Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/132/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcov 1/ I. T., T.. XX.X.XXXX, H. C. XX, X/ N. T., T.. XX.X.XXXX, H. C. XX proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej iba ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2018 domáhali určenia, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2016 je z dôvodu porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách absolútne neplatná a priznania náhrady trov konania od žalovaného.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 21.4.2010 uzatvorili s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2853581 (ďalej iba ako „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 10.5000 Eur. Pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere vo výške 12.150,65 Eur Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2016 (ďalej iba ako „Zmluva o PP“) spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, t.j. žalovanému ako postupníkovi. Ďalej uviedli, že pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z.z. o bankách (ďalej iba ako „Zákona o bankách“ alebo ako „ZoB“), a to: 1) pohľadávka musí byť splatná, 2) klient musí byť v omeškaní so splnením pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, 3) postúpeniu pohľadávky musí predchádzať písomná výzva banky klientovi na úhradu pohľadávky. Ak je postúpenie bankovej pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením, je potrebné ho posudzovať ako právny úkon odporujúci zákonu a tým neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V čase postúpenia pohľadávky dňa 1.10.2016 boli žalobcovia v omeškaní so splácaním viac ako 90 kalendárnych dní, avšak výzva na úhradu pohľadávky im zaslaná nebola. V Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2016 právny predchodca žalovaného iba uvádza, že postupuje pohľadávku vo výške 12.150,65 Eur s príslušenstvom, bez výzvy na jej úhradu pred postúpením. Z uvedeného vyplýva právna skutočnosť, že Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná. Žalovaný nemá povolenie na bankovú činnosť, preto nemôže vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytnutých fyzickým osobám bankami.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.9.2018. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení uzavretej podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) medzi postupcom a žalovaným, postúpil postupca na žalovaného pohľadávku voči žalobcom, ktorá vznikla zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.04.2010. Postupca si pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy o úvere uplatnil voči žalobcom na okresnom súde, pričom o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté na základe Rozsudku zo dňa 13.05.2014, č. k. 15Cb/46/2013-61. Nakoľko si žalobcovia svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného exekučného titulu nesplnili, postupca bol nútený si predmetný nárok vymáhať cestou exekučného konania, a to na základe Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2014 podanom na Exekútorskom úrade JUDr. Miroslava Šutliaka. Okresný súd vydal poverenia na výkon exekúcie č. 5810 098923 dňa 11.11.2014. Ďalej uviedol, že žalobcovia v rámci podanej žaloby namietajú nedoručenie výzvy banky na úhradu peňažného záväzku ako jednej z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Predmetné tvrdenie žalobcov sa však v žiadnom prípade nezakladá na pravde, nakoľko žalobcovia boli na úhradu svojho záväzku vyzvaní hneď niekoľkokrát a mali veľmi dobrú vedomosť o svojom dlhu. Pred uplatnením si nároku cestou príslušného súdu boli žalobcovia zo strany postupcu vyzvaní na úhradu omeškaných splátok na základe Poslednej výzvy na úhradu zo dňa 11.07.2012. Následne z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok postupca odstúpil od Zmluvy o úvere, pričom na základe Odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.11.2012 boli opätovne vyzvaní na úhradu splatnej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť aj to, že žalobcovia boli na úhradu pohľadávky vyzývaní takisto aj v rámci súdneho a následne exekučného konania, a to prostredníctvom Návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 11.346,79 EUR s prísl. zo dňa 25.02.2013, Platobného rozkazu okresného súdu zo dňa 10.04.2013, č. k. 15Rob/47/2013-18, Rozsudku okresného súdu zo dňa 13.05.2014, č. k. 15Cb/46/2013, ako aj exekučnými príkazmi v rámci exekučného konania vedenom pod sp. zn. EX 348/2014. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovia boli opakovane vyzývaní na úhradu svojho dlhu, pričom o svojom dlhu mali veľmi dobrú vedomosť, nakoľko boli aktívni v rámci súdneho konania vedenom na okresnom súde pod sp . zn. 15Cb/46/2013. Žalovaný zastáva názor, že Zmluva o postúpení obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti pre platné postúpenie v zmysle § 524 ods. 1 OZ. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý, avšak je povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel. vychádza v tomto ustanovení zo zásady, že postúpenie pohľadávky nič nemení na právnom postavení dlžníka, hoci dlžníkov nie je vždy jedno, kto sa stal jeho veriteľom. Na vznik zmluvy o postúpení pohľadávky zákon nevyžaduje žiadny právny úkon dlžníka. Zmluva o postúpení sa môže uzavrieť aj bez jeho vedomia s tým účinkom, že dokiaľ sa dlžník o postúpení nedozvie, môže plniť pôvodnému veriteľovi. Z uvedeného, ako aj samotného § 526 ods. 1 je teda zrejmé, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené postupcom alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, avšak táto skutočnosť žiadnym spôsobom neovplyvňuje platnosť resp. existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobcom bolo okrem iného doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2016, a teda sa v takom prípade nemôžu úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Žalovaný je ďalej toho názoru, že v danom prípade chýba podstatný predpoklad určovacej žaloby, a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalovaný veriteľom pohľadávky, pričom

základným právom veriteľa je v zmysle ust. § 488 právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Postavenie žalobcov sa samotným postúpením pohľadávky nijako nezmenilo, nakoľko aj v prípade neplatnosti Zmluvy o postúpení sú žalobcovia naďalej povinní plniť svoj peňažný záväzok postupcovi v celom rozsahu. Žalovaný považuje postup žalobcov za absolútne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z ich strany došlo k požičaniu si finančných prostriedkov od postupcu, ktoré následne v rozpore so zmluvnými podmienkami prestali splácať. Svoj dlh si nevyrovnali ani po následných výzvach zo strany postupcu, čo v konečnom dôsledku muselo viesť až k súdnemu a exekučnému konaniu, pričom po dvoch rokoch od začatia exekučného konania svoju situáciu riešia podaním predmetnej žaloby voči postupníkovi. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol jej zamietnutie a priznanie nároku na plnú náhradu trov konania žalovanému.

4. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa 3.12.2018 (tzv. replika). Uviedli, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia v žalobe, že v čase postúpenia pohľadávky nebola splnená zákonná podmienka pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcov, že v čase postúpenia pohľadávky predchodca žalovaného im nezaslal písomnú výzvu na úhradu pohľadávky vo výške 12.150,65 Eur s príslušenstvom. Tvrdenia žalovaného, že žalobcovia boli na splnenie záväzku vyzvaní hneď niekoľkokrát nemôžu „vyhojiť“ dôkaznú núdzu žalovaného v otázke nesplnenia písomnej výzvy na úhradu pohľadávky vo výške 12.150,65 Eur s príslušenstvom pred postúpením pohľadávky. Žalobcovia navrhli aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby.

5. Žalovaný sa k replike žalobcov písomne nevyjadril.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. Predvolanie bolo u všetkých sporových strán vykázané riadne a včas. Žalobcovia sa na pojednávanie nedostavili. Žalobkyňa v 1. rade ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, žiadala aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti tak, ako to navrhla v petite žaloby. Žalobca v 2. rade svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Na základe uvedeného súd podľa ustanovenia § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti žalobcov.

7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Postúpenie pohľadávky považuje za platné, v súlade s § 524 a nasl. OZ, ako aj s § 92 ods. 8 ZoB. Žalobcovia boli na úhradu dlhu opakovane vyzývaní, a to aj v odstúpení od zmluvy, kde dokonca boli na možnosť postúpenia pohľadávky aj upozornení. Žalobcovia svoj dlh zo zmluvy o úvere v súdnom konaní uznali a zaviazali sa ho splácať v mesačných splátkach. Tento záväzok však nedodržali a v úhradách pokračovali až v rámci výkonu exekúcie od 9.2.2015. Z predloženého rozpisu úhrad je zrejmé, že žalobcovia boli v omeškaní a preto bol žalovaný resp. jeho predchodca nútený od zmluvy odstúpiť. Žalovaný opätovne poukázal na charakter žaloby, ktorá je žalobou určovacou, pričom zo strany žalobcov nie je preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Aj v prípade, že by zmluva bola neplatná, žalobcovia by sa záväzku nijakým spôsobom nezbavili a teda ich postavenie by ostalo rovnaké. Navrhol preto žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

8. V predmetnom konaní nebolo sporné, že žalobcovia a právny predchodca žalovaného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) uzatvorili dňa 21.4.2010 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2853581, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý medziúver vo výške 10.5000 Eur. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovia svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne neplnili a boli v omeškaní so splatením časti záväzku nepretržite viac ako 90 dní (uvedené potvrdili žalobcovia a vyplynulo to aj z prehľadu úhrad žalobcov v súvislosti so splácaním úveru). Nesporným bolo aj postúpenie pohľadávky predchodcom žalovaného na žalobcu (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.10.2016), ktoré postúpenie postupca žalobcom oznámil písomne listom zo dňa 17.10.2016, pričom hodnota postúpenej pohľadávky v danom čase bola vo výške 12.150,65 Eur. Spornou skutočnosťou, ktorá má mať podľa žalobcov za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky ostalo to, či predchodca žalovaného pred postúpením pohľadávky vyzval žalobcov na jej úhradu.

9. Podľa § 137 (účinného od 1.7.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 . Určenia právnej skutočnosti sa možno domáhať za podmienky, že možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala z osobitného právneho predpisu (§ 137 písm. d) .

11. Žalobcovia v žalobe, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti nimi napádanej Zmluvy o PP, neuviedli príslušný osobitný právny predpis, z ktorého by im možnosť určenia neplatnosti tejto zmluvy vyplývala. Žalobcovia tak neurobili ani po tom, čo na túto skutočnosť upozornil žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobe.

12. Z uvedeného dôvodu bol súd nútený konštatovať, že žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, nemá oporu v zákone, keďže možnosť jej podania nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Je tiež potrebné uviesť, že na požadovanom určení neplatnosti zmluvy nemajú žalobcovia ani naliehavý právny záujem, nakoľko otázka platnosti zmluvy nemá na ich právne postavenie žiaden vplyv. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že žalovaný nemá povolenie na bankovú činnosť, súd poukazuje na skutočnosť, že predchodca žalobcu od Zmluvy o úvere odstúpil, úver bol zosplatnený a po jeho zosplatnení bola pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia súdom judikovaná. Žalovaný tak nevykonáva správu nezosplatneného úveru. Nedostatok zákonných podmienok prípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. d) resp. písm. c) CSP, je zákonným dôvodom, pre ktorý súdu neostávalo iné, ako žalobu zamietnuť.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal v čase pojednávania k dispozícii listinné dôkazy umožňujúce mu napriek uvedenému posúdiť medzi stranami spornú skutočnosť, a síce či žalobcovia boli pred postúpením pohľadávky vyzvaní na úhradu dlhu, súd uvádza nasledovné:

14. Podľa § 92 ods. 8 vety prvej ZoB v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

15. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že žalobcom bola zo strany právneho predchodcu žalovaného dňa 16.7.2012 doručená výzva zo dňa 11.7.2012 na úhradu dlžných splátok vrátane splátky za mesiac júl 2012 spolu vo výške 89,25 Eur na účet stavebného sporenia a vo výške 292,70 Eur na účet mimoriadneho medziúveru č. 2853581002/5900, ktorou boli zároveň aj upozornení na možnosť zosplatnenia celého zostatku úveru. Následne dňa 3.12.2012 bolo žalobcom doručené písomné odstúpenie predchodcu žalovaného od Zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2012, ktorého súčasťou bola aj výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu odstúpenia predstavovala sumu 11.172,81 Eur. V predmetnom liste bolo žalobcom tiež oznámené, že veriteľ si bude v zmysle Zmluvy o úvere a platných predpisov účtovať úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15Cb/46/2013-61 zo dňa 13.5.2014, právoplatným dňa 12.6.2014 bola žalobcom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (pôvodnému veriteľovi) sumu vo výške 11.346,79 Eur a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11.184,29 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 200 Eur mesačne, počnúc od septembra 2014, vždy do 30. dňa v mesiaci až do zaplatenia.

16. Na základe vyššie uvedeného je nesporné splnenie aj žalobcami namietanej zákonnej podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, ktorou je písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Predstava žalobcov, že mali byť vyzvaní aj na zaplatenie sumy rovnajúcej sa aktuálnej výške postúpenej pohľadávky (t.j. sumy 12.150,65 Eur s príslušenstvom) nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Navyše splnenie tejto predstavy je nereálne z dôvodu, že súčasťou pohľadávky je aj jej príslušenstvo (úrok z omeškania), ktoré sa každým dňom omeškania zvyšuje. Z uvedeného dôvodu bola výška pohľadávky v čase jej postúpenia vyššia ako v čase jednotlivých výziev doručených žalobcom. Na úročenie istiny boli žalobcovia predchodcom žalobcu upozornení a povinnosť

platiť istinu aj s príslušenstvom (9 % úrok z omeškania zo sumy 11.184,29 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia) im bola uložená aj v citovanom rozsudku.

17. Účinné popretie žalobcami uvádzaného tvrdenia spôsobujúceho neplatnosť napádanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany žalovaného je tak ďalším dôvodom zamietnutia žaloby.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom. Súd nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecne a zásadne uplatňovanej zásady úspechu v konaní a ako také je viazané na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré súd nezistil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.