Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/288/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, Prešov, IČO: 31 718 523, proti žalovanému J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/XX, W., o zaplatenie 1.384,81 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 25C/190/2016-159 z 11.1.2018 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.), vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 76,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia (I.I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III.).

2. O zastavení konania súd rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podaním zo dňa 18.12.2017, pred začatím konania vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil uzavretím mimosúdnej dohody o splácaní nedoplatku s matkou žalovaného. Súd prvej inštancie podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6, § 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o 6,70 €. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a pretože žalovaný svojim správaním procesne zavinil zastavenie konania, priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

3. Proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s prisúdením náhrady trov konania žalobcovi a navrhol uznesenie zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že jeho matka nie je vlastníkom bytu ani účastníkom konania a nedisponuje ani jeho splnomocnením na podpis akejkoľvek listiny alebo vykonanie akéhokoľvek úkonu. Ak by vznikla mimosúdna dohoda (písomná), tak ten kto podá návrh na zastavenie konania, je vinníkom zastavenia. Podľa žalovaného samotný podpis mimosúdnej dohody nemôže spôsobiť zastavenie súdneho konania, navyše sa vždy v mimosúdnej dohode dojednávajú aj trovy súdneho konania, a preto odporuje zákonu, aby súd priznával procesnej strane trovy konania podpisom mimosúdnej dohody. V doplňujúcom podaní k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca má rovnako ako v konaní na Okresnom súde Košice I sp. zn. 34C/42/2015 obavy z relevantných argumentov, preto využil dispozičné právo na zastavenia konania a postavil ho na fiktívnej, nepredloženej a neexistujúcej dohode.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na dôvodoch späťvzatia žalobného návrhu, ktoré uviedol v písomnom podaní z 18.12.2017 a žalovaný zbytočne toto dispozičné právo žalobcu spochybňuje. Navrhol odvolanie žalovaného ako neodôvodnené v celom rozsahu zamietnuť.

5. Uznesenie vo výrokoch o zastavení konania (I.) a o vrátení súdneho poplatku (II.) nebolo odvolaním napadnuté; v tejto časti nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a 3 CSP, a preto v nej nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodne podané a nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 , ani na jeho zrušenie v napadnutej časti (§ 389 , preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP, pôvodne § 146 ods. 2 O.s.p.). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie za zastavenie konania v zmysle cit. ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nevychádzal dôsledne z uvedených zásad, nesprávne interpretoval ust. § 256 ods. 1 a odvolací súd nestotožňuje s názorom, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Tento záver súd prvej inštancie vyvodil len na podklade nepreukázaných tvrdení žalobcu, že dôvodom späťvzatia žaloby je uzavretie mimosúdnej dohody o splácaní nedoplatku s matkou žalovaného, ktorá však nemá postavenie strany sporu, ani nedisponuje splnomocnením žalovaného na akéhokoľvek právne úkony v jeho mene. Vzhľadom na uvedené v danej situácii nemožno konštatovať, že by žalovaný vyvolal (zavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom, ale podľa posúdenia odvolacieho súdu procesná zodpovednosť za zastavenie konania spočíva v danom prípade výlučne na žalobcovi, ktorý vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť bez preukázania ním tvrdeného dôvodu tohto procesného úkonu. Žalovaný za týchto okolností by mal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, nakoľko však žiadne trovy v konaní mu preukázateľne nevznikli, z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 uznesenie v napadnutom výroku zmenil a podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 rozhodol tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.