Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-11-2018.pdf
PDF · 78.87 KB
Case nature
Subarea
39Ek/11/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: W. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/11/2018 zo dňa 12. novembra 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom súdneho exekútora, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 02, sp. zn.: XXX/XX/XX, vydaný dňa XX. XX. XXXX (ďalej len ako „exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica, vydal dňa 20. 02. 2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
2. Povinný v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie. Odôvodnil ho tým, že podľa jeho názoru, je pohľadávka voči oprávnenému vyrovnaná. Pohľadávka mala byť splatná už v októbri 2016 a do omeškania sa dostal len pri úhrade poslednej splátky dňa 07. 11. 2016. Trval na tom, že oprávnený ho oklamal a zaviedol, nakoľko zmluva, ktorú s oprávneným podpísal je absolútne neplatná, pretože oprávnený použil pri jej uzatváraní lesť a klamstvo, vo svoj prospech. Rovnako je neplatná aj rozhodcovská zmluva, ktorá bola povinným podpísaná len kvôli podpísaniu zmluvy o úvere, ako takej. Na základe toho, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať a teda aj exekučný titul je neplatný a nemôže byť na jeho základe vykonávaná exekúcia.
3. Právny zástupca oprávneného so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na to, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúca povinnosť musia byť najprv určené rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15. 04. 2015 ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014-56 zo dňa 01. 12. 2015. Ďalej dal exekučnému súdu do pozornosti, že povinný úver riadne nesplácal a dostal sa do omeškania už so splátkou č. 5 splatnou dňa 05. 09. 2015, ktorá bola zaplatená až 12. 10. 2015. V dôsledku toho sa pohľadávka povinného, podľa čl. 12 ods. 12.3 b) Zmluvy o revolvingovom úvere stala splatnou v celosti. Platby povinného, v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený zohľadnil, avšak povinný opomenul skutočnosť, že v dôsledku omeškania, oprávnenému vznikol aj nárok na zmluvné sankcie za omeškanie. Preto záväzok povinného nespočíva len v povinnosti uhradiť istinu úveru. Vzhľadom na uvedené, povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 39Ek/11/2018 zo dňa 12. novembra 2018 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v celom rozsahu zamieta. Výrokovou vetou II. rozhodol, že povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 95,70 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
5. Zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že: „Súd preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenia oprávneného zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa XX. XX. XXXX. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom ho oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide medzi zmluvnými stranami o dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedených dôvod súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, podľa bodu 7, čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 zmluvy, a zabezpečovala právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný súd. Exekučný súd ďalej uvádza, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade vydaného rozsudku rozhodcovského súdu (NS SR 3M Cdo 11/2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, kde bola povinnému uložená povinnosť, nahradiť oprávnenému istinu vo výške X XXX,XX eura spolu s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) a trovami konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške XXX,XX eura, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil.“ Pri svojom rozhodovaní, vyšší súdny úradník, poukázal na znenia ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) až d), ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a § 13a ods. 2, § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť, v ktorej zotrval na svojom stanovisku z návrhu na zastavenie exekúcie.
7. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
8. Súd k veci udáva nasledovné:
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
14. Záverom sudca zdôrazňuje, že sa v danom prípade nejedná o rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ale na podklade obchodnozáväzkového vzťahu (ZMLUVA O REVOLVINGOVOM ÚVERE č. XXXXXX - XXXXX uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, dňa XX. XX. XXXX, pričom peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti), a teda nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 300/2018-54 zo dňa 05. septembra 2018: ,,Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V tých ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) ,,vigilantibus iura scripta sunt“ (,,práva patria bdelým“ alebo ,,nech si každý stráži svoje práva“ alebo ,,zákony sú spísané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali zmysel.“
15. Pri aplikácii vyššie uvedených všeobecných zásad na daný prípad, sudca považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že exekúcia vedená oprávneným proti povinnému sa týka peňažného nároku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter a opiera sa o exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný (povinný) sa v rámci rozhodcovského konania v podstate nijako nebránil, existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy, ale ani právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť nenamietal a nevyužil ani možnosť žaloby na príslušnom súde, ktorou by sa mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.