Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-62-2018.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v sporovej veci žalobcu: A. K. - K., Z. S. A. XXX/XX, XXX XX A., P.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom, so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, IČO: 14 224 933 proti žalovanému: A. U. - U..L., Z. S. D. XXXX/XXX, XXX XX D., P.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885, adresa pracoviska Námestie slobody 6, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 6.894,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7Cb/54/2015-173 z 27.4.2018, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol o d m i e t a .
V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.894,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.673,88 eur od 30.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.200,- eur od 6.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.204,82 eur od 25.8.2011 do 30.4.2014, zo sumy 2.000,- eur od 1.5.2014 do 3.6.2014, zo sumy 1.800,- eur od 4.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 815,63 eur od 30.8.2011 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo podľa cenovej ponuky, predmetom ktorej bola objednávka a dodávka tovaru bez montáže. V cenových ponukách, faktúrach, dodacích a záručných listoch bola presne vyšpecifikovaná aj cena, druh a množstvo dodávaného tovaru. Právny predchodca žalobcu tovar žalovanému dodal, ktorý prevzatie predmetného tovaru potvrdil. Žalovanému vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú obranu súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukázal priloženými zmluvami o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky zo spoločnosti B.-K. K..Q..X.. na spoločnosť K. K..Q..X.. žalovaný uznal. Pokiaľ ide o druhé postúpenie zo spoločnosti K. K..Q..X.. na žalobcu, žalobca predložil poštový podací lístok, ktorý mal preukazovať podľa označených údajov odosielateľa K. K..Q..X.. pre adresáta A. U., že došlo k písomnému oznámeniu postupníka o postúpení pohľadávok. Žalovaný namietal, že takéto oznámenie nikdy nedostal. Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že táto zásielka bola odovzdaná
na prepravu pre žalovaného, tento si ju však neprevzal v odbernej lehote. Neprevzatie si zásielky v odbernej lehote žalovaným, ktorý bol podnikateľom, znamenalo, že zásielka bola prevzatá. Súd preto mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, preukázaním oznámenia o postúpení pohľadávok. Žalovaný ďalej uplatnené nároky považoval za premlčané. Súd však mal za to, že aktívna legitimácia bola preukázaná ešte v roku 2015, kedy podľa fikcie si žalovaný prevzal zásielku, oznámenie o postúpení pohľadávok. Zásielka s oznámením o postúpení pohľadávok sa vrátila žalobcovi dňa 29.4.2015, žaloba bola podaná na súd dňa 20.4.2015, teda pred uplynutím 4 ročnej premlčacej doby. Žalovaný poprel dôvodnosť žaloby a skutočnosť, že by dlžil čiastočne neuhradené sumy. Uviedol, že všetky sumy uhradil pred objednávkou tovaru, v dvoch prípadoch potvrdil, že to bolo aj po zadaní objednávky. Súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia o úplnom zaplatení kúpnej ceny nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalšia obrana žalovaného spočívala v nezapočítaní jednotlivých platieb, ktoré mal vykonať žalovaný. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Z predložených faktúr a z predložených výpisov z účtu vyplynulo, že ku každej jednej úhrade, podľa výpisu z účtu, bol priradený aj variabilný symbol, teda súd uzavrel, že týmto spôsobom uvedením tohto variabilného symbolu žalovaný určil k akej faktúre je vykonaná platba. Preto každú jednu úhradu bolo potrebné započítať na tú ktorú faktúru, ktorá je v tomto výpise uvedená a nie na inú faktúru, ako to urobil žalobca. Z výpisov z účtu teda možno uzavrieť, že na faktúru č. XXXXXXXX zo strany žalovaného boli vykonané tieto úhrady: dňa 10.10.2013 vo výške 29,88 eur a dňa 10.10.2013 úhrada vo výške 108,11 eur. Na faktúru č. XXXXXXXX eur vo výške 1.200,- eur boli vykonané úhrady a to vo výške 306,03 eur dňa 4.1.2013 a úhrada vo výške 200,- eur dňa 5.2.2013 a teda dlh tejto faktúry predstavuje sumu 1.200,- eur a na faktúru č. XXXXXXXX vo výške 2.204,82 eur boli vykonané úhrady a to vo výške 204,82 eur dňa 30.4.2014 a suma 200,- eur dňa 3.6.2014 a preto dlžná suma z tejto faktúry predstavuje sumu 1.800,- eur a na faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.115,63 eur bola vykonaná úhrada vo výške 300,- eur dňa 2.5.2013 a preto dlžná suma z tejto faktúry predstavuje sumu 815,63 eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie týchto dlžných súm spolu s úrokom z omeškania. Súd stanovil dlžné sumy z jednotlivých faktúr tak, ako boli vykonané jednotlivé úhrady zo strany žalovaného s presným uvedením variabilného symbolu a nie tak, ako si to započítal žalobca, konkrétne, keď úhradu vo výške 815,63 eur započítal na inú faktúru a to konkrétne na faktúru XXXXXXXX, taktiež úhradu v sume 204,82 eur vykonanú dňa 30.4.2014 žalobca si započítal na faktúru č. XXXXXXXX a taktiež aj úhradu vo výške 200,- eur zo dňa 3.6.2014 započítal na úhradu faktúry č. XXXXXXXX. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti istiny, ako aj v časti jednotlivých úrokov z omeškania z jednotlivých faktúr. K úprave priznania úroku z omeškania došlo iba v časti úroku z omeškania pri faktúre č. XXXXXXXX. Nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti jednotlivých faktúr sa žalovaný dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti dostal do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania, kde však súd prvej inštancie nevyhovel žalobe v celom rozsahu, pre zlý spôsob žalobcu započítania vykonaných úhrad. Súd preto úhrady žalovaného priradil podľa uvedeného VS, a z tohto priradenia vyplynulo, že s faktúrou č. XXXXXXXX je žalovaný v omeškaní len so sumou 1800 eur, pričom bolo zohľadnené, že sumy 200 eur a 204,82 eur boli uhradené po lehote splatnosti. U ostatných faktúr bol úrok z omeškania uplatnený správne.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Náhradu trov konania priznal žalobcovi v plnom rozsahu, aj keď žalobu čiastočne zamietol. Toto čiastočné zamietnutie sa však týkalo iba úrokov z omeškania za jednotlivé omeškané obdobie, ktoré bolo spôsobené tým, že úhrady žalovaného, ktoré boli presne označené, zo strany žalobcu boli započítané na iné faktúry, čo koniec koncov v istine samej k zmene priznanej sumy nedošlo, došlo iba k zmene obdobia, za ktoré bola priznaná výška úroku z omeškania, teda išlo o nepatrný pomer neúspechu len v časti príslušenstva.
4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
5. Namietal, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v nedostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 191 CSP správne a svoje rozhodnutie aj náležite podľa § 220 ods. 2 CSP neodôvodnil, keď sa nezaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre posúdenie veci, ktoré sú súčasťou spisu. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, keď v bode 47 odôvodnenia súd uvádza, že žalovaný podľa fikcie si prevzal zásielku, avšak neuviedol, ktoré ustanovenie aplikoval. Pretože podľa vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s., bola zásielka vrátená žalobcovi až 05.05.2017, čiže v
čase podania žaloby, teda 20.04.2015 žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že v predmetnom čase sa nezdržiaval na adrese uvedenej na podacom lístku, pretože bol pracovne dlhodobejšie mimo svojho bydliska, čiže reálne nemohol si prevziať zásielku, nezdržiaval sa na uvedenej adrese, zásielka sa nedostala do jeho dispozície. Taktiež na podacom lístku je uvedená fyzická osoba (A. U.), pričom žalovaným je fyzická osoba - podnikateľ s obchodným menom A. U. - U..L., ktorú skutočnosť súd nezohľadnil.
6. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
8. Podaným odvolaním žalovaného bol dotknutý aj výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovaného, preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tejto časti rozsudku. Oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku je len žalobca. Z tohto dôvodu muselo byť odvolanie žalovaného proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ CSP v spojení s § 359 CSP).
9. Zvyšnú časť rozsudku, t.j. jeho vyhovujúcu časť, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, preskúmal odvolací súd podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Obrana žalovaného v odvolacom konaní spočíva v tom, že okresný súd nevykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, ako aj v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Taktiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby.
11. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
12. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).
14. Náležitým a presvedčivým spôsobom bola v konaní preukázaná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na bod 46. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
15. V podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, pričom nemožno prijať záver o nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia (v zmysle odvolacích námietok žalovaného), pretože toto rozhodnutie ako celok spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).