Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-133-2016.pdf
PDF · 169.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, proti žalovanému: I. D., nar. XX.X.K., bytom v U., G. trieda XX, o zaplatenie 3.828,36 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.3.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.828,36 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 21.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u žalobcu od 7.4.1998 ako vodič električky. Pracovný pomer bol platne skončený dohodou ku dňu 30.11.2014. Dňa 28.3.2014 o 7.41 hod. viedol žalovaný električku č. vozidla 619. Na zastávke Ladožská v Košiciach neubrzdil vozidlo a narazil do električky č. vozidla 537, ktorá stála na uvedenej zastávke. Pri uvedenej udalosti bola žalobcovi spôsobená škoda na dvoch električkách. Podľa vyúčtovania škody č. 164/08/2014 zo dňa 27.8.2014 vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 22.685,79 eur. Na základe interného prešetrovania udalosti žalobcom ako prevádzkovateľom koľajovej dopravy bolo zistené, že technický stav vozidla, ktoré viedol žalovaný bol prevádzkyschopný. Záver vyšetrovania odborných zložiek je, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný. Udalosť bola dňa 20.1.2015 prerokovaná na zasadnutí škodovej komisie žalobcu, ktorá po prerokovaní prípadu navrhla vzniknutú škodu zosobniť žalovanému vo výške jeho 4-mesačného priemerného zárobku, t.j. vo výške 3.828,36 eur. Zvyšok škody vo výške 18.857,43 eur bol zúčtovaný do nákladov žalobcu. Následne po oboznámení sa s rozhodnutím škodovej komisie sa žalovaný písomne vyjadril, že nesúhlasí s rozhodnutím škodovej komisie a zosobnením škody. Žalovaný preukázateľne porušil právnu povinnosť a preto zodpovedá za škodu, ktorú svojim konaním spôsobil.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom zo dňa 25.5.2016 uviedol, že nemohol nesúhlasiť s rozhodnutím škodovej komisie, keďže sa o jej záveroch dozvedel až 1.4.2016 a až vtedy sa k tomu vyjadril, pričom táto žaloba bola súdu doručená už dňa 24.3.2016. Vytýkal žalobcovi, že rekonštrukciu urobil bez neho asi mesiac po nehode, dal kompetentným zoznam otázok, na ktoré žiadal odpoveď a doposiaľ mu nikto neodpovedal. Potvrdil, že k predmetnej dopravnej nehode došlo, avšak nie jeho vinou. On nič neporušil, nič nezanedbal, ale zlyhala technika. Žalobca má jedine nepriame dôkazy na základe záznamu z tzv. čiernej skrinky. Tento záznam mal len informatívne údaje pre žalobcu, ale právne nie sú použiteľné, pretože tieto skrinky nemajú certifikát a majú byť každých 6 mesiacov ciachované, čo sa nestalo (č.l. 16).
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 14.6.2016 uviedol, že žalobca v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. k) zák. č. 513/2009 Z. z. o dráhach vydal Vnútropodnikovú smernicu č. OS-08-QES, ktorou je stanovený postup pri riešení dopravných nehôd a mimoriadnych udalostí, pri vybavovaní a likvidácii škôd spôsobených dopravnými nehodami, škodovými udalosťami, mimoriadnych udalostí a technických udalostí v spojení s prevádzkovaním dopravných prostriedkov. Aj v prípade vzniku predmetnej dopravnej nehody zamestnanci žalobcu postupovali v súlade s uvedenou smernicou. Po dopravnej nehode bolo riadne vykonané prešetrenie udalosti dopravným aj technickým úsekom, z ktorého bola vypracovaná Záverečná správa, ktorej súčasťou bol záznam z tzv. čiernej skrinky a Protokol o vykonaní technickej kontroly na pohybujúcom sa dráhovom vozidle - brzdné skúšky. Zo šetrenia záznamu vyplynulo, že vozidlo č. 619 v čase dopravnej nehody malo brzdové systémy (prúdová, kotúčová a koľajnicová brzda) v prevádzkyschopnom stave. Dňa 7.4.2014 bola opätovne na vozidle č. 619 vykonaná následná brzdná skúška, ktorej záverom bolo, že vozidlo brzdnej skúške vyhovelo. Pre dôsledné a objektívne prešetrenie udalosti dal žalobca vypracovať vyhodnotenie záznamu jazdy, ktoré vyhotovil technik oddelenia technickej kontroly Dopravného podniku Bratislava, a.s. a bolo zistené, že technický stav vozidla v čase vzniku udalosti bol bezchybný a vinu na vzniku udalosti nesie v plnom rozsahu vodič električky, teda žalovaný, nakoľko viedol vozidlo č. 619 nesprávnym spôsobom jazdy. Svojim rozhodnutím to potvrdil aj priamy nadriadený Ing. Roman Danko poverený zastupovaním riaditeľa Úseku riadenia dopravy. Výsledok šetrenia spolu s vyúčtovaním škody, ktorej celková výška bola 22.685,79 eur bol predložený škodovej komisii, ktorá na svojom zasadnutí dňa 20.1.2015 navrhla škodu zosobniť žalovanému vo výške jeho 4-mesačného priemerného zárobku, t.j. vo výške 3.828,36 eur a zvyšok zúčtovať do nákladov spoločnosti. Zápisnica škodovej komisie bola schválená generálnym riaditeľom žalobcu. Tvrdenia žalovaného o zlom technickom stave nie sú ničím preukázané a odborne podložené. V prípade, ak dôjde k závažnejšej poruche na vozidle počas jazdy, je vodič povinný prerušiť dopravu na dráhe, oznámiť poruchu na dispečing, resp. prísť s vozidlom do vozovne. V žiadnom prípade nesmie dôjsť k ohrozeniu cestujúcich a k ohrozeniu bezpečnosti premávky. Ak mal žalovaný podozrenie, že brzdový systém vozidla č. 619 správne nefunguje, mal o tom ihneď upozorniť zamestnávateľa za účelom vykonania nápravy. Žalovaný poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania uzavretú nemal, preto žalobca ako zamestnávateľ si uplatňuje škodu priamo od žalovaného. Žalobca má za to, že jeho nárok je opodstatnený, preukázal vznik škody, zavinenie žalovaným a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalovaného. Preto žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť (č.l. 22).
4. Okresný súd Košice II rozsudkom č. 24C/133/2016 - 109 zo dňa 20.10.2017 žalobu žalobcu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp. zn. 2Co/59/2018 zo dňa 26.4.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že električka riadená žalovaným bola v prevádzkyschopnom stave a nedošlo k zlyhaniu techniky. Zavinenie na strane žalovaného vyplývajúce zo spôsobu jazdy zaznamenanej tachografom vylúčil z dôvodov záverov znalca, že pokiaľ tachografická súprava nebola kalibrovaná v zmysle zákona a požiadaviek definovaných v schválených dokumentoch k prístrojom, nie je možné brať údaje zaznamenané tachografickou súpravou za smerodajné. Súd prvej inštancie však v odôvodnení neuvádza ani neodkazuje na právnu úpravu, či technické normy, z ktorých porušenie povinnosti kalibrácie tachografu vyvodzuje. V odôvodnení sa nevysporiadal ani s tvrdeniami svedka Ing. Hajzera, zamestnanca žalobcu o kontrolách funkčnosti a správnosti merania tachografu a ciachovaním tachografu - nastavovaní na priemer kolesa vozidla. Existenciu a porušenie povinnosti kalibrácie a vylúčenie zodpovednosti vodiča za vznik dopravnej nehody, súd prvej inštancie iba preberá z vyjadrení znalca z odboru železničnej dopravy bez toho, aby uviedol z akých skutkových zistení vychádzal a ako ich právne vyhodnotil. Predmetom znaleckého skúmania môžu byť len otázky odborného charakteru z príslušného odboru, v danom prípade vzťahujúce sa k technickej spôsobilosti dráhového vozidla, možnostiam zabránenia dopravnej nehode zo strany vodiča, resp. z pohľadu technických podmienok, ktoré malo vozidlo spĺňať. V súvislosti so znaleckým skúmaním sa znalec vyjadril aj k iným skutočnostiam, ktoré mali vplyv na závery jeho znaleckého posudku. Vyhodnotenie toho, či záznamové zariadenie alebo iné technické zariadenie je funkčné, spĺňa technické parametre pre určený druh záznamu, je predmetom odborného znaleckého skúmania, avšak okolnosť, či toto zariadenie podlieha kalibrácii alebo inému overovaniu ako meradlo, a či výstupy z tohto zariadenia sú právne relevantné a použiteľné na uplatňovanie práv v konaní pred
súdom, je už otázkou právneho hodnotenia zistených skutkových okolností, ktoré prislúcha výlučne súdu. Iba súd, ktorý na zistený skutkový stav aplikuje právnu normu môže urobiť záver, či žalobca v súvislosti s používaním dráhového vozidla a záznamového zariadenia - tachografu v ňom umiestneného dodržal všetky právne povinnosti tak, aby mohol vyvodiť voči žalovanému prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa nevyjadril k otázkam, ktoré patria do jeho výlučnej kompetencie, t.j. či uvedené zariadenie podliehalo takej povinnosti kalibrácie, z čoho táto povinnosť vyplýva, či žalobca povinnosť kalibrácie porušil. V znaleckom posudku znalec odkazuje na Nariadenie Rady EHS č. 3821/85 o záznamových zariadeniach v cestnej doprave. Podľa obsahového vymedzenia predpisu, záznamové zariadenia tam upravené sa týkajú záznamových zariadení určených pre cestnú dopravu. Na účely uplatňovania uvedeného nariadenia sa podľa jeho Článku 2 majú použiť definície uvedené v Článku 1 Nariadenia EHS č. 3820/85. Článok 1 Nariadenia Rady EHS 3820/85 o zosúlaďovaní niektorých predpisov v sociálnych oblastiach, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, vymedzuje pojem cestná doprava ako akúkoľvek dopravu vo verejných komunikáciách vo vozidlách naložených alebo prázdnych, ktoré sa používajú na prepravu cestujúcich alebo tovarov. Za vozidlo považuje motorové a ťažné vozidlo, prívesy a návesy, s výnimkou vozidiel pohybujúcich sa po koľajniciach. Uvedené nariadenia tak vylučujú svoju aplikáciu na prípad električiek, ktoré majú charakter dráhového koľajového vozidla a pohybujú sa po koľajniciach (§ 2, § 20 zák. č. 513/2009 Z. z. o dráhach). Aj z ďalšieho právneho predpisu, na ktorý znalec v posudku odkazuje, a to vyhlášky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, možno vyvodiť, že podmienky overovania zmieňované v znaleckom posudku sa týkajú cestnej dopravy. Podľa § 3 cit. vyhlášky, druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v Prílohe č. 1 predpisu. Príloha č. 1 v bode 2.2 v spojení s položkou 2.2.1. a 2.2.2. ako meradlá určené na meranie mechanického pohybu, u ktorých je vymedzený tzv. čas platnosti overenia uvádza len cestné rýchlomery a záznamové zariadenia v cestnej doprave. Bez ohľadu na skutočnosť, že znalcovi neprislúchalo právne posúdenie veci, bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s údajmi obsiahnutými v jeho znaleckom posudku, z ktorých vychádzal, či sú tieto smerodajné pre prejednávanú vec. Žalobca ako prevádzkovateľ dráhového vozidla má povinnosť poskytovať dopravné služby na dráhových vozidlách v súlade s technickou dokumentáciou a v technickom stave, ktorý zodpovedá schválenej technickej spôsobilosti vozidiel a požiadavkám na zaistenie bezpečnosti prevádzky, má povinnosť vykonávať overovanie bezpečnosti a spôsobilosti technických zariadení na prevádzku, keď súčasťou technicko-bezpečnostných skúšok dráhového vozidla je aj overovanie údajov rýchlomerov, tachografov, otáčkomerov (§ 19 zák. č. 513/2009 Z. z. o dráhach, § 15 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, § 92 zák. č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh). Zákonná úprava (zák. č. 351/2010 Z. z., § 92 ods. 1, 7, Príloha č. 2, tretia časť, písm. D, body 39, 40) predpokladá, že podmienkou prevádzkovania dráhového vozidla električkovej dráhy je, aby dráhové vozidlo bolo vybavené tachografom, registračným zariadením, ktoré okrem iného zaznamenáva rýchlosť, prejdenú dráhu, začiatok a koniec brzdenia. Nebolo sporné, že električka riadená žalovaným spĺňala podmienky uvedenia do prevádzky a tachograf bol riadne certifikovaný. Podmienky ďalšieho používania meradiel, ich overovanie, meranie, kalibráciu, bližšie upravuje zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a vyhl. č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrológii. Záver o tom, či uvedené záznamové zariadenie podlieha nejakému osobitnému procesu overovania a kalibrácie alebo jeho funkčnosť a správnosť má byť overovaná a kalibrovaná len pri pravidelných technicko-bezpečnostných skúškach vykonávaných žalobcom a či táto bola aj riadne vykonaná, podlieha právnemu zhodnoteniu súdom. Dôkazné bremeno o preukázaní zodpovednosti zamestnanca za škodu zaťažuje žalobcu. Súdu prvej inštancie uložil zistiť povahu tachografu dráhového vozidla ako meradla a naň sa vzťahujúcich režim overovania alebo kalibrácie. Následne po zohľadnení postupu žalobcu pri kontrole a ciachovaní tachografu rozhodne, či boli splnené podmienky kalibrácie a či záznam z tachografu je alebo nie je použiteľný pre ustálenie zodpovednosti žalovaného. Ak by sa zistilo, že záznamové zariadenie podliehalo takému procesu overovania a kalibrácie, len za splnenia ktorého možno údaje získané výstupom z tohto zariadenia považovať za správne a preukázané, ktorý proces žalobca nesplnil a porušil tým svoju právnu povinnosť a súčasne z dôkaznej situácie by nebolo možné iným nepochybným spôsobom ustáliť zodpovednosť žalovaného, súd prvej inštancie by musel opätovne konštatovať, že žalobcovi ako zamestnávateľovi sa nepodarilo preukázať zamestnancovo zavinenie. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že záznam z tachografu je v súdnom konaní použiteľný na zisťovanie príčin dopravnej nehody alebo z konania vyplynuli iné skutočnosti, ktoré aj bez použitia tachografu umožnia ustáliť podmienky zodpovednosti za dopravnú nehodu, bude súd prvej inštancie skúmať z pohľadu všetkých predpokladov existenciu zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu.
Odvolací súd poukázal na potrebu právnej kvalifikácie povinnosti, ktorej zavineného porušenia sa mal žalovaný dopustiť. Právna kvalifikácia nie je podmienkou pre konanie a rozhodovanie o nároku žalobcu, dôležité je jednoznačné skutkové vymedzenie konania (opomenutia), ktoré má byť príčinou škodlivého následku tak, aby ho bolo možné podradiť pod konkrétnu právnu povinnosť zamestnanca. Na základe žalobcom uvedených tvrdení o pochybení žalovaného (nesprávna technika jazdy, oneskorené brzdenie) pri plnení pracovných povinností, súd prvej inštancie právne vyhodnotí, či a akú právnu povinnosť žalovaný porušil, či sa jedná o zavinené porušenie pracovných povinností a či medzi týmto porušením a vznikom škody je daná príčinná súvislosť. V prípade záveru o existencii zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, sa súd prvej inštancie vysporiada aj s námietkami žalovaného o čase omeškania s plnením záväzku.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec dňa 6.4.1998 uzatvorili Pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný nastúpil do práce dňa 7.4.1998 ako vodič električky - KD, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú (č.l. 3). Žalobca a žalovaný dňa 20.11.2014 uzatvorili Dohodu o skočení pracovného pomeru, podľa ktorej sa dohodli na skončení pracovného pomeru k 30.11.2014 z dôvodu odchodu žalovaného do starobného dôchodku (č.l. 4). Podľa Záznamu o dopravnej nehode vyhotoveného oblastným dispečerom žalobcu, dňa 28.3.2014 o 7.41 hod. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič vozidla č. 537 Štefan Marek stál na zastávke, v tom čase prichádzala električka č. 619 riadená I. ktorý neubrzdil vozidlo a narazil do zadnej časti vozidla č. 537 (č.l. 5). Žalobca vyúčtoval škodu z predmetnej dopravnej nehody Vyúčtovaním zo dňa 27.8.2014 v celkovej sume 22.685,79 eur (č.l. 6). Podľa Záverečnej správy zo šetrenia mimoriadnej udalosti električiek č. 619 a 537 zo dňa 31.3.2014 vyhotovenej pracovníkom Úseku techniky a údržby (ÚTaÚ) žalobcu M., bolo prečítaním záznamu z tachografu vozidla č. 619 zistené, že vozidlo jazdilo od predchádzajúcej zastávky dobehom rýchlosťou 48 km/h, následne začalo 65 m pred nárazom brzdiť prevádzkovou brzdou, následne pri vzdialenosti XX m došlo k miernemu preklzu kolies, na čo vodič zareagoval odbrzdením a následným rozbehom vozidla za účelom získania adhézie. Vo vzdialenosti 15 m od nárazu začalo vozidlo brzdiť núdzovou brzdou (dynamická prúdová + koľajnicové brzdy), pri rýchlosti cca 20 km/h došlo k nárazu do stojaceho vozidla č. 537 (č.l. 33). Podľa Dodatku v Záverečnej správe zo šetrenia mimoriadnej udalosti električiek č. 619 a 537 vyhotoveného pracovníkom Úseku techniky a údržby (ÚTaÚ) žalobcu IP. dňa 7.4.2014, bola dňa 7.4.2014 vykonaná technická kontrola na pohybujúcom sa vozidle - brzdné skúšky na vozidle č. 619 po dopravnej nehode s vozidlom č. 537. Vozidlo brzdným skúškam vyhovelo, o čom svedčí aj Protokol o vykonaní technickej kontroly na pohybujúcom sa dráhovom vozidle - brzdné skúšky zo dňa 7.4.2014 (č.l. 35, 36). Z vyhodnotenia jazdy vyhotoveného Dopravným podnikom Bratislava a.s. zo dňa 30.5.2014 vyplýva, že zo záznamu z čiernej skrinky električky č. 619 je zrejmé opakované uvedenie električky do šmyku pri brzdení počas predchádzajúcej jazdy. Priebeh spomalenia zodpovedá normálnej činnosti prevádzkovej brzdy (č.l. 10). Podľa Vnútorného oznámenia ÚTaÚ č. 145/2014/ÚTaÚ zo dňa 2.6.2014 o vyhodnotení dopravnej nehody električiek č. 619 a 537, zo šetrenia záznamu jazdy električkového vlaku č. 619, s ktorým došlo dňa 28.3.2014 k predmetnej dopravnej nehode spracovaného pracovníkom technickej kontroly žalobcu M. a tiež technikom oddelenia technickej kontroly Dopravného podniku Bratislava Ľ. Vašutom vyplýva, že vozidlo v čase dopravnej nehody malo brzdové systémy (prúdová, kotúčová, koľajnicová) v prevádzkyschopnom stave. Po dopravnej nehode bola opätovne dňa 7.4.2014 vykonaná následná brzdná skúška s totožnými parametrami, ktoré zaznamenala čierna skrinka v čase dopravnej nehody. Záverom tejto brzdnej skúšky je, že vozidlo brzdnej skúške vyhovelo, čo vyplýva z dodatku k Záverečnej správe, ktorého súčasťou je Protokol o vykonaní elektronickej kontroly na pohybujúcom sa dráhovom vozidle. Z uvedených dokumentov a zo šetrenia vyplýva, že technický stav vozidla v čase dopravnej nehody bol bezchybný a teda vinu na vzniku mimoriadnej udalosti nesie v plnom rozsahu vodič (č.l. 9). Podľa Vnútorného oznámenia č. 310/2014/ÚRD zo dňa 4.6.2014 vydaného M. povereným zastupovaním riaditeľa Úseku riadenia dopravy, na základe predložených dokladov bolo dňa 27.5.2014 vydané rozhodnutie o určení viny za predmetnú dopravnú nehodu s tým, že na dopravnej nehode nenesie vinu vodič električky 619 p. Mrúz Dušan, nakoľko sa nepodarilo bez odôvodnených pochybností jednoznačne preukázať vinu vodiča. Dňa 2.6.2014 boli vnútorným oznámením č. 145/2014/ÚTaÚ doplnené podklady
k určeniu viny, a to vyhodnotenie záznamu jazdy p. Vašutom, pracovníkom OTK Dopravného podniku mesta Bratislava a troma ďalšími grafickými znázorneniami jazdy vlaku 619 získanými zo záznamového zariadenia. Na základe doplňujúcich materiálov je nutné vydať nové rozhodnutie o určení viny. Vzhľadom na skutočnosť, že technický stav vlaku č. 619 bol bezchybný, vinu na dopravnej nehode nesie vodič Dušan Mrúz s tým, že viedol vlak 619 nesprávnym spôsobom jazdy (č.l. 7). Podľa výpisu zo zápisnice Škodovej komisie žalobcu zo dňa 20.1.2015, vodič električky č. 619 - žalovaný zavinil predmetnú dopravnú nehodu a preto komisia navrhla vzniknutú škodu zosobniť vodičovi vo výške jeho 4-mesačného priemerného zárobku, t.j. vo výške 3.828,36 eur a zvyšok škody zúčtovať do nákladov žalobcu. Podľa potvrdenia mzdovej učtárne žalobcu, priemerný hrubý zárobok zamestnanca - žalovaného v kalendárnom štvrťroku pred vznikom škodovej udalosti zo dňa 28.3.2014 bol vo výške 957,09 eur mesačne (č.l. 11). Žalovaný súdu predložil výstupný list vyhotovený - žalobcom dňa 27.11.2014, z ktorého vyplýva, že k uvedenému dňu mal vyrovnané všetky záväzky voči svojmu zamestnávateľovi (č.l. 69).
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.3.2017 (č.l. 64) poukázal na to, že do uvedeného dňa nebol o šetrení udalosti informovaný. Nebolo mu umožnené zúčastniť sa na vykonaní technickej kontroly vozidla, ktorá podľa jeho názoru sa mala vykonať v jeho prítomnosti a výsledok mal podpísať. Záznam s tzv. čiernej skrinky je po právnej stránke nepoužiteľný. Záznam, ktorý dodal žalobca súdu nie je ten, ktorý bol urobený hneď po nehode, nakoľko dve hodiny po dopravnej nehode mu bol ukázaný záznam, na ktorom boli úplne iné výsledky. S rozhodnutím škodovej komisie bol oboznámený až dňa 1.4.2016 a až vtedy sa dozvedel o výške škody a vyjadril sa, že nesúhlasí so závermi škodovej komisie. Pokiaľ sa na uvedenej listine nachádza jeho podpis, tak tvrdí, že je sfalšovaný. Uviedol, že žalobca sa snaží všetko hodiť na neho a nepripustiť chybu techniky. Je všeobecne známe, že v tom čase vozidlá tohto typu mali časté výpadky prúdovej brzdy. Aj jemu vynechali brzdy, preto narazil. Tvrdil, že vozidlo po dopravnej nehode vo vozovni skúšali na montážnej jame a nefungovala koľajová brzda, túto skutočnosť mu potvrdil majster ľahkej údržby, ktorý vozidlo skúšal.
8. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.4.2017 tvrdil, že do šmyku sa električka mohla dostať aj z toho dôvodu, že trať nebola vyčistená. Dopravná nehoda sa stala 28.3.2014 a dňa 31.3.2014 ho p. D. - vodička električky upozornila, že už čistia trať, kde došlo k dopravnej nehode. V zime sa koľajnice zvyknú posypovať pieskom, aby sa nešmýkali. Do jari sa usadí vrstva piesku a tá potom zabraňuje kolesu električky riadne sadnúť na koľajnice, v dôsledku čoho sa môže stať, že sa električka dostane do šmyku. Po zime sa bežne robí jarná údržba električkových koľají. Zástupkyňa žalobcu, na to uviedla, že je pravdou, že každoročne sa robí jarná údržba koľajníc postupne na všetkých tratiach a aj na tejto trati sa robila, avšak nie kvôli dopravnej nehode. Navyše zo žiadnej električky neboli hlásené problémy v tomto období kvôli piesku v žliabkoch, resp. kvôli prešmykovaniu kolies električiek. Žalovaný ďalej tvrdil, že na tomto type električiek sa často vyskytovali problémy s prúdovou brzdou. V deň dopravnej nehody jazdil na predmetnej električke od 4.00 hod. ráno a tak ako vždy, keď vychádzal z vozovne na Bardejovskej ul. odskúšal brzdy na električke a až tak išiel ďalej. Ráno keď začínal smenu, všetky brzdy na električke fungovali, ale keď došlo k dopravnej nehode, darmo brzdil, nefungovala ani jedna brzda (na električke sú tri brzdy, a to prúdová, kotúčová a koľajová). To, že nefungovali koľajové brzdy mu povedal majster Ondov, ktorý v tom čase bol majstrom na ľahkej údržbe, kde sa kontrolujú električky. Povedal žalovanému, že po dopravnej nehode sa skúšali koľajové brzdy na predmetnom voze a zistili, že vôbec nefungovala koľajová brzda. Navyše tento voz bol v dielni po dopravnej nehode asi mesiac a asi po dvoch týždňoch po dopravnej nehode menili radič v električke. Je to zariadenie, ktoré umožňuje rozjazd aj brzdenie električky. Ďalej tvrdil, že čierne skrinky boli necertifikované a neboli ciachované, tak ako mali byť, čo bola všeobecne známa skutočnosť a vyplýva to aj z toho, že v súvislosti s touto dopravnou nehodou bol vypočúvaný na polícii. Polícia žiadala záznam z čiernej skrinky a žalobca tento záznam polícii neposkytol. Zástupkyňa žalobcu aj žalovaný zhodne uviedli, že ani žalobca nemal uzavreté havarijné poistenie na túto električku a rovnako žalovaný ako vodič nemal uzavretú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
9. Svedok M. na pojednávaní dňa 30.5.2017 uviedol, že je zamestnancom žalobcu od roku 1986. V čase keď došlo k dopravnej nehode bol zamestnaný v pracovnej pozícii technická kontrola električiek.
Žalovaného osobne pozná ako kolegu, viacmenej len z videnia. Predmet sporu mu bol známy, pretože písal správu o dopravnej nehode. K veci samej uviedol, že podľa záznamu z tachografu električky, podľa jeho názoru, príčinou dopravnej nehody bolo to, že vodič začal neskoro brzdiť. Na spornej električke posledná technická kontrola pred nehodou bola vykonaná dňa 10.3.2014, kedy bola vo vyhovujúcom stave a asi 3 - 4 dni po dopravnej nehode. Túto technickú kontrolu robil svedok. Pri kontrole sa robia 4 jazdy s tým, že pri prvej jazde prebieha kontrola tachografu a pri ďalších troch jazdách sa robia kontroly jednotlivých bŕzd električky, pri každej jazde sa kontroluje iná brzda. Pri tejto kontrole bol len svedok a celú túto kontrolu vykonával svedok. Žalovaný prizvaný nebol a nie je ani zvykom ku takýmto kontrolám prizývať zamestnanca, ktorému sa stala dopravná nehoda. Na základe uvedenej kontroly svedok dospel k záveru, že tachograf aj všetky brzdy na električke boli v poriadku. Technické podmienky, ktoré má spĺňať tachograf v električke, tzv. čierna skrinka upravuje vyhláška č. 351/2010 a nie je v nej uvedené, že tachograf má byť certifikovaný alebo ciachovaný, je tam uvedené, že má byť funkčný. V danom prípade tachograf nebol certifikovaný, avšak bol ciachovaný. Tachografy u žalobcu si ciachujú sami s tým, že majú presne vyznačenú dráhu o dĺžke 150 m a na tejto dráhe nastavujú, teda ciachujú tachografy. Tachograf spornej električky bol tiež ciachovaný, nevedel síce uviesť kedy, avšak zo záznamov sa to dá zistiť. Ciachovanie nie je časovo obmedzené a zmena ciachovania sa robí vtedy, keď dôjde k zmene priemeru kolies na električkách. Pokiaľ by tachograf nebol ciachovaný, tak by to malo vplyv na presnosť údajov z tachografu, čo by bolo vidno aj na grafe z tachografu, že nie sú presné údaje, čo sa týka rýchlosti električky. Svedok potvrdil, že tento konkrétny tachograf bol ciachovaný a údaje, ktoré boli namerané týmto tachografom sú presné v rámci povolenej tolerancie, ktorá je asi 2 %. Na grafe z tachografu je presne uvedený dátum, čas, meno vodiča, číslo vozu, čiže z týchto údajov sa dá presne identifikovať, že je to výstup z ktorého tachografu a nie je možné ho zameniť s akýmkoľvek iným grafom z iného tachografu. Graf z predmetného tachografu vytlačil svedok, avšak vytlačiť ich môže ktokoľvek. Svedok uviedol, že v deň keď došlo k dopravnej nehode, on predmetnú električku nekontroloval a nemá informácie o tom, že by na tomto type električiek boli časté problémy s prúdovou brzdou, avšak pokiaľ by tak bolo, vedú sa presné záznamy o tom, kedy, na ktorej električke, aká porucha nastala. Svedok uviedol, že nemá žiadnu informáciu o tom, že by od nehody po vykonanie kontroly bol menený radič na spornej električke, avšak rovnako sa táto skutočnosť dá zistiť zo záznamov. Radič je taká súčiastka v električke, ktorou sa nastavuje jazda a brzdenie, čiže pokiaľ by bol v poruche radič na električke, tak by to mohlo mať vplyv aj na funkčnosť bŕzd, avšak v tomto konkrétnom prípade záznam z tachografu toto neukázal a zo záznamu z tachografu sa dá zistiť, že fungovali riadne prúdová a koľajnicová brzda na električke. Funkčnosť kotúčovej brzdy záznam z tachografu nezobrazuje, čiže z tohto záznamu nie je možné vidieť, či kotúčová brzda na električke fungovala. Asi 3 alebo 4 dni po nehode svedok robil technickú kontrolu tejto električky, pri ktorej zistil, že fungovala aj kotúčová brzda na električke. Na otázku žalovaného, že prečo sa brzdné skúšky na električke nerobili na mieste dopravnej nehody, ale vo vozovni, svedok uviedol, že je to bežný postup. K tvrdeniu žalovaného, že boli zanesené žliabky a toto mohlo mať vplyv na účinok brzdenia uviedol, že toto technicky nie je možné, pretože opak je pravdou, pokiaľ sú zanesené žliabky, električka má problém sa vôbec rozbehnúť a nie je problém s ubrzdením električky, ale skôr s udržaním jej rýchlosti.
10. Svedok Z. na pojednávaní dňa 5.9.2017 uviedol, že žalobca je jeho zamestnávateľom a bol ním aj v marci 2014, keď došlo k predmetnej dopravnej nehode. Žalovaného pozná ako kolegu, občas sa stretávali, nie je však medzi nimi blízky vzťah. Predmet sporu mu bol známy, pretože pred pojednávaním sa o spore rozprával so zástupkyňou žalobcu, ktorá mu vysvetlila, že je potrebné, aby prišiel svedčiť o tom, že s električkou po dopravnej nehode nič nerobili. V čase vzniku dopravnej nehody bol v pracovnom zaradení zástupca vedúceho pracovnej skupiny. K veci samej svedok uviedol, že po predmetnej dopravnej nehode bol zavolaný aj so svojimi ďalšími dvoma alebo troma kolegami na miesto dopravnej nehody. Policajti ešte dokumentovali dopravnú nehodu, preto ich pracovná skupina najskôr stiahla záznam z čiernej skrinky električky na kartu a rovnako stiahol na svoju kartu tento záznam aj oblastný dispečer. Nešlo o vyhotovenie výstupu z čiernej skrinky a svedok nevedel uviesť, čo sa už s tými kartami, na ktoré boli stiahnuté záznamy z čiernej skrinky ďalej udialo. Ani svedok, ani jeho kolegovia už samotný záznam nevideli, pretože nemajú na to ani oprávnenie. Potom ako policajti zadokumentovali dopravnú nehodu, električku odtiahli do vozovne, tam bola odstavená a nikto, teda svedok ani jeho kolegovia počas uvedenej smeny električku neprehliadali. Svedok uviedol, že po skončení smeny už nevie, čo sa s električkou dialo. V ten deň na uvedenej smene bol s vedúcim skupiny p. Ondovom a boli tam ešte jeho ďalší kolegovia B.. Svedok uviedol, že nemá informáciu o tom, že by na tomto alebo na akomkoľvek inom type električiek boli častejšie poruchy s kotúčovými alebo inými brzdami. Keď boli poruchy na električke, tie sa nahlasovali, viedla sa evidencia,
takže z tej evidencie sa tieto skutočnosti dajú zistiť. Svedok uviedol, že nemá informácie ani o tom, že by bol menený radič na tejto električke. On osobne na tejto električke nerobil nič, ani v deň dopravnej nehody a ani neskôr.
11. Svedok Z. na pojednávaní dňa 5.9.2017 uviedol, že žalobca je jeho zamestnávateľom a bol ním aj v čase dopravnej nehody. Žalovaného pozná ako svojho bývalého kolegu, bol medzi nimi dobrý kolegiálny vzťah, avšak nie priateľský. Predmet sporu mu bol známy, pretože po dopravnej nehode zabezpečoval technické úkony okolo odťahu spornej električky a predmet tohto sporu sa dozvedel od právnej zástupkyne žalobcu, ktorá mu povedala, že má prísť svedčiť o tom, ako sa stala táto dopravná nehoda. V čase dopravnej nehody bol u žalobcu v pracovnej pozícii vedúci Strediska údržby koľajových vozidiel. K veci samej svedok uviedol, že po nahlásení dopravnej nehody dispečerom žalobcu, jeho podriadení išli na miesto dopravnej nehody a odtiahli električku do vozovne, kde bola odstavená na odprašovací kanál. Je to miesto kde sa odstavujú električky po mimoriadnych udalostiach. Následne aj s dispečerom vytlačili záznam z čiernej skrinky, z ktorého zistil, že všetko bolo na električke, čo sa týka bŕzd, v poriadku, avšak dodatočne sa dopočul, že žalovaný tvrdil, že mu nefungovali brzdy. Preto po niekoľkých dňoch po dopravnej nehode ešte navyše požiadal M. aby vykonal brzdné skúšky. Dodatočné brzdné skúšky vykonávajú len v tých prípadoch, keď je tvrdené, že zlyhali brzdy alebo pri kontrolách električiek. Následne záznam z čiernej skrinky poslal aj do Bratislavy na preverenie, kde mu tiež potvrdili, že brzdy boli v poriadku. K rovnakému záveru po brzdných skúškach dospel aj M.r. Električka bola odstavená po dopravnej nehode a s opravou začali až niekedy v apríli 2014. Ani pri oprave nezistili žiadne závady týkajúce sa bŕzd električky, ani elektrické závady, zistili len mechanické závady súvisiace s dopravnou nehodou. Svedok uviedol, že nemá informácie o tom, že by boli na tomto type električiek častejšie problémy s kotúčovými prípadne s inými brzdami. Podľa záznamu z tachografu, podľa brzdných skúšok aj podľa súdneho znalca a odborníkov z Bratislavy, všetci dospeli k záveru, že nebol žiadny technický problém na električke, takže v danom prípade musel zlyhať ľudský faktor. Za bežnej prevádzky na električkách sa používa prúdová a kotúčová brzda. Koľajnicová brzda je bezpečnostná brzda a používa sa len pri mimoriadnych udalostiach. V danom prípade z výstupu z tachografu vidno, že žalovaný použil všetky tri brzdy. Svedok mal za to, že žalovaný začal neskoro brzdiť, preto musel použiť aj koľajnicovú, teda bezpečnostnú brzdu, aby ubrzdil voz, avšak podľa všetkého už ani toto nestačilo.
12. Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Košice - Nad Jazerom č. ORP-1885/JA-KE-2014 súd zistil, že konanie bolo vedené vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť pri dopravnej nehode dňa 28.3.2014 a ktorého sa mal dopustiť Dušan Mrúz. V konaní bol vyhotovený Znalecký posudok č. 1/2014 k dopravnej nehode električiek typu T6A a KP8D5 na zastávke MHD Ladožská dňa 28.3.2014 o 7,42 hod. znalcom M.. z odboru Doprava železničná, Technický stav a odhad hodnoty koľajnicových vozidiel, Nehody v železničnej doprave. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že analýzou dopravných podkladov (Záznam jazdy z tachografu, Protokol o vykonaní technickej kontroly na pohybujúcom sa dráhovom vozidle - brzdné skúšky, Záverečná správa zo šetrenia mimoriadnej udalosti električiek č. 619 a 537) možno konštatovať, že električka T6A č. 619 bola v čase dopravnej nehody v dobrom technickom stave. Na základe podkladov, a to výpisu kontrolných prehliadok, stredných a veľkých prehliadok z DPMK boli, až na pravidelné overovanie funkčnosti a kalibráciu tachografickej súpravy, prehliadky vykonávané pravidelne v predpísaných intervaloch a v zmysle platných technologických postupov a legislatívy. Prehliadky sú zaznamenané vo vozovej knihe ako i v aplikácii „údržba“. Pred dopravnou nehodou a ani po nej neboli vo vozovej knihe zaznamenané poruchy súvisiace s brzdovým systémom. Naposledy bola pred nehodou na brzdovom systéme vykonaná výmena cievky BR4.TM dňa 15.10.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že tachografická súprava nebola pravidelne kalibrovaná oprávnenými zamestnancami, nie je možné brať záznam tachografickej jednotky za smerodajný pre určenie spôsobu jazdy električky pred nárazom. Výrobcom predpísaná kalibrácia je každé 2 - 4 roky prevádzky. Pri kalibrácii a kontrolách sú vymieňané zálohovacie batérie a zároveň sa vykonáva i nastavenie vnútorných obvodov, ktoré sa musí vykonať pri každej výmene batérie. Nakoniec je vykonané nastavenie tachografickej súpravy na koľajovom vozidle - nastavenie na priemer kolesa. Nastavenie na priemer kolesa môžu vykonávať i zamestnanci DPMK, ktorí boli pre tento účel riadne vyškolení. Na základe stanoviska výrobcu CTM Praha, bola posledná revízia a kalibrácia vykonaná pred 12 rokmi. V prípade existencie kalibračného listu pre príslušnú tachografickú jednotku, je možné na základe rozboru jazdy konštatovať, že i pred predošlými dvoma zastaveniami koľajového vozidla na zastávkach MHD bola prevádzková brzda do činnosti uvedená prerušovane, z
čoho je možné odvodiť techniku jazdy vodiča počas zastavovania. Zároveň je možné konštatovať, že pred predošlým zastavením začal vodič plynule brzdiť z rýchlosti 49,5 km/h už 140 m od plánovaného zastavenia, pričom pred zastavením na zastávke MHD Ladožská začal z rýchlosti 48,2 km/h brzdiť len 64,5 m od plánovaného zastavenia. Na základe rozboru predložených dokumentov, nie je možné jednoznačne určiť, či dôvodom zrážky bola technická porucha električky. Možno len konštatovať, že električka č. 619 mala v čase nehody, s výnimkou tachografickej jednotky, vykonané predpísané kontroly. Na základe dostupného rozboru záznamu z tachografickej súpravy zo dňa 28.3.2014 o 7.41 hod. možno povedať, že vodič Dušan Mrúz začal z rýchlosti 47 km/h brzdiť 50 m pred nárazom. Na základe výpočtu je možné konštatovať, že brzdná dráha pri rýchlosti 47 km/h a prevádzkovom brzdení 57,975 m, je o 7,975 m viac ako bola vzdialená stojaca prekážka - koľajové vozidlo č. 537. K zabráneniu zrážky by bolo došlo, keby vodič Dušan Mrúz začal z rýchlosti 47 km/h brzdiť vo vzdialenosti najmenej 58 m od stojacej prekážky. Rozbor záznamu z jazdy poukazuje i na použitie koľajnicovej brzdy ako ďalšieho prostriedku pre zaistenie bezpečnostného zastavenia koľajového vozidla pred prekážkou. Keďže tachografická súprava nebola kalibrovaná v zmysle zákona a požiadaviek definovaných v schválených dokumentoch k prístrojom, nie je možné brať údaje zaznamenané tachografickou súpravou inštalovanou na koľajovom vozidle č. 619 za smerodajné (č.l. 128 vyšetrovacieho spisu). Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom.
13. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 11.6.2018 (č.l. 145) uviedol, že trvá na tom, že postupoval pri kontrole a ciachovaní tachografu električky v súlade s platnou legislatívou a má za to, že ním vyhotovený záznam z tachografu je použiteľný pre určenie zodpovednosti žalovaného, nakoľko žiadny právny predpis konkrétne nestanovuje povinnosť overovania a kalibrácie tachografov - záznamových zariadení na električkách. Žalovaný vykonáva overovanie funkčnosti a správnosti tachografov električiek v rámci pravidelných technických kontrol vozidiel v súlade s Vnútropodnikovou organizačnou smernicou OS-33-Q kontrola procesov zo dňa 1.2.2012. Pred dopravnou nehodou zo dňa 28.3.2014 bola vykonaná pravidelná technická kontrola električky č. 619 dňa 25.7.2011 so záverom, že vozidlo je spôsobilé pre ďalšiu prevádzku v plnom rozsahu. Ďalšia technická kontrola električky č. 619 bola vykonaná dňa 9.10.2013 takisto so záverom, že vozidlo je spôsobilé pre ďalšiu prevádzku v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že na električke č. 619 bola pravidelne vykonávaná technická kontrola v súlade s platnou legislatívou.
14. Podľa Organizačnej smernice žalobcu č. OS-33-Q z 13.4.2012, táto smernica stanovuje súhrn používania formulárov pri zabezpečovaní technickej kontroly, úlohou ktorej je kontrola zhody so stanovenými a dohodnutými požiadavkami na technickú prípravu dopravných prostriedkov a zariadení. Podľa čl. 5 ods. 5.4.1 technickú kontrolu v príslušnom rozsahu vykonávajú v rámci svojej zodpovednosti vedúci zamestnanci, odborne spôsobilí zamestnanci, poverení zamestnanci a poverení zamestnanci Referátu TRaM. Technické kontroly sa vykonávajú počas procesu údržby a po ukončení procesu (č.l. 147).
15. Z Protokolu z technickej kontroly - pravidelná technická kontrola v zmysle § 24 zák. č. 513/2009 Z. z. električky č. 619 zo dňa 25.7.2011 vyplýva, že na tlačive boli označené ľahké chyby na vozidle podľa číselníka kontrolovaných častí, a to chyba 201 - karoséria, korózia, celkový stav a chyba 230 - interiér vozidla. Bolo konštatované, že vozidlo je spôsobilé pre ďalšiu prevádzku v plnom rozsahu (č.l. 170). Podľa číselníka kontrolovaných častí (ktorý sa nachádza na uvedenom tlačive) sa kontroloval aj rýchlomer, tachograf - č. 702. Podľa poznámky 1., uvedenej na tlačive, v zázname sa uvedie číslo časti, na ktorej bol zistený nedostatok a kategória stavu (č.l. 154).
16. Z Protokolu o vykonaní pravidelnej technickej kontroly na stojacom dráhovom vozidle č. 26/2011 vyplýva, že na dráhovom vozidle č. 619 bola vykonaná technická kontrola v rozsahu PTK boli zistené nedostatky č. 201 (zrejme podľa číselníka kontrolovaných častí) č. 230, so záverom - technické vlastnosti vozidla vyhovujú ustanoveniam vyhl. č. 351/2010 Z. z. a vozidlo je spôsobilé bezpečnej prevádzky na tratiach MHD. Protokol vyhotovil Ing. Roman Hajzer dňa 25.7.2011 (č.l. 171).
17. Podľa Protokolu z technickej kontroly - technická kontrola po VP v rozsahu PTK zo dňa 9.10.2013, na vozidle č. 619 neboli zistené žiadne chyby, brzdné vlastnosti vyhovujú a vozidlo je spôsobilé pre ďalšiu prevádzku v plnom rozsahu (č.l. 172).
18. Podľa Protokolu o vykonaní pravidelnej technickej kontroly na stojacom dráhovom vozidle č. 42/2013 zo dňa 9.10.2013 vozidla č. 619 neboli zistené žiadne nedostatky, technické vlastnosti vozidla vyhovujú ustanoveniam vyhl. č. 351/2010 Z. z. a vozidlo je spôsobilé bezpečnej prevádzky na tratiach MHD (č.l. 173).
19. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR listom zo dňa 9.11.2018 oznámil, že medzi určené meradlá sú v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky úradu č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, zaradené záznamové zariadenia v cestnej doprave, ktoré podliehajú metrologickej kontrole podľa zák. č. 157/2018 o metrológii, pričom sa postupuje v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4.2.2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým a ruší Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) 2016/799 z 18.3.2016, ktorým sa vykonáva Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na konštrukciu, skúšanie, montáž, prevádzku a opravu tachografov a ich komponentov. Uvedené predpisy sa vzťahujú iba na cestné vozidlá a z tohto dôvodu nie je záznamové zariadenie - tachograf električky určeným meradlom a preto nepodlieha počas používania metrologickej kontrole - overeniu podľa zákona o metrológii. Ak sa ale meranie týmto meradlom vykonáva podľa osobitného predpisu (všeobecne záväzný právny predpis vyžadujúci alebo upravujúci meranie záznamových zariadení - tachografom električky), je podnikateľ povinný používať povinne kalibrované meradlo spĺňajúce požiadavky podľa § 17 zákona o metrológii (č.l. 185).
20. Žalobca listom zo dňa 25.2.2019 oznámil súdu, že na vozidle zaradenom do prevádzky sa pravidelne každé dva roky vykonáva pravidelná technická kontrola (PTK) a táto bola vykonaná aj na vozidle ev. č. 619 dňa 9.10.2013. V zmysle § 93 ods. 7 vyhl. č. 351/2010 Z. z. sa pravidelná technická kontrola dráhového vozidla pre električkovú dráhu a trolejbusovú dráhu vykonáva v rozsahu určenom pre technicko-bezpečnostné skúšky, takže v rámci nej boli overené aj údaje tachografu, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 7 písm. a) vyhl. č. 351/2010 Z. z.. Keďže tachograf je elektronické zariadenie s digitálnym snímaním a zobrazením rýchlosti vozidla a teda prevod otáčok kolies na zobrazovanú rýchlosť je jednoznačný, nie je čo ciachovať. Zobrazovanú rýchlosť overujú na kontrolnom traťovom úseku s tým, že v prípade zistených rozdielov na tachografe preprogramujú prevodovú konštantu, ktorá je upravovaná v závislosti od priemeru kolesa na náprave, ku ktorej je snímač tachografu pripojený. Opotrebovanie kolies počas prevádzky aj bez preprogramovania konštanty by spôsobilo, že tachograf by zobrazil a zaznamenal väčšiu rýchlosť, než akou sa vozidlo v skutočnosti pohybuje, teda údaj je vždy na tzv. „bezpečnej strane“. Overenie zobrazovaných údajov bolo urobené nielen počas pravidelnej technickej kontroly dňa 9.10.2013, ale aj dňa 10.3.2014, kedy bola na električke č. 619 vykonaná kontrolná prehliadka, ktorá sa vykonáva po ubehnutí každých 4500 až 5500 km, nakoľko na vozidle boli vykonané aj brzdné skúšky (podľa Zápisu z brzdnej skúšky - č.l. 215), ktorým musí predchádzať overenie údajov tachografu, inak sú výstupné hodnoty skreslené (č.l. 214).
21. Podľa ust. § 177 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
22. Podľa ust. § 178 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
23. Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
24. Podľa ust. § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
25. Z ust. § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady - vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ. Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti ním. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter napr. z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov alebo aj z obsahu pracovnej zmluvy. Protiprávnosť konania preukazuje poškodený zamestnávateľ. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnanca ako škodcu a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa ako poškodeného. V konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený. Zavinenie je ďalším predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca. Právna teória definuje zavinenie ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
26. V tomto spore bolo medzi stranami nesporné, že dňa 28.3.2014 došlo k dopravnej nehode, tak že žalovaný ako zamestnanec žalobcu v pozícii vodiča električky na zastávke Ladožská v Košiciach neubrzdil električku č. 619, ktorú viedol a narazil do pred ním stojacej električky č. 537. Žalobca, vychádzajúc zo záznamov z tachografu (čiernej skrinky) predmetnej električky, ktorá bola preverená aj zamestnancom Dopravného podniku Bratislava, a.s. a z výsledkov vykonanej brzdnej skúšky, dospel k záveru, že električka, ktorú riadil žalovaný bola v prevádzkyschopnom technickom stave a nemala žiadne technické problémy, ktoré by spôsobili predmetnú dopravnú nehodu, naopak mal za to, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný ako vodič električky nesprávnym spôsobom jazdy. Žalovaný sa počas konania bránil tým, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, venoval sa riadeniu električky riadne, električku, ktorá stála na zastávke Ladožská pred ním, videl v dostatočnom časovom predstihu a preto v dostatočnom časovom predstihu začal aj brzdiť, avšak brzdy na električke nefungovali, čo bol dôvod, prečo električku neubrzdil a narazil do pred ním stojacej električky. Mal za to, že on dopravnú nehodu nezavinil a preto ani nie je možné zaviazať ho na náhradu škody.
27. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že všetky listinné dôkazy predložené žalobcom na preukázanie vyhovujúceho technického stavu električky v čase dopravnej nehody, a to záznam z tachografu električky, Vyhodnotenie jazdy vyhotovené Dopravným podnikom Bratislava a.s. zo dňa 30.5.2014, Záverečná správa zo šetrenia mimoriadnej udalosti električiek č. 619 a 537 zo dňa 31.3.2014 vyhotovená pracovníkom Úseku techniky a údržby (ÚTaÚ) žalobcu M. Dodatok k Záverečnej správe zo šetrenia mimoriadnej udalosti električiek č. 619 a 537 vyhotovený pracovníkom ÚTaÚ žalobcu Ing. Romanom Hajzerom dňa 7.4.2014, Protokol o vykonaní technickej kontroly na pohybujúcom sa dráhovom vozidle - brzdné skúšky zo dňa 7.4.2014, Protokol z technickej kontroly - pravidelná technická kontrola električky č. 619 zo dňa 25.7.2011, Protokol o vykonaní pravidelnej technickej kontroly na stojacom dráhovom vozidle č. 26/2011 zo dňa 25.7.2011, Protokol z technickej kontroly - technická kontrola po VP v rozsahu
PTK zo dňa 9.10.2013, Protokol o vykonaní pravidelnej technickej kontroly na stojacom dráhovom vozidle č. 42/2013 zo dňa 9.10.2013, preukázali, že električka bola v prevádzkyschopnom stave a nedošlo k zlyhaniu techniky. V trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbore poriadkovej polície ČVS: ORP-1885/JA-KE-2014 pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou bol vyhotovený znalecký posudok znalcom M. z odboru Doprava železničná, Technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel, Nehody v železničnej doprave, zo záverov ktorého vyplýva, že tachografická súprava na uvedenej električke má predpísanú kalibráciu každé 2 - 4 roky prevádzky. V prípade električky, s ktorou došlo k dopravnej nehode, posledná revízia a kalibrácia bola vykonaná pred 12 rokmi a keďže tachografická súprava nebola kalibrovaná v zmysle zákona a požiadaviek definovaných v schválených dokumentoch k prístrojom, nie je možné brať údaje zaznamenané tachografickou súpravou inštalovanou na koľajovom vozidle T6A5 č. 619 za smerodajné.
28. Podľa ust. § 91 ods. 1 a 3 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh, (1) Technická spôsobilosť hnacieho dráhového vozidla, riadiaceho vozňa, traťového stroja s vlastným pohonom, ťahaného dráhového vozidla s rýchlosťou nad 160 km.h na -1 na železničných a špeciálnych dráhach a každého dráhového vozidla električkovej a trolejbusovej dráhy sa overuje na základe preukázania zhody so schváleným typom - vyhlásením o zhode, vykonanej technickej kontroly podľa prílohy č. 3 a vykonanej technicko-bezpečnostnej skúšky. Technická spôsobilosť ostatných dráhových vozidiel sa overuje preukázaním zhody so schváleným typom a vykonaním technickej kontroly podľa prílohy č. 3. Ak vozidlá vyhovejú týmto požiadavkám, vydá sa povolenie na uvedenie vozidla do prevádzky. Pre dráhové vozidlá električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhy sa vystaví technický preukaz dráhového vozidla podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 4, pre danú kategóriu dráhy. (3) Overovanie technickej spôsobilosti dráhových vozidiel na prevádzku podľa odseku 1 a technicko- bezpečnostnú skúšku vykonávajú poverené osoby.
29. Podľa ust. § 92 ods. 7, 9 a 10 vyhl. č. 351/2010 Z. z., (7) Pri technicko-bezpečnostnej skúške dráhového vozidla v pohybe sa overujú a) údaje rýchlomerov alebo tachografov a otáčkomerov, b) brzdiace vlastnosti dráhového vozidla, zábrzdné dráhy, pri električkách a trolejbusoch stredné spomalenie a súčinnosť všetkých brzdových systémov zabudovaných do dráhového vozidla, c) jazdné a prevádzkové vlastnosti dráhového vozidla pri konštrukčnej rýchlosti a skúšobnej rýchlosti, d) funkcia naklápania vozidlových skríň, e) funkcia vlakového zabezpečovacieho zariadenia, automatizovaného riadenia dráhového vozidla a základných elektrických a ochranných obvodov dráhového vozidla. (9) O vykonanej technicko-bezpečnostnej skúške sa vyhotovuje protokol. Poverená osoba zašle kópiu protokolu držiteľovi dráhového vozidla a príslušnému orgánu pre potreby vydania súhlasu na skúšky alebo skúšobnú prevádzku, povoľovania železničných vozidiel do prevádzky a vyplnenia technického preukazu dráhového vozidla.
(10) Ďalšie podmienky a spôsob vykonávania technicko-bezpečnostných skúšok určia jednotné technologické postupy prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku s ohľadom na podmienky dané výrobcom.
30. Podľa ust. § 93 ods. 1, 4, 7 a 10 vyhl. č. 351/2010 Z. z. (1) Technická prehliadka je údržbový úkon predpísaný udržiavacím poriadkom a predpismi vlastníka dráhového vozidla na udržiavanie prevádzkového stavu dráhového vozidla, vykonávaný zamestnancami údržby. (4) Časové intervaly na vykonanie pravidelnej technickej kontroly sú uvedené v prílohe č. 5, ak návod na obsluhu a údržbu dráhového vozidla neurčuje kratší interval. (7) Pravidelná technická kontrola dráhového vozidla pre električkovú dráhu a trolejbusovú dráhu sa vykonáva v rozsahu určenom pre technicko-bezpečnostné skúšky ( § 92). (10) O vykonanej pravidelnej technickej kontrole dráhového vozidla sa vyhotovuje protokol obsahujúci údaje o mieste a dátume vykonania kontroly, všetkých vykonaných kontrolných činnostiach a výsledku porovnania s predpísanými medznými alebo stavovými parametrami. Vykonanie technickej kontroly sa zaznamená aj do technického preukazu alebo do technickej dokumentácie dráhových vozidiel. Na
dráhovom vozidle električkovej dráhy a dráhovom vozidle trolejbusovej dráhy sa vykonanie technickej kontroly nevyznačuje.
31. Podľa Prílohy 5 časti C, por.č. 1 vyhl. č. 351/2010 Z. z., kontrolu technického stavu vozidla na prepravu cestujúcich pre električkovú dráhu musí držiteľ vozidla zabezpečiť každé 2 roky.
32. Podľa ust. § 8 ods. 1 a 2 zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, (1) Určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. (2) O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie b) pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, d) v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti.
33. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, (1) Následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)]. (2) Ak sa určené meradlo preukázateľne prestalo používať na účel, na ktorý bolo zaradené do skupiny určených meradiel, následnému overeniu nepodlieha.
34. Podľa citovaných zákonných ustanovení, na dráhových vozidlách sa vykonáva technická kontrola dráhového vozidla podľa ust. § 93 vyhl. č. 351/2010 Z. z., ktorú vykonávajú zamestnanci údržby, teda zamestnanci držiteľa dráhového vozidla v zmysle § 93 ods. 4 a prílohy č. 5 každé dva roky a technicko- bezpečnostná skúška dráhového vozidla v rozsahu uvedenom v ust. § 92 ods. 7, pri ktorej sa overujú (okrem iného) údaje rýchlomerov a tachografov. Technicko-bezpečnostnú skúšku vykonávajú poverené osoby v zmysle § 92 ods. 9 cit. vyhl., poverená osoba vyhotoví protokol o technicko-bezpečnostnej skúške a zašle ho držiteľovi dráhového vozidla. Podľa § 93 ods. 7 aj technická kontrola sa vykonáva v rozsahu určenom pre technicko-bezpečnostné skúšky. Z vykonaného dokazovania vyplýva a žalobca to listinnými dôkazmi aj jednoznačne preukázal, že na dráhovom vozidle č. 619 pravidelne v zmysle cit. ustanovení vyhl. č. 351/2010 Z.z. vykonával technickú kontrolu svojimi zamestnancami údržby. Okrem technickej kontroly je však prevádzkovateľ dráhového vozidla povinný zabezpečiť aj technicko-bezpečnostnú skúšku dráhového vozidla, pri ktorej sa overujú (aj) údaje rýchlomerov alebo tachografov. V zmysle cit. ustanovení protokol o technicko-bezpečnostnej skúške vyhotovuje poverená osoba, ktorá ho zašle držiteľovi dráhového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poverenou osobou nemôže byť zamestnanec prevádzkovateľa dráhového vozidla. Z vykonaného dokazovania aj z tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca pravidelne v zmysle cit. vyhlášky každé dva roky vykonával technickú kontrolu svojimi zamestnancami, avšak nevykonával technicko-bezpečnostnú skúšku dráhového vozidla s overením údajov rýchlomerov alebo tachografov, ktorú bol povinný vykonávať poverenou osobou, teda ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanou osobou podľa ust. § 17 zákona o metrológii. Žalobca nepreukázal, že technicko-bezpečnostnú skúšku dráhového vozidla s overením údajov rýchlomerov alebo tachografov vykonával, preto súd uzavrel, že údaje z tachografu predmetnej električky nie sú hodnoverné. Za situácie, keď žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie zamestnancovho - žalovaného zavinenia a zavinenie žalovaného preukazoval práve záznamom z tachografickej súpravy, ktorá síce bola overená aj Dopravným podnikom Bratislava, a.s. a vykonaním brzdných skúšok, ktoré vykonal Ing. Hajzer ako zamestnanec žalobcu, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na jednoznačné preukázanie zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 179 Zákonníka práce, keďže správnosť a presnosť údajov z tachografickej jednotky električky bez existencie technicko-bezpečnostnej skúšky nemožno považovať za hodnoverné. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.