Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-48-2018.pdf
PDF · 127.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-3Csp/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50094297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti žalovanej: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, t.č. K. Z., E. X, XXX XX E., o zaplatenie 2.573,07 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 353,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.123,48 eur od 01.08.2018 do 13.08.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.013,48 eur od 14.08.2018 do 11.09.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 903,48 eur od 12.09.2018 do 25.10.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 793,48 eur od 26.10.2018 do 12.11.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 683,48 eur od 13.11.2018 do 12.12.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 573,48 eur od 13.12.2018 do 13.01.2019, vo výške 5,05% ročne zo sumy 463,48 eur od 14.01.2019 do 10.02.2019, vo výške 5,05% ročne zo sumy 353,48 eur od 11.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Súd žalobu z a m i e t a v časti úroku vo výške 334,46 eur a úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.573,07 eur od 01.08.2018 do 13.08.2018, vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.463,07 eur od 14.08.2018 do 11.09.2018, vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.353,07 eur od 12.09.2018 do 25.10.2018, vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.243,07 eur od 26.10.2018 do 12.11.2018, vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.133,07 eur od 13.11.2018 do 12.12.2018, vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.023,07 eur od 13.12.2018 do 13.01.2019, vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.913,07 eur od 14.01.2019 do 10.02.2019, vo výške 18,90% ročne zo sumy 1.803,07 eur od 11.02.2019 do zaplatenia.
III. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie sumy 770,00 eur.
IV. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 2.573,07 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 334,46 eur, zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 2.573,07 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.573,07 eur od 01.08.2018 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že je akciovou spoločnosťou, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, predmetom podnikania žalobcu je o. i. poskytovanie úverov. Dňa 01.07.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX,XXX XX G. ako dlžník a žalovaný ako spoludlžník zmluvu o úvere č. 1436970161. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o. i. Obchodné podmienky Žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu.
Dlžník a Žalovaný svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasia s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol dlžníkovi a žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000,00 eur. Dlžník a žalovaný sa zaviazali vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, a to spoločne a nerozdielne. Dlžník a žalovaný neplnili úver riadne a včas. V dôsledku omeškania dlžníka a žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 19.11.2015 úver za predčasne splatný. Dlžník dňa 16.04.2018 uznal čo do dôvodu a výšky dlh vyplývajúci zo zmluvy a súčasne sa zaviazal dlh splácať v minimálnych mesačných splátkach vo výške 110,00 eur, a to až do úplného splatenia dlhu a príslušenstva. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžník a žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatili. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Posledná čiastková úhrada úveru bola vykonaná dňa 12.07.2018. Od tohto dňa žiadna ďalšia úhrada úveru vykonaná nebola. V zmysle OP v spojení s § 511 ods. 1 OZ je žalobca oprávnený vyzvať na plnenie všetkých alebo ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, ktorí sú v takom prípade povinní plniť záväzky voči žalobcovi spoločne a nerozdielne. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný ku dňu 31.07.2018 povinný zaplatiť žalobcovi: a) dlžnú istinu vo výške 2.573,07 eur; b) dlžné úroky z istiny do 31.07.2018 vo výške 334,46 eur; c) zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 2.573,07 eur od 01.08.2018 do zaplatenia; d) zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.573,07 eur od 01.08.2018 do zaplatenia.
2. Tunajší súd uznesením č.k. 3Csp/48/2018-115 zo dňa 08.01.2019 zmenil uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Csp/48/2018-71 zo dňa 17.10.2018 tak, že pripustil, aby do konania na miesto žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, vstúpil ako žalobca: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50094297.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2018 uviedol, že žalobca má nárok na zmluvné úroky. Zmluvný úrok po zosplatnení úveru ako jednu z možností upravujú Obchodné podmienky. Žalobca poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, podľa ktorých názor, že by neprináležali veriteľovi zmluvné úroky po zosplatnení úveru, je v zmysle aktuálnej súdnej praxe prekonaný. Vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Žalobca má za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Pre daný súdny prípad je tak potrebný rozbor inštitútu vyhlásenia predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov. Alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase. Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného splatenia úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Vzhľadom na totožnosť znenia ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 516 o zmene záväzkov je akceptácia predmetného výkladu logická. Podľa žalobcu slovenská právna teória pritom kumulatívnu nováciu vykladá rovnako. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. Súdom prezentovaná koncepcia je
totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v porovnaní s dlžníkom, nevýhodného postavenia. Nie len, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. Zo zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako si mylne vykladá súd nad rámec predmetného ustanovenia. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákonná dikcia jednoznačne definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere, t.j. záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný a teda je správny ten záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je pritom markantný rozdiel. Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať ale pritom nemusí aj splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia, nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Ďalej poukázal na ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. a ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Navyše, súd by odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka, súd bude konať v rozpore s uvedenou právnou zásadou.
4. Žaloba bola doručená do vlastných rúk žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2019 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 770,00 eur v nadväznosti na úhrady žalovanej po podaní tejto žaloby realizovanej dňa 14.08.2018,
12.09.2018, 26.10.2018, 13.11.2018, 13.12.2018, 14.01.2019 a 11.02.2019, všetky po 110,00 eur, v celkovej výške 770,00 eur.
6. Pojednávania konaného dňa 12.03.2019 sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná. Žalobca a jeho právny zástupca mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2019 ospravedlnil neúčasť jeho aj žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, žiadal pojednávať v ich neprítomnosti. Žalovaná mala vykázané doručenie predvolania na pojednávanie na základe fikcie v súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP. Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej.
7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s listinou z interného systému právneho predchodcu žalobcu - aktuálny stav úveru ku dňu 31.07.2018, so zmluvou o úvere Dobrá pôžička uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu Poštovou bankou a.s., žalovanou a U. V., bytom G. XX, dňa 01.07.2014, ako aj s obchodnými podmienkami pre úver - Dobrá pôžička právneho predchodcu žalobcu Poštovej banky a.s., s upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 03.11.2015 pre žalovanú, ako aj pre U. V., vrátane poštového podacieho hárku, s výzvou na úhradu dlžnej sumy pre žalovanú, ako aj pre U. V. zo dňa 19.11.2015 (zosplatnenie úveru) vrátane poštového podacieho hárku, ako aj fotokópie doručenky pre žalovanú, s uznaním dlhu, so splátkovým kalendárom podľa § 588 Občianskeho zákonníka vyhotoveným U. V. dňa 16.04.2018, so súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok 2014, stav ku dňu 31.03.2014.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.07.2014 (dátum uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.07.2014, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 01.07.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.07.2014:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1,2,3,5,6,9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.07.2014: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 369 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 20.11.2015 (vstup žalovanej do omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi): (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.11.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.07.2014 (dátum uzavretia zmluvy o úvere), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
9. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou (jednou z dvoch solidárne zaviazaných dlžníkov) na základe zmluvy o úvere dobrá pôžička uzavretej dňa 01.07.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanej vo výške 3.000,- eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 v sume splátky 79 eur a zaplatiť mu úroky, poplatky a
iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Zmluvné strany dojednali úrokovú sadzbu úveru 18,90%. Termín konečnej splatnosti úveru je 20.07.2019, termín splatnosti mesačných splátok je vždy k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2014. RPMN bola uvedená 20,62%, priemerná hodnota RPMN 18,90%. Výška celkovej čiastky úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je 4.686,81 eur. Zmluvné strany nedojednali poistenie schopnosti splácať úver. V zmysle bodu 4.6 veta prvá zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle bodu 6.9 písm. a), a) OP pre úver dobrá pôžička je Poštovka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
10. Súd zistil, že dlžníci porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade so zmluvou - ku dňu 02.11.2015 mala banka pohľadávku voči dlžníkom viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, preto pôvodný veriteľ vyhlásil v nadväznosti na prechádzajúce výzvy na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením listami zo dňa 03.11.2015 adresovanými obom dlžníkom mimoriadnu splatnosť úveru dňa 19.11.2015, čo oznámil dlžníkom listami zo dňa 19.11.2015 v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj s vyššie citovaným ustanovením OP pre úver dobrá pôžička.
11. Súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná, nakoľko zmluvou o úvere uzavretou dňa 01.07.2018 sa žalovaná zaviazala spoločne a nerozdielne s dlžníkom U. V. na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a vzhľadom k tomu a s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobca oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník povinnosť ostatných zanikne. Súd zistil na základe listiny pripojenej k žalobe zo dňa 16.04.2018, že dlžník Marian Breyer uznal dlh čo dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splácať podľa dojednaného splátkového kalendára vo výške 110,- eur mesačne. Vykonané platby žalobca v uplatnenom nároku voči žalovanej v tomto spore zohľadnil. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 31.07.2018 vyplynulo, že po zosplatnení dňa 19.11.2015 a pred podaním žaloby dňa31.08.2018 boli uhradené na dlh sumy v celkovej výške X.XXX,XX eur, a to dňa XX.XX.XXXX suma 1129,59 eur, dňa 13.07.2017 suma 110,- eur, dňa 11.08.2017 suma 110,- eur, dňa 12.09.2017 suma 110,- eur, dňa 12.10.2017 suma 110,- eur, dňa 13.11.2017 suma 110,- eur, dňa 12.01.2018 suma 110,- eur, dňa 12.02.2018 suma 110,- eur, dňa 12.03.2018 suma 110,- eur, dňa 11.04.2018 suma 110,- eur, dňa 11.05.2018 suma 110,- eur, dňa 12.06.2018 suma 110,- eur, dňa 12.07.2018 suma 110,- eur (žalobca započítal na úroky). Následne po podaní žaloby boli uhradené na dlh sumy v celkovej výške 770,- eur, a to dňa 14.08.2018 vo výške 110,- eur, 12.09.2018 vo výške 110 eur, 26,10.2018 vo výške 110,- eur, 13.11.2018 vo výške 110,- eur, 13.12.2018 vo výške 110,- eur, 14.01.2019 vo výške 110,- eur, 11.02.2019 vo výške 110,- eur (žalobca započítal na istinu, späťvzatie návrhu ohľadom tejto sumy).
12. V tomto spore uplatňoval žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 1,803,07 eur (čo predstavuje pôvodne uplatnenú istinu vo výške 2.573,07 eur o platby vo výške 770,- eur započítané na istinu), vyčíslený zmluvný úrok z istiny do 31.07.2018 vo výške 334,46 eur, nevyčíslený zmluvný úrok z istiny od 01.08.2018 do budúcnosti vo výške 18,90% ročne pri zohľadnení platieb vo výške celkom 770,- eur a napokon zákonný úrok z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od 01.08.2018 do budúcnosti pri zohľadnení platieb vo výške celkom 770,- eur.
13. Predovšetkým súd skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere - ide o spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. obsahuje všetky náležitosti požadované citovaným zákonom, najmä jeho ustanovením §9 ods. 2. V tomto smere súd nezistil žiadne nedostatky.
14. Súd zdôrazňuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, ide o typovú zmluvu na predtlačenom formulári, ktorá obsahuje podmienky, ktorých obsah žalovaná v postavení spotrebiteľa nemohla pri uzatvorení ovplyvniť. Skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa v konaní sporná nebola. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ide vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti spotrebiteľ, je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Obsah spotrebiteľskej zmluvy je pre spotrebiteľa vopred pripravený a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy, alebo jeho zmeny.
Základná zásada právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že tieto zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Nakoľko v tomto prípade predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, bolo potrebné skúmať súlad spotrebiteľskej zmluvy s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v nadväznosti na dojednanú výšku odplaty v zmluve a výšku priemernej hodnoty RPMN. Súd nezistil rozpor zmluvy so zákonom v tomto smere. Rovnako súd konštatuje, že zákonné požiadavky na zosplatnenie úveru sú v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na dojednanú možnosť zosplatnenia úveru v zmluve o úvere a predložené listiny - upozornenie zo dňa 03.11.2015 a výzva na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie) zo dňa 19.11.2015, a to vo vzťahu k dlžníkovi, aj spoludlžníkovi (žalovanej).
15. Súd vyhovel žalobe ohľadom uplatnenej istiny v časti 353,48 eur. Celková uplatnená istina (v nadväznosti na vykonané späťvzatie vo výške 770,- eur započítané na istinu) bola vo výške 1.803,07 eur. Súd nemohol žalobe vyhovieť v celom rozsahu nakoľko zistil z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.07.2018, že po zosplatnení dňa 19.11.2015 boli vykonané úhrady na predmetný úver vo výške celkom 1.449, 59 eur, ktoré však započítal žalobca na zmluvný úrok z úveru, a nie na istinu úveru. S takýmto postupom sa súd nestotožňuje, keďže je toho názoru, že po zosplatnení úveru, nárok na zaplatenie zmluvných úrok nie je oprávnený (podrobné odôvodnenie v rámci odôvodnenia zamietnutia nároku na zmluvné úroky po zosplatnení). Preto súd započítal túto uhradenú sumu na istinu úveru, pričom dospel k rozdielu súm 1.803,07 eur a 1.449,69 eur vo výške 353,48 eur, čo predstavuje dlžnú istinu úveru, ohľadom ktorej je žaloba dôvodná a v zostávajúcej časti istiny 1.449,69 eur dôvodná nie je.
16. Pokiaľ uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 334,- Eur vyčíslených do 31.07.2018, ako aj nevyčíslených vo výške 18,90 % ročne z nezaplatenej istiny za obdobie od 01.08.2018 do budúcnosti, súd zistil, že tento nárok nie je oprávnený. Zmluvné úroky boli dojednané v zmluve o úvere (vo výške 18,90% ročne). V nadväznosti na zistenú skutočnosť zosplatnenia úveru ku dňu 19.11.2015 súd je toho názoru, že po zosplatnení úveru nemôže už žalobca popri úrokoch z omeškania uplatňovať aj zmluvné úroky. Je pravdou, že z ustanovenia 5.8 obchodných podmienok pre úver vyplýva, že v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.9 OP, banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je uvedená v oznámení o úrokových sadzbách, a to odo dňa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu úplného splatenie predčasne splatného úveru, avšak súd poukazuje, že zmluvné úroky predstavujú odplatu za poskytnutý úver za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. V danom prípade zo zmluvy o úvere nepochybne vyplýva, že bolo dojednané vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov v splátkach (v zmluve dojednaná výška splátky, počet splátok, dátum prvej platby, dátum každej ďalšej platby, dátum konečnej splatnosti). V tomto prípade nemožnosť veriteľa nakladať s istinou a produkovať zisk je kompenzovaná úrokom splácaným v rámci splátky úveru. Avšak v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru (veriteľom vyvolaná zmena záväzku) vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, veriteľ prestáva byť obmedzený v nakladaní s istinou a spotrebiteľ nemá žiaden právny titul užívať tieto peňažné prostriedky - právny poriadok SR mu poskytuje právne prostriedky za účelom vymoženia zosplatnenej pohľadávky. Žalobca mal vyvinúť snahu s cieľom čo najskôr vymôcť si dlžnú sumu, čo však v tomto prípade sa nestalo, keďže žaloba bola podaná až 31.08.2018, t.j. po cca 2,75 roku od zosplatnenia. Súd poznamenáva, že túto nečinnosť žalobcu nemožno nahradiť zmluvnými úrokmi. Preto súd ustálil, že okamihom zosplatnenia úveru a výzvy veriteľa adresovanej dlžníkovi na úhradu celej dlžnej sumy úveru dňa 19.11.2015, dojednaná služba zo strany veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi bola ukončená a z tohto dôvodu nie je po dátume zosplatnenia oprávnený nárok na odplatu
- zmluvný úrok a veriteľ má nárok len na zaplatenie úrokov z omeškania (sankčná povinnosť v rámci zodpovednostného právneho vzťahu pri omeškaní so zaplatením celkovej dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu zosplatnenia). Tento právny názor vyplýva z judikatúry súdov, napr. Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014. Vzhľadom na uvedené nebolo možné žalobe vyhovieť v časti uplatneného zmluvného úroku (vyčísleného, nevyčísleného), v tejto časti žaloba bola zamietnutá.
17. Ohľadom uplatneného nároku na úrok z omeškania súd teda dospel k záveru, že tento nárok je opodstatnený, nakoľko zosplatnením úveru vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky a v prípade omeškania s úhradou dlžnej sumy
vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.573,07eur od 01.08.2018 do 13.08.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.463,07 eur od 14.08.2018 do 11.09.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.353,07 eur od 12.09.2018 do 25.10.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.243,07 eur od 26.10.2018 do 12.11.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.133,07 eur od 13.11.2018 do 12.12.2018, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.023,07 eur od 13.12.2018 do 13.01.2019, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.913,07 eur od 14.01.2019 do 10.02.2019, vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.803,07 eur od 11.02.2019 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania počnúc dňa 01.08.2018 nie je to v rozpore so zákonnou úpravou, nakoľko ku vstupu do omeškania došlo dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. dňom 20.11.2015, pričom uvedený dátum predchádza dátumu, od ktorého žalobca odvodzuje tento svoj nárok. Výška úroku je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uplatnený úrok z omeškania vzhľadom na vykonané úhrady po podaní žaloby v celkovej sume 770,- eur zohľadňuje tieto úhrady postupným ponížením dlžnej sumy, z ktorej je uplatňovaný, avšak vzhľadom k zamietnutiu istiny v časti X.XXX,XX eur bolo možné priznať úrok z omeškania len z dlžných súm ponížených o túto sumu. V ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania žaloba bola nedôvodná.
18. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP, 146 ods. 2 CSP zastavil konanie v časti sumy istiny 770, eur, nakoľko v tejto časti žalobca vzal svoju žalobu späť, a to skôr než sa začalo pojednávanie, preto nebol potrebný súhlas žalovanej s týmto úkonom.
19. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Súd zistil, že žalobca dosiahol procesný úspech v spore 38,65% (z uplatnenej sumy, t.j. istiny a vyčíslených zmluvných úrokov v celkovej výške 2907,07 eur priznaná bola suma 353,48 eur a ohľadom sumy 770,- eur súd konštatuje procesné zavinenie zastavenia konania žalovanou - úhrady po začatí konania v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, teda náhrada trov z tejto sumy patrí žalobcovi) a žalovaná 61,35%, teda čistý procesný úspech žalovanej je 22,70 %. Súd zistil, okrem toho že ide o percentuálne vyjadrenie nižšieho rozsahu, aj skutočnosť, že zo spisu nevyplynul vznik trov konania u žalovanej. Preto súd v súlade s citovaným ustanovením vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.