Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému C.. S. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.10.2018, č.k. 3T/13/2018-221, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2019, takto

rozhodol:

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného

C.. S. G., narodeného XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., M. J. XXXX/X,

podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s poukazom na § 25 odsek 1 Trestného zákona

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, podanej na Okresný súd Topoľčany 11.06.2018 pod č. Pv 662/17/4406-23 pre skutok v nej právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že :

dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hodine v P. na A. E. v zadnej časti podniku s názvom D. na toalete fyzicky napadol poškodeného B. E., tak, že jedenkrát ho udrel silnou intenzitou päsťou do oblasti ľavej dolnej čeľuste, v dôsledku čoho poškodený B. E. utrpel podľa znaleckého posudku MUDr. G Škodáčeka zranenie - zlomeninu uhla sánky vľavo bez posunu úlomkov, ktorá bola spojená s poškodením vetvy tvárového nervu s poškodením lôžka zubu v mieste zlomeniny (d38), ktoré zranenie si podľa znalca vyžiadalo liečenie a PN v trvaní 7 týždňov, počas ktorých bol poškodený E. obmedzený v obvyklom spôsobe života tak, že mal znehybnenú sánku okcipitomentálnou fundou, trpel silnou bolesťou a nemožnosťou otvárať ústa, žuvať a primerane prijímať potravu po dobu 6 týždňov, kedy musel prijímať rozmixovanú stravu, nevedel žuvať a odhryzávať jedlo, v dôsledku zlomeniny vzniklo poranenie nervu, ktorý inervuje oblasť dolnej časti sánky vľavo, pričom toto poranenie spôsobuje poruchu citlivosti na koži a je spojené s pocitom tŕpnutia v oblasti ľavej polovice sánky po dobu najmenej 2 mesiace,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodených - Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, spoločnosť Hyza a.s. so sídlom

Odbojárov 2279/37, Topoľčany, IČO: 31 562 540 a Sociálnu poisťovňu so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484 s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného C.. S. G. za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hodine v P. na E. ulici v podniku s názvom D. na toalete po predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadol poškodeného B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., X. mája XX/XX tak, že ho udrel jedenkrát päsťou silnou intenzitou do oblasti ľavej dolnej čeľuste, v dôsledku čoho poškodený B. E. utrpel zranenie - zlomeninu dolnej čeľuste - uhla sánky vľavo bez posunu úlomkov s poškodením vetvy tvárového nervu s poruchou citlivosti na koži, pocitom tŕpnutia v dolnej časti sánky najmenej 2 mesiace a poškodením lôžka zubu v mieste zlomeniny (d 38), ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní 40 dní, počas ktorých bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života znehybnením sánky okcipitomentálnou fundou, bez zdrôtovania, silnou bolesťou, nemožnosťou otvárať ústa, odhryzovať a žuvať jedlo, prijímať rozmixovanú stravu. Za to mu uložil podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistení priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest vo výmere 600 eur pri konštatovaní podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným spoločnostiam Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 72,55 eur a Hyza a.s. v sume 124,55 eur, súčasne podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazujúc poškodenú Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, napádajúc jeho výroky o vine, treste i povinnosti nahradiť škodu poškodeným subjektom, ktorým taký nárok bol priznaný, podal odvolanie obžalovaný. V písomne predloženej odvolacej argumentácii zotrval na doterajšej obhajobe spočívajúcej v tom, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, spáchal v nutnej obrane, teda za okolnosti vylučujúcej protiprávnosť. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov prvostupňový súd správne v rámci odôvodnenia rozsudku ustálil dokazovaním zistený skutkový stav tak, že predmetný incident bol vyprovokovaný poškodeným, ktorý pod vplyvom alkoholu znečistil priestory toalety podniku, pričom to bol práve poškodený, ktorý sa zahnal na jeho osobu päsťou, vzápätí po vyhnutí sa pokusu poškodeného o útok na telesnú integritu jeho osoby, tohto udrel do tváre, čím došlo k predmetnému zraneniu poškodeného. Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že to bol práve poškodený, kto bol v predmetnom incidente útočníkom, pričom on sa len súčasne s útokom poškodeného bránil voči tomuto útoku, a to navyše rovnakým spôsobom. Nesúhlasí s názoru prvostupňového súdu, že len preto, že na poškodeného bol smerovaný úder veľmi silnej intenzity do oblasti hlavy s následkom zlomeniny sánky, bola jeho obrana neprimeraná. Išlo totiž o obranu päsťou na tvár voči útoku päsťou na tvár, t.j. spôsob obrany bol identický, šlo o postavenie oboch osôb, kde na jednej strane bol on účastníkom skutku ako prevádzkar podniku v triezvom stave, povinný dohliadať na poriadok v podniku a na druhej strane to bola značne opitá osoba poškodeného, ktorá znečistila podlahu v podniku, bránila v otvorení dverí na toalete, odmietala po sebe upratať a vysmievala sa zamestnancom podniku. Bol to práve poškodený, ktorý po tom, ako vyvolal strach, že má pri sebe zbraň, bol voči jeho osobe agresívny a ako prvý nasmeroval úder päsťou na jeho tvár (svoje závery ohľadne primeranosti obrany argumentačne podporil i poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie zo 04.06.2014, sp.zn. 1 Tdo V 22/2013). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že útočníkom bol poškodený, a jeho (obžalovaného) obrana bola uskutočnená bezprostredne po útoku poškodeného a to zásadne rovnakým spôsobom, ako bol vedený útok poškodeného, preto túto obranu nemožno hodnotiť ako celkom zjavne neprimeranú len z dôvodu následkov pre útočníka v podobe zlomeniny sánky, keď šlo o reflexnú bezprostrednú reakciu jeho osoby v dôsledku zľaknutia sa útoku vedeného päsťou na jeho tvár.

I keď nie je možné porovnávať vzájomnú intenzitu útoku poškodeného päsťou na tvár voči intenzite jeho obrany, ustanovenie § 25 odsek 3 Trestného zákona aj v prípade zjavnej neprimeranosti obrany v dôsledku zľaknutia vylučuje trestnú zodpovednosť obrancu. Vzhľadom na veľmi rýchly priebeh útoku a obrany, ako i jeho zľaknutie sa nečakaného útoku poškodeného, nebolo objektívne možné vedome ovládať intenzitu vedenia jeho obrany vo forme spätného úderu do sánky poškodeného, preto má za to, že i keď následok v podobe zlomeniny sánky u poškodeného je závažnejšieho charakteru, táto skutočnosť nemôže byť rozhodujúca pre určenie neprimeranosti jeho obrany. Namieta tiež skutkovú vetu výroku o vine napadnutého rozsudku z dôvodu, že táto nezohľadňuje, že poškodeného udrel až po tom, ako tento prvý zaútočil na neho a je konštruovaná spôsobom, že on mal poškodeného fyzicky napadnúť, čo však odporuje vykonanému dokazovaniu i odôvodneniu napadnutého rozsudku. Výroky o treste a náhrade škody napáda len z dôvodu napadnutia výroku o vine, keďže uvedené výroky majú svoj podklad práve v tomto výroku. Z pohľadu výroku o treste, pokiaľ už súd I. stupňa dospel k záveru o jeho vine, mal mu priznať okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona i poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno 1/ a i/ Trestného zákona. V prípade, ak by odvolací súd napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru o jeho vine, žiada, aby bolo prihliadnuté k uvedeným poľahčujúcim okolnostiam, ku ktorým prvostupňový súd v rozpore s Trestným zákonom neprihliadol. Na podklade uvedeného navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v ním napadnutej časti a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám tak, že ho podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s odkazom na § 25 odsek 1 Trestného zákona spod obžaloby oslobodí, pretože skutok nie je v dôsledku nutnej obrany trestným činom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, obžalovaný zotrval na svojej už v písomnom odvolaní formulovanej odvolacej argumentácii aj na v ňom formulovanom konečnom návrhu, zatiaľ čo prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra, stotožňujúc sa s napadnutým rozsudkom, navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným- podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd primárne konštatuje, že z pohľadu dôkazného stavu v danej veci je nesporné, že obžalovaný fyzicky atakoval poškodeného jedným úderom päste do tvárovej oblasti hlavy a tým mu spôsobil zranenie aj skutkovo ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, teda pochybnosti neexistujú v otázke objektívnej stránky súdeného prečinu tak pohľadu konania obžalovaného, ním spôsobeného škodlivého následku (na zdraví poškodeného) ani príčinnej súvislosti medzi uvedeným konaním a následkom (kauzálny nexus).

Obžalovaný sa počas celého konania konzistentne, nepopierajúc uvedené skutočnosti, bránil tým, že to bol poškodený, kto v značenej miere opitosti, po tom ako znečistil toaletu daného podniku a bol vyzývaný ním a svedkom J. E. na odstránenie znečistenia, vykročil smerom k obžalovanému a k jeho tvári vykonal pohyb rukou v zmysle snahy zasiahnuť obžalovaného do tváre, v dôsledku čoho obžalovaný ustúpil a súčasne reflexívne päšťou udrel poškodeného do tvárovej časti hlavy. Uvedenú obranu obžalovanému potvrdil aj svedok E..

Naproti tomu však sám poškodený vo svojich svedeckých výpovediach od začiatku konania potvrdzoval len skutočnosť znečistenia toalety aj fakt, že ho obžalovaný udrel päsťou do hlavy, avšak pre významnú mieru jeho ovplyvnenia alkoholom uvádzal, že si na konkrétne okolnosti skutku nepamätá, teda nevylúčil pri komplexnom posúdení jeho svedeckých výpovedí priebeh daného incidentu spôsobom uvádzaným obžalovaným a svedkom E..

Iné osoby sa na mieste skutku (priestory toalety) nenachádzali ani kamerový záznam či iný relevantný dôkaz k okolnostiam skutku, okrem výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedka E., v konaní zabezpečený nebol.

Za tohto dôkazného stavu nemožno bez dôvodných pochybností dospieť k skutkovým záverom uvedeným v obžalobe a následne formulovaným súdom I. stupňa v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku v tých skutkových okolnostiach, ktoré sú významné pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného z pohľadu splnenia alebo nesplnenia podmienok nutnej obrany ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť.

V zmysle zásady hodnotenia dôkazov in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej zo zásady prezumpcie neviny za uvedeného dôkazného stavu, keď samotný priebeh žalovaného skutku možno ustáliť len na podklade zhodných výpovedí obžalovaného a svedka E., keď iný dôkaz produkovaný nebol a aktuálne ani neprichádza do úvahy, nemožno vylúčiť verziu priebehu skutkové deja spôsobom popisovaným obžalovaný a svedkom E., pričom táto verzia, inými dôkazmi nevyvrátená, zodpovedá konaniu predpokladanému v § 25 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom“.

Ani z ďalších, na tieto podmienky nutnej obrany nadväzujúcich, ustanovení § 25 odsek 2 až 4 Trestného zákona, nemožno na podklade zistených skutočností ustáliť, že by obžalovaným a svedkom E. popisované okolnosti relevantnej situácie vylučovali podmienky nutnej obrany v zmysle tzv. intenzívneho alebo extenzívneho excesu z nutnej obrany, ku ktorým dochádza za predpokladu ak obrana je celkom zjavne neprimeraná útoku (najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu) alebo ak nejde o odvracanie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku (teda ak ide o odvracanie útoku, ktorý už skončil alebo ktorý priamo nehrozí), pričom trestnú zodpovednosť obrancu vylučuje aj prípad ak jeho obrana síce bola celkom zjavne neprimeraná útoku za predpokladu, že konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia (úvahy o možnej tzv. putatívnej obrane v zmysle § 25 odsek 4 Trestného zákona sú v danom prípade bezpredmetné).

V danom prípade preto nemožno vylúčiť, že útočníkom bol poškodený, ktorý sa pokúsil fyzicky päsťou ruky napadnúť obžalovaného do oblasti hlavy a že obžalovaný na takýto útok bezprostredne reagoval vlastným úderom (ide o reakciu na priamo hroziaci útok a preto nejde o extenzívny exces). Zranenie, ktoré bolo poškodenému spôsobené aj v zmysle znaleckých záverov (MUDr. Jozefa Malého aj MUDr. G Škodáčka) mohlo byť spôsobené len jedným úderom päsťou do tváre (útok na poškodeného iným spôsobom a vo väčšom rozsahu preukázaný nebol). Pokiaľ mal obžalovaný odvracať útok smerujúci päsťou ruky do oblasti jeho tváre obdobným spôsobom - úderom päsťou ruky do tváre poškodeného, nejde taktiež o obranu celkom zjavne neprimeranú (intenzívny exces).

Pokiaľ ide o otázku tzv. intenzívneho excesu konštatovaného súdom I. stupňa, na podklade ktorého záveru ustálil, že obžalovaný nenaplnil obranou podmienky nutnej obrany, odvolací súd pripomína, že pre naplnenie zákonných podmienok nutnej obrany sa nevyžaduje, aby brániaci sa použil proti útoku (či už priamo hroziacemu alebo trvajúcemu) rovnaké alebo miernejšie prostriedky než aké používa alebo ktorými hrozí útočník, ani to, aby následky na záujme chránenom Trestným zákonom (v danom prípade „zdravie iného“) spôsobené brániacim sa útočníkovi boli obdobné alebo miernejšie (na rozdiel od krajnej núdze v zmysle § 24 Trestného zákona), ale naopak spravidla na úspešné odvrátenie útoku je nevyhnutné použiť také prostriedky alebo intenzitu obrany, ktoré sú spôsobilé úspešne odvrátiť priamo hroziaci alebo trvajúci útok, pričom brániaci sa ani nie je povinný uniknúť pred fyzickou hrozbou na jeho zdravie, t.j. nie je povinný napr. utiecť a tým sa vyhnúť útoku, a to dokonca ani v situácii, keď takúto možnosť má (z uvedeného pohľadu je nutná obrana právom brániť sa, v prípade fyzického útoku aj fyzickým protiútokom, ak sú zachované jej zákonné podmienky).

Neobstojí preto argument, podľa ktorého obžalovaný nesplnil podmienky nutnej obrany z dôvodu tzv. intenzívneho excesu len preto, že úder obžalovaného adresovaný poškodenému bol silnej intenzity (v zmysle znaleckých lekárskych záverov) a vzhľadom na škodlivý následok, ktorým objektívne bolo poškodenie zdravia poškodeného v intenzite ublíženia na zdraví.

Ani s ďalšími argumentmi uvedenými k tejto otázke na strane 7 napadnutého rozsudku (ako je ovplyvnenosť poškodeného alkoholom alebo fakt, že obžalovaný aktívne športuje) podporujúcimi záver o zjavnej neprimeranosti obrany zo strany obžalovaného sa odvolací súd nestotožnil, majúc za to, že ovplyvnenie poškodeného alkoholom ho nevylučuje z možnosti fyzického útoku na inú osobu a ani prípadná fyzická prevaha obžalovaného nevylučuje z možnosti konania v nutnej obrane za situácie, ktorá ako možná z vykonaného dokazovania vyplynula.

Vzhľadom na nemožnosť vylúčenia záveru o tom, že obžalovaný naplnil podmienky nutnej obrany už v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona, reakcia na úvahy odvolateľa vo vzťahu k podmienkam upraveným v § 25 odsek 3 Trestného zákona je bezpredmetná.

Na podklade vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok z podnetu odvolania obžalovaného zrušil v celom rozsahu preto, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými (vyššie uvedenými) okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), čím súčasne porušil v § 156 odsek 1, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa tohto zákonného ustanovenia (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku), a obžalovaného sám (v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku) z dôvodu podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku s poukazom na § 25 odsek 1 Trestného zákona oslobodil spod obžaloby pre skutok v nej uvedený, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ako dôsledok toho, že obžalovanému nebolo dokázané, že nekonal v nutnej obrane, čím v dôsledku zásady in dubio pro reo je nevyhnutné žalovaný skutok posudzovať z pohľadu viacerých do úvahy reálne prichádzajúcich verzií skutkového deja tak, že v nutnej obrane konal (nedokázaná vina má hodnotu dokázanej neviny).

Všetkých poškodených napokon odvolací súd obligatórne, vzhľadom na oslobodzujúci výrok, odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.