Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-442-2009.pdf
PDF · 184.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/442/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: O., zastúpená JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska č. 16, Košice proti žalovanému: Detský domov Košická Nová Ves, Poľná č. 1, Košice, IČO: 31 968 040, zastúpený JUDr. Sergejom Romžom, advokátom, Hrnčiarska 5, Košice o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 11.632,79 EUR spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.12.2006 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.1.2007 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.2.2007 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.3.2007 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.4.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.5.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.6.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.7.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.8.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.9.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.10.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.11.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.12.2007 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.2.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.3.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.4.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.5.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.6.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.7.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.8.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.9.2008 do zaplatenia, 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.10.2008 do zaplatenia, 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.11.2008 do zaplatenia, 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.12.2008 do zaplatenia, 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia, 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.2.2009 do zaplatenia, 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.3.2009 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.5.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.6.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.7.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.8.2009 do zaplatenia,
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 351,72 EUR od 1.9.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373,13 EUR od 1.10.2009 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373,13 EUR od 1.11.2009 do zaplatenia.
II. Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.10.2009, upravenou dňa 6.2.2011 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k náhrade mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru v celkovej výške 11.654,20 EUR s príslušenstvom ako aj k náhrade trov konania. Konečným návrhom si uplatnila dva nároky na náhradu mzdy. A to náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 10 773,13 EUR a nárok na náhradu mzdy z dôvodu neprideľovania práce zamestnávateľom vo výške 859,66 EUR. Čo sa týka náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, táto časť by mala byť do výške 10 773,13 EUR a je to za obdobie od 1.10.2006 do 21.7.2009, t. j. do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Za obdobie od 22.7.2009 do 30.9.2009 si uplatnila nárok na náhradu mzdy z dôvodu neprideľovania práce zamestnávateľom. Za toto obdobie požadovala sumu v celkovej výške 859,66 EUR. Čiže za 10 dní mesiaca júl 2009 je to suma 113,40 EUR a za mesiace august a september 2009 je to za každý mesiac 373,13 EUR. Celková čiastka, ktorú žiadala priznať je 11 632,79 EUR. Na tejto nič nemení ani zmena právnej kvalifikácie.
2. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu mzdy z dôvodu neprideľovania práce zamestnávateľom, v tomto prípade by bolo rozhodným obdobím obdobie za mesiace apríl, máj, jún 2009. Žalobkyňa žiadala priznať pravdepodobný zárobok v zmysle § 134 ods. 3 Zákonníka práce, pričom tento si uplatnila len vo výške 373,13 EUR, čo je menej, ako by jej patril.
3. Na pojednávaní dňa 13.1.2012 žalobkyňa zobrala svoj návrh späť v časti priznania úroku z omeškania v jednotlivých mesiacoch. Zákonný úrok z omeškania žiadala priznať od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po splatnosti mzdy, t.j. o jeden mesiac neskôr ako v pôvodnom návrhu. Keďže sa jednalo o dispozitívny úkon žalobkyne, súd konanie v tejto časti rozsudkom č.k. 12C/442/2009 - 171 zo dňa 13.1.2012 zastavil.
4. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovných zmlúv uzavretých podľa § 267 ods. 2 a § 71 Zák. práce zo dňa 30.6.1999 s nástupom do práce dňa 1.7.1999. Prácu vykonávala ako profesionálny náhradný rodič - vychovávateľ. Súčasne so žalovaným uzatvorila zmluvu o zabezpečení dvoch detí počas pobytu v profesionálnej rodine zo dňa 1.7.1999.
5. Žalovaný doručil žalobkyni dňa 25.3.2003 okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.3.2003. Žalobkyňa listom zo dňa 27.3.2003 podaným na pošte dňa 28.3.2003 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, lebo dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie sú dané. Žalobkyňa taktiež v zákonnej lehote podala návrh na začatie konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/127/2003-414 zo dňa 13.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/79/2008-437 zo dňa 11.6.2009 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni zo dňa 18.3.2003 je neplatné.
6. Žalobkyňa taktiež uviedla, že jej nebol zo strany žalovaného umožnený výkon práce podľa pracovnej zmluvy a to ani v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, ani potom, ako o neplatnom skončení pracovného pomeru rozhodol súd. Jediné, čo zo strany žalovaného bolo realizované po neplatnom skončení pracovného pomeru bolo to, že obratom po vydaní rozhodnutia krajského súdu jej prestal vyplácať 1.000,- Sk mesačne titulom predbežného opatrenia. Žalobkyňa je toho názoru, že takéto správania žalovaného by nemalo požívať ochranu súdu, na čo navrhla prihliadať pri rozhodovaní vo veci. Ďalej poukázala na to, že z objektívnych rodinných dôvodov mala sťaženú možnosť pri hľadaní si svojej práce a ďalšieho zamestnania. V starostlivosti mala okrem svojich troch detí aj dve deti z
detského domova a to A. a E.. A. jej bola odňatá v roku 2003. O E. sa starala do septembra 2009 a to aj napriek tomu, že plnoletosť nadobudla v októbri 2007. Obe chovankyne si vyžadovali zvýšenú starostlivosť, najmä E.. Ideálne pre žalobkyňu by bolo, keby našla prácu na doobedie alebo na doma. Napriek tomu vyvíjala snahu sa zamestnať a nájsť si adekvátnu náhradu za svoje pracovné miesto, čo sa jej však nepodarilo. Aspoň čiastočne sa zamestnala sama v Občianskom združení Domov v rodine, ktoré založila. V konaní vypočutí svedkovia preukázali, že sa o prácu u nich uchádzala, avšak neúspešne.
7. Žalobkyňa poukázala aj na ust. § 79 ods. 1, 2 a na ust. § 134 Zák. práce. Podľa týchto ustanovení uviedla, že rozhodujúci je zárobok dosahovaný v 4. štvrťroku roku 2002, ktorý predchádzal 1. štvrťroku 2003, v ktorom došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. Ňou dosahovaný priemerný hrubý zárobok bol v tomto rozhodnom období 11.230,78 Sk, čo v prepočte predstavuje 373,13 EUR. Na túto sumu žalobkyňa upravila svoju žalobu podaním zo dňa 3.2.2011. Predtým žiadala priznať náhradu mzdy zo sumy 9.955,- Sk, čo v prepočte predstavuje 330,45 EUR. Aby žalovaný nemohol namietať premlčanie nároku, preto od októbra 2006 žiadala priznať mesačne 297,25 EUR do januára 2008, od februára 2008 žiadala priznať 339,93 EUR mesačne do júna 2009, od júla 2009 žiadala priznať 373,13 EUR až do septembra 2009. Spolu žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 11.654,20 EUR.
8. Naviac žalobkyňa uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 16C/127/03-50 zo dňa 6.8.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2003, bola predbežným opatrením žalovanému uložená povinnosť poskytovať žalobkyni časť pracovnej odmeny vo výške 1.000,- Sk mesačne. V súlade s týmto predbežným opatrením žalovaný poskytoval žalobkyni od novembra 2003 do júna 2009 mesačne sumu 1.000,- Sk.
9. Na základe žaloby podanej žalobkyňou na tunajšom súde dňa 27.12.2005 bol vedený spor pod sp. zn. 36C/106/2005, v rámci ktorého si žalobkyňa uplatňovala neuhradenú časť jej nároku na náhradu mzdy za predchádzajúce obdobie, t.j. od podania neplatného skončenia pracovného pomeru do 31.12.2005. Touto žalobou ( 12C/442/2009 ) si žalobkyňa uplatňovala neuhradenú časť jej nároku na náhradu mzdy za obdobie od októbra 2006 do septembra 2009.
10. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 36C/106/2005 - 288 zo dňa 11.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 11Co/481/2016 -324 zo dňa 27.6.2018 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy za obdobie od 1.4.2004 do 31.12.2005 z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru sumu 6.172,56 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.6.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.7.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.8.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.9.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.10.2004 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.11.2004 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.12.2004 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.1.2005 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.2.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.3.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.4.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.5.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.6.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.7.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.8.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.9.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.10.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.11.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.12.2005 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.1.2006 do zaplatenia a s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 293,93 Eur od 1.2.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Už predtým jej bol rozsudkom č.k. 36C/106/2005 - 176 zo dňa 8.12.2011 priznaná náhrady mzdy za obdobie od 1.4.2003 do 31.3.2004 vo výške 3.782,80 EUR s príslušenstvom.
11. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 2 Zák. práce. Je toho názoru, že povinnosťou žalobkyne počas rozhodovania súdov o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bolo aktívne sa uchádzať o prácu u iných subjektov okrem žalovaného a nielen pasívne vyčkávať rozhodnutia súdov o jej podanom návrhu. Žalobkyňa si túto zákonom stanovenú povinnosť neplnila, o
prácu sa neuchádzala. To, ako sa uchádzala o prácu u svojich známych, či už Ing. Hovanca alebo Ing. Margitu, žalovaný nepovažuje za riadne uchádzanie sa o zamestnanie, pretože pri hľadaní zamestnania nemôže ísť iba o ilúziu, ale musí to byť reálna snaha sa zamestnať, čiže mala si hľadať zamestnanie u iných subjektov, ktorí ju reálne zamestnať mohli. Svedkovia, ktorých súd vypočul ako subjekty, u ktorých si hľadala zamestnanie, žiadnych zamestnancov nemali v riadnom pracovnom pomere, preto ani nebolo možné, aby jej poskytli prácu a aby si táto splnila svoju povinnosť tak, ako to deklaruje ust. § 79 ods. 2 Zák. práce. Zároveň podľa názoru žalovaného neobstojí ani obrana zo strany žalobkyne, že v rozhodnom období, za ktoré si žiada priznať náhradu mzdy, sa ani nemohla reálne uchádzať o zamestnanie vzhľadom na to, že jej v tejto aktivite bránila reálna prekážka, pretože mala v opatere chovankyňu Margitu Ficuovú. Dôkazmi, ktoré boli produkované v priebehu kovania, bolo preukázané, že chovankyňa Margita Ficuová bola v jej pestúnskej starostlivosti do 18. roku svojho veku, teda do októbra 2007, čiže najneskôr k tomuto dátumu zanikla objektívna prekážka, pre ktorú si nemohla nájsť reálne prácu, ktorá by zodpovedala jej kvalifikácii. Žalovaný je taktiež toho názoru, že aj do tohto obdobia, teda do októbra 2007 sa mohla uchádzať o zamestnanie aj keď na skrátený pracovný úväzok, napr. na 4 alebo 6 hodín po dobu, kedy bola chovankyňa Margita Ficuová v škole.
12. Súd vo veci vypočul aj svedkov Ing. H. E. a Ing. D. U.. Obaja potvrdili, že žalobkyňa si u nich hľadala prácu. Obaja pracujú ako architekti. Zhodne uviedli, že doba pre architektov nebola dobrá, bolo problematické získať si zákazku v Košiciach. Väčšinou architekt žije z toho, že má zákazku na veľký rodinný dom. Pri získaní zákazky dá dohromady tím asi 20 ľudí. Keď sa zákazka skončí, tím rozpustí a každý si hľadá potom ďalšiu prácu. Obaja potvrdili, že ak si architekt má zamestnať profesionálneho spolupracovníka, tak si vyberá mladého absolventa školy, pretože u neho je predpoklad, že nemá ešte vysoké finančné požiadavky.
13. Ing. Margita uviedol, že keď pracoval na reštaurácii „ Letná“ v Košiciach, majiteľ chcel nejaké obrázky starých Košíc. On oslovil žalobkyňu, či by to chcela robiť, avšak majiteľ si potom objednal iného dodávateľa na tieto obrázky. Podobná situácia nastala aj vtedy, keď robil v Košiciach na Terase penzión SET. Taktiež oslovil žalobkyňu, či by neurobila obrázky nejakých športovcov, avšak aj tam si potom objednávateľ vybral iného dodávateľa na tieto obrázky. Pamätal si, že keď žalobkyňa priniesla obrázky na „Letnú“, aj vtedy sa ho pýtala, či má pre ňu nejaké zákazky na architektúru. On však pre ňu prácu nemal. Toto mohlo byť v rokoch 2007 alebo 2008, potom už u neho prácu nehľadala. Ďalej svedok dodal, že osobne nepozná architekta, ktorý by musel ukončiť svoju činnosť, avšak mnohí v tej dobe plakali, že nemajú dosť roboty. Väčšinou žili z toho, že dorábali určité práce, ktoré robili predtým.
14. Svedok Ing. U. uviedol, že často sa stáva, že investor sám povie, s ktorými ľuďmi má spolupracovať. On vyberie jednotlivé profesie a títo ľudia potom spolupracujú. Po vykonaní prípravných prác, sa tieto odovzdávajú na zhotovenie. Tým ich práca končí, prípravný tím sa rozpadne a môžu si hľadať novú robotu. On osobne nikdy vlastných zamestnancov nemal. Spolupracuje na základe dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi ním a nejakým iným živnostníkom. Každú chvíľku sa tím, v ktorom pracuje, mení. Žalobkyňa bola viackrát za ním a pýtala sa, či pre ňu nemá prácu. Tak to bolo pred 2, 3 aj 4 rokmi. A nebola sama. Viacerí u neho hľadali prácu.
15. Svedok Mgr. H. U. uviedol, že on je štatutárom občianskeho združenia s názvom Združenie za sociálnu reformu. Žalobkyňa zase pracuje v Občianskom združení Domov v rodine. Obe tieto neziskové organizácie za posledných 10 rokov spolupracujú neustále. Ak sa jedna alebo druhá organizácia dozvie o nejakom projekte, ktorý by mohli realizovať buď jedni alebo druhí a ak by mohli na tomto projekte nejakým spôsobom participovať, tak sa o týchto projektoch informujú. Podajú žiadosť a čakajú, či budú v projekte úspešní alebo nie, či získajú financie.
16. Ich spolupráca napríklad spočívala v tom, že žalobkyňa sa stará o deti, ktoré sa potrebujú v budúcnosti sami o seba postarať. Ak je nejaký projekt na vzdelávanie takýchto detí, resp. projekt, aby sa vytvorila určitá predispozícia, aby sa vedeli samé, zamestnať, tak ony takéto deti resp. ľudí môžu vzdelávať a pripravovať na budúce zamestnanie. Ak je takýto projekt, tak sa stretnú a snažia sa pripraviť projekt tak, aby získali na projekt peniaze.
17. Svedkyňa MUDr. Q. S. uviedla, že pracuje ako detský psychiater. Žalobkyňu poznala z obdobia keď chodila k nej do ordinácie s dvoma deťmi a to s A. S. a E. M.. Pozná ich približne od roku 2000. E. M. sa u nej liečila od roku 2000 pre agresívne správanie. Najprv ju liečila ambulantne. V októbri 2002 bola na 6
týždňov v Detskej psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. V auguste 2003 bola opakovane liečená v tejto nemocnici. V Košiciach bola ústavne liečená v máji 2004. Dňa 17.6.2004 bola preložená do liečebne v Hrani, kde sa liečila do 22.12.2004. Opätovne bola liečená ústavne od 22.7.2005 do 5.8.2005 v liečebni v Hrani, kedy bola prepustená s diagnózou poruchy správania - špecifické výukové problémy. Svedkyňa hodnotila E. M. ako veľmi temperamentnú, čo vyplývalo aj z jej príslušnosti k cigánskemu etniku. Mala sklony utekať. Stále chcela niečo riešiť. Taktiež mala sklon k sebapoškodzovaniu. Viackrát sa vyhrážala samovraždou. Bola agresívna, poškodzovala veci, rozbíjala ich, rozhadzovala. Bolo potrebné na ňu dohliadať, keď išla do školy, taktiež aj zo školy. Stačil jej malý podnet na to, aby s niekým ušla. Okrem svedkyne bola E. liečená v ďalších troch zariadeniach. Vo všetkých týchto zariadeniach bola žalobkyňa poučená o tom, že E. potrebuje zvýšenú starostlivosti, zvýšenú pozornosť. Pokroky v liečbe svedkyňa badala potom, ako E. nastúpila na strednú školu. Keď mala 18 rokov, podstúpila interrupciu. Po interrupcii sa jej zdala pokojnejšia.
18. Svedkyňa taktiež uviedla, že na E. bolo potrebné neustále dohliadať a kontrolovať ju a taktiež dávať pozor, aby dodržiavala základné hygienické pravidlá. Rada sa parádila, rada mala šperky, avšak nezaujímalo ju, či je riadne umytá. Taktiež pre E. bolo nepredstaviteľné, aby si napr. zohriala stravu. Svedkyňa zistila, že raz, keď E. niečo varila, nechala zapnutý plyn, inokedy jej niečo zhorelo. Taktiež si svedkyňa nevedela predstaviť, že by jej ona zverila kľúče od domu. Margita bola veľmi impulzívna. Dalo by sa od nej očakávať, že keď nikto nebude doma, tak si môže doniesť domov hocijakých priateľov. Nemala problém sa na ulici s hocikým zoznámiť, mohla doma robiť žúrky. U nej nedalo predpokladať, čo urobí v nasledujúci okamih.
19. Svedkyňa zdôraznila, že Margita bola v roku 2004 v ústave, kde sa liečila, čiže to nebola jej resocializácia, ale skutočná liečba, čiže musela byť na tom riadne zle, keď až polroka bola na liečení. Vzhľadom k tomu, že nikde dlho nemala svoj domov, že často striedala prostredie ( bola v domove, potom bola u žalobkyni, vystriedala ústavy ), nevedela sa podľa svedkyne nejakým spôsobom ukotviť. Toto jej pravdepodobne aj zostane do budúcnosti. Takéto problémy sa nedajú riešiť razom.
20. Podľa svedkyne žalobkyňa v čase, keď mala v starostlivosti E. M., nemohla nastúpiť do práce. Ak by nastúpila, mohla by si 2 x do týždňa dávať výpoveď.
21. Súd vypočul ako svedka aj R. A., manžela žalobkyne, ktorý je učiteľom na strednej škole. Uviedol, že E. M. bola špecifická, museli na ňu dávať pozor. Nesmeli na ňu však veľmi tlačiť. Nemohli jej dať veľa úloh, pretože toto ju znervózňovalo, bola agresívna. Vedela človeka potom aj fyzicky napadnúť. Museli vedieť jej úlohy primerane dávkovať. E. mali v starostlivosti od 30.6.1999. Okrem toho sa starali ešte o A. S. a mali aj tri vlastné deti.
22. Podľa svedka E. nemohla zostať sama doma, pretože začala „kontrolovať“ veci, bola schopná zobrať šperky a predať ich, zobrať peniaze, kartu od telefónu a urobiť vysoký účet. Keď bol on s ňou doma, musel na ňu dávať pozor. Keď začala chodiť na strednú školu, jej správanie sa trochu zlepšilo. Nemusela sa toľko učiť. Mala odborné predmety, na ktorých viac používala ruky. Na strednej škole mala časté absencie, avšak školou jej boli akceptované. Ku koncu strednej školy si našla priateľa, u neho aj prespávala a vodila ho aj k ním domov. To bolo v období roku 2008. K tomuto priateľovi odniesla aj nejaké svoje veci, nejaké jej zostali doma. Kľúče od domu však nemala. Aj keď bývala u priateľa, kedykoľvek prišla domov. V roku 2009 si našla nového priateľa, ktoré si potom zobrala za manžela.
23. Svedok by ani v súčasnej dobe nenechal E. samotnú doma. Odvtedy ako mu zmizli peniaze, stratila jeho dôveru a túto už nikdy nenadobudne. Svedok vychádza z toho, že E. je rómka, má kamarátov aj z ich etnika. Nikdy nebolo isté, koho si dovedie domov resp. čo povystrája.
24. Čo sa týka hľadania práce žalobkyňou, svedok uviedol, že ideálne by bolo, keby bola zohnala prácu na doma, že by mohla doma projektovať, ale nevedel si predstaviť, že by chodila do práce, že by mala vraj pevný pracovný čas od rána do poobedia.
25. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 16C/127/2003-414 zo dňa 13.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Co/79/2008-437 zo dňa 11.6.2009 mal súd preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni zo dňa 18.3.2003 bolo neplatné. K tomu bolo doložené oznámenie žalobkyne adresované žalovanému dňa 27.3.2003,
že trvá na tom, aby ho zamestnával, lebo dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie sú dané. K tomu priložila fotokópiu podacieho lístka z pošty, ktorými preukázala, že uvedené oznámenie bolo dané na poštu dňa 28.3.2003. Zároveň doložila do spisu aj uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 16C/127/2003-50 zo dňa 6.8.2003, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému poskytovať žalobkyni časť pracovnej odmeny vo výške 1.000,- Sk mesačne do 15. dňa každého mesiaca od doručenia uznesenia do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C/127/03. Žalobkyňa predložila do spisu aj rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 2.4.2002, podľa ktorého funkčný plat žalobkyne bol mesačne 9.955,- Sk. Zároveň žalovaný doložil do spisu mzdový list žalobkyne za rok 2002, z ktorého je zrejmé, že jej hrubý príjem bol v októbri 2002 vo výške 7.610,- Sk, v novembri bol vo výške 14.301,- Sk a v decembri 15.055,- Sk. Ďalej doložil do spisu mzdový list žalobkyne za rok 2009, mzdový list za rok 2010, potvrdenie o výške príjmu žalobkyne za obdobie október 2009 až február 2010, vyúčtovanie časti pracovnej odmeny, z ktorého vyplýva, že za obdobie od novembra 2003 do 21.7.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o neplatnom ukončení pracovného pomeru, bolo žalobkyni vyplatený 67 mesačných splátok po 1.000,- Sk a doplatok za alikvotnú časť júla 2009 vo výške 21,41 eur.
26. Do spisu bol predložený aj záznam z prejednávania pracovnoprávneho pomeru a podmienok výkonu práce žalobkyne zo dňa 12.10.2009, kedy jej bolo ponúknuté do profesionálnej starostlivosti mal. dieťa narodené dňa 27.5.2008. Žalobkyňa vyslovila súhlas so zverením tohto dieťaťa do jej profesionálnej starostlivosti. Predložená bola aj výzva na dodržiavanie pracovnej disciplíny zo dňa 29.10.2009, ktorú adresoval žalovaný žalobkyni z dôvodu, že táto odmietla ponúknutú prácu a to starostlivosť o dve mal. deti súrodencov vo veku 12 a 9 rokov, ktorí vzhľadom k svojej sociálnej zaostalosti vyžadujú individuálny prístup. K tomu bolo doložené vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 20.11.2009. Zároveň z toho istého dňa bola predložená aj výzva právnej zástupkyni žalobkyne na náhradu mzdy, ktorá bola adresovaná žalovanému. Taktiež bola do spisu doložená dohoda o rozviazaní pracovného pomeru uzatvorená medzi stranami sporu dňa 8.2.2010. Týmto dňom došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu.
27. Žalobkyňa do spisu doložila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.8.2004, ktorým preukázala, že dňom 1.1.2004 jej bol priznaný starobný dôchodok vo výške 6.754,- Sk, od 1.2.2004 jej bol zvýšený na 7.025,- Sk. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.11.2004 bol navrhovateľke od 1.12.2004 zvýšený starobný dôchodok na 7.264,- Sk, od 12.7.2005 na 7.907,- Sk, od 1.7.2007 na 8.902,- Sk, od 1.1.2009 na 331,90 EUR a od 1.1.2010 na 342,10 EUR mesačne.
28. Žalobkyňa predložila aj pracovnú zmluvu, ktorú mala uzatvorenú s občianskym združením Domov v rodine. Túto uzatvorila dňa 30.7.2004 na dobu neurčitú, pričom rozsah prác bol dohodnutý na dve hodiny denne. K tomu doložila aj mzdové listy za obdobie od augusta 2004 do októbra 2010. Za obdobie od októbra 2006 do septembra 2009 jej mzda bola v rozmedzí od 89,23 EUR do 94 EUR.
29. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach žalobkyňa nepoberala žiadne štátne sociálne dávky ani dávky hmotnej núdze a príspevky k dávke. V evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bola od 4.11.1991 do 31.5.1992, dňa 1.6.1992 bola z evidencie vyradená do pracovného pomeru. Žalobkyni nebola vystavená ponuka pracovného miesta z dôvodu nedostatku pracovných miest zodpovedajúcich jej vzdelaniu. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne žalobkyňa v období od 1.3.2003 do 30.9.2009 nepoberala dávky nemocenského poistenia.
30. Z oznámenia žalovaného zo dňa 4.1.2011 vyplynulo, že priemerný hodinový zárobok žalobkyne bol v roku 2002 vo výške 60,83 Sk. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2002 na 1 mesiac podľa týždenného pracovného času žalobkyne bol 184,79 hodín.
31. Bola predložená aj prepúšťacia správa E. M. z detského psychiatrického oddelenia Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach zo dňa 30.10.2002, pričom E. M. tam bola hospitalizovaná od 16.9.2002. V správe sa okrem iného uvádza, že každý tlak na E. M. vyvoláva u nej neadekvátne reakcie, nereaguje, potom je podráždená, negativistická až do škaredých slov a prejavov. Neprimerane veku reaguje. Zobrala doma u príbuzných peniaze, ktoré rozdáva údajne svojim vlastným bratom, klame, ušla z domu, vynáša veci, je bez zábran, je sociálne nezrelá a dá sa na všetko nahovoriť, poslaná bola na rehospitalizáciu.
32. Predložená bola aj správa Margity Ficuovej z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 12.9.2000 na pedagogickopsychologickej poradni Okresného úradu Košice I. Podľa tejto správy problémy v učení sú spôsobené celkovo znížením aktuálnym rozumovým výkonom dieťaťa, najmä však poruchami koncentrácie pozornosti a zníženou pracovno-motivačnou zložkou. Oproti predošlému vyšetreniu z decembra 1999 došlo k výraznému zlepšeniu vo výkonoch. Znížená výkonnosť dieťaťa a sociálno-emocionálna nezrelosť sú spôsobené dlhodobou emocionálnou a stimulačnou depriváciou dieťaťa v minulosti (pobyt v detskom domove).
33. Svedkyňa MUDr. S. predložila súdu správu o A. S., ktorá bola u nej v minulosti (v roku 2002) liečená pre zmiešanú poruchu emócií a správania a učenia. Bola pravidelne kontrolovaná, dlhodobo užívala lieky, vyžadovala zvýšenú kontrolu, pozornosť a starostlivosť. Svedkyňa MUDr. S. predložila aj správu o liečbe E. M. za obdobie od roku 2002 do roku 2007. Táto sa liečila pre zmiešanú poruchu emócií a správania. Bola pravidelne kontrolovaná. Dlhodobo užívala lieky, vyžadovala zvýšenú kontrolu, pozornosť a starostlivosť.
34. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/106/2005, ktorého súčasťou bol aj pripojený spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 23P/96/2003 súd zistil, že predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Košice II dňa 5. 5. 2003 pod sp. zn. 23P/96/2003 bola maloletá E. zverená do pestúnskej starostlivosti žalobkyne a jej manžela; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 6. 2003 a na základe tohto uznesenia bola maloletá vychovávaná v rodine žalobkyne. Súd skonštatoval, že žalobkyňa a jej manžel spôsobom svojho života a doposiaľ preukázanou starostlivosťou o maloletú E., dávajú záruku riadnej výchovy a výživy dieťaťa aj v budúcnosti, je v záujme maloletej, aby zostala v rodine žalobkyne, ktorí jej poskytli pocit domova, rodičovskú lásku a nakoľko žalobkyňa a jej manžel spĺňali všetky podmienky vyplývajúce zo zákona o pestúnskej starostlivosti, súd zveril v tom čase maloletú E. do spoločnej pestúnskej starostlivosti žalobkyne a jej manžela. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21. 12. 2004 sp. zn. 23P/96/2003 bola v tom čase maloletá E. M., nar. 23. 10. 1989 zverená do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov Ing. R. A., nar. 3. 6. 1956 a žalobkyne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 7. 2005. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že v tom čase maloletá E. M. do rodiny žalobkyne, ktorá ako profesionálna matka bola zamestnankyňou v tom čase žalovaného, odišla po ukončení 3. ročníka ZŠ a potom, ako bol so žalobkyňou ku dňu 31. 3. 2003 zrušený pracovný pomer, žalovaný vyňal maloletú z rodiny žalobkyne a dieťa bolo umiestnené v Diagnostickom centre za účelom prediagnostikovania.
35. Z listinných dôkazov vyžiadaných súdom a týkajúcich sa poberania príspevkov v pestúnskej starostlivosti z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že žalobkyňa nepoberala príspevky v pestúnskej starostlivosti, žalobkyni a jej manželovi ako spoločným pestúnom boli vyplácané príspevky v pestúnskej starostlivosti - odmena pestúna, opakované príspevky pestúnskej starostlivosti na úhradu potrieb dieťaťa, a to za obdobie od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2005 spolu v sume 2 065,60 Eur.
36. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/442/2009 - 171 zo dňa 13.1.2012 konanie čo do zaplatenia 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.11.2006 do 30.11.2006, čo do 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.12.2006 do 31.12.2006, čo do 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.1.2007 do 31.1.2007, čo do 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.2.2007 do 28.2.2007, čo do 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.3.2007 do 31.3.2007, čo do 9 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.4.2007 do 30.4.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.5.2007 do 31.5.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.6.2007 do 30.6.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.7.2007 do 31.7.2007, čo do 8,5 %- ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.8.2007 do 31.8.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.9.2007 do 30.9.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.10.2007 do 31.10.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.11.2007 do 30.11.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.12.2007 do 31.12.2007, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.1.2008 do 31.1.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 297,25 eur od 1.2.2008 do 29.2.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.3.2008 do 31.3.2008, čo do 8,5 %- ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.4.2008 do 30.4.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.5.2008 do 31.5.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.6.2008 do 30.6.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93
eur od 1.7.2008 do 31.7.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.8.2008 do 31.8.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.9.2008 do 30.9.2008, čo do 8,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.10.2008 do 31.10.2008, čo do 7,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.11.2008 do 30.11.2008, čo do 6,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.12.2008 do 31.12.2008, čo do 10,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.1.2009 do 31.1.2009, čo do 10 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.2.2009 do 28.2.2009, čo do 10 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.3.2009 do 31.3.2009, čo do 9,5 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.4.2009 do 30.4.2009, čo do 9,25 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.5.2009 do 31.5.2009, čo do 9 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.6.2009 do 30.6.2009, čo do 9 %- ročného úroku z omeškania zo sumy 339,93 eur od 1.7.2009 do 31.7.2009, čo do 9 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 373,13 eur od 1.8.2009 do 31.8.2009, čo do 9 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 373,13 eur od 1.9.2009 do 30.9.2009, čo do 9 %-ročného úroku z omeškania zo sumy 373,13 eur od 1.10.2009 do 31.10.2009 zastavil. Zároveň zaviazal žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 11.632,79 EUR spolu s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.12.2006 do zaplatenia, 9,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.1.2007 do zaplatenia, 9,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.2.2007 do zaplatenia, 9,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.3.2007 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.4.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.5.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.6.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.7.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.8.2007 do zaplatenia, 8,5 %- ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.9.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.10.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.11.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.12.2007 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.2.2008 do zaplatenia, 8,5 %- ročným úrokom z omeškania zo sumy 297,25 EUR od 1.3.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.4.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.5.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.6.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.7.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.8.2008 do zaplatenia, 8,5 %- ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.9.2008 do zaplatenia, 8,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.10.2008 do zaplatenia, 7,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.11.2008 do zaplatenia, 6,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.12.2008 do zaplatenia, 6,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia, 10 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.2.2009 do zaplatenia, 10 %- ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.3.2009 do zaplatenia, 9,5 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.4.2009 do zaplatenia, 9,25 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.5.2009 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.6.2009 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.7.2009 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 339,93 EUR od 1.8.2009 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 351,72 EUR od 1.9.2009 do zaplatenia, 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 373,13 EUR od 1.10.2009 do zaplatenia 9 %-ročným úrokom z omeškania zo sumy 373,13EUR od 1.11.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 3.305,37 EUR. V prevyšujúcej časti istiny aj úroku z omeškania žalobu zamietol.
37. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 9Co/94/2012 - 207 zo dňa 18.6.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa okrem zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd ďalej rozhodoval o náhrade mzdy vo výške 11.632,79 EUR s príslušným úrokom z omeškania.
38. Podľa § 252 ods. 1 Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30. júna 2003.
39. Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky v pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
40. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 30.6.2003, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
41. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 30.6.2003, ak celkový čas, za ktorý sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čas zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
42. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
43. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
44. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak.
45. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.
46. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
47. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
49. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.
50. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce účinného do 28.2.2010, t.j. v čase vzniku prekážok v práci, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že so žalobkyňou bol neplatne skončený pracovný pomer okamžite, čo bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2007 sp. zn.
16C/127/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.6.2009 sp. zn. 4Co/79/2008, právoplatným dňa 21.7.2009. Potom, čo žalobkyni bol zo strany žalovaného doručený list, ktorým žalovaný s ňou skončil pracovný pomer okamžite, táto listom zo dňa 27.3.2003 oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, nakoľko dôvody pre okamžité skočenie pracovného pomeru nie sú dané. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že žalovaný ani potom, čo žalobkyňa mu oznámila, že naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní, jej prácu neprideľoval a nevyplácal jej náhradu mzdy tak, ako to bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté. Bolo preukázané, že žalovaný žalobkyni v súlade s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 6.8.2003 sp. zn. 16C/127/2003 vyplácal časť pracovnej mzdy vo výške 1.000,- Sk mesačne a to počnúc od mesiaca november 2003 do 21.7.2009, t.j. do dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni, je neplatné. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerným zárobkom na pracovnoprávne účely v súlade s § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce u žalobkyne za rozhodné obdobie predstavoval sumu 11.240,78 Sk, t.j. 373,13 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané, že žalobkyňa sa počnúc dňom 1.1.2004 stala poberateľkou starobného dôchodku, pričom za obdobie od 1.1.2004 do 11.10.2004 bol jej starobný dôchodok vyplatený spätne spolu vo výške 65.531,- Sk (2.1715,23 Eur), od 1.12.2004 jej bol do 12.7.2005 vyplácaný dôchodok v sume 7.264,- Sk, t.j. 241,12 Eur a od 12.7.2005 do 31.12.2005, t.j. za rozhodné obdobie vo výške 7.907,- Sk, t.j. 262,46 Eur mesačne. Taktiež vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa založila občianske združenie Domov v rodine, v ktorom bola zamestnaná na dobu neurčitú od 9.8.2004, pričom za obdobie od 08/2004 do 31.12.2004 príjem z uvedenej pracovnej činnosti u žalobkyne dosiahol sumu 13.229,- Sk (439,12 Eur) a za obdobie celého roka 2005 sumu 33.017,- Sk (1.095,96 Eur). Z vykonaného dokazovania (po zrušení a vrátení veci) vyplynulo, že žalobkyňa spolu so svojím manželom v zmysle právoplatného rozsudku súdu sa stali spoločnými pestúnmi Margity Ficuovej (predtým boli spoločnými pestúnmi na základe právoplatného uznesenia o nariadení predbežného opatrenia). Ako spoloční pestúni poberali príspevok v pestúnskej starostlivosti a opakovaný príspevok v pestúnskej starostlivosti na úhradu potrieb dieťaťa a za obdobie od 1.4.2004 do 31.12.2005 bola iba manželovi žalobkyne, ktorý tento príspevok v pestúnskej starostlivosti poberal, vyplatená suma 2 065,60 Eur. Žalobkyňa príspevok v pestúnskej starostlivosti nepoberala, čo vyplýva z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
52. Pretože žalovaný žalobkyni nevyplácal mzdu, žalobkyňa najskôr žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade mzdy od mesiaca október 2006 do septembra 2009 vo výške 297,25 EUR (8.955,- Sk), od mesiaca júl 2009 vo výške 330,45 EUR (9.955 Sk) z dôvodu, že odvtedy jej prestal vyplácať časť pracovnej odmeny určenú súdom. Potom ako žalobkyňa zistila, že si nesprávne vypočítala náhradu mzdy v žalobe, podaním zo dňa 3.2.2011 upravila žalobu tak, že za obdobie od februára 2008 do júna 2009 žiadala priznať mzdu vo výške 339,93 EUR (10.240,73 Sk) a za obdobie od júla 2009 do septembra 2009 žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 373,13 EUR (11.240,92 Sk). Súd zmenu petitu pripustil uznesením č.k. 12C/442/2009-129 zo dňa 8.2.2011.
53. Podanou žalobou teda žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2006 do 30.9.2009.
54. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na náhradu mzdy za obdobie od 22.7.2009 do 30.9.2009, je potrebné si uvedomiť, že po právoplatnosti rozsudku o neplatnom skončení pracovného pomeru sa vzájomné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru opäť riadia pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Preto ak zamestnávateľ zamestnancovi neumožní pokračovať v práci ani po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa zistilo, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, nárok na náhradu mzdy už nemôže byť z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, ale zamestnanec ho môže uplatňovať len z titulu prekážok na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP). Túto povinnosť na náhradu mzdy pritom nemožno ani znížiť ani nepriznať, pretože to neumožňuje žiadne zákonné ustanovenie. Pritom právne posúdenie žalobou uplatneného nároku je výlučne vecou súdu. Preto nárok na náhradu mzdy za obdobie od 22.7.2009, kedy rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nadobudlo právoplatnosť do 30.9.2009, je druhým žalobou uplatneným nárokom z (v tom čase ešte) trvajúceho pracovného pomeru, ktorý je potrebné posúdiť podľa iných ustanovení ZP, než nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru a zároveň pre určenie správnej výšky priemerného zárobku žalobkyne je potrebné vychádzať z iného rozhodného obdobia (§ 142 ods. 3, § 134 ZP).
55. Žalovaný žiadal, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni vôbec nepriznal, pričom poukazoval na to, že žalobkyňa v období presahujúcom 12 mesiacov si nehľadala aktívne prácu, jej vyhľadávanie práce bolo iluzórne a poukazoval ďalej na to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou, že v uvedenom období nemohla byť riadne zamestnaná a musela sa starať o chovankyňu E. M. celodenne nie sú pravdivé, nakoľko táto si nevyžadovala celodennú starostlivosť a prinajmenšom sa mohla zamestnať v doobedňajších hodinách, prípadne sa mohla zamestnať na kratší pracovný čas. Žalobkyňa na to reagovala tak, že nesúhlasí s tým, aby jej nebola priznaná náhrada mzdy za obdobie prevyšujúce 12 mesiacov a poukazovala na to, že v uvedenom období si aktívne hľadala prácu jednak v odbore, v ktorom vyštudovala, avšak pre nedostatok pracovných možností jej táto práca nebola vôbec poskytnutá ani na dohodu o pracovnej činnosti, prípadne na dohodu o vykonaní prác. Stále sa chcela zamestnať v oblasti, ktorá ju baví a to v oblasti starostlivosti o deti a za týmto účelom založila občianske združenie Domov v rodine, z ktorého mala aký taký príjem, aby mohla zabezpečiť rodinu finančne, ako aj zabezpečiť E. M., o ktorú sa v tom čase starala ako profesionálny rodič a neskôr ako pestún. Poukazovala taktiež na správanie sa žalovaného, ktorý od doby, od kedy trvala na ďalšom zamestnávaní potom, čo jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, a ktoré následne bolo určené za neplatné, tento jej vôbec neprideľoval prácu, nevyplácal jej mzdu vo výške, v akej bola dohodnutá, vyplácal jej iba sumu 1.000,- Sk v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Poukázala ďalej na to, že ani potom, čo bola právoplatne skončená vec o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v jej prospech, žalovaný ako zamestnávateľ, jej ani na základe jej prosieb naďalej neprideľoval prácu, vôbec jej nevyplácal mzdu.
56. Súd považuje za potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, či a aké úsilie žalobkyňa bezúspešne vynaložila na získanie zamestnania, nie je na žalobkyni, ale naopak, je na žalovanom, aby označil dôkazy na preukázanie, že žalobkyňa mala možnosť zamestnať sa a že tak neurobila bez vážnych dôvodov, prípadne že sú tu iné relevantné okolnosti, pre ktoré náhrada mzdy má byť primerane znížená, prípadne vôbec nemá byť priznaná.
57. Súd má za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nenavrhol vo veci vykonávanie dokazovania, dôkazy ani neoznačil a súd preto vychádzal z vykonaného dokazovania, ktoré učinil pred rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach.
58. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo po vrátení veci jednak opätovne posúdiť nárok žalobkyne presahujúci obdobie 12 mesiacov a posúdiť ho v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce a uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi, následne aj posúdiť jej nárok na náhradu mzdy za obdobie od 22.7.2009 do 30.9.2009 v zmysle § 142 ods. 3 ZP.
59. Z citovaného § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že základným predpokladom trvania pracovného pomeru je oznámenie zamestnanca, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Na oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, sa viaže ďalšie trvanie pracovného pomeru s výnimkou prípadu, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z citovaného § 79 ods. 2 zákonníka práce účinného do 30.6.2008 vyplýva, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi uhradiť náhradu mzdy za 12 mesiacov a náhrada mzdy patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci alebo do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nepresahujúcu 12 mesiacov nemôže súd znížiť ani nepriznať. Táto náhrada má povahu satisfakcie za neplatne skončený pracovný pomer, a až náhrada mzdy, ktorá presahuje 12 mesiacov, môže byť na žiadosť zamestnávateľa primerane znížená alebo vôbec nepriznaná. V záujme toho, aby došlo k zníženiu, resp. nepriznaniu náhrady mzdy po uplynutí 12 mesiacov, zamestnávateľ musí toto zníženie na súde uplatniť. Návrh zamestnávateľa, aby náhrada mzdy zamestnancovi nebola priznaná subsumuje aj návrh na primerané zníženie náhrady mzdy. Základným hľadiskom, na ktoré musí súd pri znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy podľa citovaného ustanovenia vziať zreteľ je skutočnosť, či pracovník po neplatnom skončení pracovného pomeru sa zapojil do práce, poprípade z akých dôvodov takto neučinil. Pri rozhodovaní o znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy musí totiž súd zvážiť, či zamestnanec mal možnosť obstarať si pre seba vhodnú prácu a za akých podmienok, či dosahoval nejaké príjmy a aké príjmy, či to nebolo za nepriaznivých okolností. Je potrebné taktiež prihliadať aj na to, a to po zhodnotení všetkých okolností prípadu, či zamestnanec sa zapojil, resp. mohol zapojiť do práce u nejakej inej organizácie za podmienok v zásade rovnocenných alebo
dokonca výhodnejších, ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby organizácia plnila svoju povinnosť prideľovať mu túto prácu. Toto ustanovenie má sankčnú povahu voči zamestnávateľovi za to, že neplní svoju povinnosť, pretože neprideľuje zamestnancovi práce. Zároveň má toto ustanovenie vo vzťahu k zamestnancovi satisfakčnú povahu, lebo má zaistiť, aby zamestnancovi bolo nahradené to, čo v dôsledku konania zamestnávateľa stráca. K zníženiu poprípade k nepriznaniu náhrady mzdy podľa citovaného ustanovenia môže súd pristúpiť len v tom prípade, ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť (a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných, alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by sa aj zamestnanec zapojil, alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok, ktoré nezodpovedajú tým, za ktorých by konal v práci u zamestnávateľa v prípade, ak by mu tento prideľoval prácu v súlade v pracovnou zmluvou, nebolo z hľadiska daného účelu možné po zamestnancovi spravodlivo požadovať, aby sa po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru do takejto práce vôbec zapojil; ak aj takto učinil, nemôže to viesť k záveru, že má byť požadovaná náhrada mzdy znížená alebo dokonca nepriznaná.
60. Citované ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce časť vety za bodkočiarkou (od účinnosti novely Zákonníka práce vykonanej zákonom č. 348/2007, t.j. od 1. 9. 2007 bola táto časť vety zo zákona vypustená) je takmer totožná s ustanovením § 61 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou Zákonníka práce účinného od 1. 1. 1966 do 31. 3. 2002. Znenie § 61 ods. 2 predchádzajúceho Zákonníka práce o možnosti zamestnávateľa požiadať o zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy vrátane kritérií pre takéto rozhodnutie, bolo do tohto zákona včlenené novelou vykonanou zákonom č. 20/1975 Zb. s účinnosťou od 1. 7. 1975. Účelom tejto úpravy bolo pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie
- aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie - zapojiť sa dočasne do práce u iného zamestnávateľa. Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce je v danom prípade potrebné interpretovať iným spôsobom, akým ho interpretovala pôvodná judikatúra, ktorá predpokladala všeobecnú pracovnú povinnosť - povinnosť zapojiť sa do práce. V dôsledku spoločensko-ekonomických zmien, ku ktorým došlo po roku 1989 sa táto judikatúra stala nepoužiteľnou. Právnou normou pre súd ako orgán aplikujúci právo nie je totiž len samotný text právneho predpisu, ale predovšetkým význam tohto textu meniaci sa v priestore a čase. Systémová zmena v roku 1989 mala v právnom poriadku za následok hodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. Ústava Slovenskej republiky prijatá s účinnosťou od 1. 10. 1992 v článku 2 ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu rešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu, a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach. Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, z ktorej bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa, je v rozpore s uvedeným článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy. Hodnotová zmena v právnom poriadku mala za následok zmenu významu normatívneho textu (právneho pravidla) obsiahnutého v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať, len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle článku 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne (viď uznesenie NS SR zo dňa 14. 9. 2011 6Cdo/157/2010).
61. Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie, majúc za to, že žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal skutočnosť, že sa žalobkyňa ako zamestnankyňa zapojila do práce u iného zamestnávateľa za podmienok zásadne rovnocenných v porovnateľnom pracovnom zaradení a za porovnateľných platových podmienok, alebo dokonca výhodnejších, než aké mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy alebo, že skutočne takú možnosť mala a bez vážnych dôvodov ju nevyužila (uvedené bolo
potrebné skúmať prvostupňovým súdom v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach), dospel k záveru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný.
62. Súd má za to, poukazujúc pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, že v prejednávanom prípade mal žalovaný preukázať, že priznanie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru presahujúceho 12 mesiacov by bolo v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo v prejednávanom prípade preukázané vôbec nebolo.
63. Žalobkyňa, s ktorou žalovaný ako zamestnávateľ skončil neplatne pracovný pomer okamžite, v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce má nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to až do času, kedy zamestnávateľ jej umožnil pokračovať v práci. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa potom, čo jej bolo zo strany žalovaného ako zamestnávateľa dané okamžité skončenie pracovného pomeru a ktoré následne bolo určené za neplatné, si aktívne hľadala zamestnanie či už v odbore, ktorý vyštudovala a to v odbore architektúra, bola vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii nezamestnaných a tak ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nebola jej vystavená ponuka pracovného miesta z dôvodu nedostatku pracovných miest zodpovedajúcich jej vzdelaniu. V rozhodnom období nebola žalobkyňa ani poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, nepoberala ani dávky nemocenské a taktiež ani žiadne iné sociálne dávky. Súd má zato, že nemôže byť na škodu žalobkyni to, že od 1.1.2004 sa stala poberateľkou starobného dôchodku a súd poukazuje na to, že sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že tento dôchodok jej bol vypočítaný v oveľa nižšej sume ako by jej patril, nakoľko do výpočtového základu nebolo zahrnutých 9 mesiacov, kedy bolo začaté súdne konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Súd poukazuje na to, že od 1.1.2004 platná právna úprava zaviedla súbeh poberania dôchodku a poberania náhrady mzdy z pracovnej činnosti. Taktiež žalobkyni nemôže byť ani na škodu to, že v roku 2004 a to počnúc mesiacom august 2004 začala byť zamestnaná v občianskom združení Domov v rodine, z ktorého pracovného pomeru však mala iba minimálny príjem. Zo mzdových listov za obdobie od augusta 2004 do septembra 2009 mal súd preukázané, že jej mzda bola v rozmedzí od 89,23 EUR do 94 EUR. Tento príjem z uvedenej činnosti nedosahoval taký príjem, aký v skutočnosti by dosahovala u žalovaného, ako u svojho zamestnávateľa, ak by žalovaný jej v súlade s pracovnou zmluvou prideľoval takú prácu, ktorá bola medzi nimi dohodnutá. Je potrebné konštatovať aj to, že žalobkyňa, aj keď sa zamestnala v uvedenom občianskom združení, vykonávala túto činnosť nie za podmienok v zásade rovnocenných, ako by vykonávala svoju pracovnú činnosť v súlade s pracovnou zmluvou, ktorú mala uzavretú so žalovaným ako zamestnávateľom, ak by jej bola zo strany žalovaného ako zamestnávateľa prideľovaná práca. Z uvedeného teda vyplýva, že pracovná činnosť, ktorá bola vykonávaná žalobkyňou v občianskom združení Domov v rodine, táto bola vykonávaná za iných podmienok, za nie rovnocenných alebo dokonca výhodnejších podmienok, než by žalobkyňa tieto mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ, teda žalovaný plnil svoju povinnosť prideľovať jej prácu. Žalobkyni nebol vyplácaný ani príspevok v pestúnskej starostlivosti a opakovaný príspevok v pestúnskej starostlivosti na úhradu potrieb dieťaťa, tento bol vyplácaný jej manželovi v súvislosti s výkonom spoločného pestúnstva. Žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná ako profesionálny rodič. Starala sa najskôr o dve deti, ktoré jej boli pridelené žalovaným, neskôr už len o E. M.. Práve starostlivosť o E. M. bola determinujúcim prvkom pri hľadaní si zamestnania žalobkyne. E. M. vyžadovala zvýšenú starostlivosť. Pre jej poruchy správania, agresivitu, poruchy učenia musela byť viackrát ústavne alebo ambulantne liečená. Svedkyňa MUDr. Q. S., psychiatrička sama vo svojej výpovedi uviedla, že si nevie predstaviť, aby žalobkyňa bola riadne zamestnaná a riadne chodila do práce. Ako sama uviedla, v takom prípade by si mohla dvakrát do týždňa dávať výpoveď. Svedkyňa taktiež potvrdila, že E. vyžadovala pozornosť a neustálu starostlivosť v domácnosti. Mala sklony túlať sa. Aj keď chodila do školy, často prišla domov skôr, stačilo, že ju bolelo brucho. Nedalo sa u nej predpokladať, čo urobí v nasledujúcej chvíli. Stačil malý podnet a zmenilo sa jej správanie. Aj z toho súdu vyplývalo, že žalobkyňa by mala veľký problém, keby bola zamestnaná u zamestnávateľa s pevnou pracovnou dobou. Ráno bolo potrebné Margitu vypraviť do školy. Keď prišla zo školy, musel byť už niekto doma. Manžel žalobkyne bol zamestnaný ako učiteľ na strednej škole. Jeho pracovný čas bol určený rozvrhom práce, čiže on nemohol kedykoľvek zostať doma, resp. kedykoľvek prísť z práce domov. Do práce chodil väčšinou okolo 7,00 hod. a vracal sa domov okolo 15,00 hod.
64. Ako uviedli svedkovia Ing. E. a Ing. B., aj u nich sa snažila zamestnať, zhodne však potvrdili, že v období rokov 2000-2005 bolo v Košiciach minimum zákaziek, zlepšilo sa to v roku 2007 a 2008, avšak potom opäť nastal útlm. Svedkovia taktiež potvrdili, že v podstate na veľké konštrukčné resp.
architektonické kancelárie väčšinou architekti získajú zákazku, vytvoria si pracovný tím, ktorý obsahuje okolo 20 ľudí. Stáva sa však, že investor sám povie, s ktorými ľuďmi má architekt spolupracovať, čiže on si vyberá jednotlivé profesie. Po ukončení zákazky sa pracovný tím rozpadá. Architekt pracuje s ostatnými spolupracovníkmi na báze dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Výnimočne uzatvárajú dohody o vykonaní prác.
65. Súd nepovažoval snahu žalobkyne zamestnať sa za iluzórnu, tak ako to tvrdil žalovaný. Žalobkyňa sa musela prispôsobiť E. M., o ktorú sa starala. Nájsť si prácu v odbore, ktorý vyštudovala v Košiciach nevedela. Nájsť si prácu mali problém aj architekti, ktorí nemali také starosti s deťmi ako žalobkyňa. Väčšinou architekti majú už svoju stálu klientelu, pre ktorých pracujú. Získať nového klienta je veľmi ťažké. Žalobkyňa, ako profesionálny rodič, nemala vlastnú architektonickú kanceláriu a teda ani nemohla mať vlastných klientov.
66. Súd vychádzal aj z toho, že už samotná starostlivosť o E. M. bola náplňou práce žalobkyne u žalovaného. Nemožno teda od nej spravodlivo žiadať, aby sa na jednej strane riadne starala o chovankyňu a na druhej strane, aby počas tejto starostlivosti sa aj zamestnala u iného subjektu. Je pravdou, že E. M. bola v pestúnskej starostlivosti žalobkyne do jej 18. rokov, t.j. do roku 2007. E. však aj potom zostala bývať u žalobkyni, v podstate bola členom rodiny. Žalobkyňa sa o E. starala až do septembra 2009, kedy sa odsťahovala k svojmu manželovi do Bratislavy. Súd zvažoval aj tú skutočnosť, že v roku 2008 mala E. priateľa, pričom už u neho aj prespávala, avšak ako bolo povedané, kedykoľvek sa mohla vrátiť domov, kde ešte stále mala svoje veci.
67. Podľa názoru súdu do októbra 2007, t.j. do doby, kým E. M. nadobudla plnoletosť, nemožno spravodlivo od žalobkyne žiadať, aby si hľadala prácu, keďže sa musela starať o chovankyňu ( v podstate vykonávala prácu profesionálneho rodiča). E. aj po dosiahnutí plnoletosti zostala bývať u žalobkyni. Žalobkyni starostlivosť o E. fakticky neskončila. Okrem toho žalobkyňa ako architektka mala problém nájsť si v Košiciach v tom období prácu vo svojom odbore. Súd mal za to, že uplatnený nárok žalobkyne na náhradu mzdy je dôvodný od oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní po neplatnom skončení pracovného pomeru až do právoplatného rozhodnutia o neplatnom skončení jej pracovného pomeru, t.j. do 21.7.2009.
68. Súd neznížil náhradu mzdy z dôvodu, že žalobkyňa poberala starobný dôchodok, keďže tento mohla poberať aj popri mzde. Súd neznížil náhradu mzdy ani o mzdu, ktorú žalobkyňa poberala od Občianskeho združenia Domov v rodine. K zníženiu náhrady mzdy by súd pristúpil v prípade, ak by sa žalobkyňa zapojila do práce v zásade rovnocenných podmienok, aké by mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ak by jej zamestnávateľ riadne prideľoval prácu, alebo že skutočne takú možnosť mala a bez vážnych dôvodov ju nevyužila V tomto prípade Občianske združenie Domov v rodine založila sama žalobkyňa. Jej práca bola závislá od toho, či získa alebo nezíska projekt, čiže nemožno hodnotiť, že sa zamestnala za rovnocenných alebo dokonca za výhodnejších podmienok, aké mala mať vytvorené u žalovaného. Občianske združenie Domov v rodine je neziskovou organizáciou.
69. Žalobkyňa si žalobou uplatnila dva nároky a to náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 10 773,13 EUR a nárok na náhradu mzdy z dôvodu neprideľovania práce žalovaným ako zamestnávateľom vo výške 859,66 EUR, spolu vo výške 11.632,79 EUR.
70. V zmysle ust. § 79 ods. 1 Zák. práce náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
71. Súd priemerný zárobok zisťoval v zmysle ust. § 134 ods. 1,2,4, ZP. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť 27.3.2003. Rozhodným obdobím je potom 4. štvrťrok roku 2002. Podľa oznámenia žalovaného priemerný hodinový zárobok žalobkyne v roku 2002 bol 60,83 Sk. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku 2002 na 1 mesiac podľa týždenného pracovného času žalobkyne bol 184,79 hodín. Vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich na 1 mesiac potom vychádza, že priemerný mesačný zárobok žalobkyne bol 11.240,78 Sk, čo v prepočte predstavuje 373,13 EUR. Žalobkyňa však za obdobie od októbra 2006 do januára 2008 žiadala mesačne priznať len 297,25 EUR, od februára 2008 do júna 2009 žiadala mesačne priznať náhradu mzdy vo výške 339,93 EUR a za obdobie od júla 2009 do
septembra 2009 žiadala priznať mesačnú náhradu mzdy vo výške 373,13 EUR. Žalobkyni žalovaný vyplácal mesačne časť pracovnej odmeny vo výške 1.000,- Sk a to až do 21.7.2009, čiže aj v júli 2009 jej bola vyplatená pomerná čiastka vo výške 21,41 EUR (do 21.7.2009). Na základe toho súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, za obdobie od 1.10.2006 do 21.7.2009, t. j. do právoplatného skončenia sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, sumu 10.773,13 EUR ( 16 mesiacov x 297,25 EUR + 17 mesiacov x 339,93 EUR + 259,73 EUR ako pomerná časť za 21 dní z mesačnej mzdy 373,13 EUR za júl 2009, to celé znížené o 21,41 EUR ).
72. Za zvyšné žalované obdobie, t.j. za obdobie od 22.7.2009 do 30.10.2009 patrila žalobkyni náhrada mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce z dôvodu neprideľovania práce zamestnávateľom v sume jej priemerného zárobku. V tomto prípade by bolo rozhodným obdobím obdobie za mesiace apríl, máj, jún 2009. Žalobkyňa žiadala priznať pravdepodobný zárobok v zmysle § 134 ods. 3 Zákonníka práce, pričom tento si uplatnila len vo výške 373,13 EUR, čo je menej, ako by jej patril. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za 10 dní mesiaca júl 2009 vo výške 113,40 EUR, a za august a september 2009 za každý mesiac po 373,13 EUR, čo spolu predstavuje 859,66 EUR.
73. Celkovo súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 11.632,79 EUR.
74. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
75. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
76. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
77. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
78. Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
79. V zmysle vyššie cit. ust. § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve. Keďže žalovaný žalobkyni nevyplácal mzdu v týchto dohodnutých termínoch, dostal sa do omeškania. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po dátume splatnosti mzdy v jednotlivých mesiacoch. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni spolu s náhradou mzdy aj zákonný ročný úrok z omeškania od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po dátume splatnosti mesačnej mzdy až do zaplatenia tak, ako to je uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
80. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
81. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
82. V spore mala v podstate plný úspech žalobkyňa, jej neúspech bol iba nepatrný. Preto súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v 100 % - nej výške. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.