Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Čiastočný_rozsudok_18Cpr-15-2017.pdf
PDF · 242.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Cpr/15/2017
Čiastočný rozsudok
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobkyne: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949 proti žalovanému: Obec Cerová, so sídlom 906 33 Cerová 104, IČO: 00 309 478, zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá, o náhradu mzdy a o určenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného o plate takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 je n e p l a t n é.
II. V časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, súd žalobu z a m i e t a.
II. V časti o určenie, že rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatné, súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2017, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 10.07.2017, po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. 18Cpr/15/2017 - 292 zo dňa 08.10.2018 a po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.02.2019, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, ďalej aby súd určil, že rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatné. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017 vo výške 110,60 Eur brutto a povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy určenú z jej priemerného mesačného zárobku v sume 1.422,81 Eur brutto za každý jednotlivý mesiac za obdobie od 28.02.2017 do času, kým žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o právoplatnom skončení sporu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.422,81 Eur počítaný za obdobie: od 20. apríla 2017 až do zaplatenia, od 20. mája 2017 až do zaplatenia, od 20. júna 2017 až do zaplatenia, od 20. júla 2017 až do zaplatenia, od 20. augusta 2017 až do zaplatenia, od 20. septembra 2017 až do zaplatenia, od 20. októbra 2017 až do zaplatenia, od 20. novembra 2017 až do zaplatenia, od 20. decembra 2017 až do zaplatenia, od 20. januára 2018 až do zaplatenia, od 20. februára 2018 až do zaplatenia, od 20. marca 2018 až do zaplatenia, od 20. apríla 2018 až do zaplatenia, od 20. mája 2018 až do zaplatenia, od 20. júna 2018 až do zaplatenia, od 20. júla 2018 až do zaplatenia, od 20. augusta 2018 až do zaplatenia, od 20. septembra 2018 až do zaplatenia, od 20. októbra 2018 až do zaplatenia, od 20. novembra 2018 až do zaplatenia, od 20. decembra 2018 až do zaplatenia, od 20. januára 2019 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.02.2017 žalovaný, zastúpený T.. B.G. Č., zástupcom starostu, doručil žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru, za prítomnosti dvoch ďalších zamestnancov obce Cerová, a to pani N. I. a pani M.. M. A.. Účelovosť a pripravenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne dokazuje aj skutočnosť, že zástupca starostu T.. B. Č. pred doručením oznámenia (a to za prítomnosti vyššie uvedených pracovníčok obce Cerová), žalobkyňu najskôr obvinil z toho, že sa mu „furt kutre vpapiroch", ďalej jej oznámil, že jej neverí, nevie si s ňou predstaviť ďalšiu spoluprácu a on sám si bude vyberať s kým robiť chce a s kým robiť nechce. K uvedeným záverom zástupca starostu T.. B. Č. dospel za obdobie od 10.01.2017 do 27.02.2017, pričom podľa odhadu žalobkyne T.. B. Č. v tomto období strávil na pracovisku maximálne 3 celé pracovné dni (v rozsahu pracovného času zamestnankyne), pričom takýmto štvrtým celým pracovným dňom bol práve deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zástupca starostu býval v období od 10.01.2017
- 27.02.2017 na pracovisku prítomný po pracovnom čase zamestnankyne alebo po skončení úradných hodín obecného úradu obce Cerová - cca od 16,30 hod., okrem stredy, kedy sa na pracovisko dostavoval okolo 13,30 hod. Z dôvodu neprítomnosti zástupcu starostu, počas celého pracovného dňa/úradných hodín obecného úradu Cerová, komunikovala žalobkyňa so žalovaným ním stanovených spôsobom, a to formou posielania/preposielania e-mailov na ním určenú adresu: B..R..R. alebo formou písania odkazov na papier. Z dôvodu, že zástupca starostu bol zamestnaný (podľa informácií žalobkyne pracoval v tom čase pre obchodnú spoločnosť SKANSKA) a z toho dôvodu na pracovisku nebýval (v čase od 10.01.2017 do 27.02.2017) prítomný počas celého pracovného času zamestnankyne/úradných hodín obecného úradu obce Cerová, schránka pre oficiálny e-mail obce Cerová (obeccerova@stonline.sk) bola iba v pracovnom počítači žalobkyne, a z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu na pracovisku, požiadala žalobkyňa žalovaného o zriadenie pracovnej adresy. Žalovaný si pracovnú adresu nezriadil, ako adresu pre doručovanie jej oznámil e-mailovú adresu B..R..R.. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa žalobkyne nespĺňa náležitosť stanovenú v § 70 Zákonníka práce. Žalovaný iba stroho konštatuje, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je „hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca“, pričom v oznámení nie je bližšie konkretizované, čo v prípade tohto konkrétneho skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Žalovaný ďalej v oznámení ako dôvod uvádza „svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnená absencia v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia svojho zamestnávateľa.“ Žalovaný takto formulovaným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru dáva na výber, či v dňoch 23. a 24.02.2017 žalobkyňa pracovisko svojvoľne opustila, prípadne sa v týchto dňoch na pracovisko nedostavila vôbec. Svojvoľné opustenie pracoviska (na rozdiel od celodennej absencie zamestnankyne na pracovisku) predpokladá, že zamestnankyňa je počas určitej doby prítomná na pracovisku, ktoré po uplynutí takejto určitej doby následne opustí. Žalovaný teda v prípade tohto dôvodu nesplnil zákonnú podmienku stanovenú v § 70 Zákonníka práce (a to, že v písomnom oznámení musí byť dôvod vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom). Žalovaný navyše nepravdivo uvádza, že žalobkyňa svojvoľne opustila pracovisko, resp. má neospravedlnenú absenciu v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia žalovaného. Žalovaný však mal preukázateľnú vedomosť o tom, že žalobkyňa sa prihlásila na školenia. Žalobkyňa totiž vopred
- e-mailom zaslaným dňa 14.02.2017 na adresu B..R..R.. (tzn. s dostatočným časovým predstihom pred termínom konania oboch školení) žalovanému v súlade s postupom, ktorý sám určil, oznámila termíny školení, na ktoré sa prihlásila, a to: Aplikácia ustanovení súvisiacich s matričnou agendou, termín 23.02.2017, Hlásenie pobytu a súvisiace ustanovenia občianskeho zákonníka 24.02.2017. Obe školenia organizovalo Centrum účelových zariadení, stredisko Inštitútu pre verejnú správu, ul. Sch-Trnavského l/a, 844 10 Bratislava. Pozvánky na odborné semináre zaslala pani M. M. na e- mailovú adresu obce Cerová: obeccerova@stonline.sk <mailto:obeccerova@stonline.sk> a žalobkyňa dňa 14.02.2017 preposlala e-mail preukazujúci skutočnosť, že sa na uvedené školenia prihlásila na adresu, ktorú žalobkyni na jej požiadanie poskytol žalovaný, na adresu: B..R.. R.. Tvrdenie žalovaného, že predmetný e-mail mu nebol doručený je účelové, s jednoznačným cieľom použiť ho pre účel okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Ak by e-mail nebol doručený na ním určenú adresu, vrátila by sa na adresu obeccerova@stonline.sk správa o nedoručení predmetného e-mailu. Obsahom Školení bola agenda matriky a evidencie obyvateľstva, ktoré spadajú do pracovnej náplne zamestnankyne. Žalobkyňa do termínu školení neobdržala písomný ani ústny zákaz žalovaného, ktorý by sa týkal jej účasti na uvedených školeniach. Žalovaný konal nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s ustanovením § 13 ods. 3 Zákonníka práce, keď svoje postavenie štatutárneho zástupcu konajúceho v mene žalovaného zneužil na škodu žalobkyne. Sám zástupca starostu dal žalobkyni ústny pokyn, aby mu poštu posielala na ním oznámenú adresu B..R..R.. Preto jeho tvrdenie o nedoručení e-mailu zo dňa 14.02.2017 nemožno vyhodnotiť inak, ako zneužitie postavenia štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, ktoré viedlo ku škode na strane žalobkyne. Žalobkyni nemôže byť na škodu riadne a včas oznámená účasť na školeniach potrebných pre zvyšovanie odbornej kvalifikácie zamestnanca, oznámená spôsobom, ktorý stanovil sám žalovaný. Fotokópie potvrdení o absolvovaní školení žalobkyňa riadne odovzdala žalovanému, a to dňa 27.02.2017 - v čase pred doručením oznámenia o okamžitom skončení jej pracovného pomeru, avšak žalovaný odmietol potvrdenia o absolvovaní školení akceptovať a dňa 27.02.2017 jej oznámil, že za dni 23. a 24.02.2017, cit: „jej dáva „A-čko“ a účasť na školeniach jej neuznáva, lebo e-mail zo dňa 14.02.2017, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, mu nebol doručený. Žalobkyňa poukázala na to, že okrem iného vykonáva pre obec Cerová funkciu matrikárky a podľa § 8 ods. 4 zákona o matrikách je matrikár povinný prehlbovať si kvalifikáciu systematickým odborným vzdelávaním organizovaným ministerstvom. Žalobkyňa si riadne splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o matrikách, keď sa prihlásila a následne zúčastnila na Školeniach organizovaných Ministerstvom vnútra SR. Poukázala tiež na povinnosť obce, ktorá v zmysle zákona o matrikách musí matrikárovi umožniť zúčastniť sa na odbornom vzdelávaní. Žalovaný pred doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru neprihliadal na osobu žalobkyne, ňou zastavanú funkciu matrikára ani na jej doterajší postoj pri plnení si pracovných úloh. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru požiadala žalobkyňa predchádzajúcich starostov, T.. B. Č. (zhoda mena a priezviska so zástupcom starostu) a pána Z. B. o hodnotenie plnenia jej pracovných úloh, v čase, kedy každý z oslovených vykonával v obci Cerová funkciu starostu obce. Obe písomné hodnotenia sú kladné a jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa bola vždy svedomitý zamestnanec, ktorý si riadne a včas plnil všetky svoje pracovné povinnosti a svojou dlhoročnou prácou sa značnou mierou podieľala na rozvoji obce Cerová. Dôsledkom udalostí, ktoré sa dňa 27.02.2017 na pracovisku udiali bolo náhle zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne (bolesť hlavy, zvracanie, celková psychická nepohoda spôsobená veľkým tlakom na pracovisku a následná nespavosť celú noc). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa večer dňa 27.02.2017 absolvovala vyšetrenie v pohotovostnej ambulancii v Senici. Ďalším dôkazom preukazujúcim pripravenosť a účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bola výmena zámku od dverí budovy Obecného úradu v Cerovej (budova pracoviska), čo žalobkyňa zistila dňa 28.02.2017 ráno. Žalovaný výmenu zámku od dverí dôvodil jeho závadou, pričom deň uskutočnenia výmeny - 27.02.2017 bol zhodný s dňom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Listom doručeným zamestnávateľovi dňa 28.02.2017 žalobkyňa v súlade s ustanovením § 79 Zákonníka práce žalovanému oznámila, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Za opätovné prijatie žalobkyne do zamestnania podpísalo petíciu 141 občanov obce Cerová. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Cerová dňa 15.03.2017 v časti „Diskusia“ žalovaný na položené otázky odpovedal, že nebude verejne prezentovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, že žalobkyni bolo umožnené zúčastniť sa na školeniach, a keby to vedel, tak by jej to umožnil. Na otázku, či dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola účasť na školeniach, bez vedomia svojho zamestnávateľa, žalovaný uviedol, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru nebolo, že sa zúčastnila školenia. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru bolo niečo úplne iné. Žalobkyňa má za to, že riadne a včas oznámenú účasť na školeniach (spôsobom, ktorý stanovil samotný žalovaný), následne preukázanú prezenčnou listinou a potvrdeniami o absolvovaní školení, nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
3. Žalobkyňa ďalej žalobu odôvodnila tým, že žalovaný vydal dňa 02.03.2017 (tzn. v čase, kedy podľa jeho názoru už pracovný pomer netrval - v oznámení sa ako dátum skončenia pracovného pomeru uvádza dátum 28.02.2017) rozhodnutie o plate, v ktorom sa uvádza, že funkčný plat sa určuje s účinnosťou od 01.02.2017. Vydaním takéhoto nezákonného rozhodnutia došlo k zníženiu funkčného platu žalobkyne zo sumy 1.106, - Eur na 705,- Eur. Rozhodnutie o plate z 02.03.2017, spolu s poštovou poukážkou na sumu 1.478,96 Eur a výplatným lístkom bolo žalobkyni doručené dňa 16.03.2017. Poukázala na to, že žalovaný konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, mzdu z pohľadu právnej istoty zamestnanca nie je možné spätne upravovať, z uvedeného dôvodu považuje právny úkon za neplatný. V súvislosti so spätnou úpravou mzdy ide podľa žalobkyne o šikanózny výkon práva zo strany žalovaného, o porušenie zákonnej povinnosti konať v súlade s dobrými mravmi, ako aj o porušenie zákonnej povinnosti nezneužívať výkon práv na škodu iného zamestnanca (§ 13 ods. 3 Zákonníka práce). Žalovaný v prípade vydania rozhodnutia o znížení platu zneužil svoje postavenie zamestnávateľa a vydal nezákonne rozhodnutie o znížení platu so spätnou účinnosťou. Žalobkyňa sa až po odpracovaní celého mesiaca februára 2017 (vrátane absolvovania dvoch školení, za ktoré jej bola udelená absencia, ktorá bola súčasne zohľadnená v mzde ako položka Absencia vo výplatnom lístku v rozsahu 15 hodín) dozvedela, že mzda jej bude vyplatená vo výške, o akej zamestnávateľ svojvoľne rozhodol až v marci 2017. Žalovaný nielenže žalobkyni udelil za dva pracovné dní 23.02.2017 a 24.02.2017 absenciu a mzdu jej za tieto dva dni nevyplatil, ale navyše so spätným účinkom rozhodol o znížení jej funkčného platu, čo jednoznačne preukazuje postih žalobkyne zo strany žalovaného z dôvodu, že podala na žalovaného a iného zamestnanca obce Cerová sťažnosti. Bolo porušené právo žalobkyne ustanovené v § 13 ods. 3 Zákonníka práce, a to právo zamestnanca nebyť postihovaný v súvislosti s podaním sťažnosti na iného zamestnanca alebo samotného zamestnávateľa. Žalobkyňa (v čase pred vydaním rozhodnutia o plate zo dňa 02.03.2017) podala na žalovaného a iného zamestnanca sťažnosť, čoho následkom bol nezákonný postih v podobe zníženia funkčného platu zamestnanca a nevyplatenia mzdy v plnej výške.
4. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 10.07.2017 žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017, za ktoré jej bola zo strany žalovaného udelená absencia, a to vo výške 110,60 Eur brutto. Pri výpočte tejto sumy vychádzala z nasledovného výpočtu: funkčný mesačný plat určený v zmysle rozhodnutia o plate z 30.12.2016/počet pracovných dní v mesiaci február 2017 x 2 pracovné dni (23. a 24.02.2016);1106/20 x 2 = 110,60 Eur brutto.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.08.2017, ktorým žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobkyne o účelovosti a protiprávnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdenia žalobkyne sú v značnej miere vykonštruované a nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave. V okamžitom skončení pracovného pomeru je špecifikácia toho, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko v ňom žalovaný uvádza, že hrubé porušenie pracovnej disciplíny spočíva v opustení pracoviska, resp. neospravedlnenej absencii v práci v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017, teda uviedol, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny a súčasne aj konkretizoval dni, ktorých sa absencia v práci týkala, čo je v dostatočnej miere špecifikované a nezameniteľné s iným dôvodom. Žalobkyňou prezentovaná teória o tom, že si zamestnanec sám organizuje účasť na vzdelávacích kurzoch je nesprávna a jedná sa o nepochopenie/ignorovanie oprávnení, ktoré vyplývajú zamestnancovi z jeho podriadenej pozície voči zamestnávateľovi. Je nepochybné, že žalovaný ako nadriadený vysiela zamestnancov na vzdelávacie kurzy (udeľuje povolenie zúčastniť sa školení, prípadne dáva súhlas zamestnancovi) a teda musí mať vedomosť, ktorý zamestnanec sa kedy zúčastní školení. V opačnom prípade sa jedná o svojvoľné rozhodnutie zamestnanca, bez priameho súhlasu zamestnávateľa. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že mal preukázanú vedomosť o tom, že žalovaná sa prihlásila na školenia. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k ňou tvrdeným skutočnostiam. Bez ďalšieho konštatuje, že žalovaný mal vedomosť o tom, že sa žalobkyňa prihlásila na školenie, čo sa snaží preukázať jedným oznámením. Žalovaný však od začiatku zdôrazňoval, že mu nebol doručený žiadny mail, v ktorom ho mala žalobkyňa informovať o prihlásení na školenie. Túto skutočnosť v podstate potvrdzuje aj žalobkyňa, ktorá uvádza, že ju žalovaný v súvislosti so školením nekontaktoval, nemala od neho žiadnu spätnú väzbu, ani jej nebol daný súhlas žalovaného s účasťou na školení. Podľa žalobkyne mala predmetný mail odoslať 14.02.2017. Od 14.02.2017 do 23.02.2017 (7 pracovných dní) bola žalobkyňa niekoľkokrát v osobnom kontakte so žalovaným na pracovisku, avšak ani raz mu neoznámila, že sa prihlásila na školenie, napriek tomu, že na také konanie bola povinná vzhľadom na svoju pozíciu podriadeného pracovníka. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalobkyne, že sa zúčastní školenia, bolo svojvoľné a žiadny jej nadriadený nemal o tomto jej rozhodnutí vedomosť ani jej nedal súhlas, resp. pokyn. Domnelý pokyn žalovaného, resp. súhlas žalovaného s účasťou na školení dôvodí žalobkyňa tým, že od žalovaného neobdržala zákaz, ktorý by sa týkal jej účasti na uvedených školeniach. Uvedené nielenže potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný nemal absolútne žiadnu vedomosť o prihlásení sa žalobkyne na školenie, ale jej nedal a ani nemohol dať súhlas zúčastniť sa predmetných školení. Žalobkyňa sa bez vedomia žalovaného nezdržovala dva dni na určenom pracovisku, teda závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a preto s ňou bol ukončený pracovný pomer. Ak by aj žalovaný pripustil, že žalobkyňa odoslala mail žalovanému, že sa v dňoch 23. a 24.02.2017 prihlásila na školenie, je neprípustné a absolútne nesprávne, aby žalobkyňa oznámenie o účasti na školení zamieňala so súhlasom, resp. povolením žalovaného s účasťou na uvedenom školení. V zmysle zákonníka práce, zamestnávateľ určuje, kedy a ktorý zamestnanec sa zúčastní školenia v rámci prehĺbenia kvalifikácie, udelí súhlas, prípadne dá pokyn zamestnancovi, pričom je vylúčené svojvoľné opustenie pracoviska zamestnancom bez vedomia zamestnávateľa o účasti zamestnanca na školení. Žalobkyňa sa navyše zúčastnila školenia v Bratislave bez toho, aby mala schválenú a podpísanú služobnú cestu. Podľa žalobkyne dôkazom preukazujúcim pripravenosť a účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola výmena zámku na dverách Obecného úradu v Cerovej, čo žalobkyňa zistila dňa 28.02.2017 po príchode k dverám budovy obecného úradu. Tieto skutočnosti sú zavádzajúce a účelové, pričom nijakým spôsobom nesúvisia so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Výmena zámku na dverách obecného úradu bola nevyhnutná, nakoľko pôvodný zámok sa pokazil. Nie je však pravda, že žalobkyni niekto bránil vo vstupe do budovy obecného úradu. Práve naopak, žalobkyňa ešte pred začiatkom pracovnej doby (7,30 hod) bola vo svojej kancelárii a posielala správu žalovanému (mail zo dňa 28.02.2017 o 7,17 hod. bol priložený k žalobe). Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni nikto nebránil vo vstupe do budovy ani vo vstupe do svojej kancelárie napriek tomu, že s ňou bol v zmysle zákonníka práce skončený pracovný pomer dňa 27.02.2017. Pokiaľ ide o zníženie funkčného platu rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.03.2017 s účinnosťou od 01.02.2017, je vylúčené, že by sa jednalo o šikanózny postup, tak ako to konštatuje žalobkyňa. Uvedené zníženie platu zohľadňovalo dvojdňovú neospravedlnenú absenciu na pracovisku a neplnenie si pracovných povinností zo strany žalobkyne, o čom bola žalobkyňa informovaná. Funkčný mesačný plat bol žalobkyni znížený o osobný príplatok z vyššie uvedených dôvodov. Následne žalovaný svoj postup prehodnotil a osobný príplatok za mesiac február 2017 bol žalobkyni doplatený. Dodal, že ak žalobkyňa poukazuje v žalobe na zneužívanie právomocí žalovaného, je to práve žalobkyňa, ktorá koná nad rámec svojich oprávnení, ktoré jej vyplývajú z pozície podriadeného zamestnanca. Žalobkyňa niekoľkokrát konštatovala v žalobe, že nedostala súhlas alebo pokyn zamestnávateľa („nikto jej to nezakázal“), aby sa zúčastnila na školení a tento súhlas/pokyn zamestnávateľa sa snaží nahradiť oznámením o účasti na školení (oboznámenie sa žalovaného s predmetným oznámením je len domnienkou žalobkyne, pričom túto skutočnosť nevie preukázať) a dodatočným predložením prezenčnej listiny zo školenia. Žalobkyňa tak svojvoľne preberá oprávnenia nadriadeného pracovníka a sama si určuje a schvaľuje účasť na školeniach, kurzoch, pracovné cesty, atď. Takéto konanie, ktoré vyústi do neohlásenej absencie na pracovisku v trvaní dvoch dní je zrejmé závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, v dôsledku čoho bol so žalobkyňou v zmysle zákonníka práce okamžite skončený pracovný pomer.
6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05.10.2017. Pokiaľ ide o formulovaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný rozdelil text oznámenia spojkou „a“, čo preukazuje, že v oznámení súčasne uvádza dva dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom prvý dôvod je hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré žalovaný skutkovo nevymedzuje, neuvádza konkrétne konanie či porušenie zo strany žalobkyne, a druhým dôvodom je svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnení absencia bez vedomia žalovaného. Poukázala na význam slova „respektíve“, ako aj na rozdiel medzi svojvoľným opustením pracoviska a absenciou na pracovisku. Žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo konštatuje, že v oznámení je uvedený iba jeden dôvod, a to absencia v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na povinnosť podriadeného zamestnanca plniť pokyny nadriadeného zamestnanca. Žalobkyňa pokyn nadriadeného doručovať dôležité informácie na ním určenú adresu: B..R..R. splnila, preto nie je možné považovať dodržanie pokynu, určeného priamo nadriadeným zamestnancom, za hrubé porušenie jej pracovnej disciplíny. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o povinnosti žalobkyne mať vopred udelený písomný súhlas žalovaného a súčasne schválenú a podpísanú služobnú cestu nepredložil žiaden platný a účinný interný predpis zamestnávateľa (žalovaného), ktorý jednoznačne upravuje povinnosti zamestnancov žalovaného, pre prípad ich účasti na školeniach alebo iných vzdelávacích aktivitách a súčasne nepreukázal, že takýto interný predpis žalovaného by spĺňal aj ďalšiu zákonnú podmienku - že s ním bola žalobkyňa preukázateľne žalovaným oboznámená (tzn. podpisom žalobkyne). Žalobkyňa má za to, že tvrdenie žalovaného o nedoručení e-mailu zo dňa 14.02.2017 na ním určenú emailovú adresu je účelové a žalovaný zároveň nepreukázal nedoručenie tohto mailu napr. správou od poskytovateľa služieb GMAIL. E-mailová adresa bola žalobkyňou zadaná správne. Ani prípadné preukázanie nedoručenia predmetného e-mailu by však žalovaného neoprávňovalo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zástupca starostu sa v čase od 10.01.2017 do 27.02.2017 v budove obecného úradu obce Cerová zdržiaval nepravidelne a výkon funkcie zástupcu starostu začal naplno vykonávať až od 16.06.2017, čo je zrejmé zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva z 08.06.2017, kde sa uvádza, že zástupca oznámil svoje rozhodnutie, že dňom 16.06.2017 začne vykonávať funkciu zastupujúceho starostu na plný úväzok. Poukázala na skutočnosť, že žiadna zo zamestnankýň Obce Cerová, ani samotný zástupca starostu T.. B. Č.N. dňa 23.02.2017 alebo dňa 24.02.2017 žalobkyňu telefonicky nekontaktovali s otázkou týkajúcou sa jej neúčasti na pracovisku v týchto dňoch. V pondelok 27.02.2017, tzn. bezprostredne nasledujúci pracovný deň po pracovných dňoch, v ktorých sa konali školenia, bol zástupca starostu T.. B. Č. hneď ráno prítomný na pracovisku (a to aj napriek tomu, že iné dni sa na pracovisko práve z dôvodu svojho pracovného pomeru dostavoval nepravidelne), a to s vopred pripraveným zámerom ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer, bez toho, aby vzniknutú situáciu riadne preveril a vzhľadom na všetky okolnosti situáciu správne vyhodnotil. Žalovaný bol podľa § 8 ods. 4 zákona o matrikách povinný umožniť žalobkyni (matrikárovi) účasť na odbornom vzdelávaní. Žalovaný svojím konaním žalobkyňu (matrikárku, ktorá má zákonnú povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu na vzdelávaniach organizovaných ministerstvom) za vopred preukázateľne oznámenú účasť na odbornom vzdelávaní nezákonné sankcionoval, okrem ďalších postihov aj okamžitým skončením pracovného pomeru, čím súčasne zapríčinil znefunkčnenie Matričného úradu Cerová. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazuje na to, že z času doručenia e- mailu (7,17 hod.) je zrejmé, že žalobkyňa v čase odoslania e-mailu bola prítomná na pracovisku o 7,17 hod. Tvrdenie o použití pracovného počítača zamestnankyne pre účely napísania e-mailu zo dňa 28.02.2017, doručeného žalovanému na adresu: obeccerova@stonline.sk o 7,17 hod. žalovaný ničím nepreukázal. Pre účely preukázania nepravdivosti tvrdenia žalovaného predkladá žalobkyňa prehlásenie B.. C. B., svojej dcéry, o odoslaní e.mailu zo dňa 28.02.2017, z ktorého je zrejmé, že e- mail doručený na adresu: obeccerova@stonline.sk nebol odoslaný z pracovného počítača žalobkyne, ale zo súkromného počítača dcéry žalobkyne. Pokiaľ ide o zníženie funkčného platu žalobkyne, tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa bola o dôvode zníženia funkčného platu informovaná, je nepravdivé. V dokumentoch vypracovaných žalovaným, ktoré boli dňa 16.03.2017 žalobkyni doručené, nie je uvedený dôvod zníženia jej funkčného platu. List č. Cer-190/2017 z 15.03.2017 označený ako „Zaslanie dokumentov“, neobsahuje vysvetlenie dôvodu zníženia funkčného platu žalobkyne, list obsahuje iba výpočet dokumentov doručených žalobkyni a to: i) Rozhodnutie o plate, ii) výplatný lístok za 2/2017, iii) ročné zúčtovanie preddavkov na daň a iv) potvrdenie o zaplatení dani z príjmov zo závislej činnosti. Zdôvodnenie zníženia funkčného platu žalobkyne o výšku osobného príplatku neobsahuje ani samotné Rozhodnutie o plate z 02.03.2017, vydané so spätnou účinnosťou k dátumu 01.02.2017. Tvrdením, že následne svoj postup prehodnotil a príplatok za mesiac február 2017 bol žalobkyni doplatený, sa žalovaný snaží prezentovať doplatenie osobného príplatku za február 2017, ako svoje dobrovoľné rozhodnutie, bez toho, aby úplne a pravdivo uviedol, že k doplateniu osobného príplatku žalobkyne došlo až na základe inšpekcie práce vykonanej u žalovaného v mesiaci apríl 2017. V liste Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.04.2017, č. IPTT IPTT PPV KON/2017/695/7351, v sa uvádza, že inšpektorát práce nariadil zamestnávateľovi zúčtovať a doplatiť žalobkyni oprávnený rozdiel funkčného platu za mesiac 02/2017 (vrátane doručenia korekcie výplatnej pásky). Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nevenuje žiadnu pozornosť petícii občanov obce Cerová za účelom podpory žalobkyne, ani doterajším pracovným výsledkom žalobkyne, vďaka ktorým boli v obci Cerová zrealizované viaceré projekty. Medzi najnáročnejšie a najvýznamnejšie patria: Veterný park Cerová, Turistická rozhľadňa Rozbehy, Hasičská stanica, Rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci, Výstavba verejného multifunkčného športového ihriska, Rekonštrukcia miestnej komunikácie pod školou, Rekonštrukcia budov Základnej a Materskej školy Cerová, Rekonštrukcia autobusovej zastávky a priľahlého verejného priestranstva v obci Cerová, Rekonštrukcia budovy Obecného úradu, Rekonštrukcia budovy kultúrneho domu. Žalobkyňa tiež spolupracovala na záchrane zrúcaniny hradu Korlátko, a to zabezpečovaním úkonov spojených s čerpaním dotácií z programu Obnov si svoj dom Ministerstva kultúry SR. V 90-tich rokoch výraznou mierou prispela k vybudovaniu skládky komunálneho odpadu, ktorá obci Cerová zabezpečovala značné finančné prostriedky. Žalovaný vo svojom vyjadrení nerozporoval ani odpovede zástupcu starostu T.. B. Č., ktoré v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyne a petičnou akciou odzneli na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 15.03.2017. Poukázala najmä na odpoveď zástupcu starostu T.. B. Č., ktorý vo svojej odpovedi na otázku č. 2 jednoznačne konštatuje, že keby vedel, tak jej umožní zúčastniť sa na školení, pričom takúto vedomosť nepodmieňuje predchádzajúcim písomným súhlasom, ktorým argumentuje vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalobkyňa teda bola za vopred preukázateľne oznámenú účasť na školení, (pričom oznámenie bolo vykonané podľa pokynu zástupcu starostu T.. B. Č. odoslaním na ním určenú adresu:B..R..R.), sankcionovaná súčasne troma postihmi, a to: 1/ okamžitým skončením pracovného pomeru po 28 rokoch práce vykonávanej pre obec Cerová, 2/ nevyplatením mzdy za dva pracovné dni - 23.02.2017 a 24.02.2017 vo výške 110,60 Eur brutto a 3/ zrušením osobného príplatku vo výške 401,- Eur brutto.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.11.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa nevenuje pozornosť podstatným skutočnostiam v prejednávanej veci, účelovo zavádza poukazovaním na nepodstatné skutočnosti a k samotnej prejedávanej veci nepredkladá žiadne relevantné dôkazy preukazujúce neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je dostatočne špecifikovaný dôvod - závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom súčasťou oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru je aj špecifikácia toho, čo považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo/81/2010: „O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade zo Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna, alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce.“ Je zrejmé, že vymedzenie skutkového dôvodu v okamžitom skončení pracovného pomeru je dostatočne špecifikované a to najmä s prihliadnutím na to, že uvedený dôvod nie je zameniteľný s iným. Preto nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so žalobkyňou skončený pracovný pomer. Akékoľvek ďalšie vyjadrenia žalobkyne súvisiace s neurčitosťou dôvodu skončenia pracovného pomeru sú nadbytočné a zavádzajúce. Tvrdenie, že žalovaný mal vedomosť o účasti žalobkyne na školení preukazuje žalobkyňa len jedným emailom, na ktorý ale nedostala žiadnu reakciu (či už súhlas, alebo nesúhlas, pokyn, príkaz, atď.), čo potvrdzuje samotná žalobkyňa. Žalobkyňa bola niekoľkokrát v osobnom kontakte so žalovaným na pracovisku od údajného odoslania e-mailu, avšak ani raz mu neoznámila, že sa prihlásila na školenie, napriek tomu, že na také konanie bola povinná vzhľadom na svoju pozíciu podriadeného pracovníka. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že absencia na pracovisku žalobkyne bola svojvoľná a žiadny jej nadriadený nemal o tomto vedomosť ani jej nedal súhlas, resp. pokyn. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach popiera akýkoľvek princíp subordinácie, čo je neprípustné vzhľadom na jej pozíciu podriadeného pracovníka. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú neustále poukazuje žalobkyňa v žalobe, resp. vo vyjadreniach je poskytnutie e-mailovej adresy žalovaným a následné odoslanie e-mailu o prihlásení sa na školenie. Takého oznámenie (či už doručené alebo nedoručené) sa žalobkyňa snaží zamieňať so súhlasom žalovaného ako svojho nadriadeného. Zámerne poukazuje žalobkyňa len na údajné doručenie mailu, ignorujúc pritom svoje ďalšie povinnosti podriadeného pracovníka. Zdôraznil, že od začiatku poukazoval na to, že nemal vedomosť o tom, že sa žalobkyňa prihlásila na školenie (žalobkyňa túto skutočnosť hodnoverným spôsobom nepreukázala, ani neinformovala osobne žalovaného o prihlásení na školenie, nakoľko ako sama uviedla nebol jej daný žiadny pokyn zo strany žalovaného ani súhlasné stanovisko). Žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný svojim konaním spôsobil nefunkčnosť matričného úradu. Žalovaný však postupoval v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyne v zmysle platných právnych predpisov, preto nemožno hovoriť o škodlivom následku, ktorý by mal spôsobiť. Po skončení pracovného pomeru so žalobkyňou zverejnil žalovaný na dverách Obecného úradu Cerová a na internetovej stránke obce oznam, v ktorom informoval o obmedzenom režime matričného úradu. V súvislosti s petičnou akciou a vereným zasadnutím obecného zastupiteľstva dňa 15.03.2017, na ktorom sa žalovaný vyjadroval k účasti žalobkyne na školení resp. k prehlbovaniu kvalifikácie žalobkyne, žalovaný na verejnom zasadnutí konštatoval, že keby mu o predmetnom školení žalobkyňa dala informáciu, tak by jej umožnil účasť na tomto školení v zmysle platných právnych predpisov. Dodatočné oznámenie o účasti na školení však nie je možné zamieňať s vopred daným súhlasom nadriadeného tak ako to tvrdí žalobkyňa. Prehlbovanie kvalifikácie sa posudzuje ako výkon práce a zamestnávateľa oprávňuje nariadiť zamestnancovi povinnosť účasti na tomto prehlbovaní. Účasť zamestnanca sa v tomto prípade posudzuje ako prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú prislúcha zamestnancovi mzda, akoby bol na svojom pracovisku. Zamestnávateľ sa v záujme rozvoja a v súlade so svojimi potrebami stará o profesijný rozvoj svojich zamestnancov. Je nepochybné, že zamestnávateľ ako nadriadený vysiela zamestnancov na vzdelávacie kurzy (udeľuje povolenie zúčastniť sa školení, prípadne dáva súhlas zamestnancovi) a teda musí mať vedomosť, ktorý zamestnanec sa kedy zúčastní školení. V opačnom prípade sa jedná o svojvoľné rozhodnutie zamestnanca, bez priameho súhlasu zamestnávateľa. Povinnosť plniť pokyny zamestnávateľa, ktorá je jednou zo základných povinností zamestnanca, má svoj korelát v práve zamestnávateľa vydávať pokyny, ktoré je obmedzené obsahovou šírkou dohodnutého druhu práce a miesta výkonu práce a súladom s právnymi predpismi. Právnej povinnosti zamestnanca plniť pokyny svojho zamestnávateľa zodpovedá právo zamestnávateľa určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
8. Právna zástupkyňa žalobkyne sa v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP pridržala podanej žaloby a písomných vyjadrení. Vyjadrenia žalovaného považuje za účelové a zavádzajúce s cieľom zakryť formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj vykonštruovanú neospravedlnenú absenciu v práci v rozhodných dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017. Mala za to, že skončenie pracovného pomeru bolo v absolútnom rozpore s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a pre formálne vady v rozpore § 70 Zákonníka práce a v neposlednom rade pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť v rozpore s ustanovením § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Formálne nedostatky vidí žalobkyňa v tom, že v texte okamžitého skončenia pracovného pomeru sú uvedené dva dôvody, čo svedčí aj gramatickým výkladom a spojkou „a“, ako to vyplýva z textu. Poukázala na neurčitosť a nezrozumiteľnosť jednak vymedzením dvoch dôvodov, bez toho, aby bol prvý bližšie špecifikovaný, pričom druhý dôvod ponúka eventuálne možnosti pri voľbe, či ide o svojvoľné opustenie pracoviska alebo neospravedlnenú absenciu. Ďalej poukázala na uvedený dátum skončenia pracovného pomeru až nasledujúcim dňom, nie okamžite v momente doručenia žalobkyni. Zotrvala na tom, že žalovaný mal preukázanú vedomosť o tom, že zamestnankyňa sa prihlásila na povinné školenia v rámci výkonu svojej práce, čo je zrejmé z e-mailu zo dňa 14.02.2017. Žalobkyňa pri nahlasovaní sa a účasti na týchto školeniach postupovala v súlade so zaužívanou praxou na pracovisku s tým, že zvolila spôsob komunikácie so zástupcom zamestnávateľa, teda zástupcom starostu, ktorý jej on sám určil, a to zasielaním emailových správ na emailovú adresu: B..R..R.. Dňa 27.02.2017, kedy žalobkyňa bola prvý deň v práci po daných školeniach, predložila žalovanému potvrdenia o účasti na školeniach a ukázala mu aj e-mail zo dňa 14.02.2017, kde ho informovala, že sa na tieto školenia prihlásila. Žalovaný jej dňa 27.02.2017 ponúkol ukončenie pracovného pomeru dohodou. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/316/2009, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru môže byť podľa § 68 Zákonníka práce použité len výnimočne, pričom zamestnávateľ pri využitý tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru musí prihliadať na osobu zamestnanca, na ním zastávanú funkciu, mieru jej zavinenia, čas a situáciu, za ktorej došlo k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny, ako aj vznik škody. V zmysle dlhodobej praxe na pracovisku sa vždy žalobkyňa prihlasovala na školenia samostatne, nakoľko bolo jej povinnosťou tieto školenia sledovať a prehlbovať si svoju kvalifikáciu, pričom zamestnávateľa vždy o prihlásení informovala a vopred nikdy neboli potrebné ani osobitné povolenia, ani vypísanie cestovných príkazov. Vždy až po skončení školení sa vypĺňalo tlačivo k vyúčtovaniu cesty. Žalovaný zároveň nepredložil žiadny pracovný poriadok ani žiadny iný interný riadiaci akt obce, z ktorého by vyplýval postup zamestnancov a zamestnávateľa pri účasti na pracovných cestách. Cestovné príkazy neboli k pracovnej ceste žalobkyne vopred vypĺňané a nebol udeľovaný výslovný pokyn na pracovnú cestu a školenie ani pri predchádzajúcom školení, ktoré bolo už za funkčného obdobia zástupcu starostu dňa 08.02.2017, ktoré bolo absolvované v Senici, čo má preukazovať osvedčenie o absolvovaní školenia odborný seminár
- správa registratúry zo dňa 08.02.2017, keď ani k tomuto školeniu nebolo vopred potrebné výslovné zvolenie zástupcu starostu a vopred sa k nemu nevypisoval ani cestovný príkaz. Pokiaľ ide o rozhodnutie o funkčnom plate zo dňa 02.03.2017, tento bol znížený v rozpore so zákonom spätne s účinnosťou od 01.02.2017, pričom funkčný plat nie je možné upravovať spätne, tento úkon je preto neplatný a v rozpore so zákonom. Hlavný kontrolór obce sa tiež vyjadril, že zástupca starostu mal v rozhodnom období popri jeho funkcii v obci aj iné zamestnanie v Bratislave, z čoho vyplýva, že sa nemohol naplno venovať svojej funkcii a byť prítomný na pracovisku tak, ako to bolo potrebné.
9. Právny zástupca žalovaného sa v rámci vyjadrenia sa k prednesu právnej zástupkyne žalobkyne podľa § 181 ods. 1 CSP pridržal svojich písomných vyjadrení. So žalobkyňou bol pracovný pomer skončený dňa 27.02.2017, kedy jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. S tvrdeniami žalobkyne o účelovosti alebo protiprávnosti tohto skončenia nesúhlasil a tvrdenia žalobkyne považuje za v značenej miere vykonštruované. Čo sa týka formy okamžitého skončenia pracovného pomeru, jeho dôvod bol riadne špecifikovaný, bolo ním závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom súčasťou oznámenia bola aj špecifikácia toho, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a súčasne konkretizované aj dni, ktorý sa týkala absencia v práci, a teda takýto dôvod je nezameniteľný aj v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný tvrdí, že žiadny mail nedostal a nemal teda vedomosť o tom, kam sa chystá žalobkyňa, pričom zdôraznil, že žalobkyňa takéto oznámenie prostredníctvom e-mailu nesprávne označuje ako súhlas nadriadeného pracovníka alebo pokyn nadriadeného pracovníka k účasti na školenie. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na zákon o matrikách, podľa ktorého má povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu, takéto prehlbovanie kvalifikácie nemôže byť realizované za súčasného porušovania ustanovení Zákonníka práce. Žalobkyňa si dlhodobo neplnila svoje pracovné povinnosti, načo bola viackrát upozorňovaná žalovaným, pričom na jej prácu si sťažovali aj ostatní zamestnanci. Dlhodobo ignorovala pokyny nadriadených, čo nakoniec vyústilo do dvojdňovej neospravedlnenej absencie. Žalobkyňa neustále ignorovala subordináciu na pracovisku, keď sa snažila zadávať úlohy ostatným zamestnancom. Čo sa týka posudkov predchádzajúcich starostov, tieto nepovažuje za relevantné. Pokiaľ ide o osvedčenie o absolvovaní školenia v Senici, z osvedčenia nevyplýva, že by nebol potrebný predchádzajúci súhlas alebo pokyn nadriadeného pracovníka. Poukázal na to, že žalobkyňa svojím konaním znefunkčnila matričný úrad v dňoch 23.02.2017 a 24.03.2017, nakoľko svoju neprítomnosť nikomu neohlásila a nezabezpečila iného pracovníka, ktorý by ju zastúpil.
10. Právna zástupkyňa žalobkyne doplnila, že v rozhodnom období od 14.02.2017 do 22.02.2017, čo bolo 7 pracovných dní, žalovaný tvrdil, že bol niekoľkokrát v osobnom kontakte so žalobkyňou, žalobkyňa však bola so žalovaným v tomto čase v kontakte len dňa 15.02.2017, a to len pár hodín a bolo to za okolností, kedy prebiehalo sťahovanie miestnosti na obecnom úrade a kedy nebola pracovná príležitosť, aby osobne a opakovane informovala zástupcu starostu o skutočnosti, že o niekoľko dní na to bude účastná na školeniach, nakoľko mala za to, že mu e-mail na adresu, ktorú sám udal a ktorú využíval a z ktorej komunikovali žalobkyňa so žalovaným, bol riadne doručený. O tom, že sa zúčastní školení, vedeli aj ostatní pracovníci obecného úradu. K tvrdeniam o údajnom porušovaní pracovnej disciplíny predložila vykonštruované upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24.02.2017 v čase školenia, kedy zástupca starostu upozornil žalobkyňu na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorá bola vykonštruovaná z dôvodu, že žalobkyňa tak, ako to mala v náplni práce, pri rozdeľovaní pošty na obecnom úrade vytkla žalovanému nedostatky v označovaní jeho funkcie, ako aj nedostatky práce druhej pracovníčky, ohľadne vykonávania prevodov finančných prostriedkov bankovým prevodom. Práve za toto bola upozornená, že neoprávnene údajne zadržiavala pri triedení pošty dokumentáciu, čím znemožnila druhej pracovníčke okamžite vykonať úhrady cez bankový účet, čím sa mala údajne dopustiť žalobkyňa porušovania pracovnej disciplíny. Ďalej poukázala na prepis nahrávky z rozhodného dňa 27.02.2017, kde si žalobkyňa zhotovila nahrávku pri vysvetľovaní situácie o doručení e-mailu zo dňa 14.02.2017, kde sa zástupca starostu výslovne vyjadril, že sa sám rozhodne, s kým chce a s kým nechce robiť a že zistil, že so žalobkyňou robiť nechce a že to hovorí na rovinu. K prípustnosti zvukovej nahrávky odkázala na nález ÚS ČR sp. zn. IIUS1774/14, kde Ústavný súd pripustil pre výrazne slabšiu stranu najmä pracovnoprávneho sporu aj takýto dôkaz napriek zásahu práva na súkromie osoby.
11. Právny zástupca žalovaného doplnil, že žalobkyňa svojimi tvrdeniami potvrdzuje, že jej nebol daný súhlas ani pokyn žalovaného ako nadriadeného a tento pokyn alebo súhlas zamieňa s absenciou výslovného zákazu, čo považuje za neprípustné. Čo sa týka tvrdení žalobkyne, že nebola v osobnom kontakte so žalovaným od 14.02.2017 do 23.02.2017, toto dôrazne žalovaný popiera. Aj ostatní spolupracovníci vedia potvrdiť, že žalovaný bol so žalobkyňou v osobnom kontakte v uvedenom období. Napriek tomu mu neoznámila svoju účasť na školení. K nahrávaniu žalovaného žalobkyňou uviedol, že toto považuje za absolútne neprípustný dôkaz s tým, že sa jedná o závažný zásah do osobnostných práv žalovaného.
12. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že na Obci Cerová pracovala 28 rokov. Práca ju bavila, tešila sa z každého dosiahnutého výsledku, hlavne spolupracovala na čerpaní eurofondov, čo boli vždy veľké akcie pre obec, tak isto na organizovaní spoločenských akcií Problém začal, keď prišiel do funkcie zástupca starostu, ktorý nastúpil do funkcie 10.01.2017. Vtedy už cítila, že s ňou nekoná rovnomerne ako s ostatnými pracovníčkami. Poväčšine sa na pracovisku nezdržiaval, nakoľko mal dva pracovné pomery a na Obci Cerová vykonával svoju činnosť len čiastočne a to tak, že na pracovisku sa zdržiaval po pracovnej dobe. Pracovná doba bola do 15:30 hod. a on sa dostavoval na pracovisko cca 16:30 hod. Výnimkou boli iba stredy, kedy na pracovisko chodil o 13:30 hod. a pracovná doba bola do 16:30 hod. Počas toho obdobia, kedy vykonával funkciu zástupcu starostu, sa s ním stretla cca 2 max. 3 pracovné dni. To, že sa prihlásila na seminár, jej vyplývalo zo zákona o matrikách, že sa musím dovzdelávať. Robila to tak aj po minulé roky. Nikdy jej nebolo bránené, aby sa týchto seminárov zúčastnila. Pri nástupe do funkcie zástupcu starostu ho požiadala, aby jej dal e-mailovú adresu, na ktorú mu bude preposielať obecné služobné maily, lebo prístup k obecným služobným mailom mala na pracovisku len ona. Tak to robila počas celej pôsobnosti od 10.01.2017 do 21.02.2017. Keď sa vrátila zo seminára v pondelok 27.02.2017, už vedela, že sa niečo ide diať, lebo zástupca starostu bol neobvykle na pracovisku, čo sa pred tým nestalo. V registratúrnom poriadku si našla sťažnosť kolegyne a zároveň odpoveď zástupcu starostu na porušenie pracovnej disciplíny. Hneď na začiatku pracovnej doby zavolal žalobkyňu a ďalšie dve kolegyne do jeho kancelária a pýtal sa jej, kde bola v dňoch 23. a 24.02.2017. Odpovedala mu, že bola na seminári v Bratislave, o čom ho informovala na jeho e-mailovú adresu. On však toto poprel, že žiaden e-mail mu nebol doručený, preto mu povedala, že mu e-mail vytlačí z pošty, čo odmietal a povedal, že ho to nezaujíma a že za uvedené dni jej dáva absenciu. Zároveň mu chcela ukázať doklad o absolvovaní týchto seminárov, na čo jej odpovedal, že ho to nezaujíma a za tieto dva dni jej dáva áčko. Navrhol, že sa s ňou chce dohodnúť na okamžitom skončení pracovného pomeru. Povedal, že si má doobeda rozmyslieť či podpíše dohodu alebo sa zariadi inak. Hneď ráno mu povedala, že s dohodou nesúhlasí. On jej povedal, že tiež nechcel funkciu prebrať a keďže ju prebral, tak si bude vyberať, s kým on robiť chce a s kým robiť nechce a s kým robiť nebude. Zaužívaná prax na pracovisku za predchádzajúcich starostov bola, že sa prihlasovali na semináre, ktoré im vyplývali z pracovných povinností a žalobkyňa naozaj považovala za povinnosť dovzdelávať sa v oblasti matriky a ohlasovne, pripravoval sa nový zákon o matrikách. Na uvedenom seminári predkladali svoje pripomienky alebo poznatky z praxe, ktoré by bolo možné navrhnúť do nového zákona. Zároveň si tam ako kolegyne vymieňajú svoje dlhoročné skúsenosti v oblasti matrík. Keby bol zástupca starostu nadstavil nejaké pravidlá, tak by ich určite rešpektovala a nedovolila by si riskovať pár rokov pred dôchodkom, že niekto s ňou ukončí pracovný pomer takýmto spôsobom. Veľmi ťažko to znášala, netýkalo sa to len žalobkyne, ale aj celej jej rodiny a to hlavne aj z dôvodu, že Obec Cerová je malá dedina a to, že dostala okamžité skončenie pracovného pomeru, vyvolalo v dedine rôzne teórie z akého dôvodu bol s ňou ukončený pracovný pomer. Na základe toho prišla za ňou Q. Y., občianka Cerovej, ktorá sa prišla spýtať, či môže za žalobkyňu spisovať petíciu za opätovné prijatie do pracovného pomeru. Žalobkyni táto situácia spôsobila zdravotné problémy a bola práceneschopná.
13. Na položené otázky žalobkyňa odpovedala, že so žalovaným komunikovali mailovou poštou, teda adresou, ktorú jej pri nástupe do funkcie sám dal a tiež si písali na papier, čo sa počas dňa udialo. Na seminár 08.02.2017 sa prihlásila takýmto spôsobom. Cestovný príkaz nemala, lebo išla súkromným autom s kolegyňou a prax bola taká, že cestovné príkazy si na pracovisku vypisovali až po skončení pracovnej cesty, keď si vyúčtovávali cestovné náhrady. Za 28 rokov praxe nebola na žalobkyňu podaná ani jedna jediná sťažnosť. Ohľadom upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny dňa 24.02.2017 uviedla, že kolegyňa podala na ňu dňa 24.02.2017 sťažnosť, že manipulovala a zadržiavala jej doklady. Mali na pracovisku taký zvyk, že žalobkyňa viedla registratúrny poriadok, zapisovala poštu a následne túto poštu prerozdeľovala pracovníkom obce do ich priehradok. Tak isto spravila 21.02. Ráno zapísala poštu, išla poštu, ktorá patrila zástupcovi starostu, položiť na stôl a vždy odtiaľ brala doklady, ktoré boli podpísané a ktoré prerozdeľovala. V tento deň zistila, že na platobnom príkaze na faktúre sa nachádza nesprávne označenie zastupujúci starosta, čo správne malo znieť zástupca starostu a že na platobných príkazoch chýba podpis Schválil, preto na lístoček napísala v dobrom úmysle, že správne znie zástupca starostu a na platobný príkaz sa zástupca starostu podpisuje dvakrát. Za toto dostala upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Zvukovú nahrávku dňa 27.02.2017 vyhotovila vtedy, keď už videla, že naozaj sa deje niečo zlé. Na otázku, ako si vysvetľuje, že na predmetný mail zo dňa 14.02.2017, nedostala žiadnu reakciu, uviedla, že zástupca starostu jej prijatie mailov nepotvrdzoval. Odpísal jej na jeden mail, keď sa jej pokazil monitor pri počítači, a písala mu, či si môže objednať nový, na čo jej obratom odpovedal, že nie a má sa zariadiť inak. Na otázku, prečo telefonicky neoznámila účasť na školení, uviedla, že nepotrebovala mu niečo opakovane oznamovať a sám zástupca starostu vedel, že v tom čase sťahovala sama celú kanceláriu dvoch pracovníčok. Napriek tomu, že vedel, že privezú nábytok, neposkytol jej žiadneho pracovníka, aby jej pomohol, čiže v tom období bola maximálne vyťažená, lebo úrad nezatvorila, ale vybavovala stránky ako sa dalo a to bolo presne v období pred týmto školením. Čiže pri tom návale práce si myslela, že je to vybavené. V čase od 14.02. do 21.02.2017 bola v osobnom kontakte so žalovaným jeden deň. Ani počas toho osobného kontaktu nedostala žiaden súhlas, nenapadlo jej to, bola pracovne vyťažená, ešte sám riešil osobné veci ohľadom svojho rodinného domu a pýtal sa jej, či je schopná mu to pripraviť, čo aj urobila. Po tom, ako zástupca starostu prevzal úrad, zamestnanci nemali žiadne poučenie, ako sa majú prihlasovať na školenia. Na otázku, ako má štatutár zabezpečiť funkciu matričného úradu, keď nevedel o neprítomnosti svojho zamestnanca na pracovisku, odpovedala, že zástupca starostu nemal akým spôsobom zabezpečiť zastupovanie na úrade, lebo v mesiaci január dal výpoveď zástupkyni žalobkyne. Tam iná zastupiteľnosť nie je. Buď je zástupca matrikára alebo matrikár. Z iných obcí sa zastupovať nedá. A tak isto sa týchto seminárov zúčastňovali aj iní matrikári. Uviedla tiež, že trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného.
14. Žalovaný, zastúpený zástupcom starostu obce, neskôr už vo funkcii starosta obce, pri výsluchu uviedol, že úrad prevzal ako zástupca starostu dňa 10.01.2017. Pracoval v Bratislave pre stavebnú spoločnosť. Keď mal prevziať obecný úrad, zamestnávateľ mu vyšiel ústretovo v tomto smere, dohodli sa na nejakom systéme fungovania. Celé to pretrvávalo až do júna 2017, kedy prevzal funkciu ako zástupca starostu natrvalo a s bývalým zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru. Keď prebral úrad, hneď prvý deň spravil so všetkými administratívnymi pracovníčkami, čo boli tri, vrátane žalobkyne, krátku poradu, kde povedal, ako si určité veci predstavuje, informoval ich, že chce vedieť o každom ich kroku, čo budú robiť, kam pôjdu na služobnú cestu. Zamestnankyne boli informované o tomto všetkom, ako si to predstavuje s tým, že keby náhodou niečo bolo, aby neprišlo k nejakej nezrovnalosti, nech mu telefonujú. Nie je pravdou, že by so žalobkyňou zaobchádzal nerovnomerne. So žalobkyňou sa mu však nekomunikovalo dobre. Naozaj nevedel o tom, že mu oznámila účasť na školení. Možno e-mail hodilo do spamu, možno ho nechtiac vymazal. Čo sa týka preposielania e-mailov zo strany žalobkyne, nie je pravda, že mu posielala všetku agendu. Chodila mu asi štvrtina mailov, čo prichádzali na obecný úrad. V ten piatok 24. bol na úrade celý deň od rána. Dokonca dvakrát sa snažil dovolať na súkromný mobil žalobkyne, ktorá mu ho nezdvihla, že kde sa nachádza. Nereagovala celý víkend. Potom v pondelok chcel túto situáciu celú riešiť, cez víkend rozmýšľal, ako postupovať. On sám je kvalifikovaný autorizovaný bezpečnostný technik, požiarny technik, riešil takúto situáciu v minulosti, keď pracovník odišiel bez povolenia na pracovnú cestu a zrovna sa mu stal ťažký zdravotný pracovný úraz a sú s tým strašné opletačky. Preto to považoval ako to hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože svojvoľné opustenie pracoviska je dosť závažné. Žalobkyňa vo veľa veciach prejavovala svojvôľu, či to bol nejaký revanš za to, že v roku 2014 nevyhrala voľby na post starostky. To, že bol nefunkčný matričný úrad nie je celkom pravda, nakoľko matrikárka ďalej zostala iná zamestnankyňa, ktorá mala zložený sľub matrikárky, dostala menovací dekrét ako matrikárka. Z jeho strany to nebolo účelové. Cez víkend si spravil tabuľku pre a proti a proste takto to vyšlo aj vzhľadom na to, že komunikácia bola zlá, mali rozdielne názory, neakceptovala ho ako nadriadeného, čo veľmi pociťoval, ňúrala mu v papieroch a do toho prišla táto absencia, došla mu trpezlivosť. Neriešil, či je niekde na školení, nevedel, že je na školení, proste vedel, že nie je v práci. Až v pondelok sa dozvedel, že bola na školení, ako však povedal, cez víkend si spravil trošku poriadok v hlave a dal si tabuľku pre a proti a takto mu to proste vyšlo, tak sa rozhodol.
15. Na otázku, či po prevzatí úradu poučil zamestnancov, ako majú postupovať pri prihlasovaní na školenia, odpovedal, že hneď v prvý deň, ako prevzal úrad, bola porada, kde informoval, čo bude požadovať a keď treba, nech mu telefonujú s tým, že chce vedieť o každom ich kroku mimo úrad, kam pôjdu, s tým, že si dohodnú nejaký systém, či už cestovných príkazov. Ostatné kolegyne toto začali už v januári používať. Vypísali si cestovný príkaz popredu a ďalej ho buď osobne alebo telefonicky minimálne 2-3 dni popredu upozornili, že idú tam a tam na školenie. Taká bola prax počas jeho pôsobenia. Žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny ústne, keď si našiel neporiadok v papieroch. V rozhodnom období od 10.01.2017 do 27.02.2017 býval na úrade od pondelka do piatku každý deň s tým, že v stredu zvyčajne chodieval v závislosti od premávky o 13:00-13:30 hod. Na úrade býval každý deň zhruba od tej 16:00, 16:30 hod. Druhé kolegyne s ním zvykli zostávať aj do 18:00 - 19:00 hod. V tej dobe viacej komunikoval s ostatnými kolegyňami než so žalobkyňou, nakoľko sa potreboval dostať do ekonomickej problematiky úradu. Na otázku, či nastavil nejaké písomné pravidlá, čo sa týka opustenia pracoviska alebo nahlasovania školenia alebo cestovných príkazov, uviedol, že písomne pravidlá nenastavil. Informoval o tom ústne. Ostatné kolegyne to dodržiavali, žalobkyňa to nedodržiavala. Prácu žalobkyne počas trvania pracovného pomeru za jeho prítomnosti na obecnom úrade hodnotí tak, že prácu si vykonávala spoľahlivo. Má dlhoročné skúsenosti, je to kvalifikovaný pracovník, 28 rokov praxe je 28 rokov praxe. V tomto smere nemal nejaký problém. Síce nastali tam nejaké nezrovnalosti, ohľadom chýb v písaní. Dňa 27.02.2017 sa o ďalšej spolupráci so žalobkyňou vyjadril v takom duchu, že žalobkyni neverí, lebo nepovažuje jej komunikáciu s ním aj ten systém ako opustila to pracovisko, za nejaké šťastné riešenie. Proste jej neverí. Dohodu o skončení pracovného pomeru jej ponúkol. V tých dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017 volal žalobkyni dvakrát, okolo 08:30 a 11:00 hod. Na porade zamestnancov dňa 27.02.2017, keď mu žalobkyňa oznámila, že bola na školení a ukázala mu doklady zo školenia, reagoval tak, že ho to viac-menej nezaujíma, ale už bol v tom smere rozhodnutý, že na základe tej absencie skončí túto spoluprácu. Keď na obecnom zastupiteľstve dňa 15.03.2017 uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru nebola účasť na školeniach, ale niečo celkom úplne iné, myslel tým, že to bola absencia. Ukončenie pracovného pomeru bolo to, že vlastne žalobkyňa nebola dva dni v robote. Nevedel, že bola na školeniach. Na otázku, či vedel, že bola na školení, keď mu to preukázala 27.02.2017 odpovedal, že vedel, ale až potom. To, že bola na školení, dokázala, ale proste tie dva dni bola absencia. Na otázku, či obdržal e-mail žalobkyne zo dňa 14.02.2017, uviedol, že možno ho vymazal, možno skočil do spamu.
16. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 31.08.2018 žalobkyňa zdôvodnila naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti Rozhodnutia o plate z 02.03.2017 nevyhnutnosťou potreby zachovania právnej istoty žalobkyne, ktorá žalovanému dňa 28.02.2017 oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a preto je nevyhnutné, aby pri návrate do zamestnania zostali jej mzdové podmienky zachované tak, ako boli platne určené posledným zákonným Rozhodnutím o plate zo dňa 30.12.2016. Napriek doplateniu sumy 401,- Eur za mesiac február 2017, Rozhodnutie o plate zo dňa 02.03.2017 nebolo žalovaným zrušené. Zrušenie Rozhodnutia o plate z 02.03.2017 (iným spôsobom ako jeho vyhlásením súdom za neplatné), nemá slabšia strana sporu - žalobkyňa, ako zabezpečiť, čo jednoznačne odôvodňuje jej naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetného rozhodnutia súdom. Rozhodnutie o plate z 02.03.2017 bolo vydané so spätnou účinnosťou od 01.02.2017. Je zrejmé, že účinnosť nových mzdových podmienok žalobkyne bola žalovaným nastavená výlučne z dôvodu poškodiť žalobkyňu aj formou krátenia mzdy za mesiac február 2017, a to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa celý mesiac február 2017 riadne odpracovala, bolo vydané v čase, kedy podľa názoru žalovaného už pracovný pomer so žalobkyňou netrval, bolo žalobkyni doručené až 16.03.2017 (tzn. v termíne výplaty mzdy za mesiac február 2017) spolu s poštovou poukážkou a výplatným lístkom za mesiac február 2017. Vydaním Rozhodnutia o plate z 02.03.2017 došlo zo strany žalovaného k porušeniu základnej zásady pracovno-právnych vzťahov zakotvenej v čl. 3 Zákonníka práce, a to k porušeniu práva zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu a súčasne k nedodržaniu základnej povinnosti zamestnávateľa - poskytnúť zamestnancovi mzdu v plnej výške. Vydaním tohto rozhodnutia došlo k zníženiu funkčného platu žalobkyne zo sumy 1.106,- Eur na 705,- Eur, teda na tabuľkové minimum, napriek skutočnosti, že za 28 rokov odpracovaných u žalovaného zamestnávateľa nebola na žalobkyňu podaná žiadna sťažnosť. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnuté, aby Rozhodnutie o plate zo dňa 02.03.2017 bolo súdom vyhlásené za neplatné a žalobkyňa sa v prípade úspechu v spore vrátila do platne určených mzdových podmienok podľa Rozhodnutia o plate z 30.12.2016. Vo vyjadrení zároveň uviedla, že výpoveď žalovaného na pojednávaní považuje za účelovo pripravenú tým, že uvádzal nepravdivé tvrdenia. Na prvej porade nebola riešená problematika účasti na školeniach a služobných cestách, pracovníčky neboli upozornené, aby výlučne telefonicky alebo osobne nahlasovali účasť na školeniach, prípadne inej služobnej ceste, tak ako sa žalovaný snaží svojou výpoveďou prezentovať. Žalovaný uviedol, že dňa 24.02.2017 dvakrát telefonoval žalobkyni, pričom svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom (napr. výpisom hovorov vyžiadaných od mobilného operátora).
17. Na pojednávaní dňa 01.10.2018 žalobkyňa predložila doplnenie v časti týkajúcej sa náhrady mzdy. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 16.11.2018 žalobkyňa upresnila náhradu mzdy a vyjadrila sa k možnému zmieru sporových strán. Na pojednávaní dňa 03.12.2018 sa právni zástupcovia strán sporu a žalobkyňa vyjadrovali k požadovanej náhrade mzdy žalobkyne. Podaním doručeným v elektronickej autorizovanej podobe dňa 13.12.2018 žalobkyňa vyčíslila svoje príjmy od 28.02.2018. Podaním doručeným v elektronickej autorizovanej podobe dňa 08.02.2019 sa žalovaný vyjadril k náhrade mzdy.
18. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2002, opis pracovnej náplne zamestnanca, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017, email žalobkyne zo dňa 14.02.2017, potvrdenie o absolvovaní vzdelávania zo dňa 23.02.2017 s prezenčnou listinou, potvrdenie o absolvovaní vzdelávania zo dňa 24.02.2017 s prezenčnou listinou, informáciu z webovej stránky, čestné prehlásenie zo dňa 07.03.2017, vyjadrenie zo dňa 07.03.2017, záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 27.02.2017, oznámenie o ďalšom zamestnávaní zo dňa 28.02.2017, petíciu, nahrávku zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, rozhodnutie o plate zo dňa 02.03.2017, rozhodnutie o plate zo dňa 30.12.2016, výplatný lístok za október 2016, za november 2016, za december 2016, za február 2017, poštový poukaz, sťažnosť na bossing a na nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancom zo dňa 27.02.2017, sťažnosť na zamestnanca zo dňa 27.02.2017, podacie lístky, sťažnosť na opakovaný bossing zo dňa 28.02.2017, sťažnosť na postup pracovníka zo dňa 28.02.2017, pracovnú ponuku na webovom sídle obce Cerová, ďalšiu e-mailovú komunikáciu zasielanú žalobkyňou žalovanému, zápisnicu zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 08.06.2017, sťažnosť zo dňa 03.03.2017, oznamy týkajúce sa nefunkčnosti Matričného úradu Cerová, odpoveď na sťažnosť zo dňa 28.08.2017 podanej elektronicky dňa 04.04.2017, oznam o autobusovom spojení, prehlásenie B.. C. B. zo dňa 24.09.2017, video záznam o výmene zámku od dverí budovy obecného úradu Cerová vyhotovený dňa 28.02.2017, zaslanie dokumentov z 15.03.2017, list Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 26.04.2017, č. IPTT IPTT PPV KON/2017/695/7351, prehlásenie k spôsobu a výsledku vybavenia petície, fotografie zrealizovaných projektov v obci Cerová, odpoveď na žiadosť o prešetrenie postupu zo dňa 26.06.2017, pracovný posudok bez uvedenia dátumu, pracovný posudok zo dňa 09.05.2017, Osvedčenie o absolvovaní školenia zo dňa 08.02.2017, odpoveď na sťažnosť zo dňa 05.04.2017, prepis nahrávky na CD nosiči, prepis nahrávky písomne, upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 24.02.2017, sťažnosť zo dňa 23.02.2016, doklad o komunikácii e-mailom a písomne, sťažnosť na bossing zo dňa 27.02.2017, Rozhodnutie Úradu na Ochranu osobných údajov zo dňa 12.10.2017, Sťažnosť na postup zamestnávateľa zo dňa 03.03.2017, evidenciu sťažností a petícií, správu o kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra za rok 2017, Správu hlavného kontrolóra, Noviny pre Cerovú, lekársku správu zo dňa 06.03.2017, pracovnú zmluvu zo dňa 30.04.2018, lekárske potvrdenie zo dňa 10.02.2018, potvrdenie o nemocenských dávkach zo dňa 14.02.2018, výpis z účtu, potvrdenie o príjme zo dňa 11.12.2018, pracovnú zmluvu zo dňa 31.01.2019, potvrdenie o príjme zo dňa 04.02.2019.
19. Žalovaný predložil dôkazy, a to doplatenie osobného príplatku zo dňa 26.04.2017, výplatný lístok za apríl 2017, poštový poukaz, potvrdenie o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa 12.10.2018, potvrdenie o výške príjmov zo závislej činnosti zo dňa 03.12.2018.
20. Súd sa oboznámil so žalobou, doplnením žaloby, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobkyne a výsluchom žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
21. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 01.04.2002 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.04.2002, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala prácu podľa opisu pracovných činností uvedených v pracovnej náplni zamestnanca, medzi ktoré patrila aj agenda matriky. Pracovná zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, a to na dobu neurčitú.
22. Podľa Rozhodnutia o plate zo dňa 30.12.2016 bol s účinnosťou od 01.01.2017 určený žalobkyni funkčný mesačný plat vo výške 1.106,- Eur, pozostávajúci z tarifného platu vo výške 613,- Eur, 15 % 92,- Eur (tarifný plat celkom 705,- Eur) a osobného príplatku 65,5 % z plat. triedy 8, stupňa 12 vo výške 401,- Eur.
23. V e-maile odoslanom dňa 14.02.2017 z emailovej adresy obeccerova@stonline.sk na adresu B..R..R., ktorého predmetom bola Pozvánka na OS Matriky a Hlásenie pobytu, žalovaná oznámila, že sa prihlásila na tieto dva semináre. V e-maile bola preposlaná správa o pozvánkach na 2 odborné semináre v termínoch konania 23.02.2017 (Aplikácia ustanovení súvisiacich s matričnou agendou) a 24.02.2017 (Hlásenie pobytu a súvisiace ustanovenia občianskeho zákonníka), miesto konania CUZ stredisko Inštitút pre verejnú správu, Bratislava, ul. M. Schneidera-Trnavského 1/a.
24. Z Potvrdenia o absolvovaní vzdelávania zo dňa 23.02.2017 súd zistil, že žalobkyňa absolvovala odborný seminár Aplikácia ustanovení súvisiacich s matričnou agendou dňa 23.02.2017.
25. Podľa prezenčnej listiny z odborného seminára Aplikácia ustanovení súvisiacich s matričnou agendou konaného dňa 23.02.2017 v Bratislave sa za Obec Cerová zúčastnila žalobkyňa.
26. Z Potvrdenia o absolvovaní vzdelávania zo dňa 24.02.2017 súd zistil, že žalobkyňa absolvovala odborný seminár Hlásenie pobytu a súvisiace ustanovenia občianskeho zákonníka dňa 24.02.2017.
27. Podľa prezenčnej listiny z odborného seminára Hlásenie pobytu a súvisiace ustanovenia občianskeho zákonníka konaného dňa 24.02.2017 v Bratislave sa za Obec Cerová zúčastnila žalobkyňa.
28. Dňa 27.02.2017 žalobkyňa doručila žalovanému sťažnosť zamestnankyňu žalovaného.
29. Listom zo dňa 27.02.2017 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný žalobkyni oznámil, že v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s ňou končí pracovný pomer. Deň skončenia pracovného pomeru je 28.02.2017. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru je hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca a svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnená absencia v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia svojho zamestnávateľa. Oznámenie žalovaná prevzala dňa 27.02.2017.
30. Listom zo dňa 28.02.2017, doručeným žalovanému dňa 28.02.2017, žalobkyňa žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené dňa 27.02.2017, považuje za nezákonné a neplatné. Zároveň v súlade s ustanovením § 79 Zákonníka práce oznámila žalovanému, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.
31. Z Výplatného lístka za mesiac február 2017 vyplýva, že žalobkyni bola udelená absencia v rozsahu 15 hodín.
32. Podľa Rozhodnutia o plate zo dňa 02.03.2017 bol s účinnosťou od 01.02.2017 určený žalobkyni funkčný mesačný plat vo výške 705,- Eur, pozostávajúci z tarifného platu vo výške 613,- Eur, 15 % 92,- Eur (tarifný plat celkom 705,- Eur).
33. Podľa Interného dokladu zo dňa 26.04.2017 bol žalobkyni doplatený osobný príplatok v sume 401,- Eur.
34. Z odpovede Inšpektorátu práce Trnava sp. zn. IPTT IPTT PPV KON/2017/695/7351 zo dňa 26.04.2017 súd zistil, že Inšpektorát práce nariadil žalovanému zúčtovať a doplatiť žalobkyni rozdiel funkčného platu za mesiac 02/2017 (vrátane doručenia korekcie výplatnej pásky).
35. Zo Zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva konaného dňa 08.06.2017 vyplýva, že zástupca starostu oznámil poslanom svoje rozhodnutie, že dňom 16.06.2017 začne vykonávať funkciu zastupujúceho starostu na plný úväzok.
36. Podľa pracovného posudku zo dňa 09.05.2017 vydaného žalovaným žalobkyňa nastúpila do zamestnania dňa 13.03.1989. Pracovala ako samostatná odborná referentka a matrikárka obce. Na výkon svojej práce mala požadované schopnosti a odborné vedomosti. K svojej práci sa snažila pristupovať profesionálne a dosahovať požadované a uspokojivé pracovné výsledky.
37. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
38. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
39. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.
40. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.
41. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
42. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
43. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
44. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
45. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
46. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.
48. Nakoľko predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, o určenie neplatnosti rozhodnutia žalovaného o plate, ako aj o priznanie náhrady mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017 a náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, súd mal za to, že v záujme hospodárnosti konania je dôvodné rozhodnúť najskôr o prvých troch uplatnených nárokoch žalobkyne, keď predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda že sú tu dôvody na vydanie čiastočného rozsudku, keďže tieto uplatnené procesné nároky sa v priebehu konania po vykonanom dokazovaní stali pre súd nespornými.
49. Po vykonanom dokazovaní v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobkyni zo strany žalovaného dňa 27.02.2017, dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
50. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa ako zamestnankyňa pracovala u žalovaného ako samostatná odborná referentka a matrikárka obce, na dobu neurčitú, keď dňa 27.02.2017 bolo žalobkyni zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a svojvoľného opustenia pracoviska, resp. neospravedlnenej absencii v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia svojho zamestnávateľa. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagovala žalobkyňa listom zo dňa 28.02.2017, ktorým žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za nezákonné a neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.
51. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobkyni žalovaným na pracovisku dňa 27.02.2017. Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 21.04.2017, čiže v zákonnej, dvojmesačnej lehote. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru síce uviedol, že deň skončenia pracovného pomeru je 28.02.2017, avšak účinky prejavu vôle okamžite skončiť pracovný pomer nastávajú dňom doručenia žalobkyni, t. j. 27.02.2017 a iný časový údaj uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru nemá zákonné účinky.
52. Po vyhodnotení vyššie uvedeného súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení § 68 ods. 1 a 2 a § 70 Zákonníka práce, teda či predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne podmienky platnosti v tom zmysle, či žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú formu tohto jednostranného právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a či ho v ustanovenej lehote doručil žalobkyni ako zamestnankyni, t. j. v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
53. Žalobkyňa namietala, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani formálne náležitosti vyžadované ustanovením § 70 Zákonníka práce, keď dôvodila, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uvádza dva dôvody, ktorými sú hrubé porušenie pracovnej disciplíny bez vymedzenia konkrétneho konania či porušenia a druhým dôvodom je svojvoľné opustenie pracoviska, resp. absencia na pracovisku, pričom takto neurčité vymedzenie ponúka eventuálne možnosti. K tejto námietke žalobkyne týkajúcej sa určitosti vymedzenia dôvodu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru súd uvádza, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol podľa názoru súdu uvedený dostatočne určito tak, že nie je možné ho zameniť s iným dôvodom. Argumentácii žalobkyne zaoberajúcej sa prílišným formalizmom a výkladom slovných spojení so slovíčkami „a“ a „resp.“, súd nepripisoval právnu relevanciu. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne a nezameniteľne vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru malo byť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré žalovaný považoval svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnenú absenciu v práci, v presne určených dňoch 23.02.2017. a 24.02.2017, a to bez vedomia žalovaného. Iný výklad predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nepripúšťa, je teda zrozumiteľné a určité. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod na tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka, a teda je dôvodom skončenia pracovného pomeru (R 4/2002). Na riadne vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vždy potrebné, aby obsahovalo údaje o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo kedy tento dôvod vznikol, ak je aj bez týchto údajov nepochybné, prečo bol so zamestnancom skončený pracovný pomer (21 Cdo 2374/2000). Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený (5 Cdo 74/2008).
54. Sporom dotknuté okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bolo urobené písomne a je v ňom uvedený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň bolo žalobkyni doručené v zákonnej lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Súd preto ďalej skúmal, či označený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavoval závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
55. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, len ak existuje dôvod predpokladaný niektorým z dvoch taxatívne uvedených dôvodov v ustanovení § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný ako zamestnávateľ mienil okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď svojvoľne opustila pracovisko, resp. mala neospravedlnenú absenciu v práci v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017 bez vedomia žalovaného.
56. Pojem pracovná disciplína nie je v Zákonníku práce presne definovaná. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru, lebo je základnou a neodlučnou súčasťou riadenia spoločenských pracovnoprávnych vzťahov. Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.01.2004, sp. zn. 3 Cdo 63/2003).
57. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa svojím konaním porušila pracovnú disciplínu a intenzita prípadného porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje, podlieha posúdeniu súdom a závisí od okolností konkrétneho prípadu. V zmysle súdnej praxe iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru ak táto bola prijatá.
58. Žalobkyňa v konaní produkovala množstvo skutkových tvrdení (ku ktorým aj predkladala dôkazy), ktoré nie všetky súviseli s podstatou predmetu sporu (ako napr. výmena zámku na dverách obecného úradu, čas dôjdenia inej zamestnankyne do práce 28.02.2017, či žalovaný telefonoval žalobkyni počas seminára, vedomosť žalovaného o sťahovaní nábytku, sťažnosti na bossing a nerovnaké zaobchádzanie, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a iné), preto sa súd v ďalšom zaoberal tými, ktoré sú relevantné pre podstatu sporu, právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu. S poukazom na uvedené súd zároveň vyhodnocoval len tie dôkazy, ktoré považoval v danej veci za zásadné a právne významné.
59. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa sa v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017 zúčastnila odborných seminárov a že na účasť na nich nemala výslovný súhlas žalovaného, rovnako ani vopred vypísaný a žalovaným podpísaný cestovný príkaz. Podstatou sporu bolo vyriešenie otázky, či žalobkyňa opustila pracovisko svojvoľne, resp. či jej účasť na seminároch mohla založiť dôvod na neospravedlnenú absenciu, ďalej vedomosť žalovaného o tom, že sa žalobkyňa prihlásila na školenie a či mu bol doručený predmetný mail, ktorým mu žalobkyňa oznamovala, že sa na predmetné semináre prihlásila. Sporné tiež bolo, či žalovaný na prvej pracovnej porade uložil zamestnancom, ako postupovať pri nahlasovaní sa na školenia a či konanie žalobkyne predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny.
60. Žalobkyňa hájila svoje konanie (t. j. že sa zúčastnila predmetných seminárov) v rámci procesného útoku tým, že dňa 14.02.2017 zaslala žalovanému e-mail o tom, že sa prihlásila na predmetné semináre konané v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017, že sám žalovaný jej dal ústny pokyn, aby mu poštu posielala na ním oznámenú e-mailovú adresu, že do termínu seminárov neobdržala písomný ani ústny zákaz zúčastniť sa na uvedených seminároch a že konala v súlade so zaužívanou praxou na pracovisku.
61. Žalovaný v priebehu konania na svoju obranu dôvodil tým, že predmetný e-mail žalobkyne zo dňa 14.02.2017, ktorým ho mala informovať o prihlásení sa na seminár, mu nebol doručený, a o tom, že sa prihlásila na seminár nevedel. Zároveň mal za to, že rozhodnutie žalobkyne, že sa zúčastní seminára, bolo svojvoľné, žalobkyňa si oznámenie o účasti na seminári zamieňala so súhlasom žalovaného a že nerešpektovala princíp subordinácie na pracovisku.
62. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc zo závažnosti jeho následkov pre zamestnanca, preto v praxi by sa k nemu malo pristupovať len vo výnimočných prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry českých súdov je možné konštatovať, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (5 Cdo 74/2008).
63. Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým spôsobom, môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod. (21 Cdo 1252/2002).
64. Po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu vo vyššie naznačenom kontexte súd po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že konanie žalobkyne za danej skutkovej situácie nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v intenciách ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na základe čoho súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zamestnávateľa zo dňa 27.02.2017 ako neplatné.
65. Pristúpenie žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v tomto prípade súd vyhodnotil ako jednoznačne neprimeranú sankciu. Je nespochybniteľné, že zamestnanec je povinný dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa a z pracovnej zmluvy. Žalobkyňa podľa názoru súdu priorizovala ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách, v súlade s ktorým žalobkyňa ako matrikár je povinná prehlbovať si kvalifikáciu systematickým odborným vzdelávaním organizovaným ministerstvom a žalovaný ako obec je povinný umožniť matrikárovi zúčastniť sa na odbornom vzdelávaní, pred ustanoveniami iných zákonov (Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách). Tak súd, ako ani žalovaný, nespochybňuje uvedené ustanovenie zákona o matrikách. Na druhej strane však ani aplikácia predmetného ustanovenia zákona o matrikách nemôže byť v rozpore s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti pracovnoprávnych vzťahov, ale musia sa dopĺňať. Zamestnanec je podľa ustanovenia § 81 písm. a) Zákonníka práce povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, podľa písm. b) Zákonníka práce povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Zamestnávateľ sa podľa ustanovenia § 153 Zákonníka práce stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že zamestnanec nerozhoduje o tom, či uskutoční pracovnú cestu, ale na pracovnú cestu musí byť vyslaný zamestnávateľom. Je teda zrejmé, že aj za účelom účasti zamestnanca na školení môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že ak žalovaný žalobkyňu nevyslal na pracovnú cestu za účelom jej účasti na seminári, čo bolo v konaní nesporné, žalobkyňa objektívne konala v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami uloženými zákonom. Nemožno prisvedčiť obrane žalobkyne, že žalovaný písomne neurčil podmienky postupu a účasti na pracovných cestách, nakoľko tieto vyplývajú priamo zo zákona.
66. Na druhej strane však nemožno nebrať do úvahy ani skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že dlhoročná prax na pracovisku bola taká, že cestovné príkazy sa vypisovali až po skončení pracovnej cesty, keď si zamestnanci vyúčtovávali cestovné náhrady. Žalovaný síce vypovedal, že na porade zamestnancov informoval, že chce vopred vedieť o ich pracovných cestách, že iné zamestnankyne to dodržiavali, len žalobkyňa nie. Súd však výpoveď žalovaného vyhodnotil sčasti ako účelovú a tomuto tvrdeniu neuveril. Súdu sa zdalo uveriteľné skôr tvrdenie žalovanej o tom, aká bola zaužívaná prax na pracovisku. Žalobkyňa žalovaného informovala o tom, že sa prihlásila na semináre oznámením na e-mailovú adresu určenú žalovaným a preto predpokladala konkludentný súhlas žalovaného (ako určité legitímne očakávanie), a žalovaný jej zároveň nesporne výslovný zákaz zúčastniť sa na seminári nedal. Rovnako tak súd neuveril ani tvrdeniu žalovaného, že e-mail zo dňa 14.02.2017 mu doručený nebol a o účasti žalobkyne na seminári nevedel. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za irelevantnú obranu žalovaného, že žalobkyňa v čase medzi zaslaním mailu a účasťou na seminároch si pri osobnom stretnutí nevyžiadala súhlas, alebo ho telefonicky nekontaktovala. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že aj dňa 08.02.2017 bola na pracovnej ceste bez vopred daného cestovného príkazu. Žalovaný mohol už vtedy využiť možnosť upozorniť žalobkyňu na nesprávnosť tohto jej konania, preto žalobkyňa sa legitímne domnievala, že tak môže robiť aj naďalej. Keďže v konaní vyšlo najavo, že vzťah žalobkyne a žalovaného mal určité nezrovnalosti, vzťahy s ďalšími zamestnancami boli narušené, možno sa domnievať, že žalovaný využil predmetné konanie žalobkyne (že si nevyžiadala priamo a vopred súhlas) účelovo s cieľom okamžite skončiť so žalobkyňou pracovný pomer a takýto výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu nebol v súlade s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce, napriek tomu, že samotná zaužívaná prax na pracovisku nebola v súlade so zákonom. Žalovaný mal totiž aj iné, miernejšie možnosti sankcionovania žalobkyne, než krajnú možnosť okamžite s ňou skončiť pracovný pomer. Účelovosť skončenia pracovného pomeru takýmto razantným spôsobom je zjavná aj zo samotných vyjadrení žalovaného, ktorý pred súdom na jednej strane uviedol, že žalobkyňa si svoju prácu vykonávala spoľahlivo, má dlhoročné skúsenosti a za 28 rokov praxe je kvalifikovaný pracovník (pričom aj podľa pracovného posudku, ktorý jej dal, mala požadované schopnosti a odborné vedomosti), a na strane druhej uviedol, že ich komunikácia bola zlá, mali rozdielne názory a neakceptovala ho ako nadriadeného. Preto si podľa vlastného tvrdenia urobil cez víkend (po daných seminároch) tabuľku pre a proti, došla mu trpezlivosť a takto mu to vyšlo ako sa rozhodol. Účelovosť skončenia pracovného pomeru potvrdil žalovaný aj ďalším svojím vyjadrením pred súdom, podľa ktorého nemal záujem, aby mu nasledujúci pracovný deň, t. j. 27.02.2017 žalobkyňa ukázala doklady zo školenia, povedal, že ho nezaujíma, či bola alebo nebola na školení a bol rozhodnutý na základe absencie skončiť pracovný pomer. Tiež povedal, že žalobkyňa preukázala, že bola na seminári, ale za tie dva dni jej i tak dal absenciu. Žalobkyňa označila za kľúčový dôkaz nahrávku zo dňa 27.02.2017, ktorá má preukázať účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd navrhovaný dôkaz ako nadbytočný a nehospodárny nevykonal, nakoľko účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru mal preukázanú aj inak. Súd nevykonal dokazovanie ani nahrávkou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, nakoľko aj tento dôkaz považoval za nadbytočný a nehospodárny, pričom žalovaný zároveň nijako nerozporoval tvrdenia žalobkyne v žalobe, v ktorých citovala otázky kladené žalovanému na zasadnutí obecného zastupiteľstva a odpovede žalovaného. Preto súd považoval za nesporné, že žalovaný na tomto zasadnutí povedal, že keby o tom vedel, žalobkyni by umožnil, aby sa zúčastnila školenia a že dôvodom rozviazania pracovného pomeru nebolo, že sa zúčastnila školenia, ale niečo úplne iné, pričom pri výpovedi následne uviedol, že tým dôvodom bola absencia.
67. Ohľadom rozdielnych tvrdení strán sporu týkajúcich sa postupu pri pracovných cestách a prihlasovania sa na semináre súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne navrhnutej žalobkyňou (bývalej zamestnankyne žalovaného), ani výsluchom svedkýň navrhnutých žalovaným (zostávajúce zamestnankyne žalovaného), z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti, nakoľko výsluch svedkov k týmto okolnostiam súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie. Bez ohľadu na to, či na pracovisku existovala zaužívaná prax uvádzaná žalobkyňou, alebo či žalovaný skutočne dal zamestnancom nové ústne pokyny, neznamená to, že predmetné konanie žalobkyne (účasť na seminári bez pokynu, resp. výslovného súhlasu žalovaného a bez cestovného príkazu) možno bez ďalšieho hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu by bolo nespravodlivé, aby za konanie žalobkyne žalovaný aplikoval okamžité skončenie pracovného pomeru bez ohľadu na špecifiká situácie, za akých zamestnanec konal tak, ako konal. Súd v žiadnom prípade nebagatelizuje povinnosti uložené žalobkyni právnymi predpismi, keď ako už bolo uvedené, žalobkyňa objektívne konala v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami uloženými zákonom, keď v podstate svojvoľne sa nedostavila na pracovisko, ale šla na seminár do Bratislavy, avšak zo strany žalobkyne nedošlo týmto k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2924/2012 jeden deň neospravedlnenej absencie nie je takým závažným porušením pracovnej disciplíny, vzhľadom na pracovnú náplň a funkciu žalobcu, ktorá by mala za následok výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.
68. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnená absencia v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia zamestnávateľa. Súd poukazuje na to, že ak je uvedené, že sa tak stalo „bez vedomia zamestnávateľa“, takto vymedzený dôvod (ktorý nemožno dodatočne meniť) sa na základe vykonaného dokazovania javí byť ako nepravdivý. Žalobkyňa predloženým e-mailom odoslaným dňa 14.02.2017 na e-mailovú adresu oznámenú žalovaným na komunikáciu s ním (keďže sa na pracovisku zdržiaval zväčša po úradných hodinách vzhľadom na výkon jeho iného zamestnania) preukázala, že žalovanému oznámila, že sa prihlásila na predmetné semináre. Tvrdeniu žalovaného, že tento e-mail mu nebol doručený a tak o účasti žalobkyne na seminári nevedel, že mu e-mail hodilo do spamu, možno ho nechtiac vymazal, súd neuveril. Ak teda žalovaný odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru tým, že konanie žalobkyne bolo bez jeho vedomia, takto formulovaný dôvod nebol daný, pretože žalobkyňa vopred oznámila žalovanému svoju účasť na predných seminároch.
69. Zosumarizujúc vyššie zmienené má súd za to, že žalobkyňa svojím konaním neporušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom, keď jej konanie spočívalo v tom, že sa v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017 zúčastnila odborných seminárov, ktoré je zároveň povinná absolvovať z dôvodu výkonu svojej pracovnej činnosti, pričom k tejto účasti nemala vopred udelený výslovný súhlas žalovaného. Žalobkyňa však žalovaného preukázateľne informovala, že sa na tieto semináre prihlásila, a preto súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný o tom mal vedomosť. Zároveň žalovaný uviedol, že keby vedel, umožnil by jej zúčastniť sa školeniach. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017 absolvovala odborné vzdelávanie pre výkon svojej práce u žalovaného, preto jej konanie nemožno s ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu sankcionovať absenciou a následne okamžitým skončením pracovného pomeru. Vzhľadom na osobu žalobkyne ako zamestnankyne (ktorá bola nesporne kvalitným zamestnancom s dlhoročnou praxou, neboli na ňu žiadne sťažnosti a významnou mierou sa podieľala na zveľadení obce viacerými projektami), na situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru jej nedbanlivostného zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, vzhľadom na úmysel žalobkyne, ktorým bolo absolvovať odborné vzdelávanie, ako aj na skutočnosť, že žalovaného nechcela poškodiť ani sa vyhýbať plneniu pracovných povinností či venovať sa namiesto práce súkromným záležitostiam a žalovanému reálne škoda nevznikla, žalovaný konal voči žalobkyni príliš tvrdo, pričom zákon mu ponúka iné možné spôsoby, akým mohol reagovať na konanie žalobkyne a vôbec na vzniknutú situáciu. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného datované dňa 27.02.2017 ako neplatné.
70. Vzhľadom na to, že žalovaný so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer okamžite a žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, jej pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával (§ 79 ods. 1 Zákonníka práce).
71. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa zároveň domáhala, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú. Žaloba požadujúca určenie takejto právnej skutočnosti totiž nevyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Vychádzajúc z vyššie citovaného znenia ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak súd určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, aby ho naďalej zamestnával, o trvaní pracovného pomeru netreba rozhodovať, pretože pracovný pomer trvá automaticky zo zákona. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa listom zo dňa 28.02.2017 oznámila žalovanému, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Keďže súd vo výroku I. rozsudku zároveň určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, platí, že zo zákona pracovný pomer žalobkyne trvá bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať, a to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd by nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo nie, rozhodoval iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa by bol naliehavý právny záujem na určení ďalšieho trvania pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného. Keďže takýto návrh zo strany žalovaného vznesený nebol, žalobkyňa nemohla mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V danom prípade by teda išlo o nadbytočný výrok. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer trvá, zamietol.
72. Žalobkyňa sa žalobou v ďalšej časti domáhala určenia, že rozhodnutie žalovaného o plate z 02.03.2017 je neplatné, pričom súd aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. V tejto časti žaloby žalobkyňa dôvodila potrebou zachovania právnej istoty, aby pri prípadnom návrate do zamestnania zostali jej mzdové podmienky zachované tak, ako boli platne určené Rozhodnutím o plate zo dňa 30.12.2016. Keďže Rozhodnutie o plate zo dňa 02.03.2017 nebolo žalovaným zrušené, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetného rozhodnutia súdom. Podľa Rozhodnutia o plate zo dňa 30.12.2016, žalobkyňa mala funkčný mesačný plat vo výške 1.106,- Eur, pozostávajúci z tarifného platu vo výške 705,- Eur a osobného príplatku vo výške 401,- Eur. Dňa 02.03.2017, t. j. po tom, čo žalovaný so žalobkyňou ukončil pracovný pomer, vydal Rozhodnutie o plate, podľa ktorého žalobkyni určil s účinnosťou od 01.02.2017, t. j. spätne, funkčný mesačný plat vo výške 705,- Eur, z čoho vyplýva, že žalobkyni odobral osobný príplatok vo výške 401,- Eur. V konaní bolo preukázané, že inšpektorát práce nariadil žalovanému doplatiť žalobkyni rozdiel funkčného platu za mesiac február 2017 a že žalovaný osobný príplatok vo výške 401,- Eur žalobkyni skutočne vyplatil. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že na požadovanom určení - neplatnosti Rozhodnutia o plate zo dňa 02.03.2017, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem. Je evidentné, že žalovaný mal snahu krátiť žalobkyni plat za mesiac február odobratím osobného príplatku so spätnou účinnosťou. Takéto konanie žalovaného nebolo v súlade so zákonom, preto žalovaný osobný príplatok žalobkyni dodatočne doplatil. Argumentácia žalobkyne založená na tom, že v prípade návratu do práce sa chce vrátiť do pôvodných mzdových podmienok, však nemá oporu v zákone, vzhľadom na skutočnosť, že osobný príplatok povahu tzv. nenárokovateľnej súčasti mzdy. Osobný príplatok totiž predstavuje zložku mzdy, na ktorú vzniká nárok až na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní, čím je vyjadrená predovšetkým stimulačná a motivačná funkcia mzdy spočívajúca v spojení určitej formy mzdy s pracovným výkonom zamestnanca. Pre nenárokovateľnú zložku mzdy je charakteristická jej fakultatívna povaha, ktorú táto zložka stráca až rozhodnutím zamestnávateľa o jej priznaní zamestnancovi. V uvedenom prípade má také rozhodnutie zamestnávateľa konštitutívny účinok. Či zamestnávateľ uvedené rozhodnutie prijme alebo neprijme a aký bude mať prípadné rozhodnutie obsah, záleží v prípade fakultatívnej zložky mzdy výlučne na úvahe zamestnávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 31/2009 zo dňa 27.5.2010). Osobný príplatok patrí medzi nenárokovateľné zložky mzdy, a je plne závislý od vôle zamestnávateľa, pričom tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania pomeru. Osobný príplatok je teda pohyblivou zložkou mzdy a jeho priznanie alebo nepriznanie, je na úvahe zamestnávateľa. Ak by sa aj žalobkyňa vrátila do práce k žalovanému, neznamená to, že má automaticky nárok na pôvodné mzdové podmienky zahŕňajúce aj akýkoľvek osobný príplatok. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti určenia, že Rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatené, zamietol.
73. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd žalobe v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 vo výroku I. rozsudku vyhovel, v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol a v časti o určenie, že rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatné, žalobu vo výroku III. ako nedôvodnú zamietol. Po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku bude predmetom konania rozhodovanie o nároku žalobkyne na náhradu mzdy, a to náhradu mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017 a náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
74 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. V súlade s citovaným ustanovením bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, nakoľko až po rozhodnutí o všetkých uplatnených nárokoch žalobkyne bude možné podľa § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.