Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-4-2019.pdf
PDF · 112.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté dieťa: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka F. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XXX, zastúpená: JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom, Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, otec W. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XXX, zastúpený: JUDr. Jolana Černá, advokátka so sídlom 930 21 Jahodná 337, s adresou kancelárie Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, o návrhu rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. septembra 2018 č.k. 9P/273/2015-342, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e , okrem časti týkajúcej sa zročného výživného ktorú, m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2019 spolu v sume 613,40 eura je otec povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. V predmetnej veci otec žiadal maloletého zveriť do svojej výchovy a opatery a matku zaviazať na platenie výživného v minimálnom rozsahu. Neskôr žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Matka maloletého žiadala taktiež upraviť rodičovské práva a povinnosti. 1.2. Súd prvej inštancie prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 6. marca 2017, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 50 eur na sumu 80 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, pričom návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol. Zároveň upravil styk otca s maloletým každý párny týždeň od utorka 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 7. februára 2013 č.k. 12P/26/2013-18 v časti výživného a v časti úpravy styku otca s maloletým. Na odvolanie matky Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 7. júla 2017 č.k. 25CoP/26/2017-169 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že rodičia maloletého po poslednej úprave výkonu rodičovských práv a povinností obnovili spolužitie, a preto bolo potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nanovo.
2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zveril maloletého E. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 90 eur mesačne počnúc od 21.11.2017 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné za obdobie od 21.11.2017 do 31.8.2018 v sume 373,40 eura uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Upravil styk otca s maloletým E. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať počas školského roka každý párny týždeň od utorka 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod. a každý nepárny týždeň od piatka 15.00 hod. do nedele 19.00 hod., cez vianočné sviatky od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod., každý rok od 2.1. od 9.00 hod. do 6.1. do 20.00 hod., cez jarné prázdniny od pondelka 9.00 hod. do stredy 20.00 hod., cez veľkonočné sviatky od piatka 9.00 hod. do pondelka 13.00 hod., cez letné prázdniny tretí celý júlový týždeň od pondelka 9.00 hod. do konca štvrtého celého júlového týždňa nedele 20.00 hod. Matke uložil povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdať ho otcovi, a otcovi uložil povinnosť po skončení styku dieťa matke riadne a včas vrátiť. Návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Súdnej znalkyni PhDr. Y. R., s miestom výkonu činnosti Dunajská Streda, Jesenského 1204/2, priznal trovy znaleckého dokazovania za znalecký posudok č. 9/2018 EZD vo výške 851,80 eura. Upravil učtáreň Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku poukázala súdnej znalkyni PhDr. Y. R. preddavok na znalečné v sume 400 eur zo zloženého preddavku matkou na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vedeného v reg. pohľadávok pod položkou D14 21/2017, VS: 4288092917, na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., Dunajská Streda, IBAN: G. VS: 9/2018 EZD. Upravil učtáreň Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto rozsudku poukázala súdnej znalkyni PhDr. Y. R., s miestom výkonu činnosti Dunajská Streda, Jesenského 1204/2, preddavok na znalečné v sume 400 eur zo zloženého preddavku otcom na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vedeného v reg. pohľadávok pod položkou D14 20/2017, VS: 4288092817, na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., Dunajská Streda, IBAN: G. VS: 9/2018 EZD. Matke uložil povinnosť nahradiť znalkyni PhDr. Y. R. trovy znalečného vo výške 25,90 eura priamo na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Dunajská Streda, IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 9/2018 EZD do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Otcovi uložil povinnosť nahradiť znalkyni PhDr. Y. R. trovy znalečného vo výške 25,90 eura priamo na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Dunajská Streda, IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 9/2018 EZD do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1, § 77 ods. 75 ods. 1, § 26, § 25 ods. 1, 2, § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine. 2.2. Konštatoval, že obaja rodičia prejavili záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, otec o striedavú osobnú starostlivosť. Preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, z ktorého zistil, že znalecké vyšetrenie nepreukázalo také okolnosti, ktoré by boli priaznivé pre striedavú osobnú starostlivosť, ani na strane rodičov, ktorí spolu nedokážu konštruktívne komunikovať a vzájomne si nedôverujú, ani na strane dieťaťa, ktoré neprejavilo afinitu k tomuto modelu starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky a návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol. 2.3. Skúmal odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov Zistil, že maloletý chodí do materskej škôlky, je zdravý. Má výdavky na škôlku, ošatenie, obuv, stravu, hygienické potreby. Otec bol pôvodne zamestnaný u PD Y. s priemernou mzdou 808 eur, neskôr pracoval ako kamionista vo D. I. na pracovnú zmluvu na dobu určitú do konca augusta 2017. Od 25.10.2017 do 16.5.2018 bol nezamestnaný a 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti cca 500 eur. V súčasnosti pracuje u spoločnosti D. H. s príjmom 896,03 eura, v ktorej bol započítaný nástupný bonus na 2 mesiace. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, jeho otec poberá dôchodok 453,90 eura, matka 340,50 eura. Nehnuteľnosť nevlastní, vlastní motorové vozidlo značky Peugeot rok výroby 2003. Otec má výdavky na cestovné cca 150 eur mesačne, na pohonné hmoty do D. I. a cestovné autobusom do H., kde denne dochádza za prácou. Matka maloletého pracuje v M. v pekárni s platom 1.379,73 eura mesačne a poberá rodinné prídavky v M. na 2 deti 365 eur. Okrem maloletého E. má jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére Y., na ktorú poberá sirotský dôchodok 103 eur. Jej manžel je zamestnaný u spoločnosti Z. K. a zarába 353 817,50 HUF čo predstavuje cca 1140 eur. Žijú v rodinnom dome, ktorý patrí jej manželovi. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné v sume 90 eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletého E., ako ja možnostiam a schopnostiam otca, ktorý ho je schopný platiť bez ohrozenia vlastnej výživy. Vyživovaciu povinnosť určil odo dňa 21.11.2017, odkedy si výživné uplatnila matka. Matkou žiadanú sumu 100 eur mesačne považoval za vysokú s prihliadnutím na majetkové pomery otca, na odôvodnené výdavky maloletého, a na skutočnosť, že matka na maloletého poberá rodinné prídavky v Rakúsku 182,74 eura. Určené výživné, spolu s rodinnými prídavkami z Rakúska, daňovým bonusom cca 25 eur a príspevkom na výživu zo strany matky, ktorá venuje maloletému aj osobnú starostlivosť, považoval postačujúce. Pritom prihliadol aj na sumu, ktorou bude otec splácať zameškané výživné a široko upravený styk otca, u ktorého bude maloletý tráviť čas. 2.4. Pri určení zaostalého výživného za obdobie od 21.11.2017 do 31.8.2018 vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, podľa ktorých otec riadne platí po 50 eur mesačne. Zaostalé výživné v sume 373,40 eura za november 2017 (od 21.11. do 30.11.) v sume 13,40 eura a od decembra 2017 do augusta 2018 v sume 360 eur umožnil otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur až do vyrovnania s poukazom na jeho majetkové pomery. 2.5. Upravil styk otca s maloletým E. v širokom rozsahu, keďže rodičia sa na styku v podstate dohodli. Len matka nesúhlasila, aby maloletý v nepárny týždeň prespával u otca od utorka do štvrtka, ale žiadala, aby v utorok prišiel domov o 19.00 hod. a vo štvrtok tak isto o 19.00 hod., pričom dôvodila, že maloletý jej niekedy volá a plače, že chce prísť domov. K tejto požiadavke matky uviedol, že maloletý je dobre adaptovaný aj na rodinu otca, kde za pomoci starých rodičov vyrastal od útleho veku v čase keď matka pracovala v M. a žiadne pochybnosti o tom, že by sa otec nevedel postarať o maloletého zistené neboli. Zistil, že maloletý u otca plače vtedy, keď tam nemá hru Minecraft ako u matky, prípadne mu chýbajú súrodenci a matka. Uzavrel, že je na rodičoch, najmä na matke, aby dopriala maloletému styk s otcom a vysvetlila, že u otca sa o neho dobre postarajú, a že potom sa znova vráti k nej domov. Pokiaľ dieťa nebude cítiť konfliktnú situáciu medzi rodičmi, nebude ani žiaden problém pri styku. Navyše matka nemala žiadne námietky voči tomu, aby cez maloletý prespával u otca počas sviatkov a prázdnin, a to ani viac nocí po sebe. Konštatoval, že u oboch rodičov sú večery, keď sú rodičia v práci a dieťa ukladajú spať rodinní príslušníci, u matky súrodenci alebo manžel a u otca starí rodičia. Preto nebolo možné určiť styk tak, aby maloletý bol vždy u rodiča, ktorý v práci nie je, čo v budúcnosti môže vyriešiť dobrá komunikácia medzi rodičmi. 2.6. Vzhľadom na nariadené znalecké dokazovanie priznal znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku celkom vo výške 851,80 eura a upravil učtáreň súdu, aby časť odmeny poukázala z preddavkov zložených rodičmi. Zvyšok odmeny znalkyne uložil zaplatiť obom rodičom priamo znalkyni, každému po 25,90 eura. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletým E. počas školského roka v párny týždeň zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne zistil skutočný stav veci. 3.2. Namietala voči zisteniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého je maloletý dobre adaptovaný na rodinu otca. Tvrdila, že maloletý cez týždeň nechce u otca prespávať a často plakáva. Nie raz ho doniesli domov, nakoľko nechcel ostať u otca. Poukázala na znalecké dokazovanie a tvrdila, že aj znalkyňa uviedla, že dieťa si zmeny neželá a neodporučila zmenu doterajšieho zabehaného režimu styku otca s dieťaťom.
4.1. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zverí maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním na týždennej báze, alternatívne, pri prípadnom potvrdení zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky so širokým stykom s otcom, aby otcovi určil výživné vo výške XX eur mesačne. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevyvodil správne závery a nevychádzal zo zisteného skutkového stavu pri určení výšky výživného a pri zverení maloletého dieťaťa. 4.2 Tvrdil, že napriek záverom znaleckého posudku, by pre dieťa bolo vhodnejšie zverenie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Dôvodil tým, že záujmom dieťaťa je, aby na jeho výchovu mali rovnaký vplyv obaja rodičia. Navyše ide o chlapca a preto je dôležité, aby rovnaký čas trávil v spoločnosti otca ako v spoločnosti matky. Poukázal na vyjadrenie znalkyne v posudku, podľa ktorého kritický vzťah matky k otcovi predstavuje mechanizmus ovplyvňovania dieťaťa zo strany matky. Tvrdil, že vyhlásenie maloletého, že chce bývať s matkou mohlo vyplynúť aj z toho, že u matky má všetko dovolené. Pokiaľ je dieťa matkou ovplyvňované, tento jednostranný obraz o otcovi by mohol byť korigovaný práve zverením do SOS. Tvrdil, že starostlivosť o maloletého je vzhľadom na pracovné povinnosti matky, zabezpečená inými osobami, preto nevie, prečo má matka výhrady voči prespávaniu dieťaťa u neho v priebehu týždňa. 4.3. Nesúhlasil s určenou výškou výživného. K tomu poukázal najmä na príjem matky a výšku rodinných prídavkov vyplácaných z M. a tiež na široko určený styk s maloletým synom. Tvrdil, že dieťa strávi u neho minimálne 10 dní, teda tretinu mesiaca, a polovicu sviatkov a prázdnin, napriek tomu bol zaviazaný platiť výživné vo výške, ako keby bolo dieťa u matky celý mesiac. Uviedol, že by bol ochotný platiť výživné 70 eur mesačne.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam odporučil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na svoje odvolanie zdôrazňujúc, že nesúhlasí ani s rozšírením styku otca s maloletým a ani so striedavou osobnou starostlivosťou. Uviedla, že striedavú výchovu neodporučila ani znalkyňa. Zopakovala svoju argumentáciu z odvolania a tvrdila, že otec pre pracovnú vyťaženosť nevie zabezpečiť dennú starostlivosť o maloletého. Ona zmenila zamestnanie, teraz v noci nepracuje, a keď nie je doma stará sa o maloletého jej manžel. Uviedla, že žiada zvýšenie výživného na sumu 150 eur od 25.10.2015 dôvodiac, že otec počas konania neuvádzal správne a pravdivo výšku svojich príjmov.
7. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolaní (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, okrem výroku o zročnom výživnom, ktorý je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
9. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17.1. V predmetnej veci bolo potrebné opätovne upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému E., keďže rodičia od poslednej úpravy obnovili spolužitie. Otec spočiatku žiadal dieťa do svojej osobnej starostlivosti a matke určiť vyživovaciu povinnosť v sume 30 % životného minima. Matka žiadala, aby bolo určené otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne od 21.11.2017.
17.02. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie otec žiadal dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti Výživné na dieťa vo výške 50 eur mesačne považoval za postačujúce. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila. Žiadala otcovi určiť vyživovaciu povinnosť maloletému vo výške 100 eur mesačne a styk upraviť v zmysle dohody rodičov z roku 2016.
18.1. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska citovaných ustanovení zákona o rodine a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na prijatie rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Úprava výkonu rodičovských práv k maloletému E., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, je v záujme maloletého dieťaťa. V tejto časti považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce závery znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa jednak neodporučila meniť doterajší zabehnutý režim styku dieťaťa s otcom a jednak nezistila okolnosti priaznivé pre striedavú osobnú starostlivosť. Z totožných dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Rovnako správne bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výšky príspevku otca na výživu maloletého syna. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné spolu prídavkom na dieťa a s príspevkom matky, pri zohľadnení jej osobnej starostlivosti o maloletého, zodpovedá odôvodneným potrebám zdravého dieťaťa vo veku 6 rokov a možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým E.. Úprava styku tak, ako je nastavená napadnutým rozhodnutím, zodpovedá špecifickým okolnostiam danej veci, najmä pracovnému vyťaženiu oboch rodičov, keďže ako otec, tak aj matka, pravidelne nie sú doma v podvečerných a večerných hodinách a o dieťa sa v tomto čase starajú rodinní príslušníci. Rodičia sa v podstate na úprave styku dohodli, len matka mala výhrady voči prespávaniu syna u otca v priebehu párnych týždňov, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu nie sú opodstatnené. Je totiž nesporné, že maloletý je v rodine otca zvyknutý, v mladšom veku tam býval. Hoci teraz občas plakal, v konaní nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi plačom a pobytom dieťaťa u otca. Keďže odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností stotožnil, rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. 18.2. Vzhľadom na skutočnosť, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie už uplynulo šesť mesiacov, bolo potrebné prepočítať zročné výživné ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd si od rodičov maloletého vyžiadal rozpis výživného zaplateného otcom za obdobie od 01.09.2018 spolu s dokladmi o jeho zaplatení. Z predložených dokladov zistil, že otec od rozhodnutia súdu prvej inštancie prispieval na výživu maloletého E. sumou 50 eur mesačne, naposledy 12.02.2019, pričom uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na zhodné tvrdenia účastníkov o výške zaplateného výživného otcom, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie o tejto skutočnosti na nariadenom pojednávaní (§ 177 ods. 2 písm. a), § 378 ods. 1 CSP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zročného výživného bez nariadenia pojednávania zmenil tak, že zročné výživné za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2019 spolu v sume 613,40 eura je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Keďže za obdobie od 01.09.2018 do 28.02.2019 otec zaplatil výživné 300 eur (6 x 50= 300) a mal zaplatiť 540 eur (6 x 90 = 540) vznikol mu nedoplatok vo výške 240 eur. Zročné výživné za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2019 je potom spolu v sume 613,40 eura 373,40 + 240 = 613,40). 18.3. Za vecne správne považoval odvolací súd aj výroky súdu prvej inštancie týkajúce sa odmeny ustanovenej znalkyne a jej zaplatenia rodičmi, či už zo zložených preddavkov alebo priamo uložením povinnosti rodičom a výrok o trovách konania, voči ktorým síce rodičia v odvolaní nenamietali, napriek tomu boli predmetom skúmania odvolacím súdom, ako výroky závislé.
19.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že striedavá osobná starostlivosť by mala vychádzať zo spoločnej vôle oboch rodičov. Pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť a súhlasí s ňou len jeden rodič, súd skúma záujem maloletého dieťaťa. A to či už výsluchom, alebo, tak ako tomu bolo v danej veci, vzhľadom na vek maloletého, znaleckým dokazovaním. Striedavú osobnú starostlivosť v takom prípade je možné nariadiť len v prípade, že ju závery znaleckého dokazovania odporučia. V opačnom prípade je potrebné návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti zamietnuť. V danej veci závery znaleckého dokazovania zverenie maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neodporučili, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že v najlepšom záujme maloletého bude jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky a návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol.
19.2. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. V danej veci potreby maloletého E. aj možnosti schopnosti a majetkové pomery otca odôvodňovali prijatie záveru, že primeraná výška príspevku otca na výživu maloletého syna je 90 eur mesačne. Odôvodnené potreby maloletého sú dané jeho vekom, ktorý odôvodňuje rast bežných výdavkov na oblečenie, obuv, hygienu a stravovanie, a tieto sú potom u dieťaťa navštevujúceho materskú školu podstatne vyššie. Rovnako tak majetkové pomery otca, vyhodnotené súdom prvej inštancie mu umožňujú platiť výživné v určenej výške.
20.1. Matka namietala len voči úprave styku otca s maloletým synom počas školského roka v párny týždeň s prespaním, pričom argumentovala plačom dieťaťa. Uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Treba mať na pamäti, že dieťa rastie a vekom ustupujú aj prejavy plaču dieťaťa z dôvodu, že sa mu v niečom nevyhovelo. Je úlohou v prvom rade rodičov, aby synovi vysvetlili, prečo nebývajú spolu a on je raz s matkou a raz s otcom, prečo je to správne a potrebné. 20.2. Námietky otca odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Základom odvolania otca bolo zopakovanie jeho návrhu na úpravu práv a povinností rodičov, na ktorom trval v konaní pred súdom prvej inštancie, teda zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. S touto argumentáciou otca sa však dostatočne vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Pokiaľ otec nesúhlasil s určenou výškou výživného a uvádzal, že by bol ochotný platiť výživné 70 eur mesačne, hoci od rozhodnutia súdu prvej inštancie platil len 50 eur, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je zdravé a vo veku 6 rokov, ale zodpovedá aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Otec má slušný príjem zo závislej činnosti, má len bežné výdavky na bývanie, o ktoré sa delí s rodičmi, na stravu a navyše ešte na cestovanie do práce (rovnako ako matka, ktorá tiež dochádza do práce) a nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že dieťa trávi čas u otca podstatne neovplyvňuje výšku určeného výživného, lebo všetky riadne aj mimoriadne náklady (obliekanie, obuv, strava v škôlke, či v škole, poplatky, návštevy lekára atď.) platí matka. Otec platí len stravu dieťaťa u neho doma, prípadne nejaké záujmové aktivity, ktoré s dieťaťom vykonáva, čo však nemá vplyv na výšku určeného výživného. Ani prechodný pobyt dieťaťa u otca počas prázdnin, neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, okrem časti zročného výživného ktorú podľa § 388 CSP zmenil tak, že zročné výživné za obdobie od 21.11.2017 do 28.02.2019 spolu v sume 613,40 eura je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z rodičov v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).