Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/157/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému Š.U. D., T.. XX.X.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný Š. D., T.. XX.X.XXXX D. H., U. H. W., B.. T. I. T. D.R., C. H. H., T. XX, U..Č.. Ú. Z. Ú. Y.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 5.10.2015 asi o 23.40 hod. v podnapilom stave v karavane pri obytnom bloku č. XXX v obci F., B.. D. T. U., po predchádzajúcom slovnom nedorozumení zo zásuvky kuchynskej linky vytiahol nôž, tento priložil ku krku poškodeného M. C., T.. XX.X.XXXX D. Y. X., B.. U., U. H. F. XXX, B.. D. T. U. so slovami: „zapichnem ce“ a keď poškodený upokojoval obvineného a odstúpil od postele, obvinený opakovane priložil nôž ku hrudníku poškodeného so slovami: „popichám ťa“, kedy poškodený odsotil obvineného rukami a obaja vypadli z karavanu a pred karavanom obvinený udrel dlažobnou kockou do hlavy poškodeného M. C. a spôsobil mu drobné zranenia, pričom poškodený mal z konania obvineného obavy o svoj život alebo zdravie s tým, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona ukladá mu povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi pôsobiacemu na okresnom súde podľa miesta bydliska v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného M. C., T.. XX.X.XXXX D. Y. X., B.. U., U. H. F.I. XXX, B.. D. T. U. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.3.2019 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalovaného podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a zároveň ho poučil podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný po riadnom poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, lustráciou v Sociálnej poisťovni, listinami predloženými obhajobou ohľadom skorších pracovných pomerov a bytových pomerov obžalovaného, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/82/2015.

Obžalovaný uviedol, že predtým než som bol vzatý do väzby pracoval, uviedol tiež, že býva na adrese T. XX, H. s priateľkou I. Ď., pričom sa jedná o podnájom, kde uhrádzajú nájomné. Potom čo bol prepustený z výkonu trestu v roku 2016, pracoval v Hlohovci a potom pre tú istú firmu v Piešťanoch. Asi po roku odišiel pracovať do Nemecka. Keďže mu práca v zahraničí a dochádzanie nevyhovovali, začal pracovať následne v Bratislave a to prevažne na dohody o vykonaní práce. S priateľkou žijú spolu asi rok a pol a toho času je tehotná, termín pôrodu má 20.03.2019, teda toho času je na materskej dovolenke. Žiaden majetok väčšej hodnoty nevlastní. Od času, kedy bol prepustený z výkonu trestu, neboli voči nemu vedené žiadne trestné ani priestupkové konania, nebola mu uložená ani žiadna pokuta, vedú sa proti nemu len civilné konania. V prípade, že bude na slobode, chce pracovať, pretože musí pracovať, lebo chce živiť rodinu a dieťa, ktoré sa narodí, bude to chlapec. Svoje konanie ľutuje, mrzí ho, čo sa stalo, taktiež ľutuje, že hneď neuviedol na prvýkrát, čo sa stalo.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ osem krát súdne trestaný, keďže na odsúdenia súdom iného štátu, keďže vo všetkých prípadoch sa jednalo o odsúdenia, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 1.1.2013, na ktoré súd neprihliadal ( § 7b v spojení s § 438e Trestného zákona ), pričom z uvedených ôsmich odsúdení v troch prípadoch nastali účinky zahladenia a teda na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Pokiaľ sa týka do úvahy berúcich odsúdení, jednalo sa v prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 1T/48/2010, Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/11/2011 a Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 5T/82/2015 a Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 7T/52/2010 o prečiny krádeže, v konaní sp. zn. 5T/82/2015 aj o prečin nebezpečného vyhrážania, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, v konaní sp. zn. 1T/11/2011 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 46T/68/2010 rovnako ako bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k tomuto odsúdeniu aj v konaní sp. zn. 7T/52/2010.

Podľa lustrácie z registra priestupkov obžalovaný bol priestupkovo postihnutý 3 krát, pričom v roku 2011 a 2012 sa jednalo o priestupok súvisiaci s porušením VZN v súvislosti s požívaním alkoholu na verejnosti a v súvislosti s dodržiavaním čistoty a poriadku, rovnako v máji roku 2015 o priestupok súvisiaci s porušením VZN v súvislosti s dodržiavaním čistoty a poriadku a v júli 2015 o priestupok súvisiaci s porušením zákazu fajčenia.

Obec W. sa k osobe obžalovaného z dôvodu nezdržiavania v obci nevedela vyjadriť.

Z lustrácie registra STA vedeného súdom vyplýva, že voči obžalovanému mimo už právoplatne skončených konaní uvedených v odpise z registra trestov nie sú vedené iné trestné konania. Danú skutočnosť o nevedení aktuálnych, neskončených trestných konaní proti obžalovanému mimo tejto veci potvrdzuje aj lustrácia v databáze súdov, z ktorej vyplýva, že proti obžalovanému sú vedené civilné a exekučné konania.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu predložil listiny preukazujúce ním uvádzané skutočnosti ohľadom bývania, nájmu a zamestnaní.

Podľa potvrdenia o ubytovaní vystaveného I.. U. Y. a N. Y., títo čestne vyhlásili, že obžalovanému a jeho družke poskytujú ubytovanie v v izbe rodinného domu na T. O. XX, pričom títo platia dohodnuté nájomné riadne a včas, plnia si aj svoje povinnosti, preto nemajú dôvod na ukončenie zmluvy a táto trvá naďalej. Z listu vlastníctva č. XX vyplýva skutočnosť o vlastníctve rodinného domu na ulici T. XX v H. osobami I.. U. Y. Z. N. Y..

Taktiež obhajoba súdu predložila výpisu z internetu týkajúce sa prevádzky Meat & Bear, v ktorom mal obžalovaný posledné zamestnanie, ako aj komentár k zrušeniu prevádzky, ktorú prevádzku mala pravdepodobne prevádzkovať spoločnosť BPI Group, s.r.o., zapísaná v Obchodnom registri, o čom svedčí výpis, podľa ktorého spoločníkmi sú osoby z Ruskej federácie , rovnako ako aj osoba konateľa, pričom podľa predmetu činnosti spoločnosť sa zaoberala aj pohostinskou činnosťou a výrobou hotových jedál.

Predložené bolo aj potvrdenie spoločnosti Restauration Gasthof Eberle vyhotovené v nemeckom jazyku, no z tohto je nepochybné, že obžalovaný bol ich zamestnancom.

Pokiaľ sa týka zamestnaní obžalovaného z potvrdenia Sociálnej poisťovne predloženého obhajobou ako aj lustrácie v Sociálnej poisťovni vykonanej súdom je zrejmé, že obžalovaný pracoval na dohodu o vykonaní práce, resp. o vykonaní pracovnej činnosti od 1.1.2017 do 31.8.2017 v spoločnosti L.G.RAJ, s.r.o., so sídlom Horné Otrokovce, následne od 1.9.2017 do 27.1.0217 v spoločnosti DP-GASTRO, s.r.o., rovnako so sídlom v Horných Otrokovciach a od 23.2.2018 do 16.4.2018 v spoločnosti PM Nový H8j, s.r.o., so sídlom Bratislave. V období od 5.5.2018 do 23.5.2018 obžalovaný pracoval ako zamestnanec v spoločnosti Starohájska, s.r.o., so sídlom Bratislave a následne opäť na dohodu v spoločnosti DARE 1, s.r.o. so sídlom Gajary od 23.11.2018 do 30.11.2018 a od 19.2.2019 do 22.2.2019 v spoločnosti MJM copmpany s.r.o. so sídlom v Senci.

Prokurátor v záverečnej veci poukázal na to, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, že obžalovaný bol mnohokrát súdne trestaný, avšak len tri odsúdenia sú také, na ktoré môže súd v tomto konaní prihliadať. Je pravdou, že bol aj vo výkone trestu, avšak priznal sa k spáchaniu skutku, čo bude považované zrejme za poľahčujúcu okolnosť, na strane druhej to, že bol odsúdený, je priťažujúca okolnosť, avšak podľa jeho názoru najviac zaváži to, že od posledného odsúdenia nemá obžalovaný ďalší záznam v registri trestov a dokonca ani žiaden priestupok. Je zrejmé, že obžalovaný zmenil spôsob života, pracoval, aj v čase, keď bol vzatý do väzby, žije vo zväzku so svojou družkou a čaká prírastok do rodiny. Uviedol, že sa chce zamestnať, pretože chce sa starať o rodinu a toto jeho vyhlásenie považuje za vierohodné, preto sa nazdáva, že uloženie nepodmienečného trestu by bolo z hľadiska ďalšieho jeho života neprimerane prísne, preto navrhuje uložiť prísny trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Obhajca v záverečnej veci uviedol, že chcú požiadať súd, aby zvážil všetky okolnosti hodné osobitného zreteľa, tak ako ich uviedol aj prokurátor a teda osobné, majetkové a rodinné pomery obžalovaného ako aj to, že za posledné roky vedie riadny život a teda, aby súd uložil trest, ktorý vykoná na slobode.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu a to tak právne ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaní sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, no súd musel obžalovanému pričítať aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia, teda u obžalovaného súd ukladal trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Pri trestnom čine, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného je zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky.

Súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaného, no uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by za okolností spáchania skutku ako aj berúc do úvahy ďalšie skutočnosti ohľadom spôsobu jeho života od času po prepustení z výkonu trestu do času rozhodovania súdu, nemusel pôsobiť spravodlivo z titulu svojej neprimeranosti.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný, subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi, ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov a hodnôt.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov a to v tom zmysle, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda mal by byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty, nespojené s výkonom trestu odňatia slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

Súd má za to, že pri ukladaní trestu nemožno len zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia, ale najmä je potrebné sledovať účel trestu tak ako to súdu ukladajú príslušné ustanovenia Trestného zákona či poriadku. Poukazuje na to, že v priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nie je možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov má často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Preto pokiaľ sa týka výroku o treste obžalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené ohľadom účelu trestu, jeho primeranosti. Za primeraný potom súd považoval trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, teda v polovici trestnej sadzby.

Takto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom pri uložení trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky možno postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za súčasného konštatovania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložiť a súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú splnené podmienky na takýto postup a súčasne uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe tri roky, ktorú určil berúc do úvahy aj ostatné odsúdenia obžalovaného. V rámci probačného dohľadu potom súd uložil obžalovanému aj povinnosť dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v časových termínoch určených úradníkom, zmyslom ktorého dohľadu a dostavovania sa k úradníkovi je dosiahnuť, aby obžalovaný počas skúšobnej doby viedol riadny život, aby plnil ďalšie uložené obmedzenia a povinnosti a aby obdobie skúšobnej doby za súčasného vplývania na obžalovaného uloženým dohľadom bolo obdobím, počas ktorého si obžalovaný usporiada svoje osobné a majetkové pomery a súčasne aby došlo k náprave osoby obžalovaného, ktorú už čiastočne preukázal spôsobom svojho života za obdobie ostatných cca 2 a pol roka, kedy sa nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, bol počas tejto doby aj zamestnaný, usporiadal si osobný život a stane sa otcom, má riadne bývanie. Práve aj v súvislosti s tehotenstvom družky obžalovaného a predpokladaného termínu pôrodu, jeho záujmu o starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa súd aj v tejto veci zohľadnil.

Súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.

Výbor pre práva dieťaťa práve s odkazom na uvedený čl. 9 vydal odporučenie o právach detí uväznených osôb, kde mimo iného uviedol, že pri ukladaní trestu rodičom a osobám zabezpečujúcim starostlivosť o maloleté deti má byť všade, kde je to možné, zvážené uloženie trestu nezahrňujúceho odňatie slobody namiesto trestu, ktorý odňatie slobody zahrňuje, vrátane predsúdnej a súdnej fázy konania. Alternatívy k odňatiu slobody by mali byť dostupné a používané prípad od prípadu s plným zohľadnením možných dopadov rôznych trestov na najlepší záujem dieťaťa.

Súčasne súd postupom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu uložil obmedzenia a povinnosti a to zamestnať alebo sa uchádzať o zamestnanie a to aj napriek súčasnému zamestnaniu obžalovaného, nakoľko táto povinnosť je mu uložená na celú skúšobnú dobu, kedy bude mať zabezpečený príjem na živobytie a teda sa zminimalizuje riziko páchania ďalšej trestnej činnosti.

Poškodený M. C. si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 100 eur za poškodenie dverí karavanu, o ktorom nároku súd rozhodol postupom podľa 288 ods. 1 Trestného poriadku a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko podľa výsledkov dokazovania nebol podklad pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody a bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.