Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-163-2014.pdf
PDF · 163.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/163/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, N., zastúpený Advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti žalovaným: 1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom W. B. XXX/XX, A. N., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., IČO: 36 789 925, J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 42 827,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 19 280,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 19 280,50 eur od 16.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 20 327,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20 327,- eur od 14.01.2015 do zaplatenia zastavuje.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
V. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou náhradu trov štátu v rozsahu 50 % do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou náhradu trov štátu v rozsahu 50 % do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 27.10.2014, zmenenou dňa 11.12.2014, dňa 09.01.2015, dňa 12.02.2015 a dňa 24.09.2015, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 42 827,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.01.2015 do zaplatenia z titulu náhrady škody na zdraví. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. D. nO. D., a to parciel registra „C“ parc. č. XXX, parc. č. XXX a stavby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX. V susedstve týchto nehnuteľností sa nachádza rodinný dom E. U., ktorá je žalobcovou životnou partnerkou a spoločne v uvedenom dome žijú. Medzi časťami stavieb pani U. a žalovaných sa nachádzal murovaný plot, ktorý tvoril súčasť rodinného domu žalovaných. Žalobca sa s pani U. rozhodli, že rodinný dom zateplia a o tomto úmysle informovali aj žalovaných a upozorňovali ich aj na to, že budú musieť robiť isté stavebné zásahy do
murovaného oplotenia ich domu. Dôvod týchto informácii bol ten, že múr žalovaných bol v dezolátnom stave, naklonený približne 45 stupňov do tej strany, kde má rodinný dom pani U.. Žalovaní zaujali také stanovisko, že plot tam stojí už 15 rokov a nebudú s ním nič robiť. Pani U. kúpila dom od E. K. a táto potvrdila, že žalovaných už viackrát upozorňovala na to, že múr je nestabilný, a že hrozí, že sa zrúti. Dňa XX.XX.XXXX pristúpil žalobca so svojim priateľom W. N. k zatepľovaniu domu pani U.. V ranných hodinách sa W. N. z vonkajšej strany múru, teda od žalovaných, pokúšal odstrániť približne 4 vrchné tehly múru a vyhotoviť v múre drážku na osadenie konštrukcie na zateplenie. Žalobca stál z druhej strany múru, na strane, na ktorú bol múr naklonený. Múr sa zrazu po celej svojej dĺžke zvalil a žalobcu zasypal. Žalobcovi boli spôsobené rozsiahle zranenia. V tejto veci bolo začaté aj trestné stíhanie OR PZ Bánovce nad Bebravou pod ČVS: ORP-248/BN-BN-2013. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. K. R., ktorý ohodnotil bolestné žalobcu na 1260 bodov, čomu zodpovedá 20 860,- eur. Dňa 26.11.2014 uvedený znalec vypracoval aj bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu a toto bolo stanovené na 1250 bodov, čomu zodpovedá suma 20 126,- eur. Okrem toho si žalobca uplatnil aj náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2 415,- eur za zranenie oka, o čom svedčí lekársky posudok MUDr. A. K.. Podľa žalobcu žalovaní vedeli o celom jeho nároku dňa 13.01.2015, keď spísali vyjadrenie k žalobe, a preto deň 14.01.2015 je začiatkom omeškania žalovaných, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania.
2. Žalovaní k žalobe uviedli, že stavba súp. č. XXX, ktorá susedí s rodinným domom žalovaných súp. č. XXX, nie je vo vlastníctve E. U. ale je vo výlučnom vlastníctve K. U. a nie je zapísaná ako rodinný dom, ale ako budova obchodu a služieb. Nie je pravdou, že by žalobca, E. U. alebo K. U. informovali žalovaných o zámere zatepľovať stavbu a už vôbec nie o tom, že budú musieť robiť stavebné zásahy do tehlového oplotenia vo vlastníctve žalovaných a nie je pravda, že toto bolo v dezolátnom stave. Tehlové oplotenie bolo stabilné a bezpečné a nejavilo žiadne známky poškodenia. Nie je pravdou, že by p. E. K. upozorňovala žalovaných na nestabilitu múru alebo o iných skutočnostiach týkajúcich sa múru. Podľa vedomosti žalovanej 2/ žalobca spolu s W. N. odstraňovali z múru tehly najskôr ručne a následne použili búracie kladivo. Napriek presvedčeniu žalobcu o naklonení múru a jeho dezolátnom stave stál v čase, kedy W. N. demoloval múr vo vlastníctve žalovaných, na strane, na ktorú sa mal múr nakláňať. Skutočnosť, že žalobca sa chystá do oplotenia robiť zásahy, žalovaným neoznámil. Žalobca nie je vyučený murár a to, kde sa postavil, svedčí o jeho neodbornosti. Žalovaní namietali aj bodové ohodnotenie zranení a výpočet výšky škody. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť nejaká škoda, túto si spôsobil sám resp. v súčinnosti s treťou osobou, a to W. N..
3. Na základe výzvy žalovanej 2/, ako aj z vlastného podnetu, vstúpila do konania na strane žalovaných Wüstenrot poisťovňa, a.s. (ďalej len intervenient), pretože táto má právny záujem na výsledku konania, nakoľko s ňou mali žalovaní uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bola okrem iného poistená aj zodpovednosť žalovaných za škodu z vlastníctva nehnuteľnosti. Intervenient sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti žalovaných, ktoré bolo príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu. Žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie ohľadom stavu resp. stability múra. Skutočnosť, že pôvodný múr už na mieste nestojí, zakladá stav dôkaznej núdze, pričom tento stav je nutné pričítať žalobcovi. Samotná skutočnosť, že sa múr zrútil počas búracích prác, ktoré vykonával žalobca so svojim pomocníkom, neznamená a ani nepreukazuje, že múr bol v nevyhovujúcom stave. Skôr svedčí o neodbornosti búracích prác, nedodržaní čo i len základných zásad bezpečnosti a zdravia pri práci a v konečnom dôsledku najmä o tom, že žalobca si v danej situácii počínal maximálne ľahkovážne a nezodpovedne. Stav múra, od ktorého žalobca zodpovednosť žalovaných odvodzuje, nebol príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu. Rozhodujúcou a zásadnou je skutočnosť, že ku škode by nedošlo v prípade, ak by žalobca stál pod múrom, do ktorého by nebolo žiadnym spôsobom zasahované. K zrúteniu múra by dňa XX.XX.XXXX bez manuálneho zásahu do konštrukcie v časti napojenia múru zo strany W. N. nedošlo. Ak by mali byť tvrdenia žalobcu pravdivé a múr mal byť v tak dezolátnom stave a mal ohrozovať život a zdravie, javí sa jeho čiastočné zbúranie za účelom zateplenia susediacej budovy a vyhotovenia drážky v múre na osadenie konštrukcie na zateplenie, následné zamýšľané domurovanie takto poškodeného múra ako aj prítomnosť žalobcu v blízkosti múra počas jeho búrania o to absurdnejšia a nepochopiteľná. V danom prípade žalobca hrubo porušil prevenčnú povinnosť stanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca si škodu na zdraví spôsobil sám.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov U. K., E. U., W. N., O. K., N. O., S. D., oboznámením fotografií a listinných dôkazov, a to výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D. R. D., lekárskych posudkov alebo ich častí, ktorými bolo ohodnotené bolestné alebo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D. R. D., rozhodnutia o priestupku, poistnej zmluvy a poistných podmienok, zápisnice o trestnom oznámení žalovanej 2/, čestných prehlásení, kópie časti mapy so zakreslením hraníc nehnuteľností a s označením časti zbúraného múru, oznámenie Mesta D. nad D. k ohláseniu stavebných prác, výzvy Mesta D. nad D., kópie z katastrálnej mapy, odpovede Mesta D. R. D. a Okresného úradu T. žalovanej 2/, záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Nitra, kúpnej zmluvy, plánu budovy a písomných podaní strán sporu a intervenienta.
5. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 6C/163/2014 - 224 zo dňa 01.06.2016 žalobu zamietol z dôvodu, že škodu na zdraví, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku toho, že spadol na neho múr žalovaných, si zavinil sám, a preto mu súd prvej inštancie nemohol priznať nárok na náhradu škody na zdraví voči žalovaným. Na odvolanie žalobcu odvolací, Krajský súd v Trenčíne, uznesením č. k. 17Co/403/2016-279 zo dňa 23.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola škoda na zdraví žalobcu spôsobená výlučne jeho zavinením. Podľa odvolacieho súdu nemožno považovať za správne pričítať zavinenie za pád stavby v havarijnom stave len žalobcovi, akokoľvek neopatrne si počínajúceho. Pri tomto prístupe by vo všeobecnosti nebola daná zodpovednosť za škodu na strane vlastníkov nezabezpečených stavieb v havarijnom stave, pokiaľ by impulzom pre pád takýchto stavieb bolo počínanie poškodeného vykazujúce znaky mimoriadnej neopatrnosti. Stav stavby musí byť taký, aby sa pri impulzoch nízkej intenzity nezrútila. Pokiaľ stavba v takomto stave nie je a dôjde k jej zrúteniu majúcemu pôvod aj v havarijnom stave, je zavinenie na strane vlastníka stavby v zásade dané a nanajvýš ho možno znížiť o mieru spoluzavinenia poškodeného. V posudzovanom prípade nevyplýva zo zistení súdu prvej inštancie také konanie žalobcu, ktoré by samo o sebe spôsobilo pád múru aj v prípade, pokiaľ by bol v technicky vyhovujúcom stave. Nemožno potom konanie žalobcu posudzovať ako jedinú príčinu pádu múru a vzniku škody. Pri skutkovom závere súdu prvej inštancie o technickom stave múru sa tu jednoznačne jedná o zloženú príčinu vzniku škody, ktorá nachádza svoje právne vyjadrenie v citovanom ustanovení § 441 Občianskeho zákonníka. Za danej situácie bolo pre vznik škody rovnako významné ako zavinenie žalobcu aj zavinenie žalovaných. Títo ako vlastníci stavby v havarijnom stave neprijali také opatrenia, aby v dôsledku uvedeného stavu nedošlo ku škode a havarijný stav múru bol preto rovnakou príčinou jeho pádu ako zjavne neopatrné konanie žalobcu. Vzhľadom na uvedené nebolo právne posúdenie spoluzavinenia zo strany súdu prvej inštancie správne, a pretože pre rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať širšie dokazovanie k rozsahu škody.
6. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu a viazaný jeho právnym názorom doplnil dokazovanie k rozsahu škody, a to znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom č. 8/2018 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, úrazová chirurgia, MUDr. A. Z. (ďalej len „znalecký posudok“ a „znale“) a jeho výsluchom.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že čo sa týka múru, tak chodili za žalovanými, že múr je v dezolátnom stave. Bol tam aj murár a povedal, že je to v takom stave, že to môže spadnúť. Žalovaná 2/ povedala, že sa poradí, ale potom vravela, že nemá čo jesť, a že nemá na opravu. Ani predchádzajúci vlastníci K. u N. nepochodili. Pokiaľ ide o W. N., ten ani nevedel, či sa ide robiť múr. On vedel, že sa ide zatepľovať. Žalovaní buchli do múru búdou a múr bol odvtedy poškodený. Dňa XX.XX.XXXX dával žalobca lišty dookola a chýbalo im len okolo toho múra. Žalovaná 2/ o tom vedela s tým, že to žalobca potom dá do pôvodného stavu. Žalobca spolu s družkou jej deň alebo dva predtým povedali a mali jej súhlas. Nevie, kto to kde zobral, že ten múr chcel zbúrať a postaviť nový. Dal preč 3 tehly. Žalobca stál vedľa toho. Odobrali sa len 3 - 4 tehly zvrchu, aby sa tam dala lišta a zahádzalo sa to naspäť. Odobral 4 tehly a potom sa to zvalilo na žalobcu a viac si nepamätá. Išlo len o tenkú vrstvu, aby tam dostali lištu a na to tenký polystyrén. Žalobca mal 5 operácií oka, rozmliaždený bedrový kĺb, rozmliaždený 5. stavec a následkom toho má na nohách nervy preč. V ústach má železá, rozbité zuby. Žalobca je na invalidnom dôchodku, jeho zdravotný stav nie je dobrý a čakajú ho ešte 2 operácie s okom a asi aj výmena bedrového kĺbu, ktorý stále bolí. Pán N. preskočil na pozemok žalovaných, pretože nemôže vŕtať a hádzať tehly na stranu suseda. Múr rozoberal vŕtacím kladivom. To, že ten múr má patriť žalovaným, hovorili samotní žalovaní a žalobca to vie aj od bývalej majiteľky. V čase, keď múr spadol, sa žalobca nachádzal pri kraji toho múra.
Bol tam preto, že žalovaná 2/ stále hovorí, že múr bol v dobrom stave. Žalobca bol osprostený a ani vo sne by mu nenapadlo, že keď dá dole 3 tehly, tak to spadne. Pán N. dal dolu 3 - 4 tehly a celé to spadlo.
8. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že vie o tom málo. V žiadnom prípade k nemu nikto nechodil a nikto s ním nekomunikoval. N. U. a ani žalobca o tom plote s ním nehovorili a rovnako ani pani K. a jej dcéra U.. Keď sa to stalo, žalovaný 1/ ešte ležal, oddychoval. Stalo sa to asi o 08.00 hod. alebo o 08.30 hod. Počul veľký rachot a myslel si, že tam niečo padlo pri zásobovaní Billy. O pol hodinu niekto zvonil. Vyšiel sa pozrieť na balkón a boli tam dvaja novinári a pýtali sa ho, či nevie niečo o tom, že tu spadol múr na človeka. Žalovaný 1/ povedal, že to počuje prvý raz od nich. Išiel potom na terasu a videl, že múr tam už nie je, spadol. Keď sa žalobca vrátil z nemocnice, stále provokoval žalovaného 1/, aby niečo spravil, aby mali čo ukázať na súde, lebo vedia, že na súd majú toho málo. Výška múru bola asi 2 m a hrúbka asi 40 cm. Zo strany žalovaných bol múr okožovaný a z opačnej strany, čo odfotil žalobca, boli veľké kvádre 60 x 40 cm, žiadne tehly. Keď žalobca hovoril, že odstránil 3 tehly, tak tie hore nie sú, sú až nižšie pod tým pásom betónu. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosť pred 10 rokmi a ten múr tam stál aj predtým. Keď žalovaní prerábali dom, bola tam brigáda ľudí, ktorí kožovali dom aj múr. Podľa názoru žalovaného 1/ múr spadol, lebo žalobca a p. N. začali múr búrať, nemali na to oprávnenie, nevedeli ako. Pán N. zhodil ten múr na žalobcu, lebo preliezol na stranu žalovaných a začal búrať búracím kladivom. Múr spadol na hranici medzi parc. č. XXX a č. XXX. V súčasnosti je padnutý múr dostavaný.
9. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že tam bývajú 10 rokov a v čase, keď kupovali dom, mali susedia K. prenajatý dom F.. U. sa s K. vôbec nestretávali, nemali s nimi žiadne problémy. S pani K. a pánom K. bola žalovaná 2/ možno jeden - dvakrát. Ani ich dcéru nevidela. Keď prestali prenajímať dom F., rozmýšľali, čo s ním spraviť a pán K. povedal, že jeho dcéra tam spraví bar. Jedno ráno žalovaní počuli, ako niekto pracuje s ručnou pílou. Keď sa pozreli z balkóna, videli U. K. ako píli ručnou pílou drevený plot žalovaných, ktorým je ohradený ich pozemok. Keď žalovaná 2/ zavolala manžela, tá slečna im vulgárne nadávala a povedala, že chce ten plot odpíliť, lebo chce na hranici pozemku stavať bar. Žalovaná 2/ volala políciu. Keď policajti povedali, aby predložila stavebné povolenie na prístavbu, nepredložila ho, lebo ho nemala. Policajti jej povedali, že má prestať píliť cudzí plot. Keď šli na stavebný úrad pýtať sa, čo sa deje, tam im povedali, že žiadne práce nikto neoznamoval. To bol jediný problém, ktorý mali so slečnou K.. So staršími K. žiadny problém nemali. Čestné prehlásenie, ktoré napísala p. E. K., že ich upozorňovali, aby žalovaní plot opravili, tak to nie je pravda, nikdy sa s nimi o tom plote nerozprávali. Ten dom mali prenajatý F., ani tam nechodili a v tom čase bývali v V.. Žalovaní plot zo svojej strany okožovali. Predtým, než sa stalo to nešťastie žalobcovi, sa so žalobcom vonku pred domom rozprávali a on hovoril: „Poďte dovnútra, pozrite, čo sa tu deje vnútri, v akom stave je ten dom.“. Sťažoval sa žalovanej 2/, že pani U. nadobudla ten dom tak, že ona je priateľkou pani K., a že pani K. mala veľké dlhy, ktoré si brala na stavbu baru a pani U. je požičiavala peniaze. Pani K. nemala peniaze ako vrátiť a ponúkla im svoj dom. Žalobca vravel, že on svoju družku prehováral, aby ten dom nekupovala, že v akom je stave. Žalobca ďalej povedal, že pani U. ho donútila, aby všetko robil sám, lebo už nemali peniaze, ale on nevie, čoho sa má chytiť, on nie je stavbár. Povedal, že pani U. chce, aby zbúrali všetko, čo netreba, aj ten plot, a potom budú pokračovať vo vnútri domu aj so zatepľovaním. Ak žalobca tvrdil, že žalovaných upozorňovali, že múr je v dezolátnom stave, a že tam bol aj murár, nie je to pravda. Oni za žalovanými nechodili a ani žiaden murár tam nebol a ani nebol za žalovanými. Keď žalobca vravel, že tam bol oblúk, nie je to pravda. Mohla tam byť len opadávajúca kožovka a tá opadávala aj zo strany žalovaných a tak ju odstránili a okožovali. Mohli to urobiť aj oni. Ale oni mali v úmysle to zbúrať. Nie je pravda, čo hovoril žalobca, že mali súhlas. U. 2/ žiaden súhlas na žiadne práce nedávala a do dnešného dňa neobdržali žiadnu písomnú výzvu na opravu ich múru. Taktiež nedávala žiaden súhlas so vstupom na pozemok žalovaných. Ak žalobca hovorí, že múr bol naklonený 45 stupňov, tak nemal pod ním stáť. Žalobca na vlastnú zodpovednosť zasahoval do stability múru žalovaných. Takéto konanie považuje žalovaná 2/ za neoprávnený zásah do ich vlastníckych práv a neoprávnený vstup na ich pozemok. Ráno žalovaní počuli otrasy, išli na balkón, ale nič nevideli. Ostali doma raňajkovať. Až potom, keď zvonili novinári, či nevedia o zbúranom plote, ktorý mal na niekoho padnúť, povedala žalovaná 2/ manželovi, aby sa šli pozrieť, čo sa stalo, pretože od nich bolo vidieť len tú časť plotu, ktorá susedí s obuvou, a ktorá stále stojí. V tom čase bol u nich na návšteve p. S. D., tak všetci traja išli pozrieť na časť plotu za búdou a plot tam už nebol. Bol zbúraný a na susednej nehnuteľnosti už nikto nebol. Žalovaní len odfotili to, čo bolo zbúrané za ich búdou. O pár dní na to žalovaná 2/ videla pri dome pána N. pokračovať s opravou domu a keď sa ho pýtala, čo sa stalo, povedal, že žalobca mu kázal preskočiť plot a búracím kladivom ho zbúrať, lebo ručne ho rozoberať by bolo dlho. To, čo povedal žalobca, že nešli búrať múr, ale len zatepľovať, považuje žalovaná 2/ za nepravdu. Predtým sa s ním rozprávali a povedal, že jeho družka
p. U. chcela ten múr zbúrať a nielen opraviť. Je tiež nepravda, že dali dole len 3-4 tehly, lebo z balkóna videla veľa tehličiek poukladaných. Na vrchu múra boli veľké kvádre, takže museli dať dole tie kvádre a potom pokračovať s tehlami. Žalovaná aj na otázku uviedla, že nikto za ňou nebol, a to ani s murárom a nedávala súhlas. Nemala ani vedomosť, že niečo chcú robiť. V deň, keď sa to stalo, bola na stavebnom úrade a ani tam nevedeli, že by chcel niekto niečo robiť. Žiadne povolenie a ani súhlas nemali.
10. Svedkyňa U. K. na pojednávaní uviedla, že pani U. pozná cez mamu, sú kamarátky a žalobcu pozná, že je to priateľ E. U.. Žalovaní boli jej susedmi v čase, keď prevádzkovala cukrárenskú výrobu a neskôr kaviareň na ul. I.. Bolo to v r. 2008 - 2009. Ten múr riešili aj s jej otcom, keď ešte žil. Viackrát žalovaných upozorňovali, že ten múr je životu nebezpečný a oni len hodili rukou a povedali, že múr už stojí dlho a vydrží ešte ďalších 30 rokov, a že žiadnu opravu nepotrebuje. Nikdy tieto výzvy otca svedkyne neposlúchli a svedkyňa bola viackrát pri tom. Otec svedkyne zomrel XX.XX.XXXX. Po smrti otca boli nútení predať nehnuteľnosti pani E. U. a aj ona sa viackrát sťažovala na ten múr a pýtala sa, či je ich a svedkyňa povedala, že nie, že je susedov. Sťažovala sa, že sa snažila to riešiť, ale neuposlúchli ani jej výzvy.
11. Svedkyňa E. U. na pojednávaní uviedla, že so žalobcom žije už 11 rokov v spoločnej domácnosti. Žalovaní sú ich susedia. Pred 20 rokmi mal ten dom v prenájme F. a bol tam textil a obuv a už vtedy, keď tam chodila, múr bol nahnutý na jej stranu. Asi pred 5 rokmi to kúpili, boli viackrát za susedmi
- žalovanými, aby ho dali spraviť. Žalovaný 1/ povedal, že on o tom nemôže rozhodovať a zavolal manželku a ona povedala, že ten múr tam stál minimálne 15 rokov a ešte 15 rokov stáť bude, že ona nemá peniaze. Tak sa doma aj rozprávali, že by ten múr napoly aj zaplatili. Vlhla im stena, bolo treba zatepliť a viackrát za ňou boli. Keď boli tretíkrát, otvorila v župane a povedala, že je chorá, a že ona na to peniaze nemá. Dovolila im, aby si ho mohli zatepliť. Priateľ išiel, rozobral 3 tehly a vtedy sa to stalo. Bol tam s ním aj pán N. a on volal svedkyni, lebo ona bola v predajni asi 10 minút odtiaľ pešo. Bol taký roztrasený, nevedel sa ani vyjadrovať a povedal jej, že im spadla stena. Keď svedkyňa prišla, bol tam lekár a povedal, že treba volať policajtov. Keď prišli policajti, pýtali sa, kde sú susedia. Svedkyňa im povedala, že musia byť doma, na čo povedali, že nechcú otvoriť. Svedkyňa potom bola vypovedať na polícii a keď sa vrátila, znovu prišli policajti a vraveli, že boli u susedov už trikrát, ale nikto neotvoril. Museli o tom vedieť. Bol to taký buchot, že by to počul aj piaty sused. Lekár jej povedal, že pri takom úraze, aký sa stal priateľovi, 99 ľudí zo 100 by zomrelo. Bol aj v umelom spánku. Keď to robili, chodili tam viacerí priatelia a známi a ten múr bol nahnutý na ich stranu o 45 cm, čo je veľmi veľa. Tá stavba bola stavaná pred vojnou, mala už svoje roky a aj vzhľadom na poveternostné podmienky potrebovala opravu. Suseda jej hovorila, že ten múr bol nahnutý preto, lebo keď dovážali búdu na žeriave, s tou búdou buchli do múru a ten múr sa ešte viac nahol na stranu svedkyne. Teraz žalovaná 2/ hovorí, že ani nevie, že ten múr je ich. Určite je ich. Keď spadol ten múr a svedkyňa bola na polícii vypovedať, policajti jej povedali, aby tie sutiny nechala v takom stave, ako sú, lebo to ešte potrebujú vyšetriť. Asi 2 týždne to nechala tak a ani na terasu nechodili. Potom ju žalovaná 2/ stretla pri Bille a pýtala sa, kedy to mienia postaviť, lebo že to padlo im. Svedkyňa povedala, že to je múr žalovaných. Asi po dvoch týždňoch sa svedkyňa pýtala na polícii a tam jej povedali, že vyšetrovanie sa zastavilo, a že už môžu robiť. Svedkyňa ich žiadala, aby to dali príkazom susedom, že majú ten múr postaviť. Policajti povedali, že oni na to nemajú kompetenciu. Svedkyňa nevedela, že má kvôli tomu ísť na stavebný úrad, tak za svoje vlastné prostriedky postavila nanovo ich múr. Sutina z plota bola zdemolovaná, kvádre boli rozpadnuté na polovice a všetko to vyhodili. Na stavbu komína to nepoužili. Svedkyňa Ďalej uviedla, že nešli búrať plot, išli zatepľovať stenu, lebo im vlhla. Bol tam jeden murár, ktorý išiel asi v dvojmetrovej vzdialenosti od plota a povedal, že sa bojí, že ten múr môže spadnúť.
12. Svedok W. N. na pojednávaní uviedol, že tam prišiel, lebo kamarát S. K. mu zavolal, že potrebuje pomoc, potrebuje zatepliť chalupu, lebo zvnútra mu vlhla stena. Svedok narušil stenu, dal dole asi 4 tehly a vtedy tá stena padla. Keď stena padla, už len zachraňoval žalobcu. Bola to stena z tehly od susedov. Tá stena už bola v dezolátnom stave, bola 30 - 40 cm nahnutá k susede, k pani U.. Pani U. upozorňovala už predtým, aby si tu stenu dali do poriadku, lebo mohla padnúť. Svedok tehly odobral od chalupy, od kraja. Tam potreboval vložiť polystyrén na zateplenie. Tehly odoberal malým elektrickým búracím kladivom. Svedok bol na strane od pani U. a takisto žalobca. Keď sa to búralo, on bol vedľa svedka, keď tá stena padla. Svedok bol v panike, z nosa mu tiekla krv, tak mu držal mikinu, snažil sa, aby netiekla krv a volal pani U.. Keď múr spadol, bol rozobratý na 3 - 4 čiary, asi 3 rady tehál nad sebou po 3 - 4 tehly. Stena bola 8 metrov dlhá a 2 metre vysoká, padla celá ako skladačka. Svedok je vyučený murár. Začal od jednej tehly po druhú, lebo videl, že tá stena je prasknutá. Tá stena bola v dezolátnom
stave. K tomu, že pred vyšetrovateľom v roku 2013 svedok zhodne s pánom K. uviedol, že v čase, keď múr búral, bol na strane N., svedok uviedol, že tam nebol. Nepamätá si už presne, čo povedal. Je to dlho. Tiež si nepamätá všetko, lebo bol v strese. Dva až tri týždne nebol schopný práce, celý sa triasol. K tomu prečo svedka múr nezasypal, keď stál vedľa žalobcu, svedok uviedol, že žalobca bol vedľa neho. Svedok držal búracie kladivo a dával tehly pomaly dole. Keď zbadal, že múr sa rúca, zakričal, aby utekal. Potom pustil kladivo a zachraňoval ho. Svedka to nezasiahlo, lebo to bol kraj steny a on bol na kraji, kde to rozoberal a žalobca bol vedľa neho a zachytilo ho to. Múr bol vysoký do dvoch metrov. Svedok uviedol, že múr búral zo zeme a výška svedka je 160 cm. Svedok tehly neupratoval, len chytil tie tehly, ktoré búral, a ktoré zostali na pozemku N., tie dal na pozemok pani U.. Zabezpečenie múru pri jeho rozoberaní nebolo nijaké, lebo tá stena bola v dezolátnom stave. To sa dalo čakať, že kedykoľvek padne. Tá stena bola nahnutá, bol tam oblúk.
13. Svedok O. K. na pojednávaní uviedol, že na danom mieste pri tom múre bol asi dvakrát, keď u žalobcu prerábali dvere. Vtedy upozornil žalobcu a pani U., že ten múr padne, lebo bol nahnutý asi 40 cm. Nebol tam, keď ten múr padol. Svedok bol pri múre asi mesiac až dva pred spadnutím. Svedok je murár a odborne posúdil, že ten múr spadne. Svedok videl, že múr je prehnutý a potom zobral vodováhu a bolo to 40 cm. Múr bol prehnutý v strede.
14. Svedok N. O. na pojednávaní uviedol, že so žalovanými je v kamarátskom vzťahu a dobre vie, že ten múr držal. Keď strihali hrozno alebo niečo robili, tak po ňom chodili a nebolo poznať, že by padal. Bol v poriadku nič mu nebolo. Na pozemok žalovaných chodieval svedok veľmi často. Skoro každý deň sa stretávali. Po múre mohol chodil asi dva mesiace predtým, než múr padol. Keby bol nahnutý, tak by naň nešiel. Svedok múr zo strany žalovaných nevidel.
15. Svedok S. D. na pojednávaní uviedol, že žalovaného 1/ pozná ako kamaráta, žalobcu nepozná. Niekoľko rokov dozadu svedok chodieval k žalovaným a aj stále chodí, keď ide okolo. Zastaví sa na kofolu, ale nenavštevujú sa často. Žalovaný 1/ svedka požiadal, aby im pomohol opraviť búdu a svedok im pomáhal aj s opravou strechy. Raz, skôr ako ten múr padol, mu žalovaný 1/ povedal, že ho niekto rozoberá odspodu, a že majú s tým problém. Potom, keď bol svedok uňho, žalovaný 1/ mu povedal, aby sa šiel na to pozrieť, ako ten múr rozoberajú zospodu a tam ešte boli naukladané tehly. Svedok mu povedal, aby si to odfotil. To bolo predtým, ako múr spadol. Svedok vtedy múr videl a zdal sa mu úplne normálny, nebolo na ňom treba nič robiť. Svedok ďalej uviedol, že mu žalovaná 2/ viackrát hovorila, že ju pani U. vyzvala, aby to opravila. Svedok pani U. vôbec nepozná, ani nevie, o koho ide. Sťažovala sa mu pani N., pýtala sa svedka, čo má robiť. Povedal, aby to riešila cez políciu alebo cez príslušný stavebný úrad.
16. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Ku dňu 26.06.2013 boli žalovaní vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. nad D.. Ich nehnuteľnosti susedili s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve K. U., a ktoré obýval žalobca so svojou družkou E. U.. Uvedené nehnuteľnosti oddeľoval múr (murovaný plot). Múr vykazoval v časti poškodenie - bol naklonený smerom k nehnuteľnostiam K. U.. Múr bol vo vlastníctve žalovaných. Dňa 26.06.2013 žalobca spolu so svojim známym W. N. začali tento múr rozoberať tak, že W. N. ho začal rozoberať elektrickým búracím kladivom, žalobca stál pod múrom a múr na neho spadol a žalobcovi boli spôsobené rozsiahle zranenia. Sutina po spadnutom múre bola zlikvidovaná a múr bol nahradený novým. Búranie a ani stavba nového múru neboli stavebnému úradu ani ohlásené a ani nebolo na tieto práce vydané stavebné povolenie. V čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX U. K., bytom K. B. XXX/X, D. R. D., prehlásila, že bola nájomcom domu na ul. I. XXX/ X v D. nad D.. Túto nehnuteľnosť vlastnili jej rodičia. Keď otec U. K. zomrel, rozhodla sa jej mama, že nehnuteľnosť predá pani E. U., ktorá je momentálne vlastníčkou nehnuteľností. Už v rokoch XXXX - XXXX mali veľké obavy z múru, ktorý susedí z ich záhradou, a jej otec viackrát hovoril susedom N., aby ho dali opraviť, pretože hrozí jeho spadnutie, čo môže byť životu nebezpečné. Viaceré výzvy otca menovanej neposlúchli. V čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX N.. E. K., bytom W. XXXX/XX, D. nad D., prehlásila, že bola spolu s jej nebohým manželom vlastníčkou domu na ul. I. XXX/X v D. nad D., ktorý predali pani E. U.. E. K. bola pri tom, keď jej nebohý manžel hovoril manželom N., aby opravili svoj múr, pretože mu hrozí spadnutie, čo je životu nebezpečné. Túto jeho výzvu neposlúchli.
17. V súvislosti so zraneniami žalobcu, ktoré utrpel v dôsledku pádu múra, bolo uznesením Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou ČVS: ORP-248/BN-BN-2013 zo dňa 26.06.2013 začaté trestné
stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V trestnom konaní podal znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia, MUDr. K. R. odborné vyjadrenie č. 18/2013, v ktorom sa vyjadroval k zraneniam žalobcu, ktoré žalobca utrpel v dôsledku pádu múra. MUDr. R. v odbornom vyjadrení zároveň uviedol bodové hodnotenie zranení žalobcu, a to 630 bodmi, pričom bodové hodnotenie vzhľadom na komplikovaný a veľmi bolestivý priebeh liečenia zvýšil na dvojnásobok, t. j. na 1260 bodov. Uznesením policajta zo dňa 03.10.2013 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom. Dňa 26.11.2014 stanovil MUDr. R. bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s uvedeným úrazom a toto určil na 1250 bodov. V súvislosti s poškodením zraku, ktoré utrpel žalobca v dôsledku uvedeného pádu múra, stanovila MUDr. K. dňa 17.12.2014 bodové hodnotenie bolestného na 100 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 50 bodov.
18. Podľa znaleckého posudku utrpel žalobca v súvislosti s pádom múra dňa XX.XX.XXXX polytraumu (život ohrozujúce poranenie dvoch a viacerých systémov ľudského tela, a to hlavy, hrudníka, končatiny, chrbtice + panvy (zhoršujúce prežitie) so sprievodným ťažkým úrazovým šokovým stavom, kombinovaným krvácavým šokom, a to prasklinu spodiny prednej jamy lebky so súčasnou mnohopočetnou posunutou zlomeninou tvárových kostí jarmoovočnicovočeľusťového komplexu obojstranne aj s pomliaždením a poklesom očných gulí, so zmenou optickej osi a zaškrtením očných svalov len vpravo aj s typickým dvojitým videním - diplopiou vpravo (liečené operačne celkovo 5-krát). Ďalej žalobca utrpel pomliaždenie pľúc obojstranne s poúrazovým zakrvácaním do hrudníka aj s chorobným nahromadením vzduchu objemu 100 ml, zlomeninu tela 5. driekového stavca L5 - stabilnú, s odlomeninami zadných trňovitých výbežkov L2-3, vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu - úplné, so sprievodným odlomením okraja - hrany ľavej kĺbovej jamky, úrazové zakrvácanie do stredoušia - obojstranne, viacpočetné tržné rany tváre a oboch členkov. Znalec vylúčil, že by tieto poškodenia zdravia vznikli v súvislosti s inou udalosťou a stanovil počet bodov bolestného zranení u žalobcu na 1095 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia na 1 700,- bodov.
19. Na pojednávaní dňa 12.03.2019 sa znalec vyjadril k námietkam žalovaných a intervenienta k znaleckému posudku a uviedol, že na záveroch svojho znaleckého posudku trvá a považuje ich za správne. Uviedol, že má dve atestácie z chirurgie a jednu atestáciu z traumatológie, ako znalec bol zapísaný od roku 1997 ako chirurg traumatológ a po preklopení znalcov v roku 2004 došlo k úradníckemu pochybeniu a nebola mu zapísaná odbornosť úrazový chirurg napriek tomu, že splnil podmienky. V nadväznosti na námietky žalovaných v tomto konaní si to dal znalec do poriadku a Ministerstvo spravodlivosti SR mu zapísalo obe odbornosti a ospravedlnilo sa mu. Názory lekárov sa rôznia a dvaja lekári nedajú rovnaké bodové hodnotenie. V dôsledku toho, že vyhláška neobsahuje všetky sadzby, využíva sa zhodnotenie per analogiam podľa § 3 ods. 3 vyhlášky, čo využil aj znalec v danom prípade. Tabuľky sú nedokonalé, neinovujú sa, nie je v nich ani polovica veci uvedených a buď to neobodujete a podhodnotíte pacienta, alebo sa zdá, že ste niekde pridali. Hrudník žalobcu bol jednoznačne stlačený natoľko, že došlo k pomliaždeniu pľúc, čo je zrejmé aj z CT vyšetrenia, pričom to bolo s komplikovaným priebehom - globálnym zlyhaním dýchania, ktoré si vyžiadalo aj umelú pľúcnu ventiláciu 12 dní. Poúrazový zápal pľúc a pohrudnice sú vysvetlené v posudku a je to najpriliehavejšie hodnotenie, ktoré znalec použil per analogiam. Diplopia - dvojité videnie vzniklo zlomeninou oboch spodín očníc. Žalobca je ako pacient ťažko spolupracujúci, nemal viacero vyšetrení, pričom tvrdil, že na niektoré nemá peniaze. Kvôli diplopii bol päťkrát operovaný a keby to malo byť len estetické, nik by do toho nešiel. Znalec hodnotil diplopiu najpriliehavejšou položkou č. 271 a nie je pravdou, že by diplopia nebola potvrdená. Lekári v súvislosti s operáciami očí žalobcu v čase troch rokov od úrazu jednoznačne popisujú stav žalobcu ako diplopiu. Na CT bolo preukázané poškodenie okohybných svalov. Poškodenie tváre žalobcu znalec hodnotil komplexne. Znalec zhodnotil obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vľavo ako stredne ťažké s bodovým hodnotením 200 bodov, a to v nadväznosti na vlastné vyšetrenie a rotačný pohyb kĺbu žalobcu. Liečba žalobcovi zachránila život a nemyslí si, že by lekári pri liečbe pochybili.
20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
24. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
29. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
34. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
35. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
36. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
37. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 bola výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod 16,10 eura.
38. Podľa § 145 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného vo vyššie uvedenom uznesení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti žalovaných od nehnuteľností, ktoré užíval žalobca so svojou družkou, oddeľoval múr. Tento múr bol vo vlastníctve žalovaných, čo žalovaní zo začiatku nespochybňovali a začali to spochybňovať až v priebehu konania. Z prvého písomného vyjadrenia žalovanej 2/ a z jej prvej výpovede na pojednávaní však vyplýva, že múr patril žalovaným, keď ho sama považovala za ich vlastníctvo, keď sa takým spôsobom o ňom vyjadrovala a konanie žalobcu považovala za neoprávnený zásah do ich vlastníctva. Múr bol preukázateľne v zlom technickom stave a bol výrazne naklonený na stranu, ktorú užívala pani E. U., pričom táto aj so žalobcom žalovaných upozorňovali na zlý stav múr a na to, že je potrebné ho opraviť. Žalovaní tieto okolnosti popierali a tieto okolnosti boli popreté aj niektorými svedeckými výpoveďami. Na druhej strane však svedkovia, ktorí to popreli, boli známymi žalovaných a múr videli iba z ich strany. Svedkovia, ktorí to však potvrdili, boli nielen známi žalobcu, ale boli to aj bývalá vlastníčka a bývalá užívateľka domu, ktorý v čase pádu múra užíval žalobca s E. U., pričom skutočnosť, že títo dvaja žalovaných vyzývali na opravu múru, resp. ich upozorňovali na jeho zlý technický stav, bola preukázaná aj z výpovede svedka D., známeho žalovaných, ktorému sa žalovaná 2/ sťažovala, že ju E. U. a žalobca upozorňujú na zlý stav múru.
43. Skutkové zistenia o tom, že múr bol vo vlastníctve žalovaných, bol preukázateľne v zlom technickom stave, bol výrazne naklonený na stranu, na ktorej sa v čase pádu nachádzal žalobca, a to, že žalovaní boli na zlý technický stav múru upozorňovaní, boli zistené súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania už v čase, kedy o nároku žalobcu rozhodol prvýkrát, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie tieto skutkové zistenia náležite odôvodnil vykonanými dôkazmi a odvolací súd z nich tiež vychádzal. Pokiaľ ide o zavinenie pádu múra a tým aj o zodpovednosť za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi, tak z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že zrútenie uvedeného múra má príčinu v tom, že žalovaní ako vlastníci stavby túto stavbu riadne nezabezpečili, hoc bola v havarijnom stave a konanie žalobcu by samo o sebe nespôsobilo pád múru aj v prípade, pokiaľ by bol v technicky vyhovujúcom stave. Nemožno konanie žalobcu posudzovať ako jedinú príčinu pádu múru a vzniku škody. Pri skutkovom závere súdu prvej inštancie o technickom stave múru sa tu jednoznačne jedná o zloženú príčinu vzniku škody, ktorá nachádza svoje právne vyjadrenie v citovanom ustanovení § 441 OZ. Za danej situácie je pre vznik škody rovnako významné ako zavinenie žalobcu, tak aj zavinenie žalovaných. Títo ako vlastníci stavby v havarijnom stave neprijali také opatrenia, aby v dôsledku uvedeného stavu nedošlo ku škode a havarijný stav múru bol preto rovnakou príčinou jeho pádu ako zjavne neopatrné konanie žalobcu. Žalovaní si teda nepočínali v súlade s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, zanedbali svoju prevenčnú povinnosť a riadne sa nestarali o svoje vlastníctvo v dôsledku čoho v spojení aj s neopatrným konaním žalobcu došlo k pádu múra na žalobcu a tento tým utrpel rozsiahle zranenia a vznikla mu tak škoda na zdraví. Žalobca tiež zanedbal svoju prevenčnú povinnosť a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho zdraví nedošlo, keď sa zdržiaval v tesnej blízkosti múra v havarijnom stave, nakloneného smerom k žalobcovi, navyše keď ho spolu so svojim známym začal búrať. Za danej situácie bolo pre vznik škody rovnako významné ako zavinenie žalobcu aj zavinenie žalovaných, čo vyplýva z už uvedeného uznesenia odvolacieho súdu.
Z uvedeného je teda zrejmé, a keďže ide o názor odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci, tak aj pre súd prvej inštancie záväzné, že za škodu na zdraví, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku toho, že na neho padol dňa 26.06.2013 múr žalovaných, zodpovedajú rovným dielom na jednej strane žalovaní spoločne a nerozdielne a na druhej strane žalobca. V nadväznosti na tento záver odvolacieho súdu a jeho záväznosť pre súd prvej inštancie už súd prvej inštancie nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie ohľadne vlastníctva múra, právneho základu uplatneného nároku a toho, kto v akej miere za škodu žalobcu zodpovedá, keďže pre zistenie, v koho vlastníctve bol múr, už bolo vykonané dostatočné dokazovanie, odvolací súd si z neho plynúce závery osvojil a sám dospel k záveru, že zodpovednosť oboch strán za vznik škody na žalobcovom zdraví je rovnaká.
44. V nadväznosti na uvedený právny záver odvolacieho súdu bolo potom úlohou prvého stupňa vykonať dokazovanie ohľadne rozsahu škody a jej náhrady a na základe dôkazného návrhu procesnej strany potom súd vykonal znalecké dokazovanie na zistenie rozsahu škody. Znalec v znaleckom posudku opísal a označil zranenia, ktoré žalobca dňa 26.06.2013 v dôsledku pádu múra utrpel. Znalec podľa položiek sadzieb bodového hodnotenia (prílohy zákona č. 437/2004 Z. z.) vykonal obodovanie bolestného zranení žalobcu, a to aj za použitia analógie v súlade so zákonom a určil bodové hodnotenie bolestného žalobcu vo výške 1 095 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 1 700 bodov. Žalobca utrpel úraz v roku 2013 a pre tento rok bola hodnota jedného bodu stanovená na 16,10 eur. Žalobcovi by tak patrilo bolestné za 1095 bodov v sume 17 630,- eur (16,10 x 1095). Vzhľadom k tomu, že žalobca si škodu zavinil v rovnakom rozsahu, ako ju zavinili žalovaní, patrí mu len polovica z takto určenej sumy bolestného, t. j. bolestné vo výške 8 815,- eur, ktoré mu súd aj priznal. Z titulu nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia by podľa znaleckého posudku patrila žalobcovi suma 27 370,- eur. Keďže žalobca je za svoje zranenia zodpovedný v rovnakom rozsahu ako žalovaní, patrila by mu len polovica tejto sumy, t. j. suma 13 685,- eur. Súd však žalobcovi nepriznal ani túto, ale priznal mu nižšiu sumu, a to sumu 10 465,50 eur, ktorá je polovicou sumy 20 931,- eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z titulu nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia by podľa znaleckého posudku patrila žalobcovi vyššia suma, než si uplatnil. Súd však nemôže priznať viac, než žalobca žiadal a pokiaľ žalobca žiadal menej, tak súd aj pri rozhodnutí musí vychádzať z takto požadovanej nižšej sumy a z nej určiť polovicu, keď žalobca zodpovedá za škodu na zdraví, ktorá mu vznikla, v rovnakom rozsahu, ako žalovaní, t. j. v rozsahu jednej polovice. Pokiaľ by súd priznal žalobcovi polovicu zo sumy, ktorá vyplýva z bodového hodnotenia znalca, priznal by súd žalobcovi polovicu z nároku, ktorý ani vo finančnom vyjadrení nežiadal. Žalobca zároveň po podaní znaleckého posudku žalobu nezmenil - nerozšíril rozsah požadovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
45. Žalovaní a interveniet mali voči znaleckému posudku viaceré námietky. Žalovaní spochybnili odbornosť znalca a jeho oprávnenie hodnotiť a posúdiť odškodnenie žalobcu a ďalej označili viaceré položky bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom, ktoré si žalobca neuplatnil. K tomuto súd uvádza, že súdom ustanovený znalec bol a je oprávnený podať znalecký posudok v rozsahu, v ktorom ho podal, a to vrátane bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keď je zapísaný tak v odvetví chirurgia, ako aj úrazová chirurgia, no len administratívnou chybou nemal obe odvetvia v zozname znalcov zapísané, čo však bolo v priebehu tohto konania napravené. Bez ohľadu na to je však súdom ustanovený znalec osobou vysoko odborne spôsobilou s dlhoročnou praxou, čo preukázal nielen v tomto konaní, ale táto skutočnosť je súdu známa aj z iných konaní, keď znalec podával a podáva vysoko odborné posudky aj v mnohých iných veciach. K ďalším námietkam žalovaných súd uvádza, že žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil dostatočne, keď si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví, označil udalosť, ktorou mu bola škoda na zdraví spôsobená a tiež uviedol, že mu boli spôsobené rozsiahle zranenia. To, že ich nekonkretizoval lekárskymi označeniami, neznamená, že si neuplatnil konkrétne položky. Uplatnil si bolestné za zranenia, spôsobené mu pádom múra dňa 26.06.2013, čo je dostatočným skutkovým vymedzením nároku a pokiaľ znalec zistil a obodoval bolestné zranení, ktoré predtým vo vyjadrení MUDr. R. neboli uvedené, je táto skutočnosť irelevantná. Žalobca si ako poškodený neuplatňuje bodové hodnotenie za konkrétne zranenie ale si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá mu vznikla dňa 26.06.2013 pádom múra a to je dostačujúce skutkové zdôvodnenie a nič nebráni tomu, aby mu súd takto uplatnený nárok na náhradu škody priznal, aj keď bolo konkrétne zranenie prvýkrát označené až v tomto konaní podanom znaleckom posudku. Intervenient sa vyjadril k niektorým položkám bodového hodnotenia znalcom, pričom podľa intervenienta nebola u žalobcu diagnostikovaná diplopia, žalobca neutrpel stlačenie hrudníka a niektoré ďalšie položky mali byť znalcom zvolené nesprávne. K tomuto
súd uvádza, že znalec sa s námietkami k odbornej stránke znaleckého posudku vyjadril, vysporiadal sa s nimi a presvedčivo zdôvodnil, prečo konkrétne položky zranení žalobcu označil tak, ako označil a obodoval tak, ako obodoval. Podľa názoru súdu majú strany sporu právo namietať a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu znaleckým posudkom, no v tomto prípade ide o výsostne odbornú tému z oblasti medicíny a vyjadrenie strán k posudku súd považuje len za laické a odborne ničím nepodložené namietanie zistení znalcom. Okrem toho znalec vysvetlil svoje hodnotenie na pojednávaní, jednoznačne a presvedčivo zdôvodnil, prečo označil a obodoval jednotlivé zranenia uvedeným spôsobom a vysvetlil použitie analógie pri bodovaní. Súd sa s podaným znaleckým posudkom stotožnil v celom rozsahu a stotožnil sa aj s bodovým hodnotením a v tej súvislosti aj s použitím analógie pri bodovaní, keď znalec jednoznačne presvedčil súd, že zranenia žalobcu, ktoré označil, boli žalobcovi skutočne pádom múra spôsobené, keď je zrejmé, že viaceré zranenia a poškodenia zdravia nie sú v príslušnej tabuľke bodového hodnotenia v právnom predpise označené, keď znalec zistené zranenia označil vychádzajúc zo zdravotných záznamov žalobcu, vysvetlil ich a jednoznačne tak presvedčil súd, že žalobca ich utrpel, a to vrátane diplopie, keď žalobca bol po prvej operácii tváre ešte 4-krát operovaný a vychádzajúc z týchto záznamov dospel aj znalec k presvedčeniu, že následkom pádu múra bola u žalobca aj diplopia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, a preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu škody na zdraví v rozsahu, v akom vyplynula z vykonaného dokazovania. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil a nad rámec dôvodne uplatneného nároku súd žalobu zamietol.
46. Žalobcovi priznal súd aj úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania, keď nesplnili svoj dlh a neuhradili žalobcovi náhradu škody na zdraví v lehote splatnosti, ktorá nastala dňa 15.01.2015, a to na základe výzvy žalobcu na plnenie. Za výzvu žalobcu na plnenie je v tomto prípade potrebné považovať posledné rozšírenie žaloby, ktoré bolo žalovaným preukázateľne doručené dňa 14.01.2015, a preto boli povinní splniť svoj dlh najneskôr v nasledujúci deň, t. j. dňa 15.01.2015. Keďže tak neurobili, tak od 16.01.2015 sú v omeškaní a od tohto dňa patrí žalobcovi z priznanej sumy aj úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola k prvému dňu omeškania 0,05 %. Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Pokiaľ žalobca požadoval úrok z omeškania o dva dni skôr, tak ho za dva dni požadoval nedôvodne, pretože nebolo preukázané skoršie doručenie posledného rozšírenia žaloby žalovaným a tým ani to, že splatnosť celého jeho nároku nastala skôr, než ustálil súd. 47. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti späť vlastným zavinením, keď si uplatnil nárok v rozsahu, ktorý mu nepatril a zároveň bola v časti žaloba zamietnutá, priznal súd žalobcovi z celkovo uplatnenej sumy sumu, ktorá predstavuje 45,02 % z toho, čo žalobca pôvodne žiadal. Žalovaní tak potom mali v konaní čistý úspech v rozsahu 9,96 %, ktorý zodpovedá rozdielu medzi ich úspechom 54,98 % (rozsah, v akom bola žaloba zobratá späť a zamietnutá) a úspechom žalobcu 45,02 %. Vzhľadom na tento, pomerne malý úspech žalovaných, ale aj a hlavne preto, že predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví, za ktorú rovným dielom zodpovedá tak žalobca, ako aj žalovaní, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Obom stranám bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v súvislosti s povinnosťou zložiť preddavky na znalecké dokazovanie. Náklady znaleckého dokazovania tak musia byť uhradené zo štátnych prostriedkov, avšak štát nemôže v konečnom dôsledku znášať trovy sporového konania a podľa názoru súdu sa oslobodenie strán sporu od súdnych poplatkov môže vzťahovať iba na preddavky na dokazovanie, aby bolo vôbec možné dokazovanie vykonať. V konečnom dôsledku však strany sporu musia nahradiť trovy štátu, a to podľa pomeru ich úspechu v spore. Vzhľadom na to, že predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví, za ktorú rovným dielom zodpovedá tak žalobca, ako aj žalovaní, rozhodol súd o náhrade trov konania štátu tak, že polovicu týchto trov je povinný zaplatiť žalobca a polovicu žalovaní. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
48. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví, ale aj pokiaľ ide o povinnosť oboch strán sporu zaplatiť náhradu trov konania štátu, určil súd všetkým dlhšie lehoty na plnenie, pretože stranám sporu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a celkové sociálne a majetkové pomery všetkých strán sporu nie sú také, aby boli schopní splniť si povinnosti v obvyklej, trojdňovej lehote od právoplatnosti rozhodnutia. Preto súd určil žalovaným voči žalobcovi lehotu na plnenie v dĺžke troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v prípade náhrady trov oboch strán sporu voči štátu určil súd stranám trojmesačnú lehotu na plnenie od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.