Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-177-2011.pdf
PDF · 123.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/177/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanej: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/XX, E., zomrelej XX.XX.XXXX, právne zastúpenej: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., IČO: 36 492 086, Masarykova 13, Prešov, v konaní o zaplatenie 2.970,49 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.970,49 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 27.07.2011 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.970,49 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe uplatnenia si nároku na náhradu škodu poškodeným Z. A. z poistnej udalosti č. 9511818307 dňa 15.06.2007 bolo poškodenému poskytnuté plnenie vo výške 8.487,12 Eur z poistnej zmluvy č. 6528435309 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla evidenčné číslo: TV 016AZ. V zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a to v lehote 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky a do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Túto povinnosť žalovaná nesplnila. Žalobca si uplatnil v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) a g) voči žalovanej náhradu poistného plnenia vo výške 2.970,49 Eur, ktorá predstavuje 35 % z poskytnutého plnenia. V priebehu konania na dôvode podľa písm. f) netrval. Žalovaná bola vyzývaná na zaplatenie výzvou zo dňa 28.08.2008 a zo dňa 13.05.2011, avšak bezvýsledne.
2. Súd vo veci vydal v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz pod č.k. 15Ro/241/2011-20 zo dňa 19.08.2011, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor. V podanom odpore žalovaná poukázala na to, že o dopravnej nehode sa dozvedela od svojej vnučky Q. ktorá s jej súhlasom motorové vozidlo používala. Pri tejto nehode bola vnučka ťažko zranená, podrobnosti sa dozvedela až neskôr. Priebeh nehody tak, ako ho ona opísala, nezodpovedal opisu nehody poškodeným. Podľa nej nehodu zavinil poškodený a spôsobil jej ťažké zranenia na zdraví i na jej majetku, t.j. motorovom vozidle. Doposiaľ jej nikto škodu nezaplatil. Uviedla, že s výsledkami šetrenia nehody OR PZ ODI v E. aj s rozhodnutím bola oboznámená. Takisto uviedla, že žiadali obnovu konania, ktoré bolo právoplatne ukončené. Zároveň predložila rozsudok Krajského súdu v C. 6S/76/2009, ktorý zrušil vyššie uvedené rozhodnutie OR PZ ODI v E., pretože považoval dôvody obnovy konania za opodstatnené a návrh na obnovu bol podaný včas. Pokiaľ ide o dôvody, že nenahlásila včas poistnú udalosť uviedla, že o nej nevedela, pretože vnučka Alena Šuľová bola ťažko zranená, ale poškodený nahlásil dopravnú nehodu
vrátane čísla jej zákonnej poistky a poisťovňu, takže žalobca mal všetky údaje včas. Okrem toho otec Q. Z., B. K. bol osobne nahlásiť poistnú udalosť s tým, že Q. je poškodená a že osobné motorové vozidlo, ktorého je ona vlastníčkou, je poškodené. Za tým účelom sa vykonala aj obhliadka jej motorového vozidla a to dňa 29.06.2007. V takom prípade už nahlásiť dopravnú nehodu poisťovni z dôvodu, že spôsobila škodu nie je potrebné. Uviedla, že nie je schopná túto sumu zaplatiť, pretože má nízky dôchodok, ktorý spolu so sociálnou výpomocou nedosahuje ani 200 Eur, má vysoké výdavky s nákupom liekov, vitamínov, potravín a vypomáhajú jej príbuzní.
3. Súd vo veci vyhlásil dňa 10.01.2013 rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.970,49 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 27.07.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
4. Proti predmetnému rozsudku podala odvolanie žalovaná.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 30.01.2015, č. k. 6Co/138/2013-243 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:
9. Z uplatnenia nároku na náhradu škody vyplýva, že poškodený Vladimír Sabol si uplatnil nárok na náhradu škody za poškodené vozidlo Audi A6, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 22.06.2007. Ako vinník dopravnej nehody (poistený) bol uvedený: Q. bytom W. XX, E.. 10. Z oznámenia o škodovej udalosti poisteným vyplýva, že žalovaná písomne ohlásila podaním zo dňa 28.09.2007 škodovú udalosť, ktorá sa stala 15.06.2007 okolo 19.20 hod.. Vodičom vozidla v čase nehody bola Q. držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bola Q. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 08.10.2007.
11. Z písomného podania OR PZ ODI v E. zo dňa 09.07.2008 súd zistil, že v rozhodnutí o priestupku zo dňa 14.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.06.2008 bola uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku Q. Z., bytom A., U. XX/XX. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu Q. ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť. Podľa protokolu o nehode v cestnej premávke došlo k poškodeniu na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda 120, evidenčné číslo: TV XXXAZ a na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A6, evidenčné číslo C 07396.
12. Z pripojeného priestupkového spisu OR PZ E. ODI vyplýva, že rozhodnutím o priestupku č. ORP- P-59/DI-2008-I zo dňa 14.05.2008 bola Q. Z. uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa §22 ods.1 písm. l) zák. č. 372/1990 Zb.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.06.2008.
13. Krajský súd v C. rozsudkom, č. k. 6S/76/2009-49 zo dňa 20.05.2010 zrušil rozhodnutie KR PZ KDI č. KRP-34-8/DI-1-2009 zo dňa 24.04.2009 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa súd oboznámil aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/200/2010 zo dňa 04.08.2011, ktorým súd zmenil rozsudok Krajského súdu v C. 6S/76/2009 zo dňa 20.05.2010 tak, že žalobu zamietol. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011.
14. Z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že poškodenému Z. A. bolo oznámené, že dňa 26.08.2008 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej mu bol predložený výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie vo výške 8.487,12 Eur malo byť vyplatené na základe predložených dokladov na účet poškodeného.
15. Výzvou zo dňa 28.08.2008 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 2.970,49 Eur do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej doručená dňa 05.09.2008, čo vyplynulo z kópie poštovej doručenky. Následne výzvou zo dňa 13.05.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 2.970,49 Eur do 10 dní od doručenia danej výzvy. Výzva žalovanej doručená nebola, táto bola uložená dňa 18.05.2011 na poštovom úrade.
16. Súd sa oboznámil s výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 31.12.2005 do 07.11.2011, s operáciami na účte, s poistnou zmluvou za poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
17. Podľa poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2005 medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že ako poistník/platiteľ bola uvedená Q. K., bytom Z. XXXX/XX, E.. Zmluva bola uzatvorená so začiatkom poistenia dňa 31.12.2005 a na neurčito.
18. Právna zástupkyňa žalovanej uviedol, že poistná udalosť bola hlásená žalobcovi synom žalovanej a to p. B. ktorý je zároveň otcom p. Q. Z.. Dôkazom toho, že poistná udalosť bola hlásená je to, že dňa 29.06.2007 sa uskutočnila obhliadka motorového vozidla žalovanej, o čom bol súdu predložený zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla. Z daného zápisu vyplýva, že za žalovanú konal p. K., teda syn žalovanej. Pán K. nemal písomný doklad o hlásení poistnej udalosti, nakoľko keď bol v poisťovni, zamestnankyňa poisťovne mu povedala, že už bola hlásená dopravná nehoda, teda poistná udalosť a v danom oznámení poškodeného sú uvedené všetky údaje potrebné pre likvidáciu škody, nakoľko aj poškodený p. A., aj p. Z., resp. p. K. mali tú istú poisťovňu. Otec p. Z., teda syn žalovanej hlásil poistnú udalosť v 15-dňovej lehote. Z uvedeného dôvodu, dôvod ako porušenie povinnosti nenahlásiť poistnú udalosť v lehote 15 dní, žalovaná neuznáva. Zároveň uviedla, že podľa popisu poškodenia osobného motorového vozidla spochybňuje likvidáciu poistnej udalosti ako totálnu škodu.
19. Z písomného vyjadrenia žalobcu súd zistil, že poškodený p. Sabol nahlásil poistnú udalosť dňa 18.06.2007 telefonicky na telefónne číslo žalobcu, pričom požiadal o obhliadku motorového vozidla. Žalobca disponuje zvukovým záznamom hlásenia poistnej udalosti poškodeným p. A.. Dňa 22.06.2007 sa uskutočnila obhliadka predmetného motorového vozidla. Následne požiadal o doobhliadku, ktorá sa uskutočnila 06.07.2007. Žalovaná nahlásila poistnú udalosť písomne až podaním zo dňa 28.09.2007, ktoré bolo doručené 08.10.2007. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že tvrdenie hlásenia poistnej udalosti p. K. považuje za účelové z dôvodu, že ak by p. K. poistnú udalosť nahlásil 29.06.2007 poprípade skôr, nemala by žalovaná dôvod nahlásiť ju opätovne dňa 28.09.2007. K tvrdeniam, že p. K. nebol vydaný doklad o hlásení z dôvodu, že v poisťovni mu zamestnankyňa povedala, že už hlásená poistná udalosť bola, žalobca uviedol, že vyjadrenie považuje za účelové, nakoľko zamestnanci žalobcu sú odborne kvalifikovaní a v každom prípade k hláseniu poistnej udalosti sú povinní predložiť písomnú predtlač oznámenia škodovej udalosti poisteným. Poukázal na to, že obhliadka poškodeného motorového vozidla nie je závislá od nahlásenia poistnej udalosti poisteným vzhľadom na to, že v záujme urýchlenia likvidácie poistnej udalosti, sa obhliadkou zisťuje škoda na vozidle, vykonáva sa aj v prípade, že poistený nenahlásil poistnú udalosť. Následne je poistený kontaktovaný zo strany poisťovne na vyjadrenie sa k škodovej udalosti.
20. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.05.2012 súd zistil, že obhliadka motorového vozidla zn. Škoda 120L, evidenčné číslo: TV XXXAZ bola vykonaná na základe telefonického hlásenia p. B. K. zo dňa 27.06.2007. Ten pracovníkovi žalobcu v telefonickom rozhovore pri nahlasovaní škody uviedol, že bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda 120L pri dopravnej nehode dňa 15.06.2007, ako vlastníka motorového vozidla uviedol p. Q. K.. Náhradu škody si uplatňoval zo zákonného poistenia škodcu p. Z.. Ďalej uviedol, že nehodu šetrí polícia, ale nie je ešte rozhodnuté o vinníkovi. Vzhľadom na to, že neexistuje písomná objednávka obhliadky, obhliadka bola vykonaná na základe telefonického oznámenia objednávky. Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že vinníkom dopravnej nehody zo dňa 15.06.2007 je vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L, evidenčné číslo: TV XXXAZ Q. Z., čo vyplýva z rozhodnutia o priestupku zo dňa 14.05.2008 vydaného OR PZ, ODI E. nebolo žalovanej poskytnuté poistné plnenie zo zákonného poistenia škodcu, nakoľko žalovaná by si mohla nárokovať zaplatenie škody len v prípade, že by mala so žalobcom uzavretú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla. Poistná udalosť č. 9511105630 bola teda uzavretá ako bezpredmetná. Žalovaná nie je poškodeným z poistnej udalosti, ale vinníkom dopravnej nehody a teda nemá nárok na plnenie z povinného zmluvného poistenia s odkazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z..
21. Poškodený p. Z. A. nahlásil škodovú udalosť zo dňa 15.06.2007, dňa 18.06.2007 telefonicky na telefónne číslo žalobcu, pričom požiadal o obhliadku svojho motorového vozidla. Na základe uvedeného bola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla p. A. Dňa 04.07.2007 bola vykonaná doobhliadka motorového vozidla poškodeného zn. Audi A6. Nárok na náhradu škody si uplatnil p. A. osobne dňa 20.06.2007 z povinného zmluvného poistenia škodcu p. Q. K.. Poukázal na to, že bolo povinnosťou žalovanej ako poisteného oznámiť žalobcovi ako svojmu zákonnému poisťovateľovi, že došlo k škodovej udalosti pre prípad, že by bolo potrebné plniť z jeho zákonného poistenia. Žalovaná tak urobila písomne až 28.09.2007, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od vzniku škodovej udalosti. Skutočnosť, že tretia osoba ohlásila telefonicky, že došlo k dopravnej nehode dňa 15.06.2007 a že bola spôsobená škoda na motorovom vozidle p. Q. K. ako poškodenej, nezbavuje žalovanú oznámiť škodovú udalosť, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla inému a na ktorú by sa v prípade zodpovednosti poisteného vzťahovalo poistenie zodpovednosti. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa domnievala, že za škodu nezodpovedá.
22. Právny zástupcu žalovanej vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na časovú chronológiu jednotlivých úkonov poškodeného a žalovanej a na to, že v predmetnej veci nešlo o právo na plnenie z poistenia, teda žalobca odvodzuje svoj nárok voči žalovanej od výšky plnenia poškodenému, ktorému uspokojil jeho nárok na náhradu škody. Žalovaná je toho názoru, že o výške škody a o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel z oznámenia polície z 15.07.2008. V zmysle §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie 2.970,49 Eur ako nároku odvodeného od nároku na náhradu škody uplynula už v rámci objektívnej 3-ročnej lehoty počítanej odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. dňa 15.06.2010. Ak teda 6alobca uplatňuje sankciu za porušenie zákonom uloženej povinnosti, ide o vnútorný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, sankčné dôsledky sa potom musia riešiť v tomto vzťahu bez ohľadu na vznik škody poškodenému. V takom prípade je dôležitou právnou skutočnosťou pri posudzovaní premlčania, kedy sa o porušení povinnosti stanovených zákonom žalobca dozvedel, kedy mohol právo na sankciu vykonať po prvý raz. Oznámením poistnej udalosti žalovanou dňa 28.09.2007 s uvedením čísla poistnej zmluvy účastníkov nehody i dátumu poistnej udalosti žalobca nadobudol vedomosť, že žalovaná porušila svoje povinnosti stanovené jej zákonom č. 381/2001 Z.z. a v tom čase už vedel aj výšku škody, ktorá vznikla poškodenému, pretože v záujme likvidácie poistnej udalosti ihneď obhliadkou poškodeného osobného motorového vozidla zistil výšku škody. Je nesporné, že v čase nahlásenia poistnej udalosti už bola vykonaná obhliadka tak žalovanej ako aj poškodeného Z.. Žalobca mohol počnúc dňom 29.09.2007 uplatniť proti žalovanej sankciu za porušenie povinnosti stanovených zákonom súdnou cestou, najneskôr 29.09.2010, teda v 3-ročnej premlčacej lehote podľa §101 Občianskeho zákonníka.
23. Svedkyňa Q. Z. pred súdom uviedla, že žalovaná, ktorá je jej stará mama je už stará, dala jej na starosť auto, ona mala na starosti platiť poisťovňu, chodiť na kontroly a takisto s babkou chodila na kontroly k lekárovi, teda bola užívateľom motorového vozidla. Nevedela uviesť v akej výške bolo platené poistenie, poistenie malo byť platené raz ročne a nevedela sa priamo vyjadriť k jednotlivým platbám. K dopravnej nehode uviedla, že 15.06.2007 po dopravnej nehode bola viac ako dva mesiace hospitalizovaná po nemocniciach, mala otras mozgu, mala problémy, bola na očnom, rehabilitačnom, neurochirurgii, pretože utrpela otras mozgu, krvácanie do mozgu a hrozilo, že bude postihnutá a sa nebude môcť pohybovať. Na priame obdobie po dopravnej nehode si nepamätá, pretože má výpadky pamäte. Uviedla, že jej otec nepovedal starej mame, že bola spôsobená dopravná nehoda, pretože sa nevedelo ako bude reagovať a ako sa bude vyvíjať jej zdravotný stav, ako na to bude reagovať stará matka. Avšak v čase, keď otec hlásil telefonicky poistnú udalosť už stará matka vedela o tom, že bola dopravná nehoda, pretože predpokladali, že bude vyzvaná zo strany poisťovne. Potom prišla výzva z poisťovne, že poškodený bol odškodnený a oni majú zaplatiť 35 % z toho, čo mu bolo vyplatené.
24. Z výpovede svedka P. Z. súd zistil, že motorové vozidlo užívala jeho manželka pre potreby aj starej matky, keď ju vozila k lekárovi a podobne. Na motorové vozidlo nebolo uzatvorené havarijné poistenie, ale iba zákonná poistka. Uviedol, že platiť sa malo raz ročne. Čo sa týka dopravnej nehody svokor, keďže mal potrebné doklady zariaďoval tieto veci v zastúpení svojej mamy, bol osobne v poisťovni to nahlásiť a aj telefonicky.
25. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že premlčanie práva na náhradu poistného plnenia upravuje osobitný zákon č. 381/2001 Z.z.. V danom prípade existuje špeciálna úprava premlčania práva na náhradu poistného plnenia subsidiárne sa použije aj ust. §101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok poisťovateľa sa odvíja od momentu výplaty poistného plnenia, môže poisťovňa uplatniť svoj nárok prvýkrát v deň výplaty poistného plnenia, s týmito závermi korešponduje aj záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19.04.1979 č. 3Cz/26/79, R36/1980. V prejednávanej veci došlo k výplate poistného plnenia poukázaním finančných prostriedkov poškodenému Z. dňa 03.09.2008 ako to vyplýva z výpisu excasa, pričom k podaniu návrhu na začatie konania došlo dňa 27.07.2011, teda pred uplynutím 3 rokov od výplaty poistného plnenia, čiže má za to, že nárok na náhradu poistného plnenia nie je premlčaný.
26. Z výpisu z excasa vyplýva, že dňa 03.09.2008 bola Z. A. vyplatená suma 8.487,12 Eur.
27. Po vykonaní dokazovania, postupujúc v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia súd dospel k takémuto právnemu záveru:
28. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, preto bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s touto námietkou. S poukazom na právnu kvalifikáciu uplatneného nároku súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.
29. Podľa ust. §12 ods. 4 zákona, Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
30. V zmysle citovaného ustanovenia právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia sa premlčí do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. K vyplateniu poistného plnenia došlo dňa 03.09.2008, premlčacia doba začala plynúť dňom 04.09.2008 a uplynula dňa 03.09.2011. Žalobca si uplatnil nárok súdnou cestou návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2011, z uvedeného vyplýva, že k jeho premlčaniu nedošlo. Tento záver súdu prvej inštancie o premlčaní potvrdil aj Krajský súd v C. vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.01.2015, keď v poslednom odseku odôvodnenia uviedol, že súd prvého stupňa (označenie do dňa 30.06.2016) sa správne vysporiadal tak s počiatkom plynutia premlčacej doby dňom nasledujúcim po vyplatení poistného plnenia, ako aj s jej uplynutím dňom, keď došla súdu žaloba.
31. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Zz o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
33. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona, Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
34. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
35. Podľa ust. §12 ods. 1 písm. g, zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
36. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
37. Podľa § 427 ods. 1, 2 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
38. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
39. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
40. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
44. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
45. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Jedná sa o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Táto osobitná povaha spočíva v tom, že z prevádzky dopravného prostriedku vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne na prevádzkovateľa. Riziko znášania následkov zodpovednosti za škodu spôsobené ich prevádzkou býva zmiernené poistením prevádzkovateľa vozidla pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 427 OZ sú prevádzka motorového vozidla, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a škodou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
46. V konaní tak boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenému v zmysle § 427 Obč. zák.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 30.12.2005 uzavretá poistná zmluva na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde ako poisťovateľ vystupoval žalobca a ako poistník žalovaná. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Tiež v konaní nebolo sporným, že dňa 15.06.2007 došlo k poistnej udalosti, ktorej účastníkom bol Vladimír Sabol a Q., vnučka žalovanej, ktorej žalovaná ako poistník, prenechala ako tretej osobe (. vozidlo, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Žalovaná je fyzická osoba, ktorá bola v rozhodnom období držiteľom motorového vozidla Škoda 120 L. Prevádzkou predmetného motorového vozidla bola spôsobená škoda.
Vodičom predmetného vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda bola vnučka žalovanej Q. Z., ktorá v dôsledku dopravnej nehody spôsobila vznik škody na motorovom vozidle Audi A6.
48. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danom prípade sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo nielen na zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ale i vodiča, pretože ide o dva odlišné subjekty. Žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla, a to za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Q. Z. ako vodič zodpovedá podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou ( § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje ( súbežnú ) zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( R 29/1979 ). Zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy len v prípade, keď v čase škodovej udalosti riadil ( hoci v opitosti ) v súvislosti s plnením pracovných povinností vozidlo prevádzkované jeho zamestnávateľom, pretože podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ. V prípade plurality zodpovedných subjektov ( vodiča a prevádzkovateľa vozidla ) závisí od žalobcu, ktorý plnil poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov ( prípadne voči obom ) uplatní svoje postihové právo. V zmysle uvedeného súd je názoru, že v danom prípade je daná pasívna legitimácia žalovanej, teda žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 písm. a) Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a to aj z dôvodu, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu práve so žalovanou, preto bol žalobca oprávnený si uplatniť regresný nárok len voči tomu s kým je v právnom vzťahu. Súd opäť zdôrazňuje, že v danom prípade ide o regresný nárok poisťovne, teda žalobcu, ktorý nie je možné stotožniť s nárokom na náhradu škody, preto obrana žalovanej spochybňujúca likvidáciu škody ako totálnu škodu je bezvýznamná. Žalovanej nič nebránilo tieto skutočnosti namietať pri zisťovaní škodovej udalosti, kedy žalovaná mala možnosť sa k tejto vyjadriť.
49. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná bola prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Škoda 120, EVČ: TV XXXAZ ako jeho držiteľ a nesplnila si svoju povinnosť v zmysle vyššie citovaného §10 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky. Žalovaná namietala, že vznik škodovej udalosti oznámil poisťovateľovi jej syn telefonicky v zákonom stanovenej lehote a následne škodovú udalosť oznámila písomne podaním zo dňa 28.09.2007. V konaní bolo preukázané, že škodová udalosť bola žalobcovi telefonicky oznámená dňa 18.06.2007 oznamovateľom p. A. a následne dňa 27.06.2007 oznamovateľom p. K., čo vyplynulo z písomného podania žalobcu a dokladu hlásenie PU o prijatých telefonických hláseniach poistných udalostí, ktorý je synom žalovanej. Nakoľko ku škodovej udalosti došlo dňa 15.06.2007, telefonické oznámenie bolo realizované v zákonom stanovenej lehote.
50. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu ust. §10 ods. 1 cit. zákona, teda uvedené porušenie zakladá nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovanú plnil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jej motorového vozidla.
51. Súd sa nestotožnil s tým, že na strane žalovanej nastali dôvody osobitného zreteľa, nakoľko zo samotnej zmluvy bol zrejmý vek žalovanej. Rovnako za dôvod hodný osobitného zreteľa súd nepovažoval zdravotný stav držiteľky motorového vozidla, nakoľko síce ona vzhľadom na zdravotný stav nemohla škodu oznámiť (napokon ani nebola povinná z oznamovacej povinnosti), samotná žalovaná však vedela, že došlo ku škodovej udalosti a mohla túto písomne oznámiť, čo mal súd za preukázané z výpovede svedkyne p. Z. ktorá uviedla, že v čase, keď jej otec p. K. telefonicky hlásil poistnú udalosť, žalovaná vedela o tom, že došlo k poistnej udalosti.
52. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu zákonných dôvodov v zmysle ust. §10 ods. 1, ktoré zakladajú nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistníka v zmysle ust. §12 ods. 1 zákona.
53. Žalobca preukázal relevantným spôsobom výšku škody, ktorá bola predmetnou dopravnou nehodou na motorovom vozidle poškodeného spôsobená. Na preukázanie škody žalobca súdu predložil výpočet
výšky škody. Predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu časti poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovanej z dôvodu, že porušila povinnosti podľa §10 ods. 1 až 4 zákona. Z listinných dôkazov - prehľad exkasa mal súd za preukázané, že žalobca dňa 03.09.2008 vyplatil poškodenému p. A. sumu 8.487,12 Eur titulom škody, ktorá mu bola spôsobená osobným motorovým vozidlom žalovanej. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na časť náhrady poistného plnenia vo výške 2.970,49 Eur, čo zodpovedá rozsahu 35% z poskytnutého plnenia. Uplatnenie žalobcu vo výške 35% súd považoval za primerané s poukazom na poskytnuté plnenie vo výške 8.487,12 Eur.
54. Vzhľadom k tomu, že žalovaná ani napriek výzve žalobcu neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania, a preto žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne, ktorých výška je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/95 Zb., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.970,49 Eur odo dňa doručenia žalobného návrhu súdu (27.07.2011). Žalobca vyzval žalovanú na úhradu čiastky 2.970,49 Eur listom zo dňa 13.05.2011 v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky (čl. 15 spisu), žalovaná výzvu prevzala dňa 18.05.2011 (18+10=28. deň), teda 29.05.2011 žalovaná už bola v omeškaní. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa podania žaloby, t. j. odo dňa 27.07.2011. Rozhodujúcou je skutočnosť, aby v čase podania žaloby bola žalovaná v omeškaní. Podľa zistenia súdu, základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu 27.07.2011 bola vo výške 1,5%, t. j. zvýšená o 8 percentuálnych bodov 9,5%. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25%, teda nižšej než je zákonom prípustná, súd mu priznal úrok vo výške ním uplatnenej.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.