Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne L., zastúpenej Z. proti žalovanému O., zastúpeného Z., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. februára 2018, č.k. 5C/186/2015-138, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok Stále obchodného rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Iura Arbiten, s.r.o., Turčianska 2, Bratislava, IČO 44 842 031, sp. zn. SORS 18/13 zo dňa 30.01.2015 a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho obchodného rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO 44 842 031, sp. zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.01.2015 (výrok I.), konanie o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.01.2015, vydaného Slovenským obchodným rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO 44 842 031 zastavil (výrok II.), žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 26.04.2013 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu Sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností v k.ú. H. (rodinného domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobkyňu za odmenu (províziu) uzavretie zmluvy na prevod nehnuteľností a žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť žalovanému odmenu v prípade, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čl. VIII v bode 4.3 sa uvádza, že všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto zmluvy vrátane všetkých vedľajších (akcesorických) právnych vzťahov, najmä nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo akýkoľvek iný vzájomný spor, strany predložia na rozhodnutie na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky alebo Slovenskému obchodnému rozhodcovskému súdu, so sídlom Pernikárska 1, 010 01 Žilina, zriadenom pri European Commercial Advisory, s.r.o., so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, v rozhodcovskom konaní vedenom podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a iných predpisov tohto Arbitrážneho súdu, platných v čase začatia sporového konania, subsidiárne podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade predloženia sporu na rozhodnutie Arbitrážnemu súdu, zmluvné strany oprávňujú Arbitrážny

súd, aby v rozhodcovskom konaní rozhodol spor podľa zásad spravodlivosti v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní Arbitrážneho súdu s tým, že rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Ďalej sa uvádza, že na základe dohody zmluvných strán je dojednanie o tejto rozhodcovskej doložke neodvolateľné a pre účely zmluvy sa § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. nepoužije.

3. Dňa 30.01.2015 Slovenský obchodný rozhodcovský súd, so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, zriadený pri Iura Arbiter, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Turčianska 2, rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SORS 18/2013 rozhodol, že žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) je povinná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) sumu 4.960 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému aj poplatok rozhodcovského konania v sume 423 Eur a trovy právneho zastúpenia 357,56 Eur, na účet advokátskej kancelárie Z.. A. Q.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ide o nárok žalovaného zo sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 26.04.2013, v ktorej si strany dohodli hlavné náležitosti, a to predmet sprostredkovania a výšku provízie a tiež to, že nárok na províziu vzniká obstaraním príležitosti pre záujemcu - žalobkyňu na uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností. Žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) túto zmluvu neuzatvorila, uzavrel ju však jej manžel. Žalobkyňa teda mala možnosť zmluvu uzavrieť, ale zrejme v snahe neplatiť províziu sa rozhodla, že nehnuteľnosť kúpi jej manžel. Podľa názoru rozhodcovského súdu, v prípade, ak by neexistovala zmluva o sprostredkovaní a žalovaný ako sprostredkovateľ by nevyvíjal činnosť k jej naplneniu, je vysoká pravdepodobnosť, hraničiaca s istotou, že manžel žalobkyne by sa nestal vlastníkom nehnuteľností. Rozhodcovský súd námietky žalobkyne o neplatnosti zmluvy považoval za nedôvodné a sprostredkovateľskú zmluvu posúdil ako platnú. Svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, a to s poukazom na čl. VIII ods. 4.8., podľa ktorého si zmluvné strany zmluvu riadne prečítali a súhlasia s ňou. Na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka, vec posudzoval aj podľa ust. § 37, § 39, § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvo pohľadávky bolo žalovanému priznané podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

4. Súd prvej inštancie sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania žaloby žalobkyňou. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovské konanie začalo dňa 04.11.2013, posudzoval lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 v spojení s ust. § 73 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého možno žalobu podať do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku. To, kedy bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok do vlastných rúk, súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané, nakoľko sa nepodarilo zabezpečiť spis predmetného rozhodcovského konania. Žalobkyňa uvádzala, že rozsudok jej bol doručený dňa 16.02.2015, čo žalovaný v konaní nerozporoval. Bez ohľadu na to, keďže žaloba bola na súd podaná dňa 24.02.2015 a rozsudok vo veci bol vydaný dňa 30.01.2015, je zrejmé, že žaloba bola podaná riadne a včas.

5. Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhala najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky v sprostredkovateľskej zmluve, t. j. podľa § 45 ods. 1 písm. e) citovaného zákona. Predmetná rozhodcovská doložka bola uzavretá dňa 26.04.2013, teda za účinnosti zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z. z. sa takáto rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

6. Súd v prvom rade skúmal samotnú sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 26.04.2013, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi stranami sporu a dospel k záveru, že tento právny vzťah, založený uvedenou zmluvou, je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by sprostredkovateľskú zmluvu uzatvárala v súvislosti s výkonom zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že žalovaný ako veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“. Z toho dôvodu sa považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že žalobkyňa

nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená „na predtlačenom formulári“, resp. pripravenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre väčší počet spotrebiteľov. Vyplýva to aj z pokynov na „nehodiace sa prečiarknite“ na viacerých miestach zmluvy.

7. V danom prípade si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v sprostredkovateľskej zmluve, ktorá je uvedená v čl. VIII bod 4.3 zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia žalobkyne vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie sa zaoberal právomocou rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci predmetný spor, a to vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku.

8. Súd prvej inštancie, preskúmajúc obsah rozhodcovskej doložky a po výsluchu žalobkyne, považoval samotnú rozhodcovskú doložku za absolútne neplatný právny úkon. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu spotrebiteľom je podľa jeho názoru len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu žalovaný ako dodávateľ. V súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní sa javí, že rozhodcovská doložka slúži najmä pre potreby žalovaného, keďže zo zmluvy vyplýva nárok na peňažné plnenie len v jeho prospech a žalobkyňa sa ako spotrebiteľ prakticky nemá čoho prostredníctvom rozhodcovského konania domáhať. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní žalovaným ako sprostredkovateľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu, zmluvne zakotvenú žalovaným do rozhodcovskej doložky, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

9. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd prvej inštancie videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy, je v tomto prípade dodávateľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej sprostredkovateľskej zmluve. Rozhodcovská doložka je zapracovaná v zmluve bez osobitného označenia, len ako súčasť záverečných ustanovení. Žalobkyňa v konaní uviedla, že pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy ani nevedela, že jej súčasťou je aj rozhodcovská doložka a v tom čase ani nevedela, čo to rozhodcovské konanie je a aké sú jeho dôsledky.

10. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

11. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 45 - § 47 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34) uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky

- rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred, výlučne v každej situácii dodávateľom vopred určeným, rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Dodávateľ tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by

bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Súd prvej inštancie na základe uvedených dôvodov samotnú rozhodcovskú doložku posúdil ako absolútne neplatný právny úkon.

12. Pokiaľ rozhodcovský súd odvodzoval právomoc rozhodovať vo veci od rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou sprostredkovateľskej zmluvy, súd prvej inštancie uzavrel, že z jeho strany právomoc rozhodovať vo veci posúdil nesprávne, nakoľko rozhodcovská doložka je absolútne neplatným právnym úkonom. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný neoprávnenou osobou, nemalo význam skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), i) až l) zákona č. 335/2014 Z. z. Uvedený záver podporuje aj doterajšia rozhodovacia prax súdov, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.03.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo /61/2012, ako i rozhodnutie IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

13. V konaní žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd v ďalšom konaní, a to v konaní o uplatnenom peňažnom nároku žalovaného voči žalobkyni, nárok žalovaného v celom rozsahu zamietol. Zároveň žalovaný sa v konaní domáhal, aby súd v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť mu uplatnenú sprostredkovateľskú províziu v sume 4.960 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 09.07.2013 do zaplatenia. O tomto nároku bude podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. súd rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj povolenia odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Podaním zo dňa 18.01.2017 oznámila, že na tomto netrvá (v súvislosti s ust. § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z.). Súd prvej inštancie preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko zmluva bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzatvárala vo viacerých prípadoch pre väčší počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy je jasne preukázané, že zmluva nebola nijako ručne doplňovaná, ani prečiarkovaná, čo by mohlo navodiť dojem, že by bola uzavretá mimo kancelárie žalovaného, kde by nebolo možné zapracovať do zmluvy pripomienky žalobcu. Celý text zmluvy je riadne vyplnený formou jednotného vytlačeného textu z počítača ako jeden rovnaký celok bez akéhokoľvek prepisovania, všetko bolo v zmluve upravené na základe prerokovania a akceptácie žalobcu, a pokiaľ tento s niečím nesúhlasil, mohol zmeniť alebo ovplyvniť obsah zmluvy. Obe strany sporu uviedli, že zmluva bola uzavretá v kancelárii žalovaného. Poukázal na článok I. bod 1.4. a článok VIII. bod 4.8. zmluvy, z ktorých jasne vyplýva, že žalobca bol pred uzavretím zmluvy riadne oboznámený so zmluvou, jednotlivými ustanoveniami, mohol ovplyvniť ich obsah a jeho pripomienky boli do zmluvy zapracované, resp. ich vykonal, že si zmluvu pred podpisom riadne prečítal a s obsahom súhlasí, a že bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní podľa slobodnej a pravej vôle vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok pre jednu zo zmluvných strán. Pokiaľ by žalobca s niečím nesúhlasil, nebol by zmluvu podpísal a nedošlo by k uzavretiu zmluvy. Žalobca potvrdil svojím podpisom, že mohol ovplyvniť obsah zmluvy, že mu porozumel, že zmluva bola s ním pred jej podpisom prerokovaná, takže neobstojí jeho tvrdenie, že nevedel, čo podpisuje a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektuje v zmluve zaznamenaný prejav vôle - v tomto prípade text zmluvy a vo svojom rozhodnutí tento prejav vôle spochybňuje. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka je nekalá zmluvná podmienka, a tým absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že zmluvné dojednanie v bode 4.3. sprostredkovateľskej zmluvy upravuje riešenie sporov v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení

ku dňu 26.04.2013, keď zmluvné strany sa v zmysle tohto zmluvného dojednania dohodli, že predložia spor na základe vôle žalujúcej strany buď vecne a miestne príslušnému súdu Slovenskej republiky alebo Slovenskému obchodnému rozhodcovskému súdu. V zmysle tohto dojednania rozhodcovskej doložky nebolo od spotrebiteľa vyžadované, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Liberálnejšie sa už voľba súdu v rozhodcovskej doložke ani nedala pojať. Záver súdu o neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky je preto nesprávny, nakoľko táto bola dojednaná v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky v čase uzavretia zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 26.04.2013, ani inými ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľský záväzkový právny vzťah.

16. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobkyne doručené, písomné vyjadrenie k jej vyjadreniu nepodal. 18. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. a súvisiacom výroku III. ako vecne správny potvrdiť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd konanie o návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SORS 18/2013 zo dňa 30.01.2015, vydaného Slovenským obchodným rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Iura Arbiter, s.r.o., Turčianska 2, 821 09 Bratislava, IČO 44 842 031 zastavil, nebol odvolateľom vecne spochybnený (v odvolaní síce uviedol, že napáda i uvedený výrok, žiadny odvolací dôvod však uvedený nebol), konanie v tomto výroku o povolení odkladu vykonateľnosti bolo zastavené s poukazom na § 145 ods. 2 (späťvzatie časti návrhu), rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalovaného, uvedené v podanom odvolaní, sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

21. Za správny považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že zmluva, uzavretá medzi stranami sporu - Sprostredkovateľská zmluva a zmluva o poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľnosti podľa § 774 a nasl. a § 51 Občianskeho zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalovaný konal pri uzatváraní tejto zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a zo zmluvy, ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobkyňa konala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval na tento právny vzťah ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

22. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku na tom skutkovom závere, že sprostredkovateľská zmluva a zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 26.04.2013, obsahuje v článku VIII bod 4.3 rozhodcovskú doložku, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu jej jednostrannosti a nekalosti, nakoľko bola zostavená výlučne žalovaným v znení vopred pripravenom vo formulárovej sprostredkovateľskej zmluve, bola zapracovaná do zmluvy bez osobitného označenia len ako súčasť záverečných ustanovení, nebola individuálne dojednaná, pričom žalobkyňa výslovne uviedla, že pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy ani nevedela, že jej súčasťou je rozhodcovská doložka,

nevedela ani čo rozhodcovské konanie je a aké sú jeho dôsledky. Je potom daný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky, preto rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

23. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/217/2012).

24. Rozhodcovská zmluva je dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ktorým môže byť rozhodca, prípadne viacerí rozhodcovia alebo Stály rozhodcovský súd zriadený právnickou osobou. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej zmluvy, keď má podobu len rozhodcovskej doložky, je potrebné vždy posudzovať ako zmluvu samostatnú, len technicky vloženú do textu inej zmluvy, nakoľko platnosť rozhodcovskej zmluvy nemôže byť závislá od platnosti základnej zmluvy a platnosť rozhodcovskej zmluvy je vždy potrebné posudzovať celkom nezávisle od platnosti zmlúv, z ktorých vyplývajú.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská doložka v danej veci, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, znemožňuje voľbu spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa ako spotrebiteľka osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ - žalovaný ako prvý. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola poučená o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom, rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti žalobkyne ako spotrebiteľky po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, pričom žalobkyňa výslovne uviedla, že o rozhodcovskej doložke nebola žalovaným vôbec informovaná, vôbec nevedela, čo rozhodcovské konanie znamená, ani nevedela, že takáto doložka sa v zmluve nachádza. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodcovská doložka sa nenachádza v zmluve uzavretej medzi stranami sporu, označená samostatným názvom (ostatné dojednania sú výrazne označené - napr. „Prehlásenie záujemcu“, „Predmet zmluvy“, „ Sprostredkovateľská odmena“, „Práva a povinnosti zmluvných strán“, atď.), ale iba v rámci Čl. VIII. Záverečné ustanovenia, a to v bode 4.3. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka v danej zmluve nebola individuálne so žalobkyňou vyjednaná, nebola daná jej možnosť meniť jej obsah, ale iba možnosť prijať ju ako celok.

26. Tvrdenie žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonom a žalobkyni bola daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch z uvedenej zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, nie je, ani nemôže byť relevantná pre posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky, keďže uvedené sa nijako nedotýka možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka je neplatná, ak ako súčasť formulárovej zmluvy nie je individuálne dojednaná a splýva s ostatnými štandardnými ustanoveniami zmluvy. Má za to, že rozhodcovská doložka je takým významným zmluvným dojednaním, ktoré jednoducho nemôže byť platne dojednané bez toho, aby si ho strany individuálne dojednali, resp. aby preukázateľne a nepochybne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku nielen spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej je rozhodcovská doložka včlenená. Odvolací súd tiež zastáva názor, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/ zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Je teda daná požiadavka nielen individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ale aj požiadavka jednoznačnosti, preukázateľnosti a informovanosti spotrebiteľa, a to nielen pokiaľ ide o obsah a význam (dôsledky uzatvorenia rozhodcovskej doložky), ale aj vo vzťahu k samotnej existencii rozhodcovskej doložky v rámci textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy.

27. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke je tiež potrebné skúmať, či spotrebiteľ svojím nekonaním skutočne prejavil vôľu byť viazaný rozhodcovskou doložkou, keď jednak spotrebiteľ tvrdí, že nevedel nielenže o obsahu a význame, ale ani o jej existencii v spotrebiteľskej zmluve.

28. Predmetná rozhodcovská doložka bola zo strany žalovaného predformulovaná, bola zaradená do záverečných ustanovení, nebola označená, žalovaný nepreukázal, že bola so žalobkyňou výslovne individuálne dojednaná, že jej bola daná možnosť takúto rozhodcovskú doložku odmietnuť, prípadne zasahovať do jej obsahu a bola uzavretá bez výslovného prejavu vôle spotrebiteľa byť ňou viazaný. Rozhodcovská doložka, ktorú žalovaný ako dodávateľ zakomponoval do Sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o poskytnutí služieb súvisiacich s kúpou nehnuteľností zo dňa 26.04.2013 (Čl. VIII bod 4.3) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti pristúpiť na rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ. Ak dodávateľ včlenil do záverečných ustanovení formulárovej spotrebiteľskej zmluvy rozhodcovskú doložku v posudzovanom znení (s predformulovanou akceptáciou spotrebiteľa), je možné jeho konanie považovať za nekalú obchodnú praktiku a konanie v rozpore s dobrými mravmi.

29. Nie bez významu je skutočnosť, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.02.2018 predložila vo svojej výpovedi tvrdenie, že zmluvu pri podpisovaní riadne nečítala, nakoľko s pánom K., s ktorým zmluvu uzatvárala za žalovaného, riešili otázky vysporiadania pozemkov, ktoré mala záujem kúpiť s tým, že tento deklaroval, že ho už tento prípad nebaví. Nevedela, že súčasťou zmluvy, uzavretej so žalovaným, je rozhodcovská doložka, nevedela, čo to rozhodcovské konanie je a aké sú jeho dôsledky a k uzavretiu zmluvy došlo z dôvodu, že jej ukazoval nejaké listiny súvisiace so zamýšľanou kúpou. Ona mala požiadavku, aby jej ich dal k dispozícii a v súvislosti s tým jej automaticky vytlačil sprostredkovateľskú zmluvu, vypýtal si od nej občiansky preukaz, niečo dopísal a vytlačil to, pričom o iných okolnostiach tejto zmluvy sa nebavili, a pokiaľ sa pýtala, v súvislosti s čím má túto listinu podpísať, povedal jej, že je to z dôvodu, aby bol istený, keď jej dáva uvedené doklady. Žalovaný tvrdenia žalobkyne v konaní nevyvrátil.

30. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď rozhodcovský rozsudok s poukazom na zistený skutkový stav v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách prvoinštančného konania, ktoré žalovaným neboli osobitne spochybnené, potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

33. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .