Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Cb-34-2019.pdf
PDF · 91.79 KB
No categories available
39Cb/34/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Braclet, a.s., so sídlom Italská 2561/47, 120 00 Praha 2 - Vinohrady, Česká republika, IČO: 27 823 717, právne zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému: LeikTec a.s., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 44 536 445 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 15.02.2019 v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 15.02.2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania
- s hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalovaného;
- s nehnuteľnými vecami vo vlastníctve žalovaného;
- s finančnými prostriedkami žalovaného v hotovosti a na bankovom účte IBAN: SK 4111 0000 0000 2624 1848 04 vedenom v Tatra banke, a.s. alebo iných bankových účtoch žalovaného;
- s akciami, dlhopismi alebo inými cennými papiermi vo vlastníctve žalovaného;
- s obchodnými podielmi žalovaného alebo inými majetkovými účasťami žalovaného v právnických osobách;
- s majetkovými hodnotami, majetkovými právami a právami majetkovej povahy žalovaného, a súčasne uloží žalovanému povinnosť zdržať sa zriadenia práva tretej osoby k
- hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného;
- nehnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného;
- s finančným prostriedkom žalovaného v hotovosti a na bankovom účte IBAN: SK 4111 0000 0000 2624 1848 04 vedenom v Tatra banke, a.s. alebo na iných bankových účtoch žalovaného;
- akciám, dlhopisom alebo inými cenným papierom vo vlastníctve žalovaného;
- obchodným podielom žalovaného alebo inými majetkovým účastiam žalovaného v právnických osobách;
- majetkovým hodnotám, majetkovým právam a právam majetkovej povahy žalovaného.
2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol nasledovné tvrdenia: Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 18.01.2018 Rámcovú zmluvu na dodávku tovarov a služieb (ďalej ako „zmluva“ alebo „rámcová zmluva“). Na základe zmluvy žalovaný vystavil objednávku na poskytnutie služieb žalobcom v období mesiacov august, september a október 2018 a následne objednávku na poskytnutie služieb v období mesiacov november a december 2018. Žalobca žalovanému na základe uvedenej objednávky v období mesiaca október 2018 riadne poskytol objednané služby a ich cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 180100073 zo dňa 09.11.2018 splatnou dňa 09.12.2018. Žalobca žalovanému na základe uvedenej objednávky v období mesiaca november 2018 riadne poskytol objednané služby a ich cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 180100078 splatnou dňa 09.01.2019. Žalovaný k dnešnému dňu neuplatnil voči žalobcovi žiadnu reklamáciu vád poskytnutých služieb. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu súm vyúčtovaných faktúrami č. 80100073 a č. 180100078, žalovaný však napriek uvedenému k dnešnému dňu dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný v nadväznosti na výzvu žalobcu na uhradenie dlžných súm žalobcovi oznámil, že nevie určiť časový okamih úhrady uvedených pohľadávok žalobcovi a súčasne žalobcovi oznámil napriek ich dlhodobej spolupráci, že žalovaný chce predčasne ukončiť ich spoluprácu, pričom uvedené podľa názoru žalobcu nasvedčuje úmysel žalovaného neuspokojiť uvedené pohľadávky žalobcu. Konanie žalovaného naviac podľa žalobcu nasvedčuje, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, pretože žalovaný sa napríklad zbavil obchodného podielu v spoločnosti DOTBERRY s.r.o. (predtým Anext CZ s.r.o.), so sídlom Mlýnská 3142/8, Moravská Ostrava, 702 00 Ostrava, Česká republika, IČO: 242 61 122, ktorý previedol na Gabrielu Sedmidubskú a Gabriela Sedmidubská následne predmetný obchodný podiel previedla na spoločnosť Bliss Tec s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 865 153 (spoločníkmi sú Gabriela Sedmidubská a Jozef Chamraz). V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na skutočnosť, že Gabriela Sedmidubská bola v minulosti členom dozornej rady žalovaného a jej pôsobenie v žalovanom trvá aj v súčasnosti. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že Jozef Chamraz bol v minulosti predsedom predstavenstva žalovaného a aktuálne je akcionárom žalovaného. Uvedené podľa názoru žalobcu jednoznačne nasvedčuje snahu žalovaného, zbavovať sa svojho majetku prevodom na iné personálne spriaznené osoby, teda účelové konanie žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávok veriteľa žalovaného, teda aj pohľadávok žalobcu.
3. Žalobca mal za to, že z vyššie uvedených skutočností je jednoznačné, že žalobca má voči žalovanému pohľadávky na uhradenie ceny za objednané a riadne poskytnuté služby, pričom objednanie a poskytnutie služieb sa uskutočnilo na základe uzavretej zmluvy. Uvedené podľa žalobcu osvedčuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu zachovania aktuálneho majetkového stavu žalovaného vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, nasvedčujúce snahu žalovaného zmariť uspokojenie pohľadávok žalobcu v budúcnosti v dôsledku zbavovania sa majetku žalovaným. Uvedené považoval žalobca za oprávnený a postačujúci dôvod na nariadenie neodkladaného opatrenia žiadaného žalobcom, pretože bez jeho nariadenia hrozí reálne zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu v budúcnosti. Žalobca žiadal súd o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s majetkom, respektíve povinnosti zdržať sa zriadenia práv tretej osoby k majetku žalovaného, čím sa podľa žalobcu zabezpečí zachovanie aktuálneho majetkového stavu žalovaného a predíde sa pokračovaniu zjavnej snahy žalovaného o zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu voči žalovaného, uplatnených v konaní vo veci samej. Uvedené podľa žalobcu preukazuje, že nariadením neodkladného opatrenia bude právu žalobcu voči žalovanému na úhradu ceny za poskytnuté služby poskytnutá ochrana, ktorej sa žalobca domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi neodkladným opatrením a predmetom konania vo veci samej je teda jednoznačne preukázaný priamy vzťah. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenie žiadal o uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s majetkom žalovaného respektíve povinnosti zdržať sa zriadenia práva tretej osoby k majetku žalovaného. Žalobca mal za to, že nebude vytvorený nenávratný stav, pretože po zániku či zrušení neodkladného opatrenia bude žalovaný opätovne oprávnený nakladať s jeho majetkom v rovnakom rozsahu ako pred nariadením neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom nedôjde podľa žalobcu k obmedzeniu žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pretože žalovaný môže naďalej vykonávať svoju činnosť, a nariadené neodkladné opatrenie bude žalovanému brániť iba v účelovom zbavovaní sa majetku či zaťažovaní jeho majetku právom tretej osoby a tým predchádzať zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcu na uhradenie ceny za poskytnuté služby. Žalobca ďalej zdôraznil, že podľa jeho názoru účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím nariadením. Pre dosiahnutie účelu sledovaného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné najmä zachovanie majetkového stavu žalovaného v časti finančných prostriedkov v hotovosti, respektíve na bankových účtoch žalovaného, pretože na základe verejne dostupných informácií sa žalobca domnieva, že uvedená zložka majetku žalovaného predstavuje zásadnú zložku majetku žalovaného a uspokojenie pohľadávok žalobcu nebude možné z iných zložiek majetku žalovaného. K finančným prostriedkom v hotovosti, respektíve na bankových účtoch žalovaného však nie je možné zriadiť záložné právo a z uvedeného dôvodu účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Žalobou vo veci samej doručenou súdu dňa 15.02.2019 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 136.580,00 EUR s príslušenstvom, titulom nezaplatenia odmeny za poskytnuté služby.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v platnom znení (CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Vzhľadom na špecifickosť inštitútu neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Žalobca, ktorý znáša dôkazné bremeno, musí osvedčiť existenciu práva, ohrozenie alebo porušenia práva a súčasne preukázať potrebu ochrany práva neodkladným opatrením a nutnosť neodkladnej úpravy. Neodkladné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosť, či v dôsledku jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, prípadne k vzniku neprimeranej ujmy na strane žalovaného.
15. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery strán, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov.
17. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd teda poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
18. Pre účely rozhodnutia o návrhoch žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom žalobcu a s obsahom k nemu predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Účelom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť ohrozeniu budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní žalobou vo veci samej.
20. Žalobca videl ohrozenie budúcej exekúcie v tom, že žalovaný žalobcovi odmenu za poskytnuté služby za mesiac október a november v celkovej výške 136.580,00 EUR nezaplatil v lehote splatnosti, vyjadril sa, že chce so žalobcom predčasne ukončiť vzájomnú spoluprácu a zároveň sa zbavuje svojho majetku, keď previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti DOTBERRY s.r.o. na spriaznenú osobu.
21. Súd v prvom rade skúmal, či bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov, ktoré sú k nemu priložené nesporne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k plneniu, čo žalobca osvedčoval faktúrami spolu na sumu 136.580,00 EUR vystavenými za dodané služby ako aj výkazmi pracovnej činnosti zamestnancov žalobcu. Na základe uvedeného mal súd na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenú existenciu nároku, ktorému mala byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.
22. Podľa názoru súdu však žalobca v danom prípade neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil také dôkazy, z ktorých by vyplývalo úmyselné a účelové znižovanie majetku žalovaného na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Žalobca pri odôvodňovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám jeho majetku vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo úplne znemožnená. Súd mal za to, že žalobca v návrhu nijakým spôsobom neosvedčil, že prevodom obchodného podielu v spoločnosti DOTBERRY s.r.o. na tretiu osobu došlo k zníženiu majetku žalovaného za účelom sťažiť alebo úplne znemožniť prípadnú budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Súd poukazuje na to, že pri prevode vlastníckeho práva k obchodnému podielu dochádza k transformácii majetku, avšak automaticky nemusí dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka. Žalobca súdu nijakým spôsobom neosvedčil, že prevodom obchodného podielu žalovaného došlo k zníženiu majetku žalovaného, resp., že tento nebol uskutočnený za primeranú majetkovú protihodnotu. Súd zároveň poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi osvedčením hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia a obavou žalobcu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku prevodom na iné personálne spriaznené osoby. Prevod obchodného podielu v spoločnosti DOTBERRY s.r.o. na personálne spriaznenú osobu bez ďalšieho rozhodne neosvedčuje snahu žalovaného účelovo sa zbavovať celého svojho majetku s cieľom zmariť uspokojenie žalobcu ako svojho veriteľa. Podľa názoru súdu žalobca musí osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi samotného žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza ku kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám majetku žalovaného. Predaj obchodného podielu žalovaného za relevantnú kúpnu cenu nemožno podľa názoru súdu považovať za takýto úkon a iné úkony žalovaného, z ktorých by bol zrejmý úmysel žalovaného ukrátiť žalobcu a ohroziť budúcu možnú exekúciu nemal súd v konaní osvedčené.
23. Súd ďalej poukazuje na to, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda len také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné zistiť dispozíciu žalovaného s jeho majetkom, ktorá by viedla k negatívnym zmenám v majetkových pomeroch žalovaného, a teda by ohrozovala prípadnú budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu.
24. Súd rovnako dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia tak ako je žalobcom navrhované by predstavovalo neprimeraný zásah do práv dotknutej strany, teda žalovaného. Súd konštatuje, že uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s majetkom žalovaného, tak ako je špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by de facto znamenalo, že by žalobca vôbec nemohol nakladať so všetkým svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, finančnými prostriedkami na účtoch v banke ako ani s inými majetkovými právami, čo súd považoval za absolútne neprimerané tak vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky žalobcu ako aj vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca neosvedčil ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie svojej uplatnenej pohľadávky. Navrhované neodkladné oparenie by tak neprimeraným spôsobom zasahovalo do majetkovej sféry žalovaného a bolo by, vzhľadom na vzájomné práva a povinnosti strán nevyvážené.
25. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená ako ani primeranosť zásahu do práv dotknutej strany. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v predmetnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a žalobcovi vznikla v zmysle § 255 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a m) CSP podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doučenia, dvojmo na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).