Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovanému: Helmech o. z., Pod Brehom 137/17, 076 05 Brehov, IČO: 42 406 404 o určenie neúčinnosti právneho úkonu s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.01.2015, č. vkladu: D. XXX/XXXX zo dňa 16.02.2015, uzavretá medzi predávajúcim: N. Q., T.. XX.XX.XXXX, M.. Č.. XXXXXX/XXXX, H. C. H. XXX/XX, XXX XX H. a kupujúcim: HELMECH o. z., so sídlom Pod Brehom 137/17, 076 05 Brehov, IČO: 42 406 404, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. U., obec G. U., okres C., zapísaných na LV č. XXXX, parciel reg. C: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 118 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a stavieb: súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - rodinný dom, súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - dvojgaráž, je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2018 žiadal, aby súd určil, že Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. vkladu: D. XXX/XXXX zo dňa 16.02.2015, uzavretá medzi prevádzajúcim: N. Q., nar.: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom: C. H. XXX/XX, XXX XX H. a kupujúcim, žalovaným - Helmech o.z., so sídlom: Pod Brehom 137/, 076 05 Brehov, IČO: 42 406 404, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. U., obec: G. U., okres: C., zapísaných na LV č. XXXX, parciel registra „C“: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č . XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 118 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a stavieb: súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - rodinný dom, súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - dvojgaráž je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca ako veriteľ a spoločnosť JANEX TRANS s.r.o., so sídlom: Námestie sv. Egídia 40/57, 058 01 Poprad, IČO: 44 845 677, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 21868/P (ďalej len „Spoločnosť“), v mene ktorej v čase uzatvorenia zmluvy konal konateľ - N. Q., T..: XX.XX.XXXX, M.. Č..: XXXXXX/XXXX, H.: C. H. XXX/XX, XXX XX H. (ďalej len „Dlžník“), ako dlžník uzatvorili dňa 02.01.2012 Zmluvu o kontokorentnom úvere číslo XXXXXX/SB/XX/XXX, v znení neskorších Dodatkov č. 1 až 3 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úverového limitu spoločnosti, tak, že na ťarchu žalobcom zriadeného bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorého majiteľom bola spoločnosť, vykoná žalobca po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy spoločnosti na platby, aj keď na to spoločnosť nemá na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky („čerpanie úverového limitu“) (čl. II bod 2.1. Zmluvy o úvere). Spoločnosť sa zaviazala dať platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu, ako aj prípadných iných žalobcom vedených účtov spoločnosti svoje príjmy tak, aby dosahoval dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť (splatiť úver) tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady (čl. II bod 2.3. Zmluvy o úvere). Žalobca a spoločnosť sa dohodli na základe zmluvy o úvere na výške úverového limitu 50.000,- eur s dňom konečnej splatnosti 24.05.2015 (Základné podmienky úveru čl. II bod 2.5.4. Zmluvy o úvere a čl. III bod 1b Dodatku č. 3). V zmluve o úvere sa stanovila pohyblivá úroková sadzba na určenie úrokov, pričom táto sa určuje na jednotlivé Oceňované obdobia trvajúce jeden týždeň súčtom referenčnej sadzby 1-mesačný EURIBOR a prirážky 10,00 % p.a (bod 3 Dodatku č. 3). Pre prípad omeškania spoločnosti s plnením svojich platobných záväzkov vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli na úrokoch z omeškania z dlžnej sumy, vykázanej ako debetný zostatok kontokorentného účtu, vo výške úrokovej sadzby žalobcom vyhlásenej a zverejnenej pre tzv. nepovolený technický debet na netermínovaných vkladových účtoch. Podmienky čerpania úveru, zabezpečenia úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. V súlade s čl. II bod 2.1. zmluvy o úvere žalobca poskytol spoločnosti úverový limit v dohodnutej výške, čím si splnil svoju povinnosť poskytnúť spoločnosti úver. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku spoločnosti vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, poskytla spoločnosť žalobcovi zabezpečenie, a to formou vystavenia vlastnej blankozmenky (čl. VI bod 6.1.1. Zmluvy o úvere). Predmetná blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky spoločnosti nebudú splnené riadne a včas (ďalej len “blankozmenka”). Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom, a to dlžníkom. Nakoľko si spoločnosť neplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 01.04.2015 „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“ predčasne zosplatnil úver ku dňu 01.04.2015 a vyzval spoločnosť a dlžníka uhradiť uplatňovaný nárok. Keďže ani po vykonaní vyššie uvedených krokov zo strany žalobcu, neprišlo k úhrade predmetného záväzku zo strany spoločnosti a dlžníka, žalobca v zmysle čl. VI bod 6.1.1 Zmluvy o úvere a ustanovenia čl. III bod 3.3 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXX/SB/XX/XXX zo dňa 02.01.2012 dňa 15.05.2015 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma: 53.068,47 eur, dátum splatnosti zmenky: 15.05.2015, pričom s účinnosťou odo dňa 16.05.2015 stanovil žalobca pre úver sadzbu úrokov vo výške 6,00 % ročne. S uvedeným boli spoločnosť a dlžník oboznámení prostredníctvom Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 15.05.2015. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola spoločnosťou a dlžníkom uhradená, pristúpil žalobca k jej vymáhaniu súdnom cestou, a to podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 11.06.2015 (ďalej len „Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu“), ktorým sa domáhal, aby Okresný súd Prešov zaviazal spoločnosť a dlžníka zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 53.068,47 eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov podanému návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyhovel v celom rozsahu a vo veci vydal dňa 03.04.2017 rozsudok sp. zn.: 22CbZm/31/2015, ktorým zaviazal spoločnosť a dlžníka zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 53.068,47 eur, úroky vo výške 6,00 % p.a. zo zmenkovej sumy 53.068,47 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. sumu vo výške 176,89 eur a trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2017 a vykonateľnosť dňa 07.07.2017. V prvom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol dlžník - p. N.T. Q., T..: XX.XX.XXXX, H.: C. H. XXX/XX, XXX XX H. jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti JANEX TRANS s.r.o., so sídlom: Námestie sv. Egídia 40/57, 058 01 Poprad, IČO: 44 845 677, čo preukazuje výpis z Obchodného registra a zároveň podľa zistení žalobcu bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. U., obec: G. U., okres: C., a to: parcely registra „C“: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č . XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 118 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a stavieb: súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - rodinný dom, súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - dvojgaráž. Dňa 16.02.2015 bol povolený vklad č. D. XXX/XXXX F. do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom C., Katastrálny odbor, na základe ktorej nadobudol vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť žalovaný

- Helmech o.z., so sídlom: Pod Brehom 137/, 076 05 Brehov, IČO: 42 406 404. Vlastníctvo žalovaného k uvedenej nehnuteľnosti jasne preukazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 01.04.2015 ako aj pôvodný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.05.2014. Uvedené skutočnosti preukazuje aj ZoPVP uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným. Žalobca zároveň uvádza, že majetkovou účasťou sa rozumie vlastníctvo akcií, dočasných listov v akciovej spoločnosti, resp. v podnikateľských subjektoch, ktoré sú povinne akciovými spoločnosťami (napr. obchodníci s cennými papiermi), členského vkladu, obchodného podielu alebo jeho časti, pričom rozsah tejto účasti sa posudzuje so zreteľom na základné imanie pomerom podielov k ich súčtu. Pri vlastníctve podniku je rozhodujúci spoluvlastnícky podiel na majetku tejto právnickej osoby. Žalobca poukázal na rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 20 Cdo 2886/2006, Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 29 Odo 732/2006 zo dňa 27.05.2008, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2 M Cdo 19/2008 zo dňa 21.05.2009 a Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.12.1999, spis. zn.: 3Cdo 102/99. Žalobca má za to, že právny úkon dlžníka - N. Q., t.j. ZoPVP, ktorou previedol vyššie špecifikované nehnuteľnosti na žalovaného, je odporovateľným právnym úkon v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a preto sa žalobca touto žalobou domáha určenia, že tento odporovateľný právny úkon dlžníka je voči nemu ako veriteľovi právne neúčinný. Z konania dlžníka - N. Q. podľa názoru žalobcu jasne badať jeho úmysel zbaviť sa svojho jediného majetku, a to v čase kedy si už spoločnosť a dlžník neplnili svoje zmluvné povinnosti a tým docieliť to, aby sa žalobca v prípade vymáhania svojej pohľadávky voči dlžníkovi nemal z čoho uspokojiť, nakoľko tento v dôsledku prevodu svojej jedinej nehnuteľnosti ako jediného hodnotného majetku na žalovaného už nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by žalobca vedel uspokojiť svoju pohľadávku; k tomuto úkonu došlo v priebehu posledných troch rokov, čo vyplýva z toho, že ZoPVP bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností dňa 16.02.2015 pod č. vkladu D. XXX/XXXX; pohľadávka žalobcu je vymáhateľná, priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Písomným podaním doručeným súdu 22.02.2019 oznámil, že súhlasí s pojednávaním bez jeho účasti.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za to, že právny úkon, ktorého sa žalobca domáha určenia neúčinnosti, je dôvodný a celá podaná žaloba je dôvodná, nakoľko ako žalobca ozrejmil v podanej žalobe, že pôvodný dlžník N. Q. ako klient žalobcu pred splatnosťou poskytnutého úveru úmyselne a kvalifikovane znížil svoj majetok do takej miery, že žalobca už viac nemá reálnu možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky, pričom k uvedenému konaniu p. Q. došlo tým, že na žalovaného previedol nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve, z ktorej sa žalobca mohol uspokojiť. Čo sa týka samotného právneho posúdenia predmetnej veci, v tomto smere poukázal na to, že podľa názoru žalobcu sú splnené podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu a to z nasledujúcich dôvodov. Žaloba bola podaná v zákonnej prekluzívnej trojročnej lehote, z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že dlžník kvalifikovane znížil svoj majetok, resp. sa zbavil svojho majetku do takej miery, že žalobca už viac nedokáže uspokojiť svoju pohľadávku. Konanie pôvodného dlžníka je jasným úmyselným konaním a zároveň pohľadávka žalobcu je vymáhateľná, keďže je priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Čo sa týka preukazovania úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu, v tomto smere žalobca je toho názoru, že konanie dlžníka má nepochybne jasné preukázateľné znaky úmyselného konania a to jednak z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť bola prevedená na žalovaného, ktorý je spriaznenou osobou s dlžníkom, keďže osobou oprávnenou konať za žalovaného je práve spomínaný dlžník N. Q. a teda úmysel v zmysle zákona ani nie je potrebné preukazovať, avšak aj napriek uvedenému má za to, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

- žalobcu preukazuje samotné konanie dlžníka po splatnosti pohľadávky, kedy tento na seba vyhlásil osobný bankrot, pričom oddlžovacie konanie bolo ani nie v lehote polroka zrušené z dôvodu, že majetok dlžníka nepokryje ani náklady konkurzu. Za týmto účelom predložil súdu výpisy z obchodného vestníka. Zároveň predložil stanovy žalovaného, ktoré preukazujú previazanosť dlžníka a osoby žalovaného. Samotná kúpna zmluva preukazuje úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, keďže táto bola podpísaná iba N. Q., to znamená na jednej strane ako predávajúcim, na druhej strane ako kupujúcim. Zo zmluvy síce vyplýva, že kúpna cena za prevod nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 90.000,- eur, avšak z ostatných ustanovení zmluvy už žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom mala byť táto uhradená, to znamená či bankovým prevodom alebo v hotovosti a teda či vôbec bola uhradená. Z konštrukcie samotnej kúpnej zmluvy ako aj z predmetného sporu je však žalobca toho názoru, že ide len o simulovaný právny úkon v časti uhradenia kúpnej sumy, ktorá nikdy uhradená nebola. Žalobca má za to, že podaná žaloba je dôvodná aj z toho dôvodu, že žalovaný sa k skutočnostiam uvedeným v žalobe aj napriek výzve súdu nevyjadril, nedostavil sa na pojednávanie a teda žalobca má za to, že aj samotný žalovaný považuje uvedené skutočnosti za nesporné. Zároveň žalobca upresnil zrejmú chybu v písaní v petite podaného návrhu a to v časti označenia stavieb, 2. odsek, kde správne znenie má byť „súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/XX - dvojgaráž“. Vo zvyšku zostáva petit nezmenený. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a navrhuje súdu, aby tejto podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Uplatnil si náhradu trov konania.

6. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

7. Žalobca ako veriteľ a spoločnosť JANEX TRANS s.r.o., so sídlom: Námestie sv. Egídia 40/57, 058 01 Poprad, IČO: 44 845 677, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 21868/P s konateľom - N. Q., T..: XX.XX.XXXX, M.. Č..: XXXXXX/XXXX, H.: C. H. XXX/XX, XXX XX H., ako dlžník uzatvorili dňa 02.01.2012 Zmluvu o kontokorentnom úvere číslo XXXXXX/SB/XX/XXX, v znení neskorších Dodatkov č. 1 až 3. Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úverového limitu

- vo výške 50.000,- eur s dňom konečnej splatnosti 24.05.2015 (Základné podmienky úveru čl. II bod 2.5.4. Zmluvy o úvere a čl. III bod 1b Dodatku č. 3), na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Spoločnosť sa zaviazala dať platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu, ako aj prípadných iných žalobcom vedených účtov príjmy tak, aby dosahoval dojednaný obrat a poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty a náhrady (čl. II bod 2.3. Zmluvy o úvere). V Zmluve o úvere sa stanovila pohyblivá úroková sadzba na určenie úrokov, pričom táto sa určuje na jednotlivé Oceňované obdobia trvajúce jeden týždeň súčtom referenčnej sadzby 1-mesačný EURIBOR a prirážky 10,00 % p. a (bod 3 Dodatku č. 3). Pre prípad omeškania s plnením svojich platobných záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli na úrokoch z omeškania z dlžnej sumy, vykázanej ako debetný zostatok kontokorentného účtu, vo výške úrokovej sadzby žalobcom vyhlásenej a zverejnenej pre tzv. nepovolený technický debet na netermínovaných vkladových účtoch. V súlade s čl. II bod 2.1. Zmluvy o úvere žalobca poskytol úverový limit v dohodnutej výške, čím si splnil svoju povinnosť poskytnúť úver. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere bola vystavená vlastná blankozmenka (čl. VI bod 6.1.1. Zmluvy o úvere), ktorá bola avalovaná zmenečným ručiteľom. Blankozmenka bola pri jej vydaní neúplná a v chýbajúcich údajoch ju bol oprávnený vyplniť jej majiteľ, ak záväzky nebudú splnené riadne a včas. Nakoľko neboli neplnené záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 01.04.2015 „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“ predčasne zosplatnil úver ku dňu 01.04.2015 s výzvou na úhradu uplatňovaného nároku. Keďže k úhrade nedošlo, žalobca v zmysle čl. VI bod 6.1.1 Zmluvy o úvere a ustanovenia čl. III bod 3.3 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXX/SB/XX/XXX zo dňa 02.01.2012 dňa 15.05.2015 vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: zmenková suma: 53.068,47 eur, dátum splatnosti zmenky: 15.05.2015, pričom s účinnosťou odo dňa 16.05.2015 stanovil žalobca pre úver sadzbu úrokov vo výške 6,00 % ročne. S uvedeným bola predmetná obchodná spoločnosť a dlžník oboznámení prostredníctvom Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 15.05.2015. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola uhradená, pristúpil žalobca k jej vymáhaniu súdnou cestou, a to podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 11.06.2015, ktorým sa domáhal, aby Okresný súd Prešov zaviazal obchodnú spoločnosť a dlžníka zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 53.068,47 eur s príslušenstvom. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 03.04.2017 rozsudkom sp. zn.: 22CbZm/31/2015, ktorým zaviazal spoločnosť a dlžníka zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 53.068,47 eur, úroky vo výške 6,00 % p.a. zo zmenkovej sumy 53.068,47 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. sumu vo výške 176,89 eur a trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2017 a vykonateľnosť dňa 07.07.2017. V čase uzavretia Zmluvy o úvere bol dlžník - N.T. Q., T..: XX.XX.XXXX, H.: C. H. XXX/XX, XXX XX H. jediným spoločníkom a jediným konateľom Spoločnosti JANEX TRANS s.r.o., so sídlom: Námestie sv. Egídia 40/57, 058 01 Poprad, IČO: 44 845 677 a zároveň bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. U., obec: G. U., okres: C., a to: parcely registra „C“: parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č . XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 383 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 118 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 61 m2 a stavieb: súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - rodinný dom, súpisné č. XXX postavenej na parc. č. XXX/XX - dvojgaráž. Dňa 16.02.2015 bol povolený vklad č. D. XXX/XXXX F. do katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom C., Katastrálny odbor, na základe ktorého nadobudol vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť žalovaný - Helmech o.z., so sídlom: Pod Brehom 137/, 076 05 Brehov, IČO: 42 406 404. Vlastníctvo žalovaného k uvedenej nehnuteľnosti preukazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 01.04.2015 ako aj pôvodný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.05.2014 a kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným.

8. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je jeho nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa § 42a ods. 3 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.

11. Podľa § 42b ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Podľa § 42b ods. 4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

13. Podľa § 116 blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

14. „Smlouvě, kterou uzavřel dlužník s třetí osobou v úmyslu zkrátit věřitele, aniž by se stejným úmyslem jednala i osoba, s níž byla smlouva uzavřena, lze odporovat podle § 42a ObčZ; taková smlouva není neplatná pro rozpor s dobrými mravy.“ (rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 20 Cdo 2886/2006)

15. „Převede-li žalovaný majetek získaný odporovatelným úkonem na další osobu poté, co proti němu byla podána odpůrčí žaloba, tedy zjevně v úmyslu zmařit dosažení účelu odpůrčí žaloby, jde o právní úkon neplatný“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 29 Odo 732/2006 zo dňa 27.05.2008).

16. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§42b ods. 1 Občianskeho zákonníka) pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle citovaného ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t. j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na odporcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u odporcu, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal odporca z odporovateľného právneho úkonu. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 1 v spojení s § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny dôsledok úspešného odporovania, t. j. neúčinnosť právneho úkonu (a teda možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady), nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80 O. s. p., preto navrhovateľ nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď i zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2 M Cdo 19/2008 zo dňa 21.05.2009)

17. „Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní“. „Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.12.1999, spis. zn.: 3Cdo 102/99)

18. K prevodu predmetnej nehnuteľnosti došlo dňa 16.02.2015, teda po tom, čo žalobca podaním zo dňa 12.02.2015 „Oznámenie o znížení úverového limitu a zvýšení úrokovej sadzby o prirážku 3 % p. a. na kontokorentnom účte č. XXXXXXXXXX/XXX“ oznámil obchodnej spoločnosti a dlžníkovi zníženie úverového limitu a zvýšenie úrokovej sadzby z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností riadne a včas, teda v čase, keď už obchodná spoločnosť a dlžník boli v omeškaní s plnením si svojich zmluvných záväzkov zo zmluvy o úvere voči žalobcovi a len niekoľko mesiacov pred určením predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností, t. j. dňa 01.04.2015. V uvedenom období už boli v omeškaní s plnením, pričom zároveň došlo k prevodu nehnuteľnosti, a následne už nedisponovali žiadnym majetkom, ktorým by žalobca mohol upokojiť svoju pohľadávku, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov. V čase prevodu nehnuteľnosti bola pohľadávka žalobcu vymáhateľná, čo umožňuje žalobcovi ako veriteľovi účinne sa domáhať určenia, že právny úkon medzi dlžníkom a žalovaným, t.j. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je voči nemu neúčinný. Z konania dlžníka je zjavný úmysel zbaviť sa svojho majetku, a to v čase kedy si už obchodná spoločnosť a dlžník neplnili svoje zmluvné povinnosti a tým docieliť to, aby sa žalobca v prípade vymáhania svojej pohľadávky voči dlžníkovi nemal z čoho uspokojiť, nakoľko tento v dôsledku prevodu svojej jedinej nehnuteľnosti ako jediného hodnotného majetku na žalovaného už nedisponuje majetkom, z ktorého by žalobca vedel uspokojiť svoju pohľadávku. V nadväznosti na uvedené preto uzatvorenie predmetnej zmluvy malo za následok zhoršenie postavenia žalobcu, keďže došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v prospech žalovaného na úkor žalobcu.

19. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení právny úkon dlžníka - N. Q., t.j. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorou previedol vyššie špecifikované nehnuteľnosti na žalovaného, je odporovateľným právnym úkon v zmysle § 42a a nasl. a preto je tento odporovateľný právny úkon dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinný; súd preto rozhodol, ako je uvedené vo výroku I.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).