Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-126-2021.pdf
PDF · 116.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/126/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Matej Thomka - ELEINŠT, s miestom podnikania 038 41 Trnovo 55/55, IČO: 52 885 739, zastúpený: JUDr. Marián Havrila, advokát, Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 52 733 351, proti žalovanému: MD Elektrotechnik s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - Mestská časť Rača, IČO: 51 068 761, o zaplatenie 3.071,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 25Cb/66/2020-59 zo dňa 1. júla 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 25Cb/66/2020-59 zo dňa 1. júla 2021.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.071,00 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.071,00 eur od 18.7.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie tento rozsudok odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.071,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 18.7.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ako cenu vyčíslenú žalobcom vo výške 3.071,00 eur, za stavebné práce, ktoré žalobca vykonával v Nemecku v zmysle Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 24.4.2020 so žalovaným (ďalej aj zmluva). Podľa zmluvy bola zmluvná odmena dohodnutá vo výške 19,00 eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu. Za vykonané stavebné práce v období 11.5.2020 - 6.6.2020 vykonal žalobca pre žalovaného 209 efektívne odpracovaných hodín, ktoré už nezahŕňajú prestávky na obed. Za vykonané práce vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20200003 vo výške 3.971,00 eur so splatnosťou dňa 21.6.2020. Žalovaný v uvedenom období zaplatil žalobcovi tri zálohové platby vo výške 300,00 eur, celkovo 900,00 eur. Do podania žaloby však žalovaný, napriek výzvam žalobcu, neuhradil zvyšnú časť fakturovanej sumy vo výške 3.071,00 eur. Keďže je žalovaný v omeškaní s úhradou sumy 3.071,00 eur, žalobca si žalobou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu, ako nedôvodný. Uviedol, že obdobnú zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcom, mal žalovaný uzatvorenú aj s ďalšími zhotoviteľmi. Žalovaný konštatoval, že mal uzavretú zmluvu o spolupráci s firmou Nalamont. Všetky práce realizované žalobcom a ďalšími subdodávateľmi, si žalovaný vyfakturoval u spoločnosti Nalamont emailom v dňoch 19.5.2020, 26.5.2020, 2.6.2020, 9.6.2020, 23.6.2020 a 6.7.2020. Všetky tieto realizované práce boli spoločnosťou Nalamont reklamované s vyjadrením, že Nalamont faktúru odmieta, pretože sa nepodarilo dosiahnuť plánované pracovné výsledky. Keďže spoločnosť Nalamont doposiaľ nešpecifikovala rozsah reklamovaných prác žalobcu, tak žalovaný poprel aj nárok žalobcu uplatnený touto žalobou, v celom rozsahu.
4. Žalobca v replike uviedol, že odmietnutie uhradenia žalobcom vystavenej faktúry za vykonané stavebné práce, považuje za účelové, pretože riadne vykonal stavebné práce pre žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Všetky vyfakturované práce (efektívne odpracované hodiny) v uvedenom období mal žalobca potvrdené spoločnosťou SSC Industriemontagen, a ak by žalobca nevykonal stavebné práce riadne, tak by uvedená spoločnosť nevystavila žalobcovi potvrdenie o odpracovaných hodinách.
5. Žalovaný v duplike zotrval na doterajších vyjadreniach a argumentáciách, ktoré prezentoval v odpore. Konštatoval, že podľa článku V bod 1. zmluvy o dielo, medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 24.4.2020 „zhotoviteľ zodpovedá za chyby v zmysle § 560 a násl. Obchodného zákonníka“. Zároveň uviedol, že spoločnosť Nalamont d.o.o., pre ktorú boli vykonávané práce zo strany žalobcu, reklamovala tieto práce. Spoločnosť Nalamont odmietla uhradiť faktúru za vykonané práce z dôvodu, že sa nepodarilo dosiahnuť plánované pracovné výsledky. Vzhľadom na túto reklamáciu kvality vykonaných prác, žalovaný poprel nárok žalobcu z dôvodu, že vykonané dielo má vady a pravdepodobne nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 2.7.2021 zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach a zároveň nepoprel, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o dielo dňa 23.4.2020 a v zmysle článku 2. zmluvy, bola dohodnutá zmluvná odmena za vykonanú prácu 19,00 eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu. Žalovaný namietol aj to, že žalobca nepreukázal a doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, že vykonal a odpracoval hodiny, ktoré uvádza v žalobe, nie len čo do rozsahu, ale aj kvality prác. Žalovaný na pojednávaní spochybnil doklad, ktorým žalobca preukazoval rozsah vykonaných prác, teda potvrdenia, ktoré sú podpísané žalobcom uvádzaným nemeckým riadiacim pracovníkom. Z týchto dokladov, podľa žalovaného, nie je možné stotožniť osobu, ktorá odsúhlasovala rozsah týchto vykonaných prác, nie je tam uvedené meno. Navyše tento doklad obsahuje názov spoločnosti SCC, ktorú taktiež nevedel žalovaný zadefinovať, a ani žalobca sa k uvedenej spoločnosti nevyjadril, a žalobca nevysvetlil vzťah žalobcu k tejto spoločnosti. Žalovaný uviedol aj to, že samotné odsúhlasenie, alebo podpis na odsúhlasení rozsahu prác zodpovednou osobou, automaticky neznamená, že tie práce boli žalobcom vykonané efektívne a v takom rozsahu. Z praxe žalovaného vyplývalo, že aj po takýchto odsúhlaseniach a následnom vystavení faktúr subdodávateľmi dochádzalo následne ku kráteniu alebo reklamovaniu vykonaných prác zo strany nemeckého objednávateľa. Aj v tomto prípade objednávateľ u žalovaného reklamoval všetky práce vykonané žalobcom. K zálohám vyplateným žalovaným žalobcovi a aj iným osobám - iným subdodávateľom, žalovaný uviedol, že boli vyplatené v dobrej viere a z dobrej vôle žalovaného, bez ohľadu na to, ako tie práce boli, alebo mali byť vykonané. Žalovaný tvrdil, že žalobca žalobou uplatnený nárok nepreukázal a preto navrhol žalobu zamietnuť.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonní), ktoré upravujú zmluvu o dielo, ustanovení § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, upravujúcich vady diela a uplatnenie vád diela objednávateľom, ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka pri záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku a povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a to sadzba úrokov z omeškania, ďalej podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktoré upravujú právo veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a výšku tejto paušálnej náhrady.
8. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával žalobca pre žalovaného práce v Nemeckej spolkovej republike. Následne vykonané práce, ktorých rozsah mal žalobca potvrdený (209 hodín), vyúčtoval žalovanému faktúrou na celkovú sumu 3.971,00 eur v súlade so zmluvou (1 hod = 19,00 eur). Žalovaný uhradil zálohovo žalobcovi celkovo 900,00 eur a preto sa žalobca touto žalobou domáha úhrady zvyšnej časti ceny za vykonané práce vo výške 3.071,00 eur.
9. Súd prvej inštancie k obrane žalovaného - že žalobcom vykonané práce majú vady, pretože žalovanému bola doručená reklamácia od zmluvného partnera (objednávateľa) a teda vykonané práce nedosahujú požadované výsledky - uviedol, že dôkazné bremeno tvrdenia, že dielo malo vady zaťažovalo žalovaného. Mailová komunikácia medzi žalovaným a jeho objednávateľom (Nalamont), z ktorej vyplýva jedine tvrdenie spoločnosti Nalamont, že vykonané práce nedosahujú požadované výsledky a preto faktúry predložené žalovaným nebudú uhradené, podľa názoru súdu prvej inštancie, nedokazovalo, že práce vykonané žalobcom mali vady. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že má viacero subdodávateľov, ktorí mali uzavreté obdobné zmluvy ako žalobca a všetky práce, vykonané žalobcom a ďalšími subdodávateľmi, si žalovaný vyfakturoval u spoločnosti Nalamont, ktorá ich však neuhradila s zdôvodnením, že vykonané práce nedosahujú požadované výsledky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z takéhoto oznámenia (takto vykonanej reklamácie) vôbec nevyplýva špecifikácia vád jednotlivých prác, v čom spočívajú tieto vady resp. nekvalita jednotlivých prác a zároveň z oznámenia nevyplýva ani to, či prípadne nekvalitné práce vykonal len jeden, viacerí alebo všetci subdodávatelia žalobcu. V takejto situácii, je tvrdenie spoločnosti Nalamont, uvedené v mailovej komunikácii so žalovaným, len ničím nepodloženým tvrdením, ktoré nie je preukázané. Súd prvej inštancie konštatoval, že objednávateľ mal notifikačnú povinnosť v zmysle § 562 Obchodného zákonníka, teda povinnosť oznámiť zhotoviteľovi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Je pravdou, že v tomto spore si žalovaný neuplatňoval nároky z vád diela, avšak, ak si žalovaný nesplnil notifikačnú povinnosť, vystavilo ho to do situácie dôkaznej núdze ohľadne preukázania, že práce žalobcu vykazovali vady resp. boli nekvalitné. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný v spore nepreukázal, že práce vykonané žalobcom mali vady.
10. K obrane žalovaného uvedenej na pojednávaní, ktorou žalovaný spochybnil žalobcom predložené potvrdenie o rozsahu vykonaných prác a teda namietol rozsah žalobcom vykonaných prác, súd prvej inštancie poukázal na koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1, 2 C. s. p. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný svoju obranu voči žalobe založil na tom, že práce vykonané žalobcom mali vady, ale nikdy od doručenia žaloby nespochybňoval rozsah vykonaných prác, ani to, že rozsah prác bol potvrdený ním neznámou osobou, a to ani v odpovedi na predžalobnú výzvu, ani v odpore a ani v duplike a žalobcom predložený výkaz prác namietol až na pojednávaní t.j. pol roka po podaní žaloby, napriek tomu, že nejde o novú skutočnosť, ktorú by sa dozvedel až v priebehu konania (prípadne pred pojednávaním), pričom žalovaný argumentáciu žalobcu poznal a bol poučený o možných následkoch takéhoto neskorého konania resp. právny zástupca žalovaného poznal tieto následky. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie na tvrdenie žalovaného, týkajúce sa spochybnenia dôkazov preukazujúcich rozsah vykonaných prác, neprihliadol.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku uplatneného žalobou a zároveň žalovaný nepreukázal, že dielo vykonané žalobcom malo vady a preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu.
12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písmena e) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písmena f) C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písmena h) C. s. p.).
13. 1. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní tvrdení žalovaného o tom, že práce vykonané žalobcom mali vady. Žalovaný spochybnil uvedený záver súdu prvej inštancie tým, že žalovaný preukázal, že všetky práce žalobcu boli zo strany spoločnosti Nalamont reklamované a uhradenie faktúry bolo odmietnuté z dôvodu, že sa nepodarilo dosiahnuť plánované pracovné výsledky. 13. 2. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkaz a to žalovaným predložený vzor potvrdenia o odpracovaných hodinách a taktiež vzhľadom na to, že súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného spochybňujúce žalobcom predložený doklad preukazujúci rozsah žalobcom vykonaných prác. 13. 3. Žalovaný uviedol aj to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevykonanie dôkazu
- žalovaným predloženého vzoru potvrdenia o odpracovaných hodinách, ktorý preukazuje rozsah vykonaných prác inými subdodávateľmi žalovaného na obdobných stavebných prácach v Nemecku - žiadnym spôsobom neodôvodnil vo svojom rozsudku, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 13. 4. Podľa názoru žalovaného, žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že skutočne odpracoval ním tvrdené množstvo efektívne odpracovaných hodín. Žalovaný opäť spochybnil dôkazy predložené žalobcom, na základe ktorých žalobca vyčíslil ním uplatnený nárok. Samotné odsúhlasenie, alebo podpis na odsúhlasení rozsahu prác, aj v prípade, ak by bol dostatočne určitý, neznamená automaticky, že tieto práce boli žalobcom vykonané efektívne a v takom rozsahu, keďže z praxe žalovaného vyplynulo, že aj po takýchto odsúhlaseniach a následnom vystavení faktúr subdodávateľmi, dochádzalo následne ku kráteniu alebo reklamovaniu vykonaných prác zo strany nemeckého objednávateľa. 13. 5. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 14. 1. Uviedol, že to, že spoločnosť Nalamont, pre ktorú žalovaný zhotovoval dielo neuhradila žalovanému faktúry nedokazuje, že práve žalobca by mal pri výkone práce pochybiť a to najmä z dôvodu, že žalobca nebol jediným, ktorý práce vykonával. Okrem žalobcu sa výkonu prác zúčastnili aj ďalší dodávatelia, ktorých výkon práce mohol zapríčiniť stav diela, na následky ktorého objednávateľ nevyplatil žalovaného. Žalovaný preto nemôže tvrdiť, že práve z dôvodov na strane žalobcu boli na vykonanom diele vady. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný nepredložil ani žiaden dôkaz. Spoločnosť Nalamont sa v mailovej komunikácii podloženej žalovaným vyjadrila, že sa nepodarilo dosiahnuť plánované pracovné výsledky a ako následok nevyplatila predmetnú faktúru. Vzhľadom na to, že objednávateľ (Nalamont) bližšie nešpecifikoval dôvody, na základe ktorých nedošlo k dosiahnutiu výsledkov, nie je možné žalobcu viniť za vzniknutú situáciu a nevyplatiť žalobcovi odmenu, ktorá mu za vykonanú prácu patrí. 14. 2. K žalovaným spochybnenému rozpisu odpracovaných hodín predloženému žalobcom uviedol, že v zmluve o dielo uzavretej medzi žalovaným a žalobcom v bode VI. Platobné podmienky - nie je uvedená konkrétna osoba, ktorá bude schvaľovať odpracované hodiny, rovnako nie je uvedené ani to, ako sa budú odpracované hodiny zapisovať. Schvaľovať odpracované hodiny mal buď poverený pracovník žalovaného, alebo nemecký riadiaci pracovník objednávateľa. Nemecký riadiaci pracovník by žalobcovi krátil odpracované hodiny, ak by bol z jeho strany zistený nedostatok požadovanej akosti práce, resp. by mu súpis odpracovaných hodín ani nepodpísal. 14. 3. K tvrdeniu žalovaného, že v listinách tykajúcich sa rozpisu odpracovaných hodín nie je uvedené meno pracovníka a ani dátum vystavenia listiny, žalobca uviedol, že toto tvrdenie žalovaného je nedôvodné, pretože žiadna z týchto podmienok nie je uvedená v zmluve o dielo. Na listine je podpis poverenej osoby a z odpracovaných dní sa dá predpokladať, že potvrdenie odpracovaných hodín bolo vydané práve v posledný odpracovaný deň, uvedený na listine. 14. 4. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny.
15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 5.1.2022, ktorý odvolaciu repliku nepodal.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom odôvodnil rozhodnutie, svoje skutkové zistenia, ako aj právne hodnotenie sporu. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.
19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C. s. p.) Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
20. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. K zisťovaniu skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd prvej inštancie zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania) a na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie je povinný rozhodnúť podľa sily predložených dôkazov stranami sporu.
22. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával žalobca práce pre žalovaného v Nemeckej spolkovej republike za cenu 19 eur za jednu odpracovanú hodinu. V spore nebolo sporné ani to, že žalovaný uhradil zálohovo žalobcovi celkovo 900,00 eur.
23. K tvrdeniu žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o nepreukázaní obrany žalovaného spočívajúcej v existencii vád diela vykonaného žalobcom, vzhľadom na reklamáciu všetkých prác spoločnosťou Nalamont d.o.o., odvolací súd udáva, že je nedôvodné.
24. Odvolací súd z obsahu spisu a to z odporu žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu, z obsahu odpovede žalovaného zo dňa 13.7.2020 na predžalobnú výzvu žalobcu a z obsahu dupliky žalovaného zistil, že žalovaný poprel nárok žalobcu vo výške 3.971,00 eur s príslušenstvom iba z dôvodov, že žalobcom vykonané práce mali vady, pretože žalovanému bola zo strany jeho zmluvného partnera (objednávateľa) doručená reklamácia, že vykonané práce nedosahujú požadované výsledky a z uvedených dôvodov nedošlo k úhrade faktúr žalovanému vystavených žalovaným, objednávateľom žalovaného, teda spoločnosťou Nalamont.
25. Odvolací súd konštatuje, že podľa zmluvy o dielo, mal žalobca vykonať elektroinštalačné práce podľa pokynov objednávateľa, teda žalovaného, pri realizácii interiérov a exteriérov a žalobca zodpovedal za vady v zmysle § 560 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd udáva, že v spore nebol zo strany žalovaného preukázaný súvis medzi zmluvným vzťahom žalobcu a žalovaného, so zmluvným vzťahom žalovaného a spoločnosti Nalamont, pretože to nevyplýva z dôkazov predložených stranami sporu a zároveň aj špecifikácia reklamácie spoločnosťou Nalamont adresovaná žalovanému „vykonané práce nedosahujú požadované výsledky“ je neurčitá a vôbec nepreukazuje, že išlo o reklamáciu prác vykonaných práve žalobcom.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, žeby žalobca vykonal dielo s vadami, pretože mailová komunikácia medzi žalovaným a jeho objednávateľom (Nalamont), predložená žalovaným, ako prostriedok procesnej obrany, nepreukazuje, že práce vykonané žalobcom mali vady.
27. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že žalobca neodpracoval tvrdené množstvo hodín.
28. Odvolací súd konštatuje, že sa zmluvné strany v zmluve o dielo dohodli, na úhrade ceny za skutočne vykonanú prácu v jednotlivých mesiacoch, potvrdených v zmysle článku VI. zmluvy objednávateľom v denníku, alebo inom dohodnutom doklade, na základe súpisu odpracovaných hodín schválených povereným pracovníkom, alebo nemeckým riadiacim pracovníkom. Cena bola stanovená sumou 19,00 eur za 1 efektívne odpracovanú hodinu.
29. Odvolací súd z obsahu žaloby, predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 10.7.2020 adresovanej žalovanému a z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného zistil, že žalobca odôvodňoval svoj nárok tvrdením, že žalobca vykonával stavebné práce za obdobie 11.5.2020 až 6.6.2020 a žalobca vykonal pre žalovaného 209 efektívne odpracovaných hodín, za dohodnutú cenu, ktorá bola stanovená vo výške 19,00 eur za 1 efektívne odpracovanú hodinu a tieto tvrdenia preukazoval potvrdeniami o odpracovaných hodinách vystavených v súlade s článkom VI. zmluvy o dielo.
30. Odvolací súd z obsahu odporu žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu, z obsahu odpovede žalovaného zo dňa 13.7.2020 na predžalobnú výzvu žalobcu a z obsahu dupliky žalovaného zistil, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o vykonaných stavebných prácach pre žalovaného za obdobie 11.5.2020 až 6.6.2020 za cenu 19,00 eur za 1 efektívne odpracovanú hodinu, celkovo 209 hodín. Z obsahu zápisnice o pojednávaní odvolací súd zistil, že až na pojednávaní konanom dňa 2.7.2021 žalovaný začal spochybňovať tvrdenia žalobcu o rozsahu vykonaných prác za obdobie 11.5.2020 až 6.6.2020 a zároveň až na pojednávaní predložil dôkaz - potvrdenie o odpracovaných hodinách iným subdodávateľom. Súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a preto na tvrdenia žalovaného o nevykonaní predmetných prác, neprihliadol.
31. Odvolací súd k uplatneniu ustanovenia § 153 ods. 1 C .s. p. o sudcovskej koncentrácií konania súdom prvej inštancie v tomto spore udáva:
32. Podľa článku 10 C. s. p. (1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. (2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
33. Tento princíp arbitrárneho poriadku a koncentrácie konania, na ktorom je založený Civilný sporový poriadok, je premietnutý do ustanovenia § 153 ods. 1, 2 C. s. p. o tzv. „sudcovskej koncentrácií konania“, podľa ktorej, každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
- vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky, včas, tak aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo o právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným prieťahom v súdnom konaní. To, či je na mieste uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, závisí od okolností konkrétneho prípadu.
34. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/43/2018, podľa ktorého sú strany sporu povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie
dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Tento účel koncentrácie konania je o to výraznejší, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.
35. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 4.1.2021 č.k. 25Cb/66/2020-37 vyzval žalovaného, zastúpeného advokátom, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu prvej inštancie 31.12.2020, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 20.1.2021. Žalovaný sa podaním zo dňa 4.2.2021 písomne vyjadril, zopakoval svoju obranu spočívajúcu iba v tom, že spoločnosť Nalamont d.o.o. reklamovala vykonané práce a odmietla žalovanému uhradiť faktúru za vykonané práce z dôvodu, že sa nepodarilo dosiahnuť plánované pracovné výsledky. Žalovaný poprel nárok z dôvodu, že žalobcom vykonané práce mali vady a pravdepodobne nezodpovedali výsledku určenému v zmluve. Žalovaný v replike zo dňa 4.2.2021 nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o vykonaných stavebných prácach pre žalovaného za obdobie 11.5.2020 až 6.6.2020 v rozsahu 209 hodín a ani nepredložil súdu prvej inštancie žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného o nedôvodnosti nároku žalobcu uplatnenou žalobou. Žalovanému bola následne súdom prvej inštancie dňa 12.5.2021 doručená duplika žalobcu, na obsah ktorej žalovaný do konania pojednávania dňa 2.7.2021 vôbec nereagoval.
36. Odvolací súd dospel k záveru, že nové tvrdenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.7.2021 a dôkaz preložený žalovaným na pojednávaní, bol žalovaný povinný predložiť už spolu s odporom proti platobnému rozkazu, prípadne spolu s replikou žalovaného zo dňa 4.2.2021.
37. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď súd prvej inštancie žalobcovi, ako aj žalovanému, poskytol rovnakú možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov, považuje za správny procesný postup súdu prvej inštancie, ak využil podľa § 153 ods. 2 C. s. p. sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadal na tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným na tomto pojednávaní z dôvodu, že tieto dôkazy neboli predložené žalovaným včas a tým došlo k zániku oprávnenia žalovaného predkladať súdu prvej inštancie tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe výziev súdu prvej inštancie. Ak by súd prvej inštancie prihliadal na oneskorene predložený dôkaz, spôsobil by tým zjavnú nerovnováhu procesných práv strán sporu v neprospech žalobcu.
38. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného uvedenému v odvolaní, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevykonanie dôkazu - žalovaným predloženého vzoru potvrdenia o odpracovaných hodinách, ktorý preukazuje rozsah vykonaných prác inými subdodávateľmi žalovaného na obdobných stavebných prácach v Nemecku - žiadnym spôsobom neodôvodnil vo svojom rozsudku, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces - uvádza, že je nedôvodné.
39. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne odôvodnil, že z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného uplatnených až na pojednávaní konanom dňa 2.7.2021, teda z toho nepochybne plynie, že súd nevykonal dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní - potvrdenie o odpracovaných hodinách iným subdodávateľom. Neuvedenie názvu tohto listinného dôkazu v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto nespôsobuje vadu
nepreskúmateľnosti, alebo neurčitosti súdneho rozhodnutia, ktorá by mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.
40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a aj náležite odôvodnil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 3.071,00 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 3.071,00 eur od 18.7.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ktorá vznikla žalobcovi vykonaním diela v rozsahu 209 efektívne odpracovaných hodín pre žalovaného, pri dohodnutej cene 19,00 eur za odpracovanú hodinu, pretože žalovaný nespochybnil riadne a včas tvrdenie žalobcu o vykonaných stavebných prácach pre žalovaného za obdobie 11.5.2020 až 6.6.2020 v rozsahu 209 efektívne odpracovaných hodín. Zároveň žalovaný nepreukázal, že to bol práve žalobca, ktorý nevykonal dielo riadne a včas v rozsahu 209 odpracovaných hodín a to tým, že žalobcom vykonané práce mali vady (a nie inými subdodávateľmi), v dôsledku čoho bola žalovanému zo strany zmluvného partnera (objednávateľa, spoločnosti Nalamont d.o.o.) žalovaného doručená reklamácia, že vykonané práce nedosahujú požadované výsledky. Zároveň v spore nebol zo strany žalovaného preukázaný ani súvis medzi zmluvným vzťahom žalobcu a žalovaného so zmluvným vzťahom žalovaného a spoločnosti Nalamont.
41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, ako neúspešnej strane sporu.
42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).