Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: D. D., W. U. W. XXXX/ XX, U., o zaplatene 312,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. novembra 2017, č. k. 58C/12/2017 - 48, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 08. novembra 2017, č. k. 58C/12/2017 - 48 súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 312,03 eur s príslušenstvom voči žalovanému. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, 2, 3, § 791 ods. 1, § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 4, § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 28.05.2016 došlo k škodovej udalosti v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV: U. XXX H., pričom vinníkom dopravnej nehody mal byť vlastník motorového vozidla EČV: U. XXX X.. Uviedol, že zo správy o nehode jednoznačne vyplýva, že ako vlastník tohto motorového vozidla je uvedená osoba N. Z., Q.. XX.XX. XXXX, pričom N. Z. v správe označil ako poisťovateľa poisťovňu Kooperativa a.s., s ktorou mal mať uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Konštatoval, že túto skutočnosť mal preukázanú taktiež zo žalovaným predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá dňa 13.11.2015 medzi poisťovňou Kooperativa a.s. a N. Z. na poistné obdobie od 13.11.2015 do 12.11.2016. Mal za to, že v čase dopravnej nehody t.j. 26.05.2016 bolo k motorovému vozidlu zn. Honda Civic, EČV: U. XXX X. uzavreté PZP kde bol ako poistník uvedený nie žalovaný, ale nový vlastník motorového vozidla N. Z., ktorý bol zároveň vinníkom dopravnej nehody. Uviedol, že v čase dopravnej nehody už žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla, a preto nebol zodpovedný za škodu spôsobenú dopravnou nehodou zo dňa 26.05.2016. Konštatoval, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Uviedol, že v danom prípade bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Z obsahu spisu mal za preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný nebol účastníkom hmotno -

právneho vzťahu z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje, a teda nie je v konaní pasívne legitimovaný, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zo správy o nehode jednoznačne vyplýva, že ako vlastník motorového vozidla bola osoba N. Z.. Tvrdil, že zo správy o nehode táto skutočnosť nevyplýva, keď meno N. Z. je uvedené v kolonke poistník/poistený. Uviedol, že pochybenie súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne z obrany žalovaného, ktorý tvrdil, že vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škodová udalosť predal a v čase vzniku škodovej udalosti už nebol jeho vlastníkom. Tvrdil, že keďže k prepisu držby motorového vozidla na inú osobu nedošlo, tak nemohlo dôjsť k zániku poistenia zodpovednosti výlučne na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že škodu spôsobenú poisteným motorovým vozidlom EČV: U. XXX X. poistené poistnou zmluvou číslo XXXXXXXXXX likvidoval z predmetnej poistnej zmluvy, ktorá v čase vzniku škodovej udalosti bola platne uzavretá. Tvrdil, že žalobou uplatnený nárok v súlade s § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalovanému je dôvodný a nárok čo do právneho základu riadne preukázaný a keďže nedošlo k prepisu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, tak bol toho názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 04.11.2015 bola medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic, EČV: U. XXX X.. Po podpise kúpno - predajnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a N. Z. ako kupujúcim a zaplatení časti kúpnej ceny uzavrel žalobca ako poisťovateľ s N. Z. ako poistníkom Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom poistenia bolo taktiež poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic, EČV: U. XXX X., na poistné obdobie od 13.11.2015 do 12.11.2016. K prepisu držby motorového vozidla zn. Honda Civic s EČV: U. XXX X. zo žalovaného na kupujúceho N. Z. doposiaľ neprišlo. Zo správy o nehode zo dňa 06.05.2016 vyplýva, že dňa 26.05.2016 o 17:00 hod. došlo k dopravnej nehode na Námestí 1.mája v Bratislave - pri dopravnej nehode vodič motorového vozidla s EČV: U. XXX X. N. Z. narazil do motorového vozidla s EČV: U. XXX H.. Zo správy o nehode taktiež vyplýva, že motorové vozidlo zn. Honda Civic s EČV: U. XXX X. bolo poistené v poisťovni Kooperatíva a.s., pričom ako číslo poistnej zmluvy bolo uvedené č. XXXXXXXXXX (číslo poistnej zmluvy N. Z.). Zo spisu tiež vyplýva, že poškodený si dňa 08.06.2016 uplatnil nárok na náhradu škody u žalobcu, u ktorého má vinník označený ako N. Z. uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla pod č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXXX. Žalobca však likvidoval škodovú udalosť z poistnej zmluvy žalovaného č. XXXXXXXXXX. 6. V preskúmavanej veci žalobca dôvodne argumentuje tým, že z hľadiska nároku na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm.f) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je podstatné kto je vlastníkom motorového vozidla, ale kto je poistníkom, teda osobou s ktorou uzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti ( § 2 písm. f) cit.zák.). Za stavu existencie dvoch popri sebe žalobcom uzatvorených poistných zmlúv, a to nielen so žalovaným ako držiteľom vozidla zapísaným v evidencii vozidiel, ale aj s vinníkom dopravnej nehody N. Z., bolo podľa názoru odvolacieho súdu smerodajné pre likvidovanie škody spôsobenej prevádzkou vozidla EČV: U. XXX X., že poškodeným bol nárok na náhradu škody uplatnený proti poistníkovi N. Z., ktorý bol zároveň aj vinníkom nehody a prevádzkovateľom motorového vozidla EČV: U. XXX X., a to z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú mal tento poistník v čase dopravnej nehody riadne uzavretú so žalobcom a ktorej predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic EČV: U. XXX X.. Potom i za stavu, keď poistná zmluva so žalovaným nezanikla, pretože na základe kúpnej zmluvy nedošlo k zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, a žalobca netvrdil, že by niektorá z dvoch zmlúv ním uzatvorená pre prípad poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla bola neplatná alebo že by bola daná solidárna zodpovednosť oboch poistníkov za náhradu za poistné

plnenie, bolo potrebné vychádzať pri posúdení pasívnej legitimácie z právneho úkonu poškodeného, ktorým si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej zmluvy vinníka dopravnej nehody č. XXXXXXXXXX, poistné plnenie za ktorého žalobca vyplatil poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. 7. So zreteľom na uvedené je záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného správny, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).