Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX, toho času plnoletý, dieťa rodičov: K. V., nar. XX.XX.XXXX, R. H. X/A, T. a O. V., nar. XX.XX.XXXX, V. P. XX, T., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o zmenu výchovného prostredia, na odvolanie splnomocnenej zástupkyne matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/78/2015-292 zo dňa 18. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolanie sa o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyslovil, že matka nemá nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.7.2016 do 30.4.2018. Výrokom II. súd vyslovil, že matka je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 607,76 € na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom III. súd rozhodol, že otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 607,77 € na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Napokon výrokom IV. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že „maloletý A. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia vyživovacej povinnosti rodičom, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2012 č.k. 8C/158/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2013 č.k. 24Co 174/2013. Rozsudkom č.k. 16P/78/2015-159 zo dňa 13.12.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/73/2017-223 zo dňa 28.7.2017, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 1.7.2016, čím došlo k zmene zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného matke zo sumy 100,- € + 20,- € splátky zročného výživného na sumu 50,- € mesačne s účinnosťou od 1.7.2016 a zrušil v časti nedoplatku výživného. Predmetom konania po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave zostal nedoplatok na zročnom výživnom a náhrada trov konania a trov štátu.

Matka zaplatila od 1.7.2016 do 30.4.2018 otcovi výživné 120,- € dňa 15.12.2016, v roku 2017 zaplatila za január až jún 6 x 120,- € a od júla 2017 do apríla 2018 zaplatila 10 x 50,- €, spolu 1.340,- €. Za uvedené obdobie podľa rozhodnutia odvolacieho súdu mala zaplatiť výživné 50,- € mesačne (6x v roku 2016, 12x v roku 2017 a 4x v roku 2018), spolu 1.100,- € (22x50,- €). Matka má preplatok na výživnom, nakoľko za uvedené obdobie zaplatila o 240,- € viac, preto súd určil, že nemá nedoplatok na zročnom výživnom od zmeny zverenia. Súd znalcovi priznal a následne vyplatil znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu uznesením čl. 129 zo dňa 30.6.2016 vo výške 1.168,88 € a uznesením č.l. 153 zo dňa 14.11.2016 vo výške 46,65 €, čím štátu vznikli trovy konania vo výške 1.215,53 €, ktoré súd uložil zaplatiť.

Štátu vznikli trovy konania, nakoľko z rozpočtových prostriedkov súdu bolo zaplatené znalečné 46,65 € priznané uznesením čl. 153 zo dňa 14.11.2016 a vo výške 1.168,88 € uznesením čl. 129 zo dňa 30.6.2016, spolu 1.215,53 €. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu podaného návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, pričom každý z rodičov žiadal zveriť dieťa do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, teda súd nariadil znalecké dokazovanie v záujme oboch rodičov. Súd oboch rodičov zaviazal nahradiť trovy štátu v polovici tak, ako je uvedené v ods. II. a III. výroku rozsudku, Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiaden z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania“.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie splnomocnenkyňa matky z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby súd konal a rozhodol dňa 18.04.2018 a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že matka sa návrhom domáhala podstatnej zmeny pomerov, zmeny výchovného prostredia maloletého, maloletý zostal u matky v čase podania návrhu na súd až do 20.06.2016 takmer rok. Napriek tomu, že od augusta 2015 bol maloletý A. vo faktickej starostlivosti matky, otec nijako neprispel na jeho výživu. Situácia sa napokon zmenila a maloletý A. odišiel v júli 2016 k otcovi. Súd prvej inštancie nerozhodol o uplatnenom návrhu matky o určení výživného otcovi na maloletého A. sumou 140,- eur mesačne za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016 týmto sa vôbec nezaoberal. Maloletý A. sa niekoľko mesiacov nachádzal vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec na neho neprispel, pričom matka sa starala o ďalšie maloleté deti a to o maloletú N. a od októbra 2015 o maloletého I.. Podľa názoru odvolateľky mal súd prvej inštancie o výživnom za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016 rozhodnúť. Navyše matke bola odopretá možnosť byť zastúpená zvolenou právnou zástupkyňou, kedy na začiatku pojednávania konaného 18.04.2018 ospravedlnila svoju právnu zástupkyňu, že mešká kvôli kolízii pojednávaní, pretože právna zástupkyňa matky sa zúčastňovala od 09.00 hod. na pojednávaní konaného na Okresnom súde Galanta vo veci sp. zn. 21P 7/12018, ktoré pojednávanie skončilo len pár minút pred 11.00 hod., ponáhľala sa na Okresný súd Trnava, pričom však matka neoznámila súdu, že súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti svojej právnej zástupne, ani s tým, že súhlasí s tým, aby vo veci meritórne rozhodol v neprítomnosti jej právnej zástupkyne. Matka nemá právnické vzdelanie. Vysvetlila si rozhodnutie súdu tak, že v tejto fáze sa rozhodlo o tom, že ona nemá nedoplatok na výživnom. Následne zostala zaskočená, keď sa nepojednávalo ďalej o nedoplatku otca na zročnom výživnom, teda neriešilo sa obdobie od augusta 2015 do júna 2016. Po príchode právnej zástupkyne, už po ukončení zápisnice a podpísaní všetkými účastníkmi matka spolu s jej právnou zástupkyňou, zistili, že matka podpísala súhlas so vzdaním sa práva podať odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu. Právna zástupkyňa matky sa práva podať odvolanie do zápisnice nevzdala. Napriek tomu však súd vypracoval skrátený rozsudok, len so stručným odôvodnením, v ktorom nevysvetľuje, prečo sa nevysporiadal s určením výživného od podania návrhu, resp. od 10.08.2015 do 20.06.2016 ani s jeho úhradou otcom a vyčíslením zročného výživného. Určil tiež, že odvolanie nie je účinné, nakoľko sa osoby, ktoré ho mohli podať vzdali tohto práva po vyhlásení a odôvodnení tohto rozsudku. Keďže však k podpisu vzdania sa práva podať odvolanie matkou došlo na základe procesných chýb a odopretiu možnosti matky byť zastúpená na pojednávaní zvolenou právnou zástupkyňou, odvolanie voči tomuto rozhodnutiu podáva a navrhuje, aby súd druhej inštancie rozhodol a vyhovel mu. V opačnom prípade u matky skutočne príde k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Z tohto vyplýva, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom 18.04.2018 a tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že otcovi určí povinnosť prispieť na maloletého A. sumou 140,- eur mesačne za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016, alternatívne ho zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že z výsluchu maloletého A. a výpovede znalca bolo preukázané, že od augusta 2015 do 20.06.2016 bol maloletý vo výlučnej starostlivosti matky, až následne v starostlivosti otca. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zverení maloletého A. do starostlivosti otca od 01.07.2016 a o určení výživného matke, ale obdobím kedy bol maloletý v starostlivosti matky, sa už nezaoberal. Preto navrhuje odvolaniu matky vyhovieť a vec vrátiť súdu prvej inštancie za účelom doplnenia dokazovania za obdobie od podania návrhu dieťaťa do 30.06.2016.

5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec. Má za to, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie neznemožnil žiadnym spôsobom strane matky v zastúpení advokáta, aby uskutočnila jej procesné práva v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má za to, že matka nemá na základe podkladu žiadať tzv. zameškané výživné od otca, pretože v tom čase rozhodnutím súdu ani pred začatím konania ani počas konania nebola otcovi určená povinnosť platiť výživné na maloletého. V tom čase matka sa domáhala zmeny návrhu na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a požadovala výživné. Návrh matky bol zamietnutý. Maloletý A. bol počas právoplatnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v domácnosti matky od 10.08.2015 do 20.06.2016, následne od 20.06.2016 v domácnosti otca. Do rozhodnutia súdu z 13.12.2016 sa musel otec takisto o maloletého postarať, matka neprispela na jeho výživu žiadnym spôsobom. Otec je názoru, že súd rozhodol vecne správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil. Obe strany sa svojim podpisom vzdali podať odvolanie bez procesných chýb, bez nátlaku a prejavom svojej vôle bez porušenia práv na spravodlivý proces. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd v plnom rozsahu bez zmeny potvrdil rozsudok a zároveň zamietol návrh matky.

6. K vyjadreniu procesného opatrovníka a otca sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocnenkyne. S vyjadrením procesného opatrovníka súhlasí, s vyjadrením otca nesúhlasí. Odvolanie smeruje voči obdobiu kedy bol maloletý A. vo faktickej starostlivosti matky, hoci formálne bol zverený do striedavej starostlivosti, pričom nie je sporné, že v období od 10.08.2015 do 20.06.2016 bol maloletý vo výlučnej faktickej starostlivosti matky a takisto nie je sporné, že za toto obdobie otec na jeho výživu ničím neprispel. Keďže návrh bol podaný v čase kedy bol maloletý vo faktickej starostlivosti matky neexistuje žiaden relevantný dôvod, aby súd nerozhodol aj o tomto období. Zo strany otca išlo v tomto čase o neplnenie si jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému. V napadnutom rozsudku sa však súd prvej inštancie návrhom matky na určenie výživného za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016 nezaoberal, tiež poukazuje opätovne na dôvody pre ktoré bola odopretá možnosť matky byť zastúpená advokátkou. K podpisu vzdania sa práva a podať odvolanie došlo na základe procesných chýb a odopretia možnosti matky byť zastúpená advokátkou.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne tým, či odvolanie podal ten, kto je na to oprávnený.

8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

10. Podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

11. Do dispozície účastníka patrí nielen odvolanie podať, ale pripúšťa sa ho aj vzdať. Vzdanie sa práva podať odvolanie je procesným úkonom subjekt konania, procesné účinky vzdania sa odvolania nastávajú len a až oznámením vzdania sa súdu. Vzdaním sa tohto práva subjekt prestáva byť legitimovaným na podanie odvolania. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané následky, t. j., aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom, ktoré možno rozdeliť na objektívne podmienky, ktorými sú prípustný predmet odvolania, včasnosť podania odvolania a náležitosti odvolania, a subjektívne podmienky, medzi ktoré patrí osoba oprávnená na podanie odvolania. V súvislosti so subjektívnou podmienkou týkajúcou sa osoby oprávnenej na podanie odvolania možnosť podania odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku od rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Meradlom pre posúdenie otázky, či je tu alebo nie je možnosť ujmy, je teda návrh, ktorý účastník urobil v konaní na súde prvého stupňa. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravným prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchýlne rozhodnutie vo svoj prospech.

12. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len voči súdu a len po vyhlásení rozhodnutia. Vzdanie sa odvolania iným spôsobom a voči inému subjektu nemá právne účinky. Vzdať sa odvolania je možné od vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

13. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pre vzdanie sa odvolania zákon nepredpisuje žiadnu formu, preto ho možno urobiť v akejkoľvek forme. Znamená to, že vzdanie sa odvolania možno urobiť písomne, ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Účastník sa môže vzdať odvolania od okamihu vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia posledného dňa odvolacej lehoty. K vzdaniu sa odvolania nikdy nemôže dôjsť pred vyhlásením rozhodnutia. Až pri vyhlásení rozhodnutia sa totiž dozvie o výsledku konania o veci samej, je mu známe, ako bolo rozhodnuté a môže posúdiť, či má alebo nemá dôvod napadnúť vyhlásené rozhodnutie odvolaním. Ak sa účastník konania odvolania účinne vzdal, nemôže už neskôr odvolanie podať. Ak napriek tomu odvolanie podá, odvolací súd takéto odvolanie musí odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Vzdanie sa odvolania je procesným úkonom účastníka, ktorý už neskôr nemôže odvolať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 119/2011, zo dňa 19. júla 2011).

14. Odvolací súd v danej právnej veci mal z obsahu spisu za preukázané a to z obsahu zápisnice súdu prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 18.04.2018 (čl. 291 spisu), že pojednávania sa zúčastnili matka a otec maloletého, ako aj procesný opatrovník. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku a vykonateľnosti sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie do zápisnice súdu, ktorú skutočnosť potvrdili svojim podpisom. Zápisnica je podpísaná tiež sudkyňou a asistentkou.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že zápisnica o pojednávaní súdu zo dňa 18. apríla 2018 obsahuje ustanovené náležitosti podľa § 99 Civilného sporového poriadku a je verejnou listinou podľa § 205 Civilného sporového poriadku. Matka maloletej netvrdila v podanom odvolaní, že na pojednávaní konanom dňa 18. apríla 2018 sa nevzdala práva podať odvolanie, teda netvrdila opak oproti údajom v zápisnici uvedeným, inak by bola povinná svoje tvrdenia preukázať, teda na nej by spočívalo dôkazné bremeno.

16. Matka bola v konaní zastúpená advokátkou, ktorej udelila písomné splnomocnenie na celé konanie. Procesný úkon, vzdanie sa odvolania, urobila pred súdom prvej inštancie na pojednávaní matka, v dôsledku čoho jej zástupkyňa v súlade s § 368 Civilného sporového poriadku stratila právo na podanie odvolania.

17. V odvolaní splnomocnenkyňa matky namietala, že matke bola odopretá možnosť byt' zastúpená zvolenou právnou zástupkyňou, kedy na začiatku pojednávania konaného 18.04.2018 ospravedlnila svoju právnu zástupkyňu, že mešká kvôli kolízii pojednávaní, pričom však matka neoznámila súdu, že súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti svojej právnej zástupne ani s tým, že súhlasí s tým, aby vo veci meritórne rozhodol v neprítomnosti jej právnej zástupkyne.

18. V danom prípade bolo po vyvolaní veci a zistení prítomnosti na pojednávaní zistené, že sa nedostavila splnomocnenkyňa matky, ktorej bolo udelené splnomocnenie pre celé konanie, pričom matka uviedla dôvody pre ktoré sa jej právna zástupkyňa dostaví neskôr, pričom matka nepožiadala o odročenie pojednávania, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti právneho zástupcu matky.

19. Splnomocnenkyňa matky namietala, že ona sa práva podať odvolanie nevzdala. K uvedenému odvolací súd uvádza, že riadne zastúpenie nevylučuje stranu z možnosti realizácie procesného úkonu osobne. Napriek udelenému splnomocneniu môže teda procesne spôsobilá strana sporu (§ 67 Civilného sporového poriadku) samostatne uskutočniť konkrétny úkon s plnohodnotnými právnymi účinkami. Úkon, ktorý strana uskutočnila osobne a ktorý v jej mene uskutočnil splnomocnený zástupca sú v zásade rovnocenné.

20. Vychádzajúc z uvedeného matka bola oprávnená osobne realizovať procesný úkon vzdania sa odvolania, nakoľko bola procesne spôsobilá a jej procesný úkon preto vyvolal právne účinky. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo neprípustné považovať splnomocnenkyňu matky za osobu oprávnenú na podanie odvolanie za situácie, že matka (ktorá udelila splnomocnenie na zastupovanie v celom konaní) sa podania odvolania výslovne vzdala úkonom voči súdu v zmysle § 368 Civilného sporového poriadku.

21. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade odvolanie podal účastník konania, ktorý sa práva podať odvolanie vzdal, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd odvolanie s použitím § 386 písm. b) ako podané neoprávnenou osobu odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami matky, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

22. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

23. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .