Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CbZm-13-2014.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23CbZm/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Brno - Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti odporcovi: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. XXXX/XX, V., o zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 518 eur od 25.04.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007 (ďalej len „Nariadenie“), domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 518 eur od 25.04.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 518 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1,73 eur a náhrady trov konania.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 02.11.2010 na sumu 518 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.04.2011. Zmenka bola vystavená dňa 02.11.2010 na sumu 518 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 25.04.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 eur na úroky uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
3. Navrhovateľ počas konania vzal návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.
4. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).
5. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
8. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 518 eur od 25.04.2011 do zaplatenia svoj návrh späť, súd rešpektoval vôľu navrhovateľa a v ňom požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď odporca voči čiastočnému späťvzatiu návrhu nenamietal.
9. Súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom Žiadosti súdu o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky (Tlačivo „B“), aby predložil úverovú zmluvu a rozvrh splátok zmenkového dlžníka remitentovi, resp. indosatárovi v prípade, že predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou spotrebiteľského úveru. Zároveň, ak zmenkový dlžník platil na zmenku z iného titulu, aby navrhovateľ predložil rozvrh platieb zmenkového dlžníka, príp. idosatárovi.
10. Navrhovateľ vo svojej písomnej odpovedi na Žiadosť súdu o doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky (Tlačivo „B“) uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, a disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.
11. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.
12. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. V danom prípade je súdu z úradnej činnosti známe, ako aj na základe listinných dôkazov pripojených k spisu (zmenka č. XXXXXXXXX vystavená odporcom dňa 02.11.2010 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2010 uzatvorená medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru) preukázané, že v danom prípade navrhovateľom predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou, ktorá zabezpečovala úver poskytnutý odporcovi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako spotrebiteľovi. Medzi účastníkmi pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečoval zmenkový vzťah navrhovateľa a odporcu, išlo teda o spotrebiteľský právny vzťah.
13. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k Žiadosti súdu (Tlačivo B) neuviedol konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), nevymedzil obsah kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, ani nepredložil dokumenty preukazujúce kauzálny vzťah, právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i prípadné čiastočné plnenia dlžníka.
14. Ku skutočnosti, že navrhovateľ predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom má byť predloženie originálu zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, ako to už súd zdôvodnil vyššie.
15. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Po doručení žalobného návrhu preto súd skúmal povahu strán sporu, keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou - nepodnikateľom (odporcom) a to v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom, a z úradnej činnosti aj listinných dôkazov je súdu zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a odporcom išlo o spotrebiteľský právny vzťah zabezpečený zmenkou, z ktorej odvodzoval svoj nárok navrhovateľ.
16. Navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh a opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu s odporcom a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou právnou úpravou (upravujúcou ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch). Súd neakceptoval formalistický prístup navrhovateľa odvodzujúceho svoj nárok výlučne z povahy zmenky ako abstraktného právneho inštitútu, ktorý nie je spojený s kauzálnym vzťahom, pretože takýmto postupom došlo zo strany navrhovateľa k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. Preto súd z dôvodu absencie skutkových tvrdení navrhovateľa s poukazom na čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol (okrem časti príslušenstva, v časti ktorého bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu).
17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalovaného vzatá sčasti späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalobca z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný, platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
21. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
22. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V danom prípade späťvzatím návrhu v časti úrokov z omeškania navrhovateľ procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci bol úspešný odporca, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odporcovi však v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).