Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-81-2018.pdf
PDF · 115.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne A.. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, A. XX, XXX XX I., právne zastúpenej A.. S. A., advokátkou, A. XX, XXX XX. I., proti žalovanej Syngas, s.r.o., IČO: 46 522 824, J. A. Komenského 3470/1A, 984 01 Lučenec, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Dlhopolec s.r.o., so sídlom AK Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen a Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/1/2016-196 zo dňa 16. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/1/2016-196 zo dňa 16. apríla 2018 p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie") uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16. 07. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. rozsudku). Výrokom II. rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom proti žalovanej na tom skutkovom základe, že dňa 05. 09. 2013 vložila na účet žalovanej spoločnosti z vlastných finančných prostriedkov sumu 5 000,- Eur ako pôžičku na financovanie projektu výstavby elektrárne na biomasu vo L.. Z čiastky poskytnutej žalobkyňou bola hradená odmena spoločnosti TÜV SÜD Slovakia s. r. o. za vypracovanie energetického auditu na projekt výstavby elektrárne vo výške 3 720,- Eur. Zvyšok pôžičky slúžil na krytie ostatných výdavkov súvisiacich s prípravou projektu, keďže žalovaná v tom čase nedisponovala potrebnými finančnými zdrojmi. Žalovaná požičanú sumu nevrátila ani koncom roka 2014 napriek svojmu vyhláseniu, že si všetky svoje finančné záväzky riadne a včas plní, preto žalobkyňa vyzvala žalovanú ústne i písomne dňa 22. 06. 2015 na vrátenie pôžičky. Žalovaná poskytnutú sumu doposiaľ nevrátila. Po podaní žaloby súd najprv vydal platobný rozkaz č. k. 21/1/2016-14 zo dňa 20. 01. 2016, proti ktorému podala žalovaná včas, odpor. V ňom uviedla, že nesúhlasí s nárokom uplatneným žalobkyňou, pretože ho považuje za nedôvodný. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 12. 2016, keď žalobu zamietol a rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu ohľadom existencie pôžičky, pričom poukázal na výpoveď svedka U.. O. M., ktorý uzavretie zmluvy o pôžičke nepotvrdil, a teda žalobkyňa nevyvrátila obranu žalovanej v tom, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a uznesením č. k. 14Co/125/2017-163 zo dňa 26. 02. 2018 rozsudok okresného súdu zrušil a podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
CSP z dôvodu nesprávneho procesného postupu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia bola súdu prvej inštancie uložená povinnosť vysporiadať a s tvrdením žalovaného, že sa jedná o vklad finančných prostriedkov zo strany žalovanej, pričom žalobkyňa v čase poskytovania peňažných prostriedkov nebola spoločníčkou ani konateľkou žalovanej, nebolo ani preukázané, že by žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve. Vzhľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nemohol ani posúdiť, či okresný súd postupoval správne, nakoľko nevie, z akých skutočností uvedený súd vychádzal, akými právnymi úvahami sa riadil, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s odôvodnením rozhodnutia, na základe akých skutočností a akých dôvodov, pri akom právnom posúdení žalobu žalobkyne zamietol.
2. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na dňa 16. 04. 2018 a vec prejednal. Na tomto súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, ako i dokazovanie čítaním a oboznamovaním listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že mal preukázané, že žalobkyňa dňa 05. 09. 2013 vložila na účet žalovanej 5 000,- Eur, pričom v uvedenom období nebola konateľkou ani spoločníčkou žalovanej a nebolo ani preukázané, že by žalobkyňa so žalovanou uzatvorila zmluvu o tichom spoločenstve. V danom časovom horizonte bol jediným konateľom žalovanej U.. O. M., a to v období od 16. 03. 2012 do 29. 05. 2015, kedy bol zároveň aj spoločníkom, v rozhodnom období dokonca jediným spoločníkom žalovanej. Uvedené skutkové okolnosti medzi stranami ani neboli sporné. Z výpisu z obchodného registra vyplýva. že žalobkyňa bola v uvedenom období štatutárom spoločnosti Agrigas, s. r. o, a to v období od 19. 04. 2012 do 02. 06. 2015, kedy v tejto spoločnosti bol v období od 19. 04. 2012 do 20. 08. 2013 štatutárom U.. O. M.. Spoločníkom u žalovanej bola spoločnosť RASTAV, a. s., od 16. 03. 2012 do 03. 09. 2013, kde určité časové obdobia bola členkou predstavenstva, resp. členkou dozornej rady, žalovaná. Je zrejmé, že uvedené spoločnosti boli personálne prepojené. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobkyne, že žalovaná, ako aj spoločnosť Agrigas, s. r. o., kde bola konateľom žalobkyňa, podali dve zhodné žiadosti o vypracovanie energeticko-ekonomickej analýzy (energetický audit) bioplynovej stanice vo L., ktorý audit mala vypracovať spoločnosť TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., kedy uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka U.. Z. M.. Vychádzajúc z obchodnej ponuky, za žalovanú konal U.. O. M. a zadávateľom za spoločnosť Agrigas, s. r. o., bola žalobkyňa. Obchodná ponuka bola platná do 10. 09. 2013, kedy súčasťou bola aj cenová ponuka s poskytnutými zľavami spolu vo výške 2 200,- Eur. Žalobkyňa preukázala, že za žalovanú vložila dňa 13. 09. 2013 sumu 3 720,- Eur na účet spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., v Q. bank, čo vyplýva z vkladového lístka. Z pohybu na účte žalovanej tiež nesporne vyplýva, že dňa 05. 09. 2013 žalobkyňa vložila na účet žalovanej 5 000,- Eur a dňa 13. 09. 2013 došlo k úhrade sumy 3 720,- Eur na základe faktúry spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. Tvrdenie žalobkyne súvisiace s nutnosťou vopred zaplatiť za energetický audit jednoznačne potvrdil svedok U.. Z. M., ktorý v inkriminovanej dobe pracoval v spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o. ako projektový manažér. Z vyjadrenia žalobkyne tiež vyplýva, že suma 3 720,- Eur za energetický audit bola zaplatená z poskytnutej sumy 5 000,- Eur, kedy čiastku 5 000,- Eur najprv vložila na účet žalovanej, následne vybrala 3 720,- Eur a z týchto zaplatila energetický audit, čo má oporu aj vo výpise z účtu - pohyb na účte žalovanej od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013. Spornou v prejednávanej veci bola teda tá skutočnosť, či suma 5 000,- Eur, ktorú poskytla žalobkyňa mala charakter pôžičky, ako to uvádza žalobkyňa alebo bezdôvodného obohatenia, podľa tvrdení žalovanej. Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že žalobkyňa skutočne vložila na účet spoločnosti Syngas sumu 5 000,- Eur, a rovnako súd nemal pochybnosť o tom, že jediný konateľ a spoločník žalovanej v deň vloženia peňazí U.. M., o poskytnutí týchto finančných prostriedkov mal a musel mať vedomosť. Sama žalovaná na pojednávaní potvrdila, že s pokladňou žalovanej disponoval iba jej konateľ, v rozhodnej dobe žalobkyňa nemohla ani vkladať peniaze do pokladne Syngas a ani ich vyberať a ani nakladať s pokladňou. Táto skutočnosť potvrdzuje, že konateľ U.. M. o poskytnutí sumy 5 000,- Eur vede.. Z pohybu na účte žalovanej taktiež vyplýva, že žalovaná nedisponovala v inkriminovanej dobe finančnými prostriedkami, z ktorých by finančný audit mohol byť zaplatený, pokiaľ by nedošlo k vloženiu sumy 5 000,- Eur. Žalovaná síce uviedla, že dňa 04. 09. 2013 došlo k navýšeniu základného imania žalovanej zo sumy 5 100,- Eur na 1 200 000,- Eur, preto žalovaná pôžičku nepotrebovala, kedy navýšenie základného imania došlo formou samostatného peňažného vkladu do pokladne, avšak táto skutočnosť nevyplýva ani z pohybu na účte žalovanej a ani z výpisu z obchodného registra. Za uvedených dôvodov mal tak súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa poskytla sumu 5 000 Eur práve v súvislosti s vypracovaním energetického auditu, a to s vedomím jediného konateľa žalovanej. Súd uveril tvrdeniu
žalobkyne, že tak učinila po dohode s konateľom U.. M., že finančné prostriedky poskytla ako pôžičku s tým, že tieto jej budú vrátené. Žalovaná svoju obranu o tom, že nešlo o pôžičku, zakladá najmä na tom, že svedok U.. M. poskytnutie pôžičky poprel. Žalobkyňa však predložila súdu ako dôkaz čestné vyhlásenie žalovaného zo dňa 04. 11. 2014 podpísané konateľom U.. M., že si splní všetky svoje peňažné záväzky voči žalobkyni, čím uznal, že takéto záväzky má. Uvedené čestné vyhlásenie spolu so všetkými okolnosťami prípadu, keď žalobkyňa nebola spoločníčkou ani konateľkou žalovanej a ani RASTAV, a. s., už nebol spoločníkom žalovanej, podľa názoru súdu prvej inštancie preukazujú, že žalobkyňa nemala žiaden racionálny dôvod poskytnúť tak veľký obnos finančných prostriedkov, ako je suma 5 000,- Eur, bez predchádzajúcej dohody o tom, že jej tento obnos bude vrátený. Podporne súd poukázal na to, že jedným z dôkazov na preukázanie tvrdení žalobkyne bol zo strany žalobkyne predložený prehľad záväzkov žalovanej, ktorý žalovaná však označila ako neverifikovaný doklad. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na dôkaznú núdzu, pretože v čase, keď skončila jej funkcia štatutára žalovanej, odovzdala celú dokumentáciu týkajúcu sa finančných záležitostí žalovanej, pričom zdôraznila, že dôkaz môže predložiť práve žalovaná, ktorá ním disponuje. Bolo tak v dispozičnej moci žalovanej predložiť originál prehľadu záväzkov žalovanej, ktorý by preukázal alebo vyvrátil tvrdenia žalobkyne. Súd preto dospel k záveru, že považuje vyjadrenia žalobkyne o záväzku žalovanej za hodnoverné. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal i s námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Súd však neposúdil nárok žalobkyne titulom uzavretia zmluvy o pôžičke, kedy v tomto smere žalovaná premlčanie nenamietala, súd však v zmysle záväzného pokynu vysloveného krajským súdom bol povinný vysporiadať sa i s námietkou premlčania, a preto v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 5 000,- Eur na účet žalovanej bez určenia času vrátenia. S poukazom na ust. § 563 OZ je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ vyzval, resp. požiadal. Žalobkyňa požiadala žalovanú o vráteniu pôžičky výzvou zo dňa 22. 06. 2015, a to s časom splnenia do 15. 07. 2015, premlčacia doba teda začala plynúť 16. 07. 2015, pričom v zmysle § 101 OZ sa na právo na vrátenie pôžičky vzťahuje trojročná premlčacia doba. Nakoľko žaloba o zaplatenie sumy 5 000,- Eur bola podaná na súde 04. 01. 2016, je zrejmé, že premlčacia doba neuplynula. Súd tak nárok žalobkyne titulom uplynutia premlčacej doby nemohol zamietnuť a s poukazom na uvedené uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5 000,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 16. 07. 2015 do zaplatenia, t. j. od prvého dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania vzhľadom na výzvu žalobkyne a vzhľadom na ňou poskytnutú lehotu na plnenie.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie spoločnosť Syngas, s. r. o., t.j. žalovaná, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), f) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou existencie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou. Má za to, že z dôkazov vykonaných v konaní nemožno (a to ani nepriamo) skonštatovať, že medzi žalovanou, ako dlžníkom, a žalobkyňou, ako veriteľom, došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke na sumu vo výške 5 000,- Eur. Zo strany žalobkyne nebolo v predmetnom konaní preukázané, na základe akého právneho titulu došlo vo vzťahu k spoločnosti žalovanej k poskytnutiu dotknutých finančných prostriedkov. Opätovne žalovaná tvrdí, že zo strany žalobkyne išlo o finančný vklad, pričom aj svedok a toho času spoločník žalovanej potvrdil, že medzi spoločnosťou žalovanej a žalobkyňou nebola uzatvorená žiadna dohoda, ktorej súčasťou by bola povinnosť žalobkyni finančné prostriedky ani vrátiť, ani nevrátiť. Pokiaľ sa týka prehľadu pohybov na bankovom účte preukazujúcich poskytnutie sumy 5 000,- Eur s označením vklad, má žalovaná za to, že uvedené neverifikuje uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalovanou a žalobkyňou, nakoľko pri označení dotknutého bankového prevodu absentuje zo strany žalobkyne označenie právneho úkonu, ktorého sa daný bankový prevod dotýka. Z uvedeného vyplýva práve opak, že sa nemôže jednať o poskytnutie pôžičky, nakoľko zo strany žalobkyne nie je uvedené, že sa jedná o pôžičku, ale je použité označenie „vklad". Ďalej žalovaná poukázala na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, pričom podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Zo strany žalobkyne pritom neboli preukázané skutočnosti potrebné na preukázanie, kedy a kde malo dôjsť k uzatvoreniu spornej pôžičky, ako malo dôjsť k dohodnutiu podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke, podmienkach pôžičky a jej splatnosti. Žalovaná namietala i skutočnosť, že medzi žalovanou a žalobkyňou malo dôjsť k uzatvoreniu pôžičky konkludentným spôsobom, nakoľko existujú pochybnosti na strane spoločnosti Syngas, ale aj na strane žalobkyne, čo bolo obsahom vôle žalovanej a vôle žalobkyne pri vkladaní finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu 7MCdo/12/2011, podľa ktorého danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. V nadväznosti na nesprávne posúdenie existencie, prípadne neexistencie
právneho vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou má žalovaná taktiež za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal i zo vznesenou námietkou premlčania, pričom má za to, že zo strany žalobkyne išlo o plnenie bez právneho dôvodu (prípadne plnenie z neplatného právneho úkonu, nakoľko zo strany žalobkyne malo ísť o vklad do spoločnosti), ktoré bolo v čase podania príslušnej žaloby zo strany žalobkyne premlčané v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 06. 09. 2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalovaná za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne, omylne a zmätočne vysporiadal s existenciou zmluvy o pôžičke, na základe ktorej by boli povinní uhradiť žalobkyni sumu vo výške 5 000,- Eur s príslušenstvom. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie rozhodnutie v dotknutom rozsudku učinil bez relevantného odôvodnenia a založil ho iba na právnej argumentácii obsiahnutej v právnickej literatúre. Uvedené rozhodnutie tak žalovaná považuje za arbitrárne. Tiež má žalovaná za to, že napadnutý rozsudok má vady, ktorými bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím odňal právo na súdnu ochranu, čo je stav, ktorý je v právnom štáte neprípustný. Iba rozhodnutie súdu v tomto konaní je totiž jedinou možnosťou, ako bude vyriešený sporný peňažný nárok žalobkyne voči spoločnosti Syngas. Odvolateľka tak navrhla, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSp napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne.
4. Odvolanie žalovanej bolo doručované žalobkyni na vyjadrenie na adresu jej právneho zástupcu - advokátky A.. S. A., vyplývajúcu z údajov obsiahnutých v Slovenskej advokátskej komore - Bratislava 1, Mikulášska 29. Zásielka sa súdu vrátila dňa 13. 07. 2018 ako neprevzatá v odbernej lehote, ktorým dňom sa má zásielka, t. j. odvolanie žalovanej zasielané súdom žalobkyni na vyjadrenie, za doručenú. Žalobkyňa vyjadrenie k odvolaniu žalovanej nepodala.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ako vo výroku, tak aj v odôvodnení, pričom odôvodnenie rozsudku je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité a spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. S týmito dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Navyše, na odvolaciu námietku žalovanej o tom, že v prejednávanej veci nebolo zo strany žalobkyne dostatočne preukázané, že medzi žalovanou a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, hoc i konkludentne, odvolací súd uvádza, že po vykonanom dokazovaní nebol v prejednávanej veci spor o tom, že žalobkyňa skutočne vložila na účet spoločnosti žalovanej sumu 5 000,- Eur, a to dňa 05. 09. 2013. V uvedenom rozhodujúcom období i podľa zhodných tvrdení sporových strán, a zároveň i z údajov vyplývajúcich z obchodného registra vyplýva, že žalobkyňa v čase vkladu, t. j. 05. 09. 2013, nebola v spoločnosti Syngas, s.r.o. ani štatutárnym orgánom (tým bola odo dňa 16. 03. 2012 do dňa 03. 09. 2013), ani spoločníkom, predmetnej spoločnosti. Jediným konateľom, t. j. štatutárnym orgánom, bol v rozhodujúcom období poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyňou, U.. O. M., ktorý bol v konaní vyslúchnutý ako svedok. Práve U.. O. M. vklad žalobkyne do spoločnosti nepoprel, avšak sám nepotvrdil, že by sa malo jednať o pôžičku.
Rovnako nesporná a tiež nerozporovaná bola tá okolnosť, že z uvedených prostriedkov bola uhradená odmena spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., za vypracovanie energetického auditu na projekt výstavby elektrárne vo výške 3 720,- Eur. Okolnosti zistené vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci spočívajúce v nutnosti rýchleho uhradenia finančných prostriedkov za energetický audit spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., z dôvodu obmedzeného trvania cenovej ponuky so zľavou (do dňa 10. 09. 2013) , logicky len prisvedčujú skutočnostiam tvrdeným žalobkyňou, keď navyše zo stavu účtu žalovanej, oboznámeným v priebehu prvoinštančného konania, vyplynulo, že samotná žalovaná nedisponovala finančnými prostriedkami ani vo výške potrebnej na energetický audit. Odvolací sú, rovnako ako súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny logický dôvod na to, aby žalobkyňa sama vkladala na účet spoločnosti Syngas, s. r. o., nemalú sumu, konkrétne vo výške 5 000,- Eur bez právneho dôvodu v čase, keď v nej nebola nijako osobne zainteresovaná, žiadna zo spoločností, v ktorej figurovala žalobkyňa, nebola personálne prepojená so spoločnosťou Syngas, s. r. o., a preto absentuje logický dôvod a vysvetlenie, prečo by žalobkyňa vkladala na účet obchodnej spoločnosti sumu 5 000,- Eur bez toho, aby nemala dohodu, resp. prísľub o tom, že táto suma jej bude vrátená. Žalovaná totiž nemala žiadny dôvod za spoločnosť Syngas, s. r. o., uhrádzať náklady spojené s energetickým auditom spoločnosti TÜV SÜD Slovakia, s. r. o., z vlastných finančných prostriedkov.
10. Odvolací súd poukazuje na charakter zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka), ktorá je zmluvou reálnou a je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán, došlo k reálnemu odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi (najčastejšie peňazí). Zmluva vznikne reálnym uskutočnením odovzdania (veriteľom dlžníkovi) a prijatia (dlžníka od veriteľa). Kauzou zmluvy o pôžičke je poskytnutie veci určitého druhu (peňazí), teda samotná pôžička. Z dôvodu reálnej povahy zmluvy o pôžičke je prípustná jej neformálnosť a závisí od vôle strán, či zvolia písomnú formu alebo i formu ústneho dojednania.
11. Hoc v prejednávanej veci absentuje preukázanie uznania povinnosti vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov zo strany žalovanej, v rozhodnom čase konajúcej prostredníctvom U.. M., odvolací súd prihliadol i na širšie okolnosti prejednávanej veci, medzi ktoré patria aj iné spory medzi A.. A. a U.. M., z čoho vysvetliteľne môže vyplývať i zmena postoja štatutárneho zástupcu žalovanej, tak, aby to v konečnom dôsledku privodilo neprospech žalobkyne. V prípade neformálneho uzatvorenia zmluvy o pôžičke, by v prejednávanej veci preukázanie jej existencie (a to najmä uznania povinnosti vrátiť finančné prostriedky) záviselo od postoja a výpovede U.. M.. Rozhodnutie vo veci založené výlučne na uvedenom (potvrdení alebo popretí existencie pôžičky jej dlžníkom) by však nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi sporovými stranami a nezodpovedalo tak ani spravodlivému rozhodnutiu. V prejednávanej veci bolo ako dôkaz predkladané i čestné vyhlásenie žalovaného (spoločnosti Syngas, s.r.o.) zo 04. 11. 2014 podpísané konateľom U.. M. o tom, že si splní všetky svoje peňažné záväzky voči žalobkyni. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Syngas, s. r. o, konajúca štatutárnym orgánom, U.. M., mala voči žalobkyni existujúce záväzky, pričom U.. M. počas celého konania pred súdom prvej inštancie bližšie neuviedol a nešpecifikoval akékoľvek iné záväzky spoločnosti Syngas, s.r.o. voči žalobkyni, v dôsledku čoho táto skutočnosť potvrdzuje minimálne existenciu záväzku spoločnosti Syngas, s.r.o. voči žalobkyni, ktorý je predmetom súdenej veci. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, vyhodnotiac všetky zistené skutkové okolnosti komplexne a vo vzájomných súvislostiach, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie po prejednaní dospel k správnym skutkovým a právnym záverom o existencii pôžičky medzi sporovými stranami a následne správne uložil povinnosť na plnenie sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom žalovanej, ako dlžníkovi z pôžičky.
12. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom vysporiadaní sa s námietkou premlčania, k uvedenému odvolací súd uvádza, že tak, ako bolo konštatované vyššie, súd prvej inštancie vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou správne posúdil ako pôžičku, nie ako bezdôvodné obohatenie a v dôsledku uvedeného správne pri skúmaní plynutia premlčacej doby konštatoval, že na uvedené sa vzťahuje premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, t. j. všeobecná trojročná premlčacia doba. Keďže plnenie žalobkyňou bolo poskytnuté žalovanej vkladom dňa 05. 09. 2013, výzva na vrátenie peňažných prostriedkov bola zo dňa 22. 06. 2015 s lehotou určenou žalobkyňou do dňa 15. 07. 2015, potom premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim, t. j. od 16. 07. 2015 a uplynula by 16. 07. 2018. Žaloba vo veci samej bola na Okresný súd Lučenec podaná dňa 04. 01. 2016, t. j. v zákonom určenej premlčacej dobe, a preto záver súdu o tom, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, odvolací súd konštatoval ako správny.
13. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovanej, že rozsudok prvej inštancie je jednak arbitrárny, a zároveň bolo žalovanej odňaté právo na spravodlivý súdny proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, k tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že jej nemožno prisvedčiť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci vyplýva, čoho sa žalobkyňa domáhala a aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a náležite súd prvej inštancie odôvodnil právne posúdenie veci. Odvolací súd tak konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa všetky podmienky a obsahové náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je, tak ako uvádzala žalovaná, jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď. napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS III./97, II. ÚS 251/3.
14. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vo výroku I. ako vecne správny.
15. Odvolací súd preskúmal i výrok II. rozsudku, ako výrok závislý na výroku o veci samej a konštatoval jeho správnosť, keď súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa procesného úspechu v spore s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná v celom rozsahu (žalobou uplatňovala sumu 5 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5, 05 % odo dňa 16. 07. 2015 do zaplatenia a priznaných jej bolo 5 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 16. 07. 2015 do zaplatenia), súd prvej inštancie správne vyhodnotil celkový úspech žalobkyne v konaní a správne žalovanej, ako procesne neúspešnej strane sporu, uložil povinnosť žalobkyni nahradiť trovy konania v plnej výške (v rozsahu 100 %).
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej podala žalovaná, pričom táto v odvolacom konaní nebola úspešná ani sčasti, a teda procesne úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní v celom rozsahu bola žalobkyňa. Žalobkyni by tak prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tejto však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (neplatila súdny poplatok, nevznikli ani trovy právneho zastúpenia, keďže žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila), preto odvolací súd rozhodol, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).