Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: A. B. C., D.: XX XXX XXX, so sídlom : E. F. XXXX/XX, G. G. XXX XX, A. H.: I. J. J., advokátka, so sídlom : K. X, XXX XX L., D. : XX XXX XXX proti žalovanému: M., K., K. K. :A. XX, L. – J. N. K. J. XXX XX, D. : XX XXX XXX, právne zastúpený: B. C. L., K., K. K. : O. K. P. Q. X, XXX XX J., D. : XX XXX XXX, o zaplatenie X XXX R. K. prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX R. S. XX.X.XXXX E. X.X.XXXX z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X XXX R. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy X XXX R. S. XX.XX.XXXX do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XX R. a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým že Žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako objednávateľom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní služieb č. XX/XXXX, na základe ktorej boli dodané služby. Zmluva mala byť ukončená dňom XX.XX.XXXX, avšak po vzájomnej ústnej dohode sa objednávateľ s poskytovateľom dohodli, že dodávateľ si objednáva ďalšie služby od poskytovateľa v čase od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, t. j. na jeden ďalší mesiac. Uviedol, že prekladá len vybranú názornú ukážku emailovej komunikácie z mesiaca január, počas ktorého bol poskytovateľ priebežne poverovaný prácou objednávateľom. Uviedol, že za poskytnuté služby v mesiaci január poslal dňa XX.XX.XXXX poskytovateľ objednávateľovi faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX. Faktúra bola doručená dňa XX.XX.XXXX, následne bola odoslaná XX.XX.XXXX urgencia na jej zaplatenie, no napriek tomu žalovaný do dnešného dňa faktúru nezaplatil. Uviedol, že predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalovanému XX.XX.XXXX bol opätovne žalovaný druhýkrát vyzvaný na dobrovoľné plnenie. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný emailom zaslal stanovisko k výzve zo dňa XX.XX.XXXX s nesúhlasným stanoviskom na zaplatenie (aj to len vďaka opakovaným urgenciám na vyjadrenie sa). Dňa XX.XX.XXXX mu bola odoslaná odpoveď k stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX (emailom), na ktorú do dnešného dňa už nereagoval. Do dnešného dňa nebola ani len čiastočne uhradená faktúra č. XXXXXXXX. Uviedol, že v zmysle ustanovenia „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“ V zmysle ustanovenia v spojení s ods. 2 „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia“ „Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. “ V zmysle ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia „...môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe R. T. L. platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“ V zmysle ustanovenia Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia „...výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“ Uviedol, že na základe vyššie uvedeného žiada ctený súd aby vydal platobný rozkaz.

2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX E. XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X XXX R. spolu s príslušenstvom. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že zo zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX (ďalej „Zmluva“) vyplýva, že: jej predmetom bolo získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky (bod 2.1. Zmluvy), cena za poskytnuté služby bola dohodnutá v sume X XXX,- € za prvý mesiac a od XX.XX.XXXX v sume X XXX,- € J. (bod 3.1. Zmluvy), bola uzavretá na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (body 6.2., 6.3. Zmluvy), akékoľvek zmeny alebo dodatky k Zmluve mohli byť vykonané iba písomne, očíslované po dohode a následnom podpise zmluvných strán (bod 5.2. Zmluvy). Nárok bol uplatnený titulom vystavenej faktúry s nasledovným textom: „Sprostredkovanie obchodu na základe zmluvy o poskytovaní služieb č.XX/XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX“. V zmysle : Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. K uzavretiu písomného dodatku k Zmluve nikdy nedošlo, čo potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý tvrdí, že Zmluva mala byť ukončená dňom XX.XX.XXXX, avšak po vzájomnej ÚSTNEJ dohode sa objednávateľ s poskytovateľom dohodli na pokračovaní v čase od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, t. j. na jeden ďalší mesiac. Uviedol, že vzhľadom k uvedenému je možné uzavrieť, že faktúra s položkou „sprostredkovanie obchodu na základe zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX H. S. S. XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX“ bola vystavená bez právneho základu, a to na podklade ukončenej zmluvy za obdobie, na ktoré sa nemohla vzťahovať ako aj v nezmluvnej výške, a preto bola stanoviskom ich právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX vrátená a v účtovníctve ju nevedú. Dôvodom jej vrátenia bola nielen neoprávnenosť a nesprávnosť vystavenia faktúry, ale aj nesplnenie obsahových náležitostí, napr. chýbajúci podpis (bod 4.2. písm. f/ Zmluvy), tak ako vyplýva zo stanoviska ich právneho zástupcu zo dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalobca predkladá nejaké fotografické snímky (pravdepodobne) obrazovky nejakého počítača, tieto: i) nepreukazujú žiadne získanie/získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky (ako službu žalobcu podľa zmluvy č. XX/XXXX B. U. N. XXXXXXXX Q. K. X XXX,- €, ktoré majú byť uplatňovaným titulom); zároveň nepreukazujú žiadnu službu žalobcu; (ii) sú vyhotovené v zlej, miestami nečitateľnej kvalite a zároveň rozporuje aj ich autenticitu; (iii) sú nezákonným dôkazom, nevedia ako boli získané a ak sa vôbec jedná o odoslané a doručené e- maily ich spoločnosti „S.“ (označenie vľavo hore), je na mieste položiť otázku, ako je možné, že k nim má žalobca bez akéhokoľvek vzťahu so žalovaným, prístup? Uviedol, že sa jedná o porušenie mnohých právnych predpisov, okrem iného na úseku ochrany osobných údajov neoprávneným uchovávaním a nakladaním s takouto komunikáciou; naviac podľa čiastočne čitateľných častí sa medzi fotografiami má nachádzať aj údajná komunikácia s ich právnym zástupcom (advokátska kancelária), a teda komunikácia obsahujúca advokátske tajomstvo, ktorou komunikáciou už vôbec nesmie žalobca disponovať, čím žalobca narúša ochranu nielen prípadnej obchodnej komunikácie, ale aj ochranu komunikácie klient- advokát. Uviedol, že nezákonnosť tohto dôkazu podporuje aj dátum správ v snímke „elektronická komunikácia 1“, kde sa nachádzajú aj správy s dátumom v riadku XX/XX/XXXX, t. j. správy z mesiaca február, avšak samotný žalobca konštatoval, že aj údajný „ústne predĺžený“ zmluvný vzťah mal trvať do XX.XX.XXXX, B. teda v mesiaci XX/XXXX pristupoval k údajom ich obchodnej spoločnosti bez akéhokoľvek vzťahu a podkladu, pričom zneužil prístupové heslá? Uviedol, že vzhľadom k uvedenému nebol v žiadnom prípade preukázaný tvrdený nárok žalobcu a je presvedčený, že s poukazom na o upomínacom konaní (ďalej „“) neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, pretože hoc bola priložená faktúra a vyhlásenie, že nárok je vedený v účtovníctve, text faktúry je v priamom rozpore s tým, že zmluva bola ukončená (uzavretá na dobu určitú)

a deklarácia jej ústneho predĺženia je v priamom rozpore s § 272 ods. 2 Obchodného zákonník, t. j. z jednoduchého právneho posúdenia vyplynulo, že nárok daný nie je a nebolo možné ho odôvodnene predpokladať. Uviedol, že nárok nie je daný tak po právnej stránke ako skutkovej stránke s tým, že rozporuje aj akúkoľvek ústnu dohodu tvrdenú žalobcom a prípadný obsah takejto dohody mu nie je známy a nijako preukázaný nebol. Inak povedané, len vystavenie faktúry s poukazom na listinné dôkazy v spise bolo zjavne nedostatočným dôkazom pre vydanie platobného rozkazu, a preto nemal byť vydaný. Uviedol, že žalobca zároveň uplatňuje úroky z omeškania od XX.XX.XXXX, t. j. deň po dni splatnosti faktúry. Vystavená faktúra však neobsahovala všetky náležitosti – chýbajúci podpis (bod 4.2. písm. f/ Zmluvy), a (aj) preto bola nesprávne vystavená a úroky z omeškania nemôžu z takto vystavenej faktúry plynúť, pretože bola vrátená (oprávnenie vrátiť faktúru s poukazom na bod 4.3. Zmluvy). Navyše, podľa bodu 4.4. Zmluvy mala byť splatnosť faktúry 14 dní odo dňa vystavenia, pričom sporná faktúra bola vystavená dňa XX.XX.XXXX, avšak splatná bola už dňom XX.XX.XXXX (7 dní), čo je rovnako v rozpore s (ukončenou) Zmluvou. Faktúra s podpisom síce bola následne jeho právnemu zástupcovi e- mailom zo dňa XX.XX.XXXX (o viac ako dva mesiace neskôr) doručená, avšak jeho právny zástupca nemá oprávnenie preberať za ich spoločnosť faktúry, keďže jemu bolo udelené splnomocnenie na zastupovanie v sporovej veci o zaplatenie X XXX,- € s príslušenstvom a nie je osobou oprávnenou viesť účtovníctvo ich spoločnosti. Faktúra je, okrem iného, do dnešného dňa nedoručená, a preto je vo formulári toto pole zodpovedajúco zaškrtnuté. Uviedol, že z uvedených dôvodov navrhuje, aby príslušný súd (po prípadnom návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní) žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.

5. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica uviedol, že žalobca v úvode vyjadrenia navrhol aby príslušný súd, ktorému bude vec postúpená pokračoval v jej prejednaní a trval na pokračovaní v konaní. Uviedol, že je nesporné, že predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX bolo získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky. Uviedol, že žalovaný pri citovaní bodu 3.1. neuvádza celú citáciu cenových podmienok. Bod 3.1. Čl. III. T. K. A. v nasledovnej časti: „plus odmena X,XX R. za každú odpracovanú hodinu zamestnancami v rámci získaných kontraktov v článku II.“ Uviedol, že za spornú skutočnosť považuje aj dobu trvania zmluvy, nakoľko síce písomná zmluva bola uzatvorená pôvodne na dobu určitú od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, hoci existencii bodu 5.2. Čl. V. S. E. trval na tom, že zmluvné strany sa dohodli na pokračovaní Zmluvy a na ďalšom objednaní si predmetu plnenia zo strany objednávateľa. K vyjadreniu žalovaného v časti: „...ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne, a preto považuje vystavenú faktúru bez právneho základu...“, považuje za irelevantné a vyhýbajúce sa zodpovednosti zaplatiť objednané služby. Uviedol, že žalovaný zároveň uviedol: „...rozporujem aj akúkoľvek ústnu dohodu tvrdenú žalobkyňou a prípadný obsah takejto dohody mu nie je známy.“ Na základe čoho naďalej žalovaný oslovoval žalobcu a pýtal sa na stav v pracovných veciach a posielal pracovné pokyny žalobcovi? Uviedol, že v čase objednania týchto služieb teda vedel, že mu nebudú poskytované zadarmo. V čase objednania nezaplatených služieb, teda predpokladal, že z dôvodu neuzatvorenia písomného dodatku k Zmluve ich nebude musieť zaplatiť? Ak by tomu tak bolo, konanie žalovaného má všetky znaky trestného činu podľa . Žalovaný taktiež vlastným (ne)konaním sa pričinil o to, že si neobjednal predpísanou formou písomného dodatku služby u žalobcu, no urobil tak fakticky svojim konaním (prejavom vôle), ktorý možno rozumieť ako konkludentný prejav, kedy vo forme zasielania pracovných emailov a sms správ žalovaný prijímal objednané služby bez jediného prejavu vôle, v ktorom by naznačil, že si služby neobjednal. O priebehu objednaných služieb sa priebežne informoval a pýtal sa na stav, v akom sa nachádzajú objednané služby. Čoho sa domáha žalovaný, keď uvádza, že „rozporuje aj akúkoľvek ústnu dohodu“? Neplatnosti zmluvy či jej neexistencie v časti jej pokračovania o jeden ďalší mesiac, počas ktorého je z dôkazov zrejmé, že si naďalej objednával poskytované služby od žalobcu? Žalovaný sa nemôže domáhať neplatnosti úkonu, ktorého neplatnosť sám spôsobil. V čase objednania služieb sa rovnako ako žalobca spoliehal na zmluvnú voľnosť zmluvných strán v obchodno-záväzkových vzťahoch, a teda, že môžu pokračovať v zmluve aj bez písomného a očíslovaného dodatku, no keď má za objednané služby zaplatiť dovoláva sa neexistencie či neplatnosti (to z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé) zmluvy v časti jej pokračovania, t. j. do XX.X.XXXX. Podľa : „Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.“ Poukázal na názor Najvyššieho súdu a V. K. N. F.: F. O. K. N. F., K. H. XX S. XX/XXXX: „Nie je vylúčené, aby účastníci zmluvy uzavreli zmluvu sčasti písomne a sčasti (v rozsahu dojednania o tom,

že listiny pripojené k zmluve sú jej prílohou či súčasťou) ústne, pričom rozhodujúce pre hodnotenie ich dojednania je, k čomu smerovala ich vôľa pri uzatváraní zmluvy. Poukázal na názor českého ústavného súdu (I.ÚS XXXX/XX): „...písemně uzavřenou smlouvu se sjednanou výhradou změn v písemné podobě lze změnit i jinou formou (např. Ústně učiněnými právními úkony), není-li včas namítána jejich relativní neplatnost..." V súlade s judikatúrou V. K. K.: „..má výklad podľa vôle strán prednosť pred jazykovým vyjadrením (napr. I. V. XXX/XX: „text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy [...], zhoda vôle účastníkov má prednosť aj pred doslovným významom textu normy i formulovanej zmluvy“; podobne V. N., D.. V. XXXX/XX).“ Uviedol, že v prípade, ak dôkazy žalovaný považuje za nečitateľné, navrhol súdu vykonať dokazovanie v časti: povinnosti žalovaného predložiť do konania emaily doručené do emailovej schránky S. v období od XX.XX.XXXX – XX.XX.XXXX, a to najmä tie, ktoré boli odoslané a následne doručené z emailovej adresy C., žalovaný emailami, ktoré označil ako nečitateľné disponuje, elektronické snímky neboli získané nezákonne, nakoľko boli vytvorené žalobcom, ktorému boli predmetné emaily adresované ako oprávnenej osobe, email, ktorý bol založený do konania medzi žalobcom a právnym zástupcom žalovaného bol účelovo vybraný tak aby nebolo porušené advokátske tajomstvo, a teda nie sú v ňom obsiahnuté žiadne informácie týkajúce sa prevzatých právnych vecí a ich predmetu. Z emailu nie je zrejmá žiadna skutočnosť len tá, že B. C. L. K. H. M. K., avšak vzhľadom na to, že táto skutočnosť bola zverejnená dňa XX.XX.XXXX (doručením plnej moci), t. j. ešte pred podaním žaloby, nemôže sa jednať o zverejnenie tajomstva. Zverejnenie účastníkov zmluvy o právnom zastúpení/ mandátnej zmluvy nie je predmetom advokátskeho tajomstva, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Súdu predložená komunikácia neobsahuje taký súvis osobných údajov aby mohli byť narušené osobné údaje konkrétnej osoby, napokon na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností postačuje jediný email, a to zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom (S.) a žalovaným (C.), ktorý jej odoslal žalovaný, autenticita emailu, ktorú popiera žalovaný je preukázaná cez vyhľadávač google. V rámci vyhľadávacej aplikácie, ktorá prehľadáva webové stránky, došlo samotným žalovaným k zverejneniu vlastnej emailovej adresy, ktorú v súčasnosti namieta. Zároveň je všeobecne známe, že ak si žalovaný zakúpi registračný poplatok za doménu M., webhosting workcontrol.sk a s tým súvisiace emailové adresy C., nie je možné duplikovať rovnakú emailovú adresu, ktorú by prípadne použila iná osoba. V odpore sa žalovaný nevyjadril ako je možné, že ak o nijakej dohode o ďalšom trvaní zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nevie, existujú zákonné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že žalovaný odosiela emaily a K. s pokynmi žalobcovi. Uviedol, že ak to bude v rámci dokazovania potrebné, žalobca navrhuje aby súd vypočul zástupcov vedenia firiem: E. K. K. K., P. G. K. K.. W., G. K. K., A. R. K. A., X. A.. Mená a priezviská svedkov ako aj otázky na svedkov by súdu predložil žalobca po schválení vykonania navrhovaného dokazovania v časti výsluchu svedkov. Zároveň, ak žalovaný bude zotrvávať vo svojich vyjadreniach do konania budú založené obdobné prípady, pri ktorých žalovaný porušil zásady poctivého obchodného styku, dobré mravy alebo samotný , nakoľko svoje povinnosti si neplní nielen voči svojim obchodným partnerom ale ani voči zamestnancom. Ako príklad uviedol konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX, W.: S. Y. a žalovaný: M. K.. K doručeniu faktúry žalovanému a chýbajúcim náležitostiam: Žalovaný mal možnosť podľa bodu 4.3. Čl. IV. A. A. H., vrátiť faktúru žalobcovi na doplnenie chýbajúcich náležitosti. Žalovaný tak urobil až prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa XX.XX.XXXX, C. ako splnomocnená osoba v právnej veci o zaplatenie sumy X XXX,XX R. s prísl. zaslal žalobcovi, že mu na faktúre chýba podpis. O náležitosť bola faktúra doplnená a doručená právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý bol na základe predloženej plnej moci oprávnený na prijímanie doručovaných písomnosti v právnej veci, t. j. aj na prijatie faktúry. Navyše, pri prevzatí právneho zastúpenia, právni zástupcovi sú povinní komunikovať výlučne len medzi sebou bez priameho kontaktu právneho zástupcu s klientom protistrany, ak na to nebol daný súhlas právneho zástupcu klienta. Bolo teda vylúčené aby, keď právne zastúpenie prevzal advokát, bola doručovaná faktúra žalovanému a nie jeho právnemu zástupcovi. Napokon ani právny zástupca žalovaného v mesiaci máj po jej prijatí neuviedol, že by na prijatie nebol oprávnený. V neposlednom rade poukázal na ustanovenie : „Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.“ Podľa : „Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.“ Obchodný vzťah, ktorý pokračoval v mesiaci január 2023 sa spravoval

dohodnutými podmienkami medzi objednávateľom a poskytovateľom za posledných sedem mesiacov spolupráce kalendárneho roku 2022. Žalobca bol v domnení, že obchodný záväzkový vzťah, ktorý pretrvával v mesiaci január 2023 sa spravoval od počiatku zásadami poctivého obchodného styku. Nezaplatením faktúry a napokon formulovaným odporom žalovaného, žalovaný nielenže tieto zásady poctivého obchodného styku porušil ale porušil aj dobré mravy, keďže jeho správanie je v rozpore s poctivým, čestným a férovým obchodovaním. Obchodné vzťahy fungujú na autonómii právnych vzťahov ako aj vôle účastníkov, a teda vôľa oboch účastníkov konania, t. j. tak žalobcu ako poskytovateľa ako i žalovaného ako objednávateľa v čase keď si objednávateľ objednal poskytovanie služieb na mesiac január XXXX smerovala jednoznačne k ďalšiemu trvaniu zmluvy z roku XXXX, o jeden ďalší mesiac, ktorým bol I. XXXX. A preto či už súd posúdi vykonané práce žalobcom pre žalovaného z mesiaca I. XXXX ako pretrvávajúci vzťah z roku XXXX, ktorý sa spravuje ustanoveniami Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX alebo ako nový vzťah, ktorý sa spravuje obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, ktorý strany mali nadobudnúť zo Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX v roku XXXX, je nesporné, že právny nárok na zaplatenie sumy X XXX R. s príslušenstvom je oprávnený, a to bez ohľadu na to ako je formulovaný názov služby, ktorá bola dodaná. Napokon ako sa formuluje a či vôbec sa konkretizuje „predmet dodania služby/tovar“ faktúry nie je podmienený jej zaplatením.

6. Žalovaný sa následne vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX kde uviedol, že žalobca uvádza: „...síce písomná zmluva bola uzatvorená pôvodne na dobu určitú od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX, hoci existencii bodu 5.2. Čl. V. S. E. trvám na tom, že zmluvné strany sa dohodli na pokračovaní Zmluvy...“.Zotrváva teda na tom, že došlo k V. „A.“ H. S. A. K. N. XX/XXXX (Z. [. „H.“) s tým, že žalovaného tvrdenia o nedodržaní písomnej formy sú irelevantné a tvrdí, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Aj napriek tomu, že žalobca ústne predĺženie Zmluvy iba tvrdí, hoc nekvalifikovane a ani ho nepreukazuje, z opatrnosti sa dovoláva voči žalobcovi (relatívnej) neplatnosti údajného ústneho predĺženia Zmluvy, a to z dôvodu nedodržania písomnej formy vyžadovanej dohodou účastníkov s poukazom na a (ďalej „“) v spojení s (ďalej „“) a v spojení s čl. V. Bod 5.2. Zmluvy. Uviedol, že ich spoločnosť neplatnosť žiadneho úkonu nespôsobila, vôbec im nie je zrejmé akým konaním by to mali urobiť a k tomu žalobca žiadnu argumentáciu nepredložil. Uviedol, že okrajovo je potrebné dodať, že sám žalobca existenciu akéhokoľvek dodatku k Zmluve vyvracia ním predloženými dôkazmi, a to už len znením predmetu (údajného) plnenia na faktúre: „Sprostredkovanie obchodu na základe zmluvy o poskytovaní služieb č.XX/XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX“, a teda znením, z ktorého uzavretie dodatku k Zmluve (napr. formuláciou „v znení dodatku...“) nijako nevyplýva. SMS-komunikácia, okrem toho, že bola archivovaná bez súhlasu odosielateľa, a teda je opäť nezákonným dôkazom, nijako nepreukazuje „získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky“, a preto neslúži na preukázanie žalobcom uvádzaných skutočností. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že by ich spoločnosť z dôvodu neuzatvorenia písomného dodatku k Zmluve odmietala niečo platiť. Ich spoločnosť je ochotná zaplatiť za to, čo skutočne bolo plnené. V tomto prípade však žalobca oceniteľný predmet plnenia nijako nepreukázal. Uviedol, že nielen, že žalobca spomína (neexistujúci) trestný čin podvodu, a teda bez náležitého dôvodu ich spoločnosť krivo obviňuje, ale uvádza, že „ak žalovaný bude zotrvávať vo svojich vyjadreniach do konania budú založené obdobné prípady, pri ktorých žalovaný porušil zásady poctivého obchodného styku, dobré mravy alebo samotný , nakoľko svoje povinnosti si neplní nielen voči svojim obchodným partnerom ale ani voči zamestnancom.“ Inak povedané, žalobca ich núti zmeniť ich tvrdenia (konať) pod hrozbou ťažkej ujmy a sledujúc vyplatenie sumy 3 000,- €, čo je učebnicovým príkladom vydierania ( Tr. zák.). Uviedol, že si dovoľujú požiadať žalobcu, aby bol spor vedený v obchodnoprávnej rovine a zdržal sa vydierania ich spoločnosti. Vyhrážky žalobcu s týmto sporom nijako nesúvisia a pokiaľ sa týka sporu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXXX/X/XXXX, tento spor sa skončil mimosúdnym urovnaním (právoplatným zastavením konania), a to práve z dôvodu, že rozumná dohoda s daným človekom možná bola, ale v tomto prípade žalobca odmieta akceptovať racionálnu argumentáciu. Nakoniec, práve naopak, je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, aby si žalobca uchovával dokumenty svojho bývalého obchodného partnera a vyhrážal sa, že tieto bude používať proti nemu, ak mu nevyhovie v jeho požiadavkách. Práve z tohto dôvodu nie je možné rozumne jednať so žalobcom, keďže jeho jednanie je nátlakové a nikto nevie, kde by jeho konanie až došlo. Je však možné predpokladať, že ak je schopný uvedené vyhrážky prednášať aj pred súdom, požadoval by pod hrozbou vyhrážok stále viac a viac, čo nie je možné akceptovať. Uviedol, že žaloba bola postavená na tom, že mali byť dodané služby v zmysle Zmluvy a tieto mali byť fakturované faktúrou, evidovanou v účtovníctve žalobcu titulom „Sprostredkovanie obchodu na základe zmluvy o poskytovaní služieb

č.XX/XXXX H. S. S. XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX“. Dnes žalobca uvádza, že ak by mu súd v tomto nevyhovel, má sa jednať o „nový vzťah, ktorý sa spravuje obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, ktorý strany mali nadobudnúť zo Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX Q. F. XXXX...“. Pokiaľ žalobca uvádza pojmy „obchodné zvyklosti“ a „zásady poctivého obchodného styku, ktoré strany mali nadobudnúť zo Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX“ s tým, že ich spája s , tieto pojmy celkom nesprávne aplikuje. Žalobca síce poukazuje na , , avšak nepoukazuje na žiadne konkrétne zvyklosti zachovávané v príslušnom obchodnom odvetví (pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom). Zo Zmluvy rovnako nie sú badateľné žiadne obchodné zvyklosti, a to ani ich opisom alebo prípadným odkazom na ne. Inak povedané, z argumentácie žalobcu a ani zo Zmluvy nie je identifikovateľná žiadna všeobecná zvyklosť vzťahujúca sa na neurčitý počet subjektov. Uviedol, že ich spoločnosť zotrváva na tom, že uplatňovaný nárok je nedôvodný, nebolo poskytnuté „získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky“ v zmysle Zmluvy a nebolo poskytnuté ani „Sprostredkovanie obchodu na základe zmluvy o poskytovaní služieb č.XX/XXXX H. S. S. XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX“, pričom z predložených dôkazov nič také nevyplýva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby príslušný súd (po prípadnom návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní) žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, ktorí sa na predmetné pojednávanie ustanovili.

8. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že nakoľko bola doručená aj faktúra žalovanému, táto faktúra je na X XXX R.. Dodnes nebola uhradená ani čiastočne. Žalovaný začal namietať, ale až v zmysle svojich vyjadrení, že údajne tam chýba pečiatka a podpis. Tak nanovo mu ju doručili aj s pečiatkou, aj s podpisom novú faktúru. Napriek tomu k jej zaplateniu nedošlo. Uviedol, že preto sa pridržiavajú návrhu, ktorý znie, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške X XXX R., avšak pozmenil návrh v tej časti, že úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy X XXX R. bude až od doručenia opravnej faktúry, to znamená, to vychádza na X.X.XXXX do zaplatenia. To znamená, že žalovanému, keďže bola doručená opravná faktúra tak ako ju požadoval, čiže s pečiatkou a s podpisom plynie 15 dní na zaplatenie a lehota splatnosti vychádza presne na X.X., to znamená od X.X.XXXX. Uviedol, že opravuje v tejto časti návrh až do zaplatenia. Zároveň si nárokoval paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s uplatnením pohľadávky v sume XX R. a aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli.

9. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že s poukazom na odkazuje na všetky doteraz prednesené vyjadrenia. V nadväznosti na argumentáciu právneho zástupcu žalobcu ohľadne čiastočného späťvzatia žaloby, s týmto čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril svoj súhlas. Zároveň však trval na tom, že k doručeniu faktúru nikdy nedošlo, pretože ich advokátska kancelária nebola oprávnená preberať faktúru a už vôbec napríklad viesť účtovníctvo klienta, to znamená, že faktúra klientovi nikdy nebola doručená. Uviedol, že na tomto trvá. Nad rámec jeho vyjadrení poukázal na , podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Uvedené znamená, že súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, to znamená, že plnenie nemôže prevziať ani z iného skutkového základu než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Vzhľadom k uvedenému poukázal na to, že v žalobnom návrhu bolo uvedené, že žalobca žaluje titulom zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX Q. znení jej ústneho predloženia. Jednak rozporovali to, že k ústnemu predĺženiu vôbec došlo a jednak vzniesli hmotno-právnu námietku relatívnej neplatnosti daného predĺženia, to znamená, že skutkový základ nároku ako taký už daný nie je a týmto je súd viazaný, preto predpokladal, že ďalšie dokazovanie ani nie je potrebné vykonávať. Pokiaľ v ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že odkazuje na obchodné zvyklosti, tak okrem toho, že uviedol, že tento pojem nesprávne používal, lebo pojem obchodné zvyklosti znamená zásady, ktoré sú všeobecne platné pre neurčitý počet osôb v danom obchodnom odvetví, tak tieto ani nešpecifikoval, ale ak by sa dospelo nejakým spôsobom k záveru, že by sa malo jednať o nejakú prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, čo by bol správny pojem, tak v tomto prípade prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli jednak nemôže vychádzať zo zmluvy uzavretej na dobu určitú, pretože tá je vymedzená svojím začiatkom a koncom jednoznačne a po druhé prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli nemôže nahrádzať ani podstatné náležitosti právnych úkonov. To znamená, že ani tento odkaz neobstojí. Pokiaľ sa týka navrhovaného dokazovania podľa ich názoru nesmeruje k preukázaniu získania nových obchodných kontaktov zo strany žalobcu, pretože jednak pokiaľ sa týka navrhovaného dokazovania inými pracovno-právnymi

spormi, tu už sa vyjadrili, že to je úplne celkom nedôvodné. Pokiaľ sa týka v zásade blanketného návrhu označením neurčitých zamestnancov nejakých spoločností a toho, že otázky budú špecifikované na svedkov dodatočne a že títo svedkovia budú aj označovaní dodatočne, toto nie je kvalifikovaný návrh. V tomto štádiu sa ani súd predsa nevie vyjadriť k akým svedkom a o akých otázkach by sa malo jednať dokazovanie a teda nedá sa o tomto návrhu ani kvalifikovane rozhodnúť a preto podľa jeho názoru nie je ani potrebné rozhodovať, že sa zamieta tento návrh, ale ako na nekvalifikovaný návrh sa naň podľa jeho názoru neprihliada. Pokiaľ sa týka predložených správ, ktoré boli tak zotrval na námietkach, ktoré k nim vzniesli, ale navyše z M. komunikácie, ktorá bola predložená vyplýva, že je tam spomenutá spoločnosť VK rent. Spoločnosť VK rent je iná spoločnosť, ktorej je konateľom p. C. a teda konateľ tejto spoločnosti a teda v zásade žalobca prednáša alebo predkladá správy, ktoré sa týkajú úplne iného subjektu, ktorý nie je ani žalovaný. Zároveň tieto správy nepreukazujú získavanie nových obchodných kontaktov nijakým spôsobom. Uviedol, že ak je skutkový základ vymedzený tým, že predmetom malo byť sprostredkovanie získanie nových obchodných kontaktov, tak k získavaniu žiadnych nových obchodných kontaktov nedošlo a vykonané dokazovanie, tak ako ho navrhuje žalobca nie je spôsobilé toto preukázať. Dokonca toto dokazovanie nie je spôsobilé ani preukázať akékoľvek podstatné obsahové náležitosti, akýchkoľvek právnych úkonov, ktoré mali byť údajne medzi stranami uzavreté. A vzhľadom k uvedenému je trvaný dôvod na nedôvodnosti žaloby a trval aj na tom, že v zásade je možné zamietnuť túto žalobu už dnes z toho dôvodu, že absentuje právny základ nároku a absentujú spôsobilé návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré by smerovali k jeho ozrejmeniu.

10. Na to právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o faktúru, o ktorej začal hovoriť žalovaný s tým, že opravná faktúra 17.5., bolo predložené plnomocenstvo M., ktorý je splnomocniteľ a splnomocnencom je advokátska kancelária p. L.. Je to uvedené, že je splnomocnený okrem iného prijímať doručované písomnosti a rozhodnutia, ktoré sa týkajú tejto veci. Akonáhle mu bola doručená opravná faktúra prečo obratom neinformoval žalobcu, že nie je v tejto veci oprávnený konať. Uviedol, že akonáhle prevezme s advokátskou kanceláriou spor, ani advokát a ani advokátov klient, to znamená, že ani žalobca nemá právo podľa advokátskych predpisov priamo kontaktovať p. žalovaného čiže pána C. a komunikuje výlučne len s advokátskou kanceláriou, ktorou je pán C. zastúpený, resp. spoločnosť M. H.. Uviedol, že, v tomto smere si myslí, že opravná doručená faktúra, ktorá bola tak bola doručená aj oprávnenému subjektu, ktorý ju prijal a ktorý ju mal od M. aj predložiť. Namiesto toho asi po nejakých šiestich mesiacoch im prišla odpoveď, že nie sú oprávnení v tejto veci konať. Uviedol, že kto je potom oprávnený v tejto veci konať, keď je pán C. zastúpený advokátskou kanceláriou. Čo sa týka M. správ, potom navrhol aj výsluch p. C. ako konateľa spoločnosti, pretože ten od X.X.XXXX E. XX.X.XXXX celý čas zasielal pokyny žalobcovi, čo všetko má urobiť. To znamená, že on žalobcu poveruje prácou a keď má prísť k zaplateniu faktúry, tak už zrazu sa tvári, že o ničom ani nevie a napokon sa tvári, že mu asi žiadne ani správy neposielal, ani e-maily mu neposielal alebo nevie ako si to inak má vysvetliť, že žalobca mal chodiť aj do práce a mal aj vykonávať obchodné stretnutia. Vždy si v rámci správ, ktoré sú aj priložené k žalobe dohodli napríklad miesto, kde sa stretnú, o čom budú rokovať atď. Čo sa týka výsluchu svedkov tak vidí pointu v tom, že keď sa ten svedok tuná, samozrejme nebude ich špecifikovať dnes, pretože nevedia či v tejto časti vôbec súd pripustí dokazovanie, ale otázky samozrejme majú smerovať hlavne na to, aby svedkovia, ktorí budú predvolaní potvrdili, že žalobca s nimi rokoval v tom mesiaci január, v ktorom má nezaplatenú faktúru a čo sa týka ešte nezaplatenej faktúry a z akého právneho titulu, je to z toho, že tá zmluva bola ústne predĺžená. Aj keď je tam v rámci ich zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú špecifikoval žalovaný č. 2 z roku XXXX stanovené, že si majú predĺžiť akékoľvek dodatky alebo, keď si chceli robiť dodatky, tak majú byť písomne, áno to je ok, ale nemôže túto relatívnu neplatnosť namietať ten, kto ju sám spôsobil, to znamená, že ak sa spoločnosť M. podieľala na tom, že došlo k pokynom, ktoré boli zasielané písomne, formou sms, e-mailov, M. správ, je to automaticky o predĺžovaní zmluvy a ak sa oni podieľali na tom, že nebol dodatok podpísaný písomne, nemôžu teraz na súde namietať relatívnu neplatnosť. Ten, kto ju spôsobil nemôže relatívnu neplatnosť namietať. Tak ju spôsobil žalobca ako ju spôsobil aj žalovaný. To znamená, že obidvaja cez prejav vôle, ktorý je v tomto prípade najpodstatnejší, sa zhodli na tom, že keďže ešte nemajú záskok za žalobcu, tak žalobca bude ešte v januári 2023 vykonávať svoju prácu. Poverenie dostala od konateľa spoločnosti M. a teraz je otázka, že prečo za túto prácu nedostala odmenu a právny titul je pokračovanie zmluvy a ak by sa na to žalovaný pozeral inak, nech si to vyloží aj ako novú zmluvu, ale pridržiavajú sa, že ide o pokračovanie zmluvy. Uviedol, že nehovoril o obchodných zvyklostiach, čo si žalovaný asi zle vyložil, ale hovoril, že žalovaný porušil zásady poctivého obchodného styku, čo ale žalovaný obchodných zvyklostí, to znamená zásady poctivého obchodného styku, dobré mravy a samotný aj v iných prípadoch , čo sa ale žalobcu netýka. Pokiaľ hovorí o zásadách poctivého obchodného styku, tak si nemyslí, že na dnešnom

pojednávaní je potrebné vykladať tento pojem, lebo všetky tri strany vedia, čo poctivé obchodné styky a ich porušovanie znamená. To znamená, že keď sa objednajú nejaké služby poctivé obchodné styky hovoria o tom, že za tieto služby je potrebné aj zaplatiť, keď je doručená faktúra a žalovaný namieta, že tam nie je pečiatka a podpis, žalobca to opraví, je mu to doručené, je potrebné to zaplatiť. To sú poctivé obchodné styky. Uviedol, že nehovorí o obchodných zvyklostiach. Čo sa týka konateľa, ktorý tu nie je, že údajne bolo používané aj služobné auto a potom kto mu ho pridelil, pokiaľ tuná žalovaný sa tvári, že v januári vôbec žalobca ani nechodil do práce. Je potrebný potom aj výsluch p. C., ktorý tu dnes nie je.

11. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na to, že sám právny zástupca žalobcu priznal vo svojom prednese, že žalobca aj mal spôsobiť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, takže v zásade sa domnieva na to, že jeho argumentácia ohľadom toho, že by to spôsobil jeho klient je irelevantná a nepreukázaná a jeho klient žiadnu relatívnu neplatnosť akéhokoľvek úkonu nespôsobil. Pokiaľ sa týka prednesu právneho zástupcu žalobcu, kde odkazoval na to, že jeho klient mu mal dávať, mal dávať žalobcovi pokyny, čo všetko musí urobiť, tak treba poukázať na to, že fakturované bolo sprostredkovanie obchody na základe zmluvy o poskytovaní služieb, nie udeľovanie pokynov, nie práca, nie nejaké iné veci, ale žalobca mal pre klienta vykonávať sprostredkovanie úkonov na základe zmluvy o poskytovaní služieb, mal mu sprostredkovať obchody, nie konať na základe jeho pokynov, toto opäť preukazuje len to, že skutočný titul, ktorý by žalobca chcel dosiahnuť je úplne niečo iné ako to, čo fakturoval, a to čo žaluje. Vzhľadom k uvedenému v celom rozsahu trval na prednesených argumentoch a mal za to, že vykonanie dokazovania navrhované žalobcom toto nie je spôsobilé dokázať, že či vôbec sprostredkoval nejaký obchod na základe danej zmluvy, ktorá navyše bola ukončená.

12. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že predmetom zmluvy plnenia je získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky. To znamená, že svedkovia, ktorých bude špecifikovať, tí potvrdia, že naozaj tieto získané kontakty boli a práve s nimi sa tieto obchodné rokovania viedli. Aj keď súd zamietol výsluch p. C., tak ten v podstate pre toto konanie ani podstatný nie je, pretože žalobca komunikoval výslovne so získanými novými obchodnými kontaktmi, ktoré budú špecifikované a ktoré špecifikovali v rámci spoločnosti, to znamená, že navrhovali asi 6 spoločností, ktorých poverené osoby by mohli byť vypočuté v tejto veci. Tak sa preukáže, že boli získané nové obchodné kontakty, čo je predmetom tejto zmluvy, za čo bola vystavená aj faktúra.

13. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava doposiaľ uvedených vyjadrení. Mal za to, že žalovaný v hrubom rozmere porušil zásady poctivého obchodného styku. V podstate to, čo káže zákon, aby jednotlivo podnikatelia postupovali v súlade s poctivým obchodným stykom, v súlade aj podľa , s dobrými mravmi, čestne, aby si navzájom tie služby, ktoré si objednali aj dodatočne platili, tak myslí, že zo strany žalovaného k tomuto porušeniu došlo. Uviedol, že nesúhlasí so zamietnutým vykonaným dokazovaním v súvislosti s výsluchom svedkov. Mal za to, že títo svedkovia, je to otázka na nich a keď vypočutí teda nebudú, tak nie je to možné v tomto štádiu konania zistiť, že či k získaniu obchodného vzťahu a kontaktu nového došlo alebo nedošlo, pretože presne v takejto veci sa výsluch navrhol a bola by otázka na nich, či viedli tieto konzultácie so žalobcom alebo nie a nie je pochopiteľné pre žalobcu, že prečo súd takýto dôkaz nepripustil. Ďalej uviedol, že žalovaný dopytoval celý mesiac január žalobcu o poskytovanie služieb, stále mu kládol pokyny, čo je aj preukázateľne, jednak v e-mailovej dokumentácii, ako aj M. dokumentácii, prípadne sms kontaktoch, kde je preukázané, že zasielal pokyny, kde má žalobca ísť, aké stretnutia mali konať, o koľkej, miesto týchto stretnutí, čo zároveň preukazuje aj to, že tieto obchodné kontakty boli získané a potvrdili by to určite aj svedkovia. Uviedol, že zmluva teda dodatok, ktorý mal byť uvedený písomne, tak žalobca ako aj žalovaný zároveň spôsobili jeho neplatnosť, ale ani jeden z týchto účastníkov konania, zmluvného vzťahu sa nemôže domáhať tejto relatívnej neplatnosti. To znamená, že takýto právny úkon je platný a faktúra, ktorá bola doručená a opravená so všetkými náležitosťami mala byť zaplatená.

14. V rámci záverečných rečí žalobca uviedol, že nedá mu to povedať, že tu počúva poctivé podnikanie, poctivé slová od právnych zástupcov. Je to na zamyslenie, kto by robil mesiac a ďalší mesiac za to a vozil sa na služobnom aute, ktorá firma, ktorú spomíname poskytla. Stretával sa s klientami, ktorí klienti vedia dôveryhodne povedať, že on ako žalobca tam bol na služobnom aute pod hlavičkou M.. To znamená, že kde je to poctivé podnikanie. Zvlášť tu bolo spomínané, že robil obchodného manažéra, obchodného zástupcu, áno. Obchodného zástupcu s personálnymi službami, to neznamená, že ten obchod bol uzavretý 31.1, alebo 15.1, ale to znamená, že od toho klienta sa staráte ďalšie dva, tri, štyri mesiace, to znamená je to ďalší proces, je tam ďalšia práca s tým a to je naozaj v dôkazoch a to vedia

všetky tieto firmy potvrdiť, že to robil. Takže sa len pýta, že o akej poctivosti sa tu rozpráva, pretože on viedol agentúru spoločnosti M., preto tam robil úplne iné činnosti, čo vie povedať aj protistrana, keďže s ním ešte v januári komunikoval o zmluve od druhého klienta, takže len verí, že spravodlivosť tu vyjde najavo, lebo nie je jediný, len je asi ten, kto sa nebojí, i keď si myslí, že mal by sa asi báť.

15. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na prednesy, na vyjadrenia. Mal za to, že nie je daný ani skutkový, ani právny základ nároku a tieto neboli ani preukázané a s poukazom na všetky jeho predchádzajúce vyjadrenia navrhol, aby bola žaloba zamietnutá a aby bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä so : č.l. X S. k stanovisku zo dňa XX.X.XXXX, U. N. XXXXXXXX (č.l. 6 súdneho spisu), stanoviskom k výzve zo dňa X.X.XXXX (č.l. X-X súdneho spisu), faktúrou č. XXXXXXXX (N. X súdneho spisu), predžalobnou výzvou na zaplatenie uhradenej faktúry (č.l. X K. K.), A. [. (F. N. X-XX K. spisu), stanoviskom zo dňa XX.X.XXXX (rub č.l. XX súdneho spisu), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. XX súdneho spisu), Zmluvou o poskytovaní služieb č. X/XXXX (č.l. XX súdneho spisu), snímkou počítača, e-mailovou komunikáciou (č.l. XX-XX K. spisu), elektronickou sms komunikáciou (č.l. XX-XXX N. XX súdneho spisu), plnomocenstvom (č.l. XX súdneho spisu).

17. V rámci pojednávania konanom dňa XX.XX.XXXX, právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz

- výsluch žalovaného, a to konkrétne jeho konateľa. Súd pri tomto dôkaze uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácia, nakoľko mal za to že tento dôkaz mohol žalobca navrhnúť už skôr, pred nariadením pojednávania a zároveň jeho vykonanie by bolo v rozpore zo zásadou hospodárnosti konania, nakoľko by spôsobilo odročenie pojednávania. Vzhľadom k uvedenému súd na tento návrh neprihliadal.

18. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch svedkov, súd tento návrh zamietol, nakoľko išlo o nekvalifikovaný návrh, žalobca vôbec nešpecifikoval osoby ktoré mali byť vypočuté, neoznačil, ich menom priezviskom, adresou bydliska pričom, uvedené neodstránil ani na pojednávaní. Podľa , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Žalobca napriek uvedenému ustanoveniu navrhnutých svedkov nezabezpečil. Podľa , ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobca neoznačil navrhnutých svedkov žiadnym spôsobom, išlo o úplne neurčitý návrh na výsluch svedkov, pričom súd nemôže za strany robiť procesné návrhy, resp. ich korigovať, keď navyše sú zastúpené právnym zástupcom, takýmto konaním by došlo k poručeniu rovnosti strán sporu ( ). Zároveň mal súd za to, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne nakoľko by spôsobilo odročenie pojednávania, keďže svedkov žalobca neoznačil už v písomných podaniach. Súd je toho názoru, že dokonca nakoľko išlo o tak nekvalifikovaný návrh, keďže svedkovia neboli označený potrebnými identifikačnými údajmi, a tieto sa z procesného návrhu žalobcu nedali ani odvodiť, že súd vôbec nemusel na tento návrh prihliadať a mohol uplatniť zásadu sudcovskej koncentrácie. Zároveň nakoľko v zmluve o poskytovaní služieb nie je definované, či získavaním obchodného kontaktu sa rozumie len získavanie – t.j. možnosť spolupráce - komunikácia alebo až podpis zmluvy/zmlúv, pričom z jazykového hľadiska získavanie je len komunikácia/možnosť spolupráce, ak by ňou bol až podpis zmluvy bolo by tam uvedené získanie nových kontaktov, súd mal za to, že by tieto svedecké výpovede keďže ide o získavanie kontaktov, nie získanie nepreukázali kedy k uvedenému reálne došlo, či ešte za trvania zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, G. E. XX.XX.XXXX, B. až v januári XXXX aj prihliadnuc k tomu, že napr. podľa dôkazu č.l. XX je uvedené nástup XX.XX.XXXX, alebo zmluva bola poslaná na pripomienkovanie dňa XX.XX.XXXX –E. N. XX,XX (je teda zrejmé, že k získaniu týchto kontaktov došlo už v roku XXXX). Okrem toho aj zo záverečnej reči žalobcu je zrejmé, že žalobca sa domáha odplaty za ďalšiu činnosť-t.j. nie za získavanie nových obchodných kontaktov v januári XXXX ale akúsi inú, ďalšiu spoluprácu. Súd zároveň zamietol návrh žalobcu na uloženie edičnej povinnosti žalovanému, pokiaľ ide o uloženie povinnosti doložiť e mailovú komunikáciu na č.l. XX - XX súdneho spisu. Súd mal za to, že doložené listinné dôkazy na účely dokazovania boli dostatočne čitateľné a zároveň prihliadol aj k vyjadreniu žalovaného, že je možné že už nimi nedisponujú. Pokiaľ

ide o zákonnosť získania predložených dôkazov, súd mal za to, že hoci žalobca už v čase získania e mailových správ nepracoval pre žalovaného, komunikácia sa týkala vecí, ktoré boli posielané na e mailovú adresu, ktorú žalobca počas trvania zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX A., takže mal počas výkonu činnosti pre žalovaného počas trvania platnosti zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX k nej oprávnený prístup a bolo na žalobcovi, aby mu po ukončení zmluvy o poskytovaní služieb č. X/ XXXX, tento prístup zrušil, ak sa tak nestalo a žalobca ďalej túto e mailovú adresu používal a následne z nej vyhotovil kópiu, príp. fotodokumentáciu e mailových správ, a to v čase keď zmluva už neplatila, je to na ťarchu žalovaného. Pokiaľ ide o komunikáciu s právnym zástupcom žalovaného, súd mal za to, že nebolo v nej uvedené nič čím by bol porušený zákon o advokácii. Rovnako pokiaľ ide o komunikáciu na č.l. XX - XX K. spisu išlo o komunikáciu, ktorá bola poslaná na zariadenie patriace žalobcovi, preto nemožno tvrdiť, že bola získaná nezákonným spôsobom.

19. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

21. Podľa , ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

22. Podľa , , pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

23. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. Podľa , na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

25. Podľa , , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá..

26. Podľa , , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

27. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

28. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

30. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovnému záveru: Nakoľko žalobca vzal na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy X XXX R. S. XX.X.XXXX E. X.X.XXXX späť, keďže s čiastočným späťvzatím žalovaný vyslovil svoj súhlas priamo na predmetnom pojednávaní, súd v tejto časti podľa ust. konanie zastavil. Zároveň mal za to, že procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti nesie žalobca, nakoľko vzal v tejto časti žalobu späť po začatí konania bez toho, aby sa svojím konaním o to pričinil žalovaný.

32. Nakoľko mal súd za to, že vo zvyšku žalobca ako nositeľ sporu nepreukázal žalobou uplatnený nárok, súd vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá zmluva o poskytovaní služieb č. XX/XXXX E. XX.XX.XXXX. Táto nadobudla platnosť dňa XX.XX.XXXX. Bola uzavretá na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky. Podľa článku V. Osobitné dojednania bod. 5.2 Zmluvy, akékoľvek zmeny alebo dodatky k tejto zmluve môžu byť vykonané iba písomne, očíslované po dohode a následnom podpise zmluvných strán, čím sa takéto zmeny stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd nemal v konaní preukázané, žeby strany sporu uzavreli písomný dodatok, alebo inú písomnú dohodu, ktorej predmetom by bola dohoda zmluvných strán o predĺžení platnosti Zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX alebo dohoda o uzavretí novej zmluvy, ktorej predmetom by malo byť sprostredkovanie obchodu alebo získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky pre žalovaného. Uvedená skutočnosť bola zhodne tvrdená žalobcom ako aj žalovaným.

33. Pokiaľ ide o komunikáciu na č.l. XX- XX súdneho spisu, súd z nej nemal preukázané, že by žalobca pre žalovaného vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX a to v období januára XXXX, teda že by v tomto období získaval nové obchodné kontakty v oblasti personalistiky. Súd mal za to, že táto nepreukazuje získavanie nových obchodných kontaktov pre žalovaného zo strany žalobcu v oblasti personalistiky, nepreukazuje ani skutočnosť, že by žalobca pre žalovaného sprostredkoval obchod na základe zmluvy o poskytovaní služieb č. X/ XXXX Q. januári XXXX. Súd mal za to že podľa predmetnej komunikácie, žalobca pre žalovaného nejaké činnosti vykonával, ale nemal preukázané, žeby to boli činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o poskytovaní služieb, príp. ktoré boli predmetom fakturácie, teda sprostredkovanie obchodu podľa zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX.

34. Pokiaľ ide o samotnú faktúru č. XXXXXXXX vystavenú dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX, táto je len účtovným dokladom, ktorý sám osebe bez ďalších dôkazov nič nepreukazuje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že ak ňou mali byť fakturované služby podľa Zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX, žalobca bol podľa predmetnej zmluvy oprávnený fakturovať služby na základe faktúry po potvrdení vykonaných služieb objednávateľom – žalovaným, s tým, že dojednaná splatnosť bola 14 dní od vystavenia faktúry. A žalovaný ako objednávateľ bol až potom na základe takéhoto postupu povinný uhradiť cenu za poskytnuté služby. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalobca jednak nepreukázal, žeby fakturované služby pre žalovaného vykonal a rovnako nepreukázal, žeby ich vykonanie žalovaný potvrdil. Pričom žalovaný počas celého konania vykonanie týchto služieb rozporoval. Nositeľom sporu je žalobca, ktorý musí svoj nárok preukázať relevantnými dôkazmi.

35. Pokiaľ ide o komunikáciu na č.l. XX-XX, súd z nej rovnako nemal preukázané, žeby žalobca poskytol pre žalovaného v januári XXXX služby, ktoré mali byť predmetom fakturácie, pričom tak ako to tvrdil žalovaný, že predmetná komunikácia sa netýka žalovaného, ale inej spoločnosti a to VK rent, kde pán C. rovnako pôsobí ako konateľ, súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú rovno z tejto komunikácie a to na č.l. XX B. N. XX súdneho spisu. Žalobca na pojednávaní uvedenú skutočnosť tvrdenú žalovaným nerozporoval.

36. Pokiaľ ide o dodatok k zmluve, ktorý mal byť uzavretý podľa žalobcu v ústnej podobe, súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vzniesol v rámci konania hmotnoprávnu námietku neplatnosti takto uzavretého dodatku. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný. Podľa a , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa , ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Súd mal zo samotnej zmluvy o poskytovaní služieb č. 2/2022 zo dňa 15.06.2022 preukázané, že je ju možné meniť a teda aj predĺžiť iba písomne. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu, takýto dodatok, resp. dohoda v písomnej forme uzavretá nebola. Vzhľadom na hmotnoprávnu námietku, ktorú náležitým spôsobom uplatnil žalovaný (prejav vôle, ktorým sa účastník právneho úkonu dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak i konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu- čo hmotnoprávna námietka žalovaného obsahovala), i v prípade, žeby takýto dodatok bol uzavretý v ústnej forme, tak ako to tvrdil žalobca, bol by neplatný a to ex tunc, t.j. od počiatku. Na takýto právny úkon sa hľadí ako keby k nemu vôbec nedošlo. To znamená, že relatívne neplatný právny úkon stráca celkom právne účinky. Vzhľadom k uvedenému nie je možné priznať žalobou uplatnený nárok, nakoľko neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky. Zároveň súd poukazuje na ust. , podľa ktorého, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Teda v prípade ak podľa neplatného úkonu (pre nedostatok formy) poskytla jedna strana plnenie, nemôže toto plnenie požadovať od druhej strany naspäť, pretože za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje ak bolo prijaté plnenie neplatné len pre nedostatok formy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný nemôže dovolávať neplatnosti ústneho dodatku resp. ústnej dohody, ktorá mala byť uzavretá podľa tvrdenia žalobcu, lebo ju žalovaný mal sám spôsobiť aj spolu so žalobcom súd mal za to, že uvedené nebolo preukázané. Túto skutočnosť by mohol žalobca tvrdiť iba v prípade, keď by preukázal, že požiadal žalovaného o uzavretie písomného dodatku k zmluve o poskytovaní služieb č. X/XXXX H. E. XX.XX.XXXX a žalovaný by ho písomne neuzavrel (odmietol by ho uzavrieť, alebo by nereagoval na výzvy žalobcu, alebo by ho za žalobcu podpísala neoprávnená osoba a pod.), ale napriek tomu by sa strany sporu spravovali ustanoveniami Zmluvy o poskytovaní služieb č.X/XXXX aj v januári XXXX a žalobca by preukázal, že uzavretie dodatku v ústnej podobe zodpovedá vôli a úmyslu oboch strán. Uvedené žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

37. Navyše, pokiaľ ide o uzavretie dodatku v ústnej forme súd nemal preukázané, žeby bol uzavretý, nebola preukázaná vôľa oboch strán sporu takúto dohodu, dodatok k zmluve uzavrieť v ústnej podobe, nebolo preukázané, že by strany sporu ďalej postupovali ako by zmluva platila teda nebolo preukázané ani následné správanie sa strán ako by zmluva ďalej trvala – nebolo totiž preukázané, že žalobca pre žalovaného vykonával v januári XXXX tie konkrétne činnosti, ktoré mal poskytovať žalovanému podľa zmluvy o poskytovaní služieb č. 2/2022. Aj keď žalobca nejaké činnosti v januári XXXX robil pre žalovaného, nebolo preukázané, že by išlo o činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX H. E. XX.XX.XXXX, a to získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky. Navyše aj pokiaľ ide o navrhnutých svedkov vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával činnosti pre žalovaného do XX.XX.XXXX súd mal za to, žeby uvedenými dôkazmi nebolo skutočne preukázané kedy k získavaniu kontaktov reálne došlo. Sám žalobca v záverečnej reči uviedol, že okrem získavania nových kontaktov (...“to neznamená, že ten obchod bol uzavretý XX.X, B. XX.X, ale to znamená, že od toho klienta sa staráte ďalšie dva, tri, štyri mesiace, to znamená je to ďalší proces, je tam ďalšia práca...“) potom vykonával aj iné činnosti v rámci spolupráce. Súd však konštatuje, že tieto činnosti neboli predmetom zmluvy, resp. nebola za ne dojednaná žiadna odplata. Na druhej strane podľa článku II. cena služby Zmluvy o poskytovaní služieb č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal mať žalobca nárok na odmenu X,XX R. za každú odpracovanú hodinu zamestnancami v rámci kontaktov v článku II. Súd k uvedenému uvádza, že uvedený nárok žalobca nepreukázal v konaní vôbec.

38. Nakoľko podľa dohody strán sporu dojednať zmenu zmluvy (bod. 5.2) bolo možné len písomne, a v prípade ak sa dohodli, na jej zmene ústne, tak ako to tvrdí žalobca a žalovaný vzniesol kvalifikovanú hmotnoprávnu námietku neplatnosti právneho úkonu prípadná ústna dohoda je neplatná a to od počiatku. Tvrdenie žalobcu, že spôsobili neplatnosť obe strany sporu je bezpredmetné. Podľa žalovaného nebola ani vôľa takýto dodatok uzavrieť a žalobca ako nositeľ sporu túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Iba v prípade ak by žalobca preukázal, že sa snažil so žalovaným uzavrieť takýto dodatok písomne a žalovaný by robil úkony, ktoré by spôsobili, že z dôvodu na jeho strane takýto dodatok uzavretý písomne nebol, ale bola by preukázaná vôľa na oboch zmluvných stranách uzavrieť takýto dodatok, iba v tom prípade by sa žalovaný nemohol dovolávať relatívnej neplatnosti prípadného ústneho dodatku k zmluve.

39. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ani žalobca ani žalovaný nemali vôľu, snahu a ani úmysel takýto dodatok uzavrieť, nie však že sám žalovaný, resp. aj spolu so žalobcom spôsobil neplatnosť dodatku. Na druhej strane neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky a preto nie je možné si na jeho základe uplatňovať plnenie. Súd ho nemôže v rámci súdneho konania priznať. Rovnako nie je možné priznať plnenie ktoré malo byť poskytnuté na základe úkonu (ústneho, písomného), ktorého existenciu žalobca nepreukázal.

40. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že strany sporu mali uzavrieť novú dohodu resp. zmluvu opäť v ústnej forme, ktorá by po obsahovej stránke korešpondovala so zmluvou o poskytovaní služieb č. X/XXXX, súd nemal jednak preukázanú vôľu ani úmysel oboch strán takúto ústnu dohodu /zmluvu uzavrieť. Zároveň ak mala byť uzavretá takáto ústna zmluva nemal súd preukázanú dohodu o podstatných náležitostiach takejto zmluvy. Nemal preukázanú dohodu o predmete zmluvy ale predovšetkým nemal preukázanú dohodu o cene za poskytnuté služby. Pokiaľ ide o obchodné zvyklosti, žalobca neuviedol, ktorými obchodnými zvyklosťami sa ich zaväzkovo-právny vzťah mal spravovať, tieto neboli žiadnym spôsobom nielen označené ale ani preukázané a pokiaľ mal na mysli medzi stranami zavedenú obchodnú prax a poctivý obchodný styk medzi stranami sporu, na jednej strane nie je možné vyvodiť zo zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú v trvaní šesť- sedem mesiacov akúkoľvek obchodnú prax medzi stranami sporu, na druhej strane to že v jednej zmluve bola dohodnutá nejaká odplata za poskytnuté služby neznamená, že taká istá cena resp. odplata by mala byť dojednaná aj pri inej zmluve hoci by bolo predmetom zmluvy rovnaké plnenie. Nie je možné ani vyvodiť, že v súlade so zásadami poctivého obchodného styku je len ten prípad, ak v dvoch zmluvách, ktoré časovo na seba nadväzujú má byť dojednaná rovnaká odplata za rovnaké služby, inak je to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd mal za to, že takéto tvrdenie neobstojí, nakoľko podľa názoru súdu je možné len posúdiť, či konkrétna, dojednaná cena za konkrétne plnenie je alebo nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

41. Súd na záver uvádza, že žalobca síce preukázal nejakú komunikáciu medzi ním a žalovaným, ale táto komunikácia nepreukázala získavanie nových obchodných kontaktov v oblasti personalistiky a rovnako nepreukázal sprostredkovanie obchodov na základe zmluvy o poskytovaní služieb N. X/XXXX, ku ktorému malo dôjsť v januári XXXX. Žalobca nepreukázal žiadnu objednávku na predmetné služby, ani iný doklad, ktorý by preukazoval pokračovanie v spolupráci resp. v novej spolupráci. Ak by malo ísť o pokračovanie v spolupráci ako bolo uvedené už vyššie nebolo preukázané uzavretie ústneho dodatku k Zmluve o spolupráci č. X/XXXX a ak by aj bolo preukázané uzavretie ústneho dodatku k zmluve, tento je vzhľadom na hmotnoprávnu námietku žalovaného od počiatku neplatný a pokiaľ by malo ísť o nový kontrakt, nebolo preukázaná ani vôľa a ani úmysel, ani reálne uzavretie takejto zmluvy a ak by aj uvedené bolo preukázané, nebolo preukázané aké služby mali byť predmetom tejto zmluvy a hlavne nebolo preukázané aká bola dojednaná odplata za tieto služby a v neposlednom rade v akom rozsahu mal žalobca tieto služby pre žalovaného poskytnúť. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnuté služby, teda cena, ak mala vychádzať z obchodných zvyklostí, žalobca neoznačil, o ktoré konkrétne obchodné zvyklostí sa mala cena opierať a ani ich nepreukázal a pokiaľ ide o zásady poctivého obchodného styku, nemožno tvrdiť že len ak by v novej zmluve bola dojednaná rovnaká cena ako v tej pôvodnej je to v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. v tomto smere pokiaľ ide o dohodu o odplate ponecháva stranám zmluvnú voľnosť. Pri rôznych zmluvách aj keď ich predmetom je rovnaké plnenie odplata nemusí byť rovnaká, môže byť vyššia ale aj nižšia. Avšak aj v tomto smere žalobca ako nositeľ sporu ju musí preukázať, nakoľko súd môže rozhodnúť iba na základe dôkazov a skutočností, ktoré boli preukázané relevantným spôsobom.

42. Nakoľko súd žalobcovi nepriznal uplatnenú istinu, nepriznal mu ani uplatnené úroky z omeškania, nakoľko ak žalobca nepreukázal svoj nárok na zaplatenie istiny, nepreukázal ani svoj nárok na uplatnené úroky z omeškania a rovnako z tohto dôvodu mu nebola priznaná ani uplatnená paušálna náhrada nákladov.

43. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok, súd žalobu vo zvyšku zamietol (uplatnený nárok mimo uplatnených úrokov z omeškania ohľadom ktorých bolo konanie zastavené).

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaný bol úspešný pokiaľ ide o tú časť nároku vo vzťahu ku ktorému bola žaloba zamietnutá. A pokiaľ ide o časť konania, ktoré bolo zastavené, procesne zavinil zastavenie konanie v tejto časti žalobca, nakoľko na pojednávaní bez toho, žeby svojím konaním dal žalovaný k tomu podnet vzal čiastočne žalobu spať, preto aj pokiaľ ide o túto časť konania bola priznaná náhrada trov ohľadom tejto časti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu Žilina na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).