Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoSr-1-2018.pdf
PDF · 82.9 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoSr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu K. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. Y. G., K.. U. XX/XX, zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.6.2017 č.k. 13Csr/3/2016-41 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej zn. : SR 07430/14 zo dňa 21.09.2016 v celom rozsahu a zároveň odložil jeho vykonateľnosť.
2. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalovanej a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 2 ods. 1, § 73 ods. 1,3,4 zák. č. 335/2014 Z.z., § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1-3, § 1 ods. 4, § 40 ods. 1-4, § 1, § 43 ods. 1,2 zák. č. 244/2002 Z.z. a § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je opodstatnená. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ sa žalobca v tomto konaní domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, urobil tak v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený do vlastných rúk dňa 30.9.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 23.11.2016, teda v rámci plynutia lehoty 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Sporným v konaní sa stal status žalobcu, teda či úverovú zmluvu, v rámci ktorej bola dojednaná rozhodcovská doložka medzi stranami sporu uzavrel žalobca ako spotrebiteľ a teda či ide o spor spotrebiteľský. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca je v zmluve označený IČO-M, z čoho vyplýva, že zmluvu uzavrel ako podnikateľ, súd prvej inštancie uviedol, že rovnako je žalobca v zmluve označený aj rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo sú obvyklé identifikačné údaje fyzickej osoby - nepodnikateľa. Žalobca nepopieral, že je živnostníkom, avšak úver zobral ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby. V zmluve navyše nie je žiadnym spôsobom bližšie určené za akým účelom sa úver poskytol. Nakoľko žalovaná žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázala, že úver bol uzavretý zo strany žalobcu pre účely jeho podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca pri uzavretí úverovej zmluvy konal ako fyzická osoba a úver mu bol poskytnutý pre jeho osobné potreby. Právny vzťah medzi stranami sporu preto posudzoval ako vzťah spotrebiteľský.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že daný rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4/ zák. č. 244/2001 Z.z. nakoľko rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a táto skutočnosť mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by sa totiž spor rozhodoval v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, musel by súd prihliadať na status žalobcu ako spotrebiteľa a poskytnúť mu zákonnú ochranu, nakoľko bola splnená aj podmienka v zmysle § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., ktorou je tá skutočnosť, že žalobca uplatnil námietky už v žalobnej odpovedi pred rozhodcovským súdom, vyhovel žalobe, pokiaľ ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň odložil aj jeho vykonateľnosť, keďže napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a mohol by sa stať exekučným titulom.
7. O trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej.
8. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade s § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. z/ a zák. č. 71/1992 Z.z.. Výšku súdneho poplatku stanovil podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 331,50 eura.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, napriek tomu, že žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné prostriedky použil na účely podnikania, preto nemal status spotrebiteľa. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca v zmluve vydal prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, čo vlastnoručne podpísal. Tvrdenie žalobcu o tom, že peňažné prostriedky použil na súkromné potreby považuje žalovaná za účelové a neodôvodnené. Nie je pravdou, že by žalovaná účelovo obchádzala ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecný záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Je bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolateľ dal do pozornosti súdu iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj bližšie rozvádza.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.
11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. nie sú naplnené.
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom konanie netrpí vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
14. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
15. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že daný úverový vzťah uzavretý medzi stranami sporu na základe úverovej zmluvy je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie dávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že žalobca nekonal pri uzatváraní a plnení zo zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, a že v danom zmluvnou vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V tej súvislosti bol žalobca v konaní vypočutý a jednoznačne uviedol, že daný úver použil na svoje osobné účely aj napriek tomu, že v danom období pôsobil aj ako podnikateľ.
19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi, skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák.č. 244/2002 Z.z. , nakoľko ustanovenie rozhodcovského súdu a aj priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona, keďže na žalobcu sa nehľadelo ako na spotrebiteľa, čím mu bola odopretá ochrana ako spotrebiteľovi.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súd v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).