Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-82-2018.pdf
PDF · 91.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu PAŤOSTAV s.r.o. so sídlom Zdoba č. 218, IČO: 46 524 215, zastúpeného JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Žriedlova 10, proti žalovanej M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Č.. XXX, XXX XX K.P., o zaplatenie 10.865,-eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 10.11.2016 sp.zn. 15C 1433/2015-181 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 10.865,-eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2015 do zaplatenia a to v 100-eurových splátkach splatných vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku. Právnemu zástupcovi žalobcu priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorého sa voči žalovanej domáhal na základe tvrdenia, že táto mu neuhradila cenu diela a to rekonštrukciu strechy jej domu a vykonanie prístavby napriek tomu, že dňa XX.X.XXXX táto podpísala aj dohodu o uznaní dlhu.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predmetom konania je zaplatenie finančnej čiastky 10.865,-eur, ktorá vznikla na základe uznania dlhu podpísaného stranami sporu overenými podpismi. Konštatoval, že v zmysle tejto dohody o uznaní dlhu žalovaná uznala celkový dlh - záväzok voči žalobcovi vo výške 14.540,-eur a v článku III tejto zmluvy bolo dohodnuté, že na základe dohody a uznania dlhu bude splácať mesačne 200,-eur, pričom prvá splátka je splatná do XX.X.XXXX a ďalšie splátky vždy v nasledujúcom mesiaci do 20.kalendárneho dňa. Na základe toho s poukazom na ust. § 558 OZ o uznaní dlhu konštatoval, že uznanie je právnym prostriedkom zabezpečenia záväzku, ktorý sa plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Jeho právny následok spočíva v tom, že sa ním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že uznaný dlh čo do dôvodu a výšky tu bol v dobe, kedy k uznaniu došlo. Keďže ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, vyplýva z toho najmä záver, že dlh sa v občianskom súdnom konaní čo do dôvodov a výšky považuje za zistený, iba ak by dlžník preukázal, že celkom alebo sčasti nevznikol, resp. bol splnený, alebo inak zanikol. Konštatoval, že písomné uznanie dlhu uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, keďže tento v takomto
prípade nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v čase uznanie, naopak dlžník pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, resp. že bol splnený alebo inak zanikol, musí tieto skutočnosti preukázať. V uvedenom zmysle bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o neexistencii dlhu, či jeho výška prechádza z veriteľa, keďže s uznaním dlhu čo do dôvodu a výšky je spojená právna domnienka o vzniku dlhu ku dňu, v ktorom k uznaniu došlo, je uznanie dlhu spôsobilé z pohľadu ust. § 192 C.s.p. osvedčiť (učiniť pravdepodobným), že v dobe uznania tu bola pohľadávka z pôžičky a že uznanie dlhu je spôsobilé z pohľadu ustanovenia § 192 C.s.p. osvedčiť, učiniť pravdepodobným že v dobe uznania dlhu tu bola určitá dlžoba (pôžička), že k nej došlo v dobe pred uznaním dlhu. Konštatoval, že k platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitosti uvedených v § 34 a násl. Občianskeho zákonníka potrebný aj jednostranný právny úkon urobený písomnou formou, v ktorom dlžník vyjadrí prísľub na zaplatenie dlhu. Konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca predložil súdu úradne overenú fotokópiu listiny o uznaní dlhu medzi stranami sporu, z ktorej je zrejmé, že podpisy na nej boli riadne overené. Na základe toho uzavrel, že žalovaná v konaní nespochybnila pravosť svojho podpisu a ani hodnovernosť listiny o uznaní dlhu z hľadiska obsahu, ani jej pravosti. Toto vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorý založil právnu domnienku o existencii dlhu žalovanej v čase uznania. Konštatoval, že žalovaná sa vo svojej obrane obmedzila iba na výpočet negatívnych tvrdení o nedokončení všetkých prác na rekonštrukcii domu, avšak samotná potvrdila, že tieto práce boli vykonané aj podľa rozpočtu aj podľa zmluvy o dielo, následne boli navýšené po vzájomnom konzultovaní strán a finančná čiastka, ktorá vzišla ako zostatok bola podľa jej názoru prehnaná, napriek tomu uvedený dlh riadne splácala, neskôr sa však sama rozhodla, že viac peňazí platiť nebude, keďže opätovne zdôraznila, že všetky práce boli podľa jej názoru nadhodnotené a z tohto dôvodu prestala svoj dlh splácať. Konštatoval, že žiadne dôkazy na potvrdenie svojej obrany však súdu nepredložila. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania založil podľa ust. § 255 ods. 1 a konštatoval, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, keďže žalobca na súde klamal a pravdou je len to, že vybavil elektrikára s pečiatkou ako revízny technik iba kvôli konzole, ktorá sa robila v auguste 2013 a za to dostal žiadanú sumu. Ďalšie elektrikárske práce sa robili dnu v dome vrátane prístavby až v auguste 2014, hotovosť 550,-eur zobral vopred v máji 2014 a po neukončených prácach ešte 149,-eur bez faktúry. Aj plán na dom bol robený na čierno a na čierno vopred zobral 1.000,-eur, na súde vyhlásil, že vzal iba 500,-eur, z toho jej 50,-eur vrátil a o 450,-eur ju okradol. Klamal, keď tvrdil, že mu odsúhlasila v auguste 2011 1.725,-eur, keďže ona ešte vtedy o ňom nevedela. Okolnosti a fakty z roku 2011 predložila k druhému predvolaniu a to 18.3.2016. Keď mu uvedenú sumu neodsúhlasila, vydieral ju tým, že komín nedokončí, keď mu nedá do spisu dopísať žiadanú sumu už po podpise v C. G. Z.. V tomto spise sa vyhrážal exekúciou a uviedol v ňom navýšené splátky a 2x ich aj dostal. Nesúhlasí s postupom, že súd nezohľadnil jej dôkazy a to faktúry od žalobcu, vkladnú knižku a zošit, kde zapisoval hotovosti od 1.3. do 31.3.2013. Keď od nej bral hotovosť v marci uviedol, že zošit zabudol. Okrem ohrady a strechy odmietal robiť podľa jej pokynov, vytýkal jej, že jej zdarma architektuje a architekti sú drahí. Má podozrenie, že žalobca má na súde známosti a preto súd nezohľadnil jej dôkazy a to kúpnopredajné zmluvy, vkladné knižky, faktúry a nafotené nedokončené práce na dome. Ukradol jej aj dosky na dokončenie strechy, niektoré doklady o prevzatí hotovosti roztrhal a to XX.XX.XXXX Q. XX.X.XXXX a uviedol, že o rok roztrhá ďalšie, že nemajú v skrini čo hľadať. Žiadal od nej aj pozemky, ktoré majú hodnotu 20.000,-eur s tým, že ju potom nedá na dražbu. Dňa 14.2.2017 ju kominár upozornil na nezamurované dvierka. Ohradu s ním robil jeden alkoholik a vypádavajú po ňom kabrince. Z kúpeľne jej svojvoľne vyhodil gamatku a ním uvádzaná kúpa kotla bola iba klamstvom. Svojvoľne jej vymenil okno aj zrkadlo a z umývadla jej kvapká voda. Neurobil schody ku dverám a preto si tam umiestnila iba kváder. Na susedný pozemok sa prelieva voda, keďže predná rohová časť odkvapovej rúry sa odsúva od krytina. Zo všetkých týchto dôvodov odmieta uhradiť akékoľvek sumy žiadané žalobcom. Uviedla, že opätovne prikladá k odvolaniu dôkazy a to faktúry, sumy z denníka a nedokončené práce na dome, ktoré jej nafotil starosta.
5. Súd prvej inštancie žalovanej doručil dňa 30.7.2017 uznesenie, v ktorom ju vyzval, aby v lehote 10 dní od jeho doručenia svoje podanie zo dňa 20.2.2017 opravila a doplnila o skutočnosti a to označenie účastníkov konania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa ako odvolateľka domáha. Zároveň ju aj poučil, že pre prípad nesplnenia tejto povinnosti v prípade, ak pre uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd odmietne jej podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu
návrhom na začatie konania. V odôvodnení uznesenia citoval ust. § 127 ods. 1, § 128 ods. 1 a 2, § 363, § 365 ods. 1 a § 373 ods. 1 C.s.p..
6. Dňa 5.4.2017 žalovaná doručila súdu prvej inštancie podanie označené ako doplnenie požadovaných údajov, v ktorom uviedla, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 15C 1433/2015-203, odvolanie sa týka firmy PAŤOSTAV s.r.o., stavba na ktorej uvedená firma pracovala bola úmyselne nedokončená a žalobca žiada pod hrozbou exekúcie o zaplatenie 10.865,-eur. Ďalej opätovne označila účastníkov konania. V podaní taktiež uviedla, že všetky potrebné dôkazy pripojila k odvolaniu ako dôkaz, že mala hotovosť na potrebné účely. Má aj nafotené nedokončené práce. Žiadne iné dôkazy už nemá. V podaní opätovne uvádza, ktoré práce neboli ukončené, podľa jej názoru neboli vykonané kvalitne s tým, že žalobca navýšené náklady vytváral sám, úmyselne a svojvoľne izoloval dom, na povalu dal sklenenú vatu, kachličkoval kúpeľňu a ďalšie iné zbytočnosti a v prípade jej nesúhlasu na ňu ziapal, že odíde preč a peniaze nevráti.
7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru a vec aj správne právne posúdil. Má za to, že žalovaná vo svojich vyjadreniach účelovo súd mätie a jej vyjadrenia sú účelové a tendenčné. Poukázal na to, že v zmysle dohody o uznaní dlhu žalovaná uznala dlh voči nemu vo výške 14.540,-eur, ktorý sa zaviazala splácať v splátkach. Má za to, že v konaní žalovaná nespochybnila jeho pohľadávku a obmedzila sa iba na výpočet negatívnych tvrdení o nedokončených prácach.
8. Odvolací súd z obsahu odvolania žalovanej vyvodil, že táto žiada rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a jej odvolanie je založené na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p..
9. Na základe toho preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku vo veci samej nie je dôvodné. Za dôvodné ho považuje iba vo výroku o trovách konania. Vo veci samej odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vykonaním tých dôkazov, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolania žalovanej, považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že nárok žalobcu predstavuje cenu prác, ktoré tento ako podnikateľ vykonal v rámci rekonštrukcie rodinného domu žalovanej. Právnym základom jeho nároku je písomné uznanie dlhu žalovanou podpísané dňa XX.X.XXXX. Z obsahu tohto písomného uznania dlhu vyplýva, že žalovaná ako dlžník uznáva svoj záväzok voči veriteľovi PAŤOSTAVU s.r.o. čo do dôvodu a výšky v sume 14.540,-eur a tento záväzok vznikol pri rekonštrukcii rodinného domu dlžníčky v období od X.X.XXXX V. X.X.XXXX a to z dôvodu výskytu nepredpokladaných existujúcich konštrukčných chýb na rodinnom dome, ktoré boli odhalené až v priebehu rekonštrukcie a to tým, že po odkrytí strechy boli zistené prehnité pochodzie dosky a stropné trámy, ktoré bolo potrebné spevniť, ošetriť proti červotoču chemickými postrekmi. Vyčistenie stropu od izolačnej hliny, vyčistenia medzistropného priestoru od nánosov hlodavcov, natiahnutie paronepriepustnej fólie, tepelnej izolácie ratoflex a znovu natiahnutie paropriepustnej fólie. Ďalej z dôvodu odpaľovaniu koľajníc a navarovanie na nosnú konštrukciu stropu chodby, keďže hrozilo preborenie stropu chodby domu, osadenie nových drevených hranolov a nabytím drevenej podlahy povalového priestoru. Zmena strešnej konštrukcie oproti plánu a to zo sedlovej na valbovú, z tohto dôvodu sa zvýšili 2m2 dodávky materiálov ako aj prác. Penetrácia hranolov a dosák proti červotoču pochodzieho priestoru podkrovia, betonáž výlezu na podkrovie, domurovanie obvodového muriva tehlami a dorovnanie obvodového muriva na potrebnú výšku. Spevnenie stropu okolo komínu z pivnice do kuchyne a kuchyne z podkrovia, zabetónovanie a vystúženie betonárskou oceľou. Podkládky a dodávky materiálov na strechu museli byť urobené naviac a tieto práce boli vopred dlžníkom odsúhlasené ako nepredpokladané, ktoré zvýšili náklady na celkovú rekonštrukciu domu.
11. Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvej inštancie, že takto písomne vyhotovené a naformulované uznanie dlhu spĺňa podmienky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu totiž je zrejmé, kto tento dlh uznáva, voči komu uznanie smeruje je vyšpecifikované tak do dôvodu ako aj výšky. Z obsahu uznania je zrejmé, že toto sa týka záväzku žalovanej ako vlastníčky domu uhradiť cenu prác, ktoré boli vykonané žalobcom navyše oproti pôvodne plánovanému rozsahu diela, pričom tieto práce boli aj konkretizované. Takto kvalifikovane vyhotovené uznanie dlhu zakladá tak, ako to súd prvej inštancie správne konštatoval vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v uvedenej výške v čase uznania trval. Aj tento právny inštitút umožňuje dlžníkovi brániť sa voči takto založenej pohľadávke námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Žalovanú ako dlžníčku v tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti ňou tvrdených skutkových okolností.
12. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná toto svoje dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Jej neusporiadané a dostatočne nekonkretizované tvrdenia o správaní sa žalobcu, o jeho postupoch, o rôznych priebežných úhradách, nákladov z jej strany, ako aj tvrdených závadách nemožno považovať za unesenie dôkazného bremená. Z týchto tvrdení totiž nevyplýva, aby sa týkali práve tých nákladov, ktoré vznikli nad rámec pôvodne dohodnutého rozsahu diela, ktoré boli pojaté a vyšpecifikované v uznaní. Žalovanou udávané všeobecné tvrdenia ani ňou predložené fotokópie príjmových dokladov, rukou písané súpisy prác, ako aj podpísanými potvrdeniami o preberaní splátok nie sú dôkazmi spôsobilými vyvrátiť vyvrátiteľnú domnienku vyplývajúcu z uznania dlhu žalovanou.
13. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná bola súdom prvej inštancie počas konania poučená o jej procesných právach a povinnostiach písomným podaním zo dňa 7.3.2016 (čl. 49) ktoré jej bolo doručené 11.3.2016. V tomto podaní bola poučená o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o tom, že tieto musí označiť a predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne. Ďalej bola poučená o tom, že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom iba za podmienok uvedeným v § 205 O.s.p. (§ 120 ods. 4 O.s.p.). S poukazom na toto procesné poučenie žalovanej odvolací súd už neprihliadol k novým skutkovým tvrdeniam, ako aj dôkazom, ktoré žalovaná uviedla a pripojila k odvolaniu.
14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovanej smeruje proti výroku rozsudku vo veci samej, bolo povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať aj naväzujúci výrok o trovách konania a v tomto smere dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Súd prvej inštancie v tomto výroku totiž priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu. Takýto výrok je v rozpore s úpravou § 255 a nasl. C.s.p. o náhrade trov konania.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodovanie súdu o trovách konania sa týka trov strán sporu a zakladá právo na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná. Úspešnou stranou sporu v konaní bol žalobca a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o jeho trovách konania a nie o trovách jeho právneho zástupcu. Toto rozhodovanie nemožno zamieňať s úpravou § 263 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Toto ustanovenie sa teda neaplikuje na rozhodnutie o samotných trovách konania strán sporu, ale iba v osobitnom uznesení o výške trov konania umožňujúcom označiť ako prijímateľa náhrady trov advokáta, ktorý stranu sporu v konaní zastupoval.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a úspešnému žalobcovi priznal podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
19. S poukazom na plný úspech žalobcu aj v odvolacom konaní priznal odvolací súd žalobcovi aj plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.