Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-188-2021.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/188/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: MAX EXPORT - IMPORT, s.r.o., naposledy so sídlom Uralská 6, Košice, IČO: 36 589 845, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 82169/19, o vymoženie 91,88 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.06.2018, č.k. 49Er/200/2007-13
rozhodol:
M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že exekúciu zastavuje.
Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o trovách exekúcie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil (I. výrok) a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 98,09 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.01.2007 a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.02.2007 je vedená exekúcia proti povinnému o vymoženie 91,88 EUR s prísl. a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410379506-GC04/06 zo dňa 27.07.2006. Dňa 24.11.2015 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h) a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že po vydaní poverenia preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, z ktorého dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 98,09 EUR podľa ust. § 3, § 5 ods. 1, § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
5. Uviedol, že podaním zo dňa 15.11.2016 oznámil súdu, že exekučný titul v konaní je v zmysle § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prekludovaný, pričom súd je na preklúziu povinný prihliadať ex offo. Oprávnený preto zastával názor, že súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a nie pre nemajetnosť povinného. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o nemajetnosti povinného v čase nevykonateľnosti exekučného titulu je nesprávne a bezdôvodné.
6. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zrušenie uznesenia vo výroku I., preto uznesenie v tomto výroku zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že exekúciu zastavil.
8. Uznesenie je vo výroku II. o trovách exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku potvrdil.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26.01.2007, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálne poisťovne, pobočky Košice, č. 700-3410379506-GC04/06 zo dňa 27.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2006 a vykonateľnosť dňa 26.09.2006. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 08.02.2007 poverenie na vykonanie exekúcie.
15. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 21.01.2016 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného.
16. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol dňa 23.11.2021 z Obchodného registra ex offo vymazaný a to z dôvodu podľa § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zák. č. 390/2019 Z. z.
17. Z údajov z Obchodného vestníka č. 55/2021 s dňom vydania 22.03.2021, pod č. R023031 odvolací súd zistil, že povinný bol zaradený do zoznam zapísaných osôb, ktoré môžu byť podľa § 768s Obchodného zákonníka vymazané z Obchodného registra, pričom povinný bol zaradený do zoznamu podľa § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
18. Podľa § 768s ods. 2 písm. c) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), registrový súd podľa osobitného zákona (ďalej len „registrový súd“) v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže z obchodného registra zapísané osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 1. decembra 2020.
19. Podľa § 768s ods. 3 Obchodného zákonníka, zoznam zapísaných osôb, ktoré sa majú podľa odseku 2 vymazať z obchodného registra, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní po dobu šiestich mesiacov v Obchodnom vestníku.
20. Podľa § 768s ods. 4 Obchodného zákonníka, registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže zapísané osoby uvedené v zozname podľa odseku 3 z obchodného registra, ibaže a) voči zapísanej osobe prebieha konkurzné konanie; v takom prípade postupuje registrový súd podľa jeho výsledku, b) osoba, ktorá preukáže právny záujem na likvidácii, navrhne ustanovenie likvidátora a zloží preddavok na likvidáciu v lehote podľa odseku 3, c) registrový súd na odôvodnený návrh zapísanej osoby podaný v lehote podľa odseku 3 rozhodne, že zapísaná osoba je uvedená v zozname podľa odseku 3 nedôvodne; v takom prípade upovedomí o tom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
21. Podľa § 768s ods. 5 druhej vety Obchodného zákonníka, pri zapísaných osobách podľa odseku 2 písm. c) platí, že boli ku dňu ich výmazu z obchodného registra zrušené bez likvidácie.
22. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
24. Dňa 23.11.2021 bol Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vykonaný technický výmaz zapísaných osôb z obchodného registra v súvislosti s ustanovením § 768s ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 768s ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Išlo o výmaz zapísaných osôb - spoločností, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 01.12.2020, pričom právny základ na vykonanie tohto výmazu vyplýva z Obchodného zákonníka v znení zákona č. 390/2019 Z. z.
25. Účelom právnej úpravy zák. č. 390/2019 Z. z. bolo vyčistenie obchodného registra od zapísaných osôb, ktoré svojou podstatou nemajú byť v obchodnom registri zapísané, ako aj od nečinných „mŕtvych“ spoločností, ktoré si dlhodobo neplnili svoje povinnosti. Jednou z takých dlhodobo neplnených povinností, ktoré signalizovali nečinnú resp. tzv. „mŕtvu“ spoločnosť, bolo aj neprevedenie menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro. Spoločnosti, ktoré si povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro nesplnili v lehote do 01.12.2020 boli zaradené do zoznamu subjektov, ktoré môžu byť vymazané z obchodného registra. Počas 6-mesačnej lehoty od zverejnenia zoznamu spoločností v Obchodnom vestníku, tieto spoločnosti mohli podať zmenový návrh do obchodného registra, ktorým by zmenili menovitú hodnotu vkladov a menovitú hodnotu základného imania zo slovenskej meny na euro alebo mohli podať podnet na registrový súd, že do zoznamu subjektov, ktoré môžu byť vymazané z obchodného registra, zverejnenom v Obchodnom vestníku, boli uvedené nedôvodne. V súlade s vyššie cit. ust. zák. č. 390/2019 Z. z., registrový súd v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR vymazal z obchodného registra zapísané osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 01.12.2020.
26. V zmysle § 768s ods. 2 písm. c) v spojení s § 768s ods. 5 Obchodného zákonníka tak boli niektoré právnické osoby zrušené bez likvidácie a z obchodného registra vymazané, pretože voči tretím osobám vykazovali základné imanie ešte v slovenských korunách. Keďže základné imanie je veličinou, ktorá sa uvádza v zakladateľských dokumentov a v neposlednom rade sa o nej účtuje, je možné sa domnievať, že ide o firmy opustené, a teda nemajetné.
27. V posudzovanom prípade došlo k zániku povinného ex offo výmazom z Obchodného registra dňa 23.11.2021 v zmysle § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zák. č. 390/2019 Z. z. V zmysle ust. § 768 ods. 5 Obchodného zákonníka zároveň platí, že povinný bol ku dňu jeho výmazu z Obchodného registra zrušený bez likvidácie, z ktorého dôvodu je možné predpokladať že povinný nemal ku dňu zániku žiaden majetok.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo/5/2012 zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 MCdo 12/2012, sp. zn. 3 MCdo 13/2011 a sp. zn. 3 MCdo 4/2012). V prípade, ak bol povinný zrušený bez likvidácie a zanikol z dôvodu podľa § 768s ods. 2 písm. c) v spojení s § 768s ods. 5 druhej vety Obchodného zákonníka, t.j. bol vymazaný lebo si nesplnil povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro a zároveň platí, že bol ku dňu výmazu z Obchodného registra zrušený bez likvidácie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade tak bolo preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie (nie pre zastavenie konania) podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
29. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd má povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Oprávneného nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného; v takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady.
30. Z obsahu spisu mal odvolací súd tiež preukázané, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 700-3410379506- GC04/06 zo dňa 27.07.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2006 a vykonateľnosť dňa 26.09.2006, a ktoré bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Okrem konštatovaného dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) je tak zrejmé, že v predmetnej veci je daný aj dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. zmenil tak, že exekúciu zastavil, lebo súd nesprávne zastavil (exekučné) konanie, avšak napriek tomu správne rozhodol o trovách exekúcie, preto vo výroku II. odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).