Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Cb/219/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 44414315, zastúpený Advokátskou kanceláriou smith&smith legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00606707, zastúpený Advokátskou kanceláriou Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, v konaní o 39.350,80 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 39.350,80 €, s 8,75%-ným ročným úrokom zo sumy 2.250,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.599,20 € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.584,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.376,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.390,40 € od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.980,- € od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 773,54 € od 27.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 301,96 € od 4.3.2013 do zaplatenia, z sumy 2.124,- € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.534,40 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.739,86 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.297,08 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.100,- € od 20.3.2013 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.040,- € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 21.900,80 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.757,04 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.597,20 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.201,28 € od 6.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.364,- € od 5.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.744,40 € od 5.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 178,44 € od 10.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,- € od 10.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 493,20 € od 10.9.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spolu 400,- €, do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

-1-

Žalobca (s pôvodným obchodným menom Magellan Slovakia, s.r.o.) žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 39.350,80 €, s 8,75%-ným ročným úrokom zo sumy 2.250,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.599,20 € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.584,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.376,- € od 24.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 2.390,40 € od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.980,- € od 11.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 773,54 € od 27.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 301,96 € od 4.3.2013 do zaplatenia, z sumy 2.124,- € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.534,40 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.739,86 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.297,08 € od 20.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.100,- € od 20.3.2013 do zaplatenia; úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.040,- € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 21.900,80 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.757,04 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.597,20 € od 13.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.201,28 € od 6.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.364,- € od 5.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.744,40 € od 5.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 178,44 € od 10.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,- € od 10.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 493,20 € od 10.9.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spolu 400,- € a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia kúpnej ceny liekov a zdravotníckych pomôcok pôvodnému veriteľovi žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku žalobe doručenom súdu 29.6.2017 namietal neúplné znenie zmluvy o postúpení pohľadávok. Nakoľko v žalobcom predloženej verzii zmluvy absentuje dojednanie o odplate ako jedna z podstatných náležitostí zmluvy, žalovanému tým znemožnil kvalifikovane sa vyjadriť ku aktívnej legitimácii žalobcu. Rovnako namietal nespôsobilosť predmetu postúpenia, argumentujúc špecifickou povahou prostriedkov určených na zdravotnú starostlivosť a ich výslovnou spätosťou s osobou pôvodného veriteľa a enormným záujmom poskytnúť plnenie práve jemu. Žalovaný zároveň poukázal na všeobecnú nemožnosť postúpenia pohľadávok majúcich verejnoprávny charakter, ktorými podľa jeho názoru sú aj pohľadávky tvoriace predmet tohto konania. Okrem toho, nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume vo výške nad 40,- € považoval za nedôvodný. Uviedol, že táto paušálna náhrada patrí v rámci jedného súdneho konania žalobcovi len jedenkrát. Ďalej žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania. Žalobca a pôvodný veriteľ postúpením pohľadávok vytvorili z pohľadu žalovaného ako dlžníka stav, za ktorého nevedel, komu má plniť. V tejto súvislosti navrhol súdu posúdiť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2013/12/144, na základe ktorej si žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38Cb/136/2014 uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy, a to z dôvodu, že podpisy za spoločnosť žalobcu boli v rozpore so spôsobom zapísanom v obchodnom registri. Svoje tvrdenia žalovaný podporil poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice II vedený pod sp. zn. 33Cb/101/2016, v ktorom sa súd s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného v celom rozsahu stotožnil.

-2-

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu (zmluva o postúpení pohľadávok č. 2016/06/88 zo dňa 17.6.2016, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 17.6.2016, prehľad majetku (aktív a pasív) žalovaného, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb 101/2016 zo dňa 25.4.2017, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38Cb 136/2014 zo dňa 14.3.2017, prehľad záväzkov žalovaného voči žalobcovi ku dňu 13.4.2018, faktúra č. 1534948 splatná dňa 10.2.2013, dodací list č. DLP-1722/2012, objednávka č. ON1202553, faktúra č. 1534777 splatná dňa 23.12.2012, dodací list č. CLP-1447/2012, objednávka č. ON1202086, faktúra č. 15341018 splatná dňa 26.2.2013, dodací list č. DLP-1833/2012, objednávka č. ON1202207, faktúra č. 1534949 splatná dňa 10.2.2013, dodací list č. DLP-1723/2012, objednávka č. ON1202554, faktúra č. 1534784, dodací list č. DLP-1454/2012, objednávka č. ON1202209, faktúra č. 1534781 splatná dňa 23.12.2012, dodací list č. DLP-1451/2012, objednávka č. ON1202090, faktúra č. 1534780 splatná dňa 23.12.2012, dodací list č. DLP-1450/2012, objednávka č. ON1202089, faktúra č. 15341090 splatná dňa 19.3.2013, dodací list č. DLP-1968/2012, objednávka č. ON1203012, faktúra č. 15341091 splatná dňa 19.3.2013, dodací list č. DLP-1969/2012, objednávka č. ON1203013, faktúra č. 15341092 splatná dňa 19.3.2013, dodací list č. DLP-1970/2012, objednávka č. ON1203014, faktúra č. 15341093 splatná dňa 19.3.2013, dodací list č. DLP-1971/2012, objednávka č. ON1203015, faktúra č. 15341094 splatná dňa 19.3.2013, dodací list č. DLP-1972/2012, objednávka č. ON1203016, faktúra č. 15341035 splatná dňa 3.3.2013, dodací list č. DLP-1861/2012, objednávka č. ON1202840, faktúra č. 1535408 splatná dňa 4.8.2013, dodací list č. DLP-726/2013, objednávka č. ON1800668, faktúra č. 1535409 splatná dňa 4.8.2013, dodací list č. DLP-727/2013, objednávka č. ON1300901, faktúra č. 1535108 splatná dňa 12.5.2013, dodací list č. DLP-198/2013, objednávka č. ON1000130, faktúra č. 1535109 splatná dňa 12.5.2013, objednávka č. ON1300229, faktúra č. 1535201 splatná dňa 5.6.2013, dodací list č. DLP-352/2013, objednávka č. ON1300347, faktúra č. 1535107 splatná dňa 12.5.2013, dodací list č. DLP-197/2013, objednávka č. ON1300221, faktúra č. 1535106 splatná dňa 12.5.2013, dodací list č. 196/2013, objednávka č. ON1300222, faktúra č. 1535540 splatná dňa 9.9.2013, dodací list č. DLP-953/2013, objednávka č. OM1301017, faktúra č. 1535541 splatná dňa 9.9.2013, dodací list č. DLP-954/2013, objednávka č. ON1301103, faktúra č. 1535539 splatná dňa 9.9.2013, dodací list č. DLP-952/2013, objednávka č. ON1301013, faktúra č. 1535109 splatná dňa 12.5.2013, dodací list č. DLP-199/2013, objednávka č. ON1300223, spis Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb/101/2016, spis Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38Cb/136/2014) a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.6.2016 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou BANCHEM, s.r.o. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2016/06/88 špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka v žalovanej výške a táto skutočnosť bola postupcom oznámená žalovanému v oznámení o postúpení pohľadávok listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 20.6.2016. Predmetná pohľadávka vznikla na základe dodávania liekov a zdravotníckych pomôcok pôvodným veriteľom žalovanému v zmysle jeho objednávok. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38Cb/136/2014 z 14.3.2017 súd zistil, že v priebehu konania žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 OZ, nakoľko podpisy za žalobcu na týchto zmluvách sú v rozpore so spôsobom zapísaným v obchodnom registri, podľa ktorého za žalobcu v čase uzatvorenia zmlúv mali konať a podpisovať zmluvy vždy dvaja konatelia spoločne, čo v prípade predmetných zmlúv absentuje, pretože sú podpísané len MVDr. Ladislavom Valábkom. Na uvedenom základe potom Okresný súd Košice II, rozsudkom, sp. zn. 38Cb/136/2014 z 14.3.2017, návrh na začatie konania zamietol, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb/101/2016 z 25.4.2017 súd zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2014 sa žalobca, totožný so žalobcom v tomto konaní, domáhal voči žalovanému, totožnému so žalovaným v tomto konaní, zaplatenia sumy 801.114,06 € s príslušenstvom, a to rovnako z titulu neuhradenia pohľadávok, ktoré boli na žalobcu postúpené na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Súd ďalej z rozsudku zistil, že žalovaný rovnako namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 OZ, nakoľko podpisy za žalobcu na týchto zmluvách sú v rozpore so spôsobom zapísaným v obchodnom registri, podľa ktorého za žalobcu v čase uzatvorenia zmlúv mali konať a podpisovať zmluvy vždy dvaja konatelia spoločne, čo v prípade predmetných zmlúv absentuje, pretože sú podpísané len MVDr. I. P.. Ďalší dôvod zamietnutia žaloby vzhliadol žalobca v nespôsobilom predmete postúpenia pohľadávky s poukazom na ich spätosť s osobou veriteľa a verejnoprávny charakter. Na uvedenom základe potom Okresný súd Košice II, rozsudkom, sp. zn. 33Cb/101/2016 zo dňa 25.4.2017, návrh na začatie konania zamietol, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a tiež s poukazom na nespôsobilý predmet postúpenia, resp. zákaz postúpenia pohľadávky. V písomnom podaní doručenom súdu 20.12.2017 žalovaný svoju obranu doplnil o ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy a postúpení pohľadávok, ktorý založil na tvrdení, že pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania nebolo možné postúpiť aj z toho dôvodu, že nemohla byť postihnutá výkonom rozhodnutia, nakoľko v čase jej postúpenia žalovaný nedisponoval majetkom mimo rámca § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vyjadreniach z 8.9.2017 a z 24.5.2018 žalobca uviedol, že ku vzniku jeho aktívnej legitimácie došlo doručením samotného oznámenia zmeny veriteľa z postupcu na postupníka dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené, informácia o výške odplaty za postúpené pohľadávky nie je pre toto konanie relevantná. Nakoľko v danom prípade ide o plnenie peňažnej povahy, nejde o pohľadávky, pri ktorých ide o právny vzťah založený na vzájomnej dôvere pôvodného veriteľa a dlžníka, resp. o právny vzťah vyplývajúci z povahy plnenia. K námietke žalobcu týkajúcej sa úrokov z omeškania uviedol, že právna úprava nijak neobmedzuje ich uplatnenie voči subjektom verejného práva. Ďalej uviedol, že za pohľadávky verejnoprávneho charakteru nie je možné považovať akékoľvek pohľadávky, ktoré vznikli z konania štátnej príspevkovej organizácie, teda subjektu verejného práva, pri jeho bežnej prevádzkovej činnosti. V danom prípade, pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu. Záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami v rámci zmluvnej voľnosti rozhodne nie je pohľadávkou verejnoprávneho charakteru. Žalobca tiež uviedol, že nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzniká omeškaním dlžníka, a to pri každej jednotlivej faktúre. Nakoľko žalovaný ako dlžník nikdy nebol pripravený riadne a včas plniť, na strane veriteľa ani nemohla nastať okolnosť, pre ktorú by dlžník nemohol plniť.

-3-

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 447 OBZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 450 ods. 1 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny. Podľa § 365 ods. 1 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB k splatnosti faktúr bola 0,75%). Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 568 OZ, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

-4-

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim vznikli kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. OBZ, na základe ktorých žalovaný od žalobcu kúpil tovar, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celkovej výške 39.350,80 €. Žalovaný v konaní nepoprel skutočnosť, že kúpnu cenu dodaného tovaru doposiaľ neuhradil. Sporná a pre rozhodnutie vo veci samej podstatná zostala otázka možnosti a platnosti postúpenia pohľadávok tvoriacich predmet tohto konania, resp. posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávky postúpil. Žalovaným namietanú nespôsobilosť predmetu postúpenia z dôvodu, že zmenou osoby veriteľa dôjde k zmene obsahu záväzku, považoval súd za nedôvodnú. Peňažné pohľadávky, o ktoré v danom prípade bezpochyby ide, sú pohľadávkami, ktorých obsah zmenou veriteľa nie je dotknutý, nakoľko svojím obsahom nie sú viazané na osobu konkrétneho veriteľa a výkon práva iným než pôvodným veriteľom pre dlžníka neznamená zmenu záväzku v jeho neprospech. Navyše, žalovaný v priebehu konania svoje tvrdenie o enormnom záujme plniť konkrétnemu veriteľovi v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Je naopak nesporné, že žalovaný ani doposiaľ svoj záväzok plniť veriteľovi, a to pôvodnému či novému, nesplnil.

Pokiaľ ide o nemožnosť postúpenia pohľadávok majúcich verejnoprávny charakter súd uvádza, že v danom prípade jednoznačne ide o pohľadávky vzniknuté na základe súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi dvoma subjektami v rovnoprávnom postavení, založeného kúpnymi zmluvami podľa ust. § 409 a nasl. OBZ. Zákaz postúpenia verejnoprávnych pohľadávok sa týka výlučne pohľadávok, ktoré vznikli z výkonu verejnej moci, ktorá boli príslušnému subjektu zverená na základe zákona (napr. dane, poplatky, pokuty). Právo inkasovať platbu je tu výhradne zverené subjektu, ktorého postavenie ustanovuje všeobecne záväzný predpis a ktorý je viazaný ústavnou zásadou vyjadrenou v ust. § 2 ods. 2 Ústavy SR. Osobitné ustanovenia týkajúce sa postúpenia pohľadávok voči príspevkovým organizáciám, ktorou je žalovaný, právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje. Navyše, na základe žalovaným predloženej časti účtovnej evidencie nie je možné jednoznačne uzavrieť, že žalovaný v príslušnom období nedisponoval žiadnymi inými finančnými prostriedkami ako prostriedkami, ktoré dostal od štátu ako príspevok na svoju činnosť. Pre úplnosť súd dodáva, že predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky bez toho, aby jej časť týkajúca sa odplaty bola viditeľná, a priori nespôsobuje jej neplatnosť. V zmysle citovaných zákonných ustanovení § 8 ods. 10 a § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. (postúpenie sa týkalo pohľadávky titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny, respektíve nešlo o postúpenie prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie) súd tiež uvádza, že žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou a že časť jeho nákladov je pokrytých jeho tržbami. Žalovaný teda pri svojej činnosti disponuje aj inými peňažnými prostriedkami ako sú prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté zo štátneho rozpočtu a ktoré nepodliehajú exekúcii. Nakoniec, neprípustnosť postúpenia takej pohľadávky, ktorú nemožno postihnúť exekúciou, je práve v záujme ochrany nového veriteľa, nie dlžníka. Navyše, na základe žalovaným predloženej časti účtovnej evidencie nie je možné jednoznačne uzavrieť, že žalovaný v príslušnom období nedisponoval žiadnymi inými finančnými prostriedkami ako prostriedkami, ktoré dostal od štátu ako príspevok na svoju činnosť. Žalovaný v konaní namietal aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania čo do jeho základu keď uviedol, že v dôsledku konania žalobcu a jeho právneho predchodcu nevedel, komu má plniť (výška úroku a dĺžka omeškania boli nesporné). Obrana žalovaného v tomto smere nemôže pred súdom obstáť. Je nesporné, že žalovaný ako dlžník sa do omeškania so splatením záväzku tvoriacim predmet tohto konania dostal a že omeškanie doposiaľ trvá. Súd žalovanému dáva do pozornosti § 568 OZ, v ktorom zákonodarca rieši situáciu, keď dlžník nemôže splniť svoj záväzok v prípade keď má odôvodnené pochybnosti o tom, kto je jeho veriteľom. Navyše, žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že mal vôľu svoj záväzok splniť. Žalovaný rozporoval aj nárok žalobcu na zaplatenie paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávok nad jednorazovú sumu 40,- €. Žalobca v konaní žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením 10-tich pohľadávok splatných od účinnosti § 369c ods. 1 (t.j. od 1.2.2013) v sume vo výške 400,- € (10 x 40,- €). V tejto súvislosti súd uvádza, že to, že žalobca si nárok viažuci sa na tieto samostatné pohľadávky uplatnil v jednom súdnom konaní nemení nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní, v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu aj v tejto za opodstatnený v celej jeho uplatnenej výške. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 33Cb 101/2016 zo dňa 25.4.2017 a rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 38Cb 136/2014 zo dňa 14.3.2017 súd uvádza, že v zmysle § 391 ods. 2 a contrario pri rozhodovaní nie je viazaný rozhodnutiami, resp. právnymi názormi súdov rovnakého stupňa. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z jednotlivých fakturovaných súm tvoriacich kúpnu cenu, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr do zaplatenia.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti časti rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. (§ 356 písm. a) Proti ostatným výrokom rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.