.11.2015. Dôkazom je objednávka predložená p. O. zo dňa 18.11.2015. Objednávka je hlavičkovom papieri žalobcu, s jeho identifikačnými údajmi, s pečiatkou a podpisom vystavovateľa Ing. O. N. - konateľa žalobcu, a je adresovaná spoločnosti Screening Solutions Slovakia s.r.o. s uvedením jej identifikačných údajov. Objednávka bola na bezpečnostný audit. Z tejto objednávky je zrejmé, že žalobca si objednával predmetné plnenia priamo u spoločnosti Screening Solutions Slovakia s.r.o..
24. K tomu, že žalobca navrhol ohľadne tohto zdaniteľného plnenia vypočuť svedka S. T. žalovaný uviedol, že správca dane túto osobu opakovane predvolával, avšak tento sa nedostavil, nespolupracoval s ním. Svedok O. už bol vypočutý, pričom sa podrobne k priebehu zdaniteľného plnenia vyjadril, a to za prítomnosti konateľa žalobcu.
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno je založené nielen na práve tvrdenia, ale aj na povinnosti takéto tvrdenie súčasne preukázať. Na daňovom subjekte spočíva dôkazné bremeno k preukázaniu rozhodných skutočností a je iba na ňom, aby vierohodne doložil svoje tvrdenia. Na druhej strane je v § 3 ods. 3 Daňového poriadku zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že je v právomoci správcu dane posúdiť závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Správca dane nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhne vykonať. Uplatnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov však vždy musí byť vždy realizované v súlade so zásadou, v zmysle ktorej správca dane musí dbať, aby skutočnosti rozhodné pre správne stanovenie daňovej povinnosti boli zistené, čo najúplnejšie a súčasne dbať na to, aby nebolo porušené právo daňového subjektu na spravodlivé konanie.
28. V prípade sporného obchodu žalobcu so spoločnosťou ILANA s.r.o. správne orgány vychádzali najmä z fotografie, ktorá zobrazuje umiestnenie loga žalobcu na mantineli, pričom na ploche štadióna je ľad. Podľa správnych orgánov však podľa zmluvy išlo o umiestnenie reklamy na inline podujatí a okrem toho z fotiek nie je možné zistiť čas umiestnenia reklamy. V zmysle uvedeného sa mu javilo vykonanie iných dôkazov navrhovaných žalobcom ako bezpredmetné. Správny súd však poukazuje na to, že reklama mala byť v zmysle zmluvne dojednaného umiestnená na mantineli štadióna v období od 01.10.2015- 31.12.2015, teda zjavne aj v období kedy sa dá logicky predpokladať, že už bude na ploche ľad. Žalobca poukázal, že označenie „inline hokej“ je označením sezóny, ktoré dal do zmluvy jeho zmluvný partner. Neznamená to, že v mesiacoch november a december už nebola na zimnom štadióne ľadová plocha. Okrem toho žalobca žiadal zabezpečenie a vykonanie dôkazov, ktorými mienil preukázať aj časové súvislosti umiestnenia jeho loga, avšak takéto dokazovanie bolo nebolo vykonané, resp. bolo zo strany správnych orgánov odmietnuté.
29. Správny súd je však toho názoru, že správne orgány vyvodili z predloženej fotodokumentácie a zmluvy nesprávny skutkový záver, že počas celej doby zdaniteľného plnenia nemohla byť na zimnom štadióne ľadová plocha. Ako však už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na dobu trvania zmluvne dojednaného záväzku, je možné logicky predpokladať, že v mesiacoch november a december už bude na ploche zimného štadióna ľadová plocha. Skutočnosť, že je táto ľadová plocha zachytená vo fotodokumentácii tak nemôže sama o sebe znamenať, že realizácia zdaniteľného plnenia tak, ako bolo vyúčtované spornou faktúrou bola vyvrátená tak, že nemá zmysel vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Uvedené je možné považovať za určité spochybnenie tohto plnenia. Za tejto situácie je zrejmé, že žalobca sa snažil preukázať reálnosť dodania služby ako aj časové súvislosti realizácie plnenia, a to najmä výsluchom osoby z HK Dukla ako aj dokumentácie, ktorou disponuje táto osoba a je zverejnená na jej facebookovej stránke a podobne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalobca predložil správcovi dane svoje účtovníctvo, a doklady, ktoré mal vo svojej dispozícii. Je zrejmé, že ak tieto boli vyhodnotené ako nedostatočné, tak navrhoval ďalšie, iné dôkazy, ktoré za danej situácie budú mimo jeho účtovníctva, resp. mimo jeho možnosti ich zabezpečiť. S poukazom na to, že v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte je dôležité, aby mu bolo zo strany správnych orgánov umožnené splniť svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Napriek uvedenému však správca dane odmietol tieto dôkazy vykonať a žalovaný takéto jeho konanie vyhodnotil ako zákonné. Správny súd je však toho názoru, že už z dojednaného trvania zmluvného záväzku umiestniť reklamu žalobcu na mantineli aj napríklad v mesiaci november, december je zrejmé, že na ploche štadióna už bude ľad, a preto fotka z logom žalobcu pri ľadovej ploche sama o sebe nevylučuje poskytnutie plnenia v zmysle fakturovaného. Ak súčasne žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie reálnosti sporného zdaniteľného plnenia bolo povinnosťou správnych orgánov umožniť mu realizovať jeho právo na spravodlivý proces a dať mu možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť. Odmietnutie takto navrhovaných dôkazov je nielen odmietnutím práva žalobcu na realizáciu jeho procesných práv, ale súčasne v predmetnej právnej veci má za následok aj neúplné a nedostatočné zistenie správcu dane, ktoré nedáva dostatočný podklad pre rozhodovanie správnych orgánov.
30. Pokiaľ však ide o zdaniteľné plnenia dodávateľa Via - Trade, spol. s .r.o. a LASTAN s.r.o., tak tu je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z takto vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, a súčasne bola vec správne právne posúdená. Predovšetkým správny súd poukazuje na to, že v prípade dodávateľa Via - Trade, spol. s r.o. bola osoba, ktorá bola v rozhodnom čase jej štatutárom riadne vypočutá, pričom žalobca bol o tomto výsluchu riadne upovedomený, mal aj reálnu možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a takýmto spôsobom realizovať svoje procesné práva. Súčasťou toho práva bola možnosť klásť svedkovi otázky a konfrontovať ho s vlastnými tvrdeniami. Ak tak žalobca bez ospravedlniteľného dôvodu neučinil, nie je dôvod, aby bol tento svedok opätovne predvolávaný a znova vypočutý. Uvedené sa javí neúčelné o to viac, že konateľ žalobcu a ani dodávateľskej spoločnosti neoznačili menom a priezviskom osoby, ktoré práce reálne vykonávali, a ktoré sa mohli relevantne k zdaniteľnému plneniu vyjadriť.
31. Rovnako sa javí ako nadbytočné opätovné predvolanie svedka O., ktorý sa za prítomnosti konateľa žalobcu k veci podrobne vyjadril, predložil aj listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Konateľ žalobcu svedka nepodrobil svojim otázkam. Nie je dôvod, aby správca dane opakovane predvolával tých istých svedkov, ktorí už vo veci podali svoje svedectvo, a ktorých výsluchu sa mohol žalobca zúčastniť, resp. na ktorých bol konateľ žalobcu prítomný. Nevznikla taká zásadná nová dôkazná situácia, ktorá by si takýto výnimočný postup vyžadovala, resp. by ho odôvodňovala. Pokiaľ ide o ďalšieho svedka S. T., ktorý mal vystupovať za dodávateľskú spoločnosť LASTAN, s.r.o., tak jeho účasť sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť, a preto ho nebolo možné vypočuť. Rovnako z objektívnych dôvodov nebolo možné zabezpečiť doklady spoločnosti LASTAN, s.r.o., ktorá je nekontaktná. Osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako jej konateľ, nemala ani vedomosť o tom, že by mala takúto funkciu zastávať. Spoločnosť vôbec nepozná. Za tejto situácie nie je možné správcovi dane vyčítať, že nezabezpečila účtovníctvo tejto spoločnosti.
32. Správny súd (pokiaľ ide o sporné plnenia dodávateľov Via - Trade, spol. s r.o. a LASTAN, s.r.o.) uvádza, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
33. Správny súd poukazuje na to, že správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré kvalifikovaným spôsobom spochybňujú tvrdenie žalobcu, že mu boli jednotlivé sporné služby poskytnuté osobami uvedenými na sporných faktúrach. V prípade dodávateľa Via - Trade spol. s r.o. bolo predmetom plnenia, ktorého existencia nebola správnym orgánmi spochybnená, vykonanie prác, ktoré boli súčasťou výroby ALCO 700 kusov. Dodávateľ žalobcu nemal sám žiadne personálne a ani technické zázemie na vykonanie takýchto prác. Napriek uvedenému s ním žalobca uzavrel zmluvu, pričom (vzhľadom na to, že nepozná mená živnostníkov) sa nezaujímal o to, kto konkrétne práce vykonáva, resp. vykonal. Sám nevedel uviesť mená osôb, živnostníkov, rovnako ich nevedel označiť bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorá cca 6 mesiacov po rozporovanom vyfakturovanom zdaniteľnom plnení zanikla s právnym nástupcom. Po ďalších zlučovaniach je v súčasnosti jej právnym nástupcom spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom ďalších 10 spoločností. Za týchto okolností nebolo možné objektívne preskúmať účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti, zistiť mená osôb, ktoré mali realizovať plnenie. Žalobca pritom mohol podporiť svoje tvrdenia aj tým, že by preukázal, že povaha sporného plnenia, ktoré predstavuje dieľčiu časť celkového procesu výroby, bolo možné objektívne vykonať mimo jeho prevádzku tak ako tvrdil.
34. Rovnako pri zdaniteľnom plnení od dodávateľa LASTAN, s.r.o. správca dane získal dôkazy, z ktorých je možné usudzovať, že táto dodávateľská spoločnosť bola do reťazca vložená umelo. Nie je sporné, že plnenie existovalo, keď žalobca reálne disponoval bezpečnostným auditom a súvisiacimi dokumentmi, ktoré následne boli podkladom pre získanie príslušného bezpečnostného osvedčenia vydaného Národným bezpečnostným úradom. Rovnako nie je sporné, že tieto dokumenty a audit realizovala osoba, ktorá mala na takéto vypracovanie príslušných listín aj zodpovedajúcu licenciu a to Screening Solutions Slovakia s.r.o.. Spornou zostala účasť spoločnosti LASTAN, s.r.o. v tomto obchodnom reťazci.
35. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca si u spoločnosti, ktorá vo fakturačnom reťazci predstavovala subdodávateľa (Screening Solutions Slovakia s.r.o.) uvedenú službu písomne objednal, a to potom, čo uzavrel zmluvu s dodávateľskou spoločnosťou LASTAN, s.r.o.. S osobou, ktorá mala byť subdodávateľom bol v priamom kontakte, a to aj v mailovom. Táto osoba mu v zmysle predloženého potvrdenia „oproti podpisu“ odovzdala všetky vypracované dokumenty a neskôr zabezpečila aj ich odovzdanie na bezpečnostný úrad. Reálne obchod prebiehal medzi žalobcom a spoločnosťou Screening Solutions Slovakia s.r.o., pričom fakturačne sa na ňom zúčastnila aj spoločnosť LASTAN, s.r.o.. Žalobca s touto spoločnosťou uzavrel zmluvu, na základe ktorej následne došlo aj k spornej fakturácii, avšak uvedené vyúčtovanie prebehlo skôr ako bol audit spoločnosťou Screening Solutions Slovakia s.r.o. vypracovaný a žalobcovi odovzdaný. Okrem toho cena, ktorú žalobca zaplatil bola až takmer šesť násobne vyššia (bez DPH) ako vyúčtovanie služby jej reálnym poskytovateľom, ktorý v tom čase nebol platcom DPH. Žalobca si pritom podľa vlastného vyjadrenia vypracovanie auditu objednal u dodávateľskej spoločnosti s ohľadom na referencie, ktoré mala mať v tejto oblasti. V skutočnosti však bolo aj z obchodného registra zrejmé, že sama táto spoločnosť nemá v predmete podnikania takú činnosť, ktorá by ju oprávňovala na realizáciu takéhoto projektu. Bolo teda zrejmé, že nemôže takýto projekt vypracovať. Napriek uvedenému si ju žalobca zvolil za svojho zmluvného partnera.
36. Žalobca poukazoval na to, že bez spoločnosti LASTAN, s.r.o. by zdaniteľné plnenie nebolo realizované a je bežné, že zmluvný dodávateľ má subdodávateľa. Z listinných dôkazov, ktoré obsahujú aj objednávku opatrenú pečiatkou a podpisom konateľa žalobcu však nie je zrejmé, že by sa bez tohto dodávateľa plnenie nerealizovalo. Okrem toho správny súd nepovažuje za štandardné, keď si podnikateľ dojedná zmluvu so špecifickým predmetom plnenia, pri ktorom dochádza aj k sprístupňovaniu informácii, ktoré nie sú o podnikateľskom subjekte verejne známe, s osobou, ktorá nemá na realizáciu záväzku potrebné licencie a oprávnenie. Následne je sám v bezprostrednom kontakte so subdodávateľom, dokonca mu doručí aj písomnú objednávku na identický predmet plnenia ako mu už jeho dodávateľ vyúčtoval.
37. Ak žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdneho dvora tak, správny súd uvádza, že Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C - 80/2011 a C - 142/2011 (Mahagében Kft a Pétér Dávid) vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať daň z pridanej hodnoty za poskytnutý tovar z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúci nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Pokiaľ ide o jednotlivé formy vedomosti správny súd poukazuje na to, že ak osoba o podvode, resp. zneužívajúcom konaní vedela, bola aktívnou súčasťou tohto konania. Pojmoslovie „mohla vedieť“ je potrebné vykladať tak, že skutkové zistenia v danej veci zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že bola s existenciou podvodného konania minimálne uzrozumená. Zároveň je možné uvedené vykladať v zmysle „mala vedieť“, teda, že dotknutý subjekt mal a mohol prijať také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky podvodného konania, resp. účasti dotknutého subjektu na takom konaní.
38. Správny súd zdôrazňuje, že rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet DPH, niesli by náklady podvodu. Takéto riešenie by ohrozilo ich právnu istotou. Na druhej strane však akýkoľvek i nedbalostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú mimo iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.
39. V predmetnej právnej veci žalobca uzavrel zmluvu na vypracovanie bezpečnostného auditu so spoločnosťou, ktorá nemala príslušnú licenciu na realizáciu takto dohodnutého plnenia. Napriek uvedenému mala toto plnenie dňa 04.11.2015 realizovať, hoci podľa potvrdenia predloženého skutočným vypracovateľom tohto auditu k odovzdaniu dokumentov došlo až 26.11.2015. So spoločnosťou Screening Solutions Slovakia s.r.o. pritom zmluvný dodávateľ žalobcu uzavrel zmluvu až 11.11.2015 a samotný žaloba si u nej uvedenú službu objednal písomnou objednávkou zo dňa 18.11.2015. Dodávateľská spoločnosť LASTAN, s.r.o. je nekontaktná, jej súčasný konateľ (občan Maďarska) ani nemal vedomosť o tom, že je jej štatutárom. Nebolo pritom presne zistené aké postavenie mala v tejto spoločnosti osoba, ktorá za túto spoločnosť mala vystupovať a podľa jej vyjadrenia jej mala patriť ( p. Foglton).
40. Z takýchto objektívne existujúcich skutočností je možné uzavrieť, že obchod bol poznačený podvodným konaním, pričom samotný žalobca mohol minimálne nadobudnúť pochybnosť o tomto obchode. Za tejto situácie si mal žalobca svojho dodávateľa riadne preveriť, zvážiť svoje obchodovanie s týmto partnerom a zhodnotiť riziká, ktoré pre neho z takejto obchodnej spolupráce vyplývajú. Ak tak neučinil, tak takýmto konaním založil svoju zodpovednosť za účasť v obchodnom reťazci, ktorý je poznačený podvodným konaním tak ako konštatoval správca dane.
41. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca po lehote na podanie správnej žaloby správnemu súdu predložil listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať, že si zmluvného partnera riadne preveril, resp. že je dôveryhodný. Pokiaľ ide o to, že so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. uzavrela zmluvu aj Slovenská pošta, a.s. tak uvedené samé o sebe nemá zásadný vplyv na posúdenie prejednávanej právnej veci. Je potrebné poukázať na to, že Slovenská pošta, a.s. uzavrela so spoločnosťou LASTAN, s.r.o. zmluvu s predmetom plnenia, ktorý bola táto spoločnosť oprávnená vykonávať v zmysle svojho živnostenského oprávnenia. Žalobca však uzavrel zmluvu na predmet plnenia, na realizáciu, ktorého nemala táto spoločnosť žiadne oprávnenie, a bolo od počiatku zrejmé, že ho sama nemôže realizovať. Ako už bolo uvedené išlo pritom o vysoko špecifické plnenie, pri ktorom žalobca musel danému subjektu za účelom splnenia tohto zmluvného sprístupňovať citlivé informácie. Napriek uvedenému, bez ohľadu na podnikateľskú obozretnosť, žalobca zmluvu s takýmto subjektom uzavrel.
42. Žalobca ďalej predložil faktúry od spoločnosti, ktorá mu na základe jeho požiadaviek preveruje jeho zmluvných partnerov, nepreukázal však, že si dal takto preveriť práve aj sporných dodávateľov.
43. S poukazom na vyššie uvedené bol správny súd toho názoru, že v prípade sporných zdaniteľných plnení dodávateľov Via - Trade, spol. s r.o. a LASTAN, s.r.o. správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, vyvodili z neho správne skutkové závery a vec správne právne posúdili, pričom dôkazy navrhované žalobcom buď z objektívnych dôvodov nebolo možné realizovať, alebo už predtým realizované boli a nebol dôvod na ich opakovanie.
44. Pri zdaniteľnom plnení dodávateľa ILANA ,s.r.o. správne orgány nesprávne uzavreli, že vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu kde je na zimnom štadióne ľadová plocha, je realizácia zdaniteľného plnenia tak, ako bolo vyúčtované spornou faktúrou, de facto vyvrátená a nič by na tom nezmenilo ani vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov. S týmito závermi sa správny súd nestotožnil z dôvodov uvedených v odsekoch 28 a 29 tohto rozsudku a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), g) .SSP. Vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
45. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).