Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Csp/218/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: SATRO, s.r.o., so sídlom Hodonínska 25, Bratislava, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, IČO: 36 869 571 proti žalovanej: R. T., O..: XX.XX.XXXX, V. F. XX, Š., o zaplatenie 108,50 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 108,50 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 108,50 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na súde druhej inštancie v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 108,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 108,50 Eur od 1.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovanou bola dňa 6.10.2008 uzatvorená Zmluva o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy je aj cenník. Žalovaná si zvolila podľa zmluvy mesačné platby pričom za zvolený programový balík - „Digitálna televízia MINI“ mala uhrádzať mesačne sumu 5,90 Eur podľa cenníka. Žalobca okrem uvedenej služby poskytol žalovanej aj zariadenia potrebné na prijímanie predmetných služieb, a to dekódovaciu kartu č. XXXXXXXXXXX v hodnote 20 Eur a digitálny prijímač KAON KCF 220, výr. č. XXXXXXXXXXXBXXXXXXXX v hodnote 59 Eur, na základe protokolu o výmene zo dňa 26.7.2012. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala cenu za poskytnuté služby, dňa 20.4.2016 pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania odo dňa 1.5.2016, z dôvodu procesnej ekonómie.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 30Csp/218/2016-28 zo dňa 16.6.2017 tak, že žalobu zamietol, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, kedy právne relevantným spôsobom žalobca nepreukázal, že ním žalovaná suma je dôvodná, výška opodstatnená. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že predmetný nárok na danom súde je inými sudcami ako aj samotnou zákonnou sudkyňou v danom konaní (napr. sp. zn. 30C62/2016) priznávaný. Išlo o rovnaké nároky a návrhy založené na rovnakom základe a pri použití rovnakých tvrdení a rovnakých dôkazov, teda vždy ide o rovnaký procesný útok. Žalobca poukázal na rozsudok v obdobnej veci sp. zn. 30C62/2016 v prospech žalobcu, ktorý dňa 29.11.2016 vydala rovnaká sudkyňa, pričom išlo o rovnaké skutkové tvrdenia, avšak s diametrálne odlišným odôvodnením zo strany súdu. Hoci je žalovaný od 1.7.2016 kvalifikovaný ako slabšia strana, do dnešného dňa sa nijakým spôsobom k žalobe nevyjadril. Preto mal súd postupovať podľa § 150 ods. 1 a ods. 2 CSP. Paradoxne súd v odôvodnení poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ na úkor žalobcu. Keďže žalovaný bol dosiaľ nečinný, mal zákonný sudca považovať skutkové tvrdenia za nesporné. Treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa nikdy nereklamoval žalobcove služby, nereklamoval cenu za poskytnutú službu, k žalobe sa nevyjadril. Stáva sa bežnou praxou, že súdy vykonávajú „kvázi“ advokátske služby v prospech žalovaných - dlžníkov. Takýmto konaním je značne narušená základná zásada kontradiktórnosti súdneho konania. Počas celého konania sa odporca nijako k danej veci nevyjadril. Súd jednoducho rozhodol od stola bez vyjadrenia žalovaného a v prospech žalovaného, v príkrom rozpore s § 151 ods. 1 CSP. „Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§151 ods. 1 , alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 .“ Skutočnosť, že zákonný sudca rozhoduje v skutkovo zhodných konaniach, v ktorých vystupuje žalobca raz tak a raz úplne opačne, je v rozpore so zásadou práva na spravodlivý proces, ktorého obsahom je aj predvídateľnosť práva. Nedodržiavaním tejto zásady a prudkým odklonom súd spôsobuje nielen priame škody tomu ktorému účastníkovi, ale má za následok aj nepriaznivý vývoj v celej spoločnosti, keď v rovnakých veciach koná inak. Je to zlý signál pre účastníka, ktorý eviduje pohľadávku voči nezodpovednému spotrebiteľovi a teda aj v rozpore s ochranou jeho vlastníctva, resp. ústavného práva a nároku na vlastníctvo a naopak tým vysiela negatívny signál pre nepoctivých spotrebiteľov, ktorých takéto rozhodnutia jedine povzbudia v ich nekalej činnosti. Treba si uvedomiť, že časť spotrebiteľov skutočne uzatvára rôzne a podobné zmluvy len za účelom ich neplnenia a obohatenia sa na úkor iných. Princíp právnej istoty v zmysle nutnej predvídateľnosti dôsledkov právneho predpisu má svoje jadro najmä v ustálenej súdnej praxi. Následná interpretácia právneho predpisu pri súdnych rozhodnutiach, a to bez ohľadu na to, či rozhodovanie má alebo nemá precedenčný charakter, dotvára a upravuje právnu normu pre bežný život, a práve toto spoludotváranie právnych noriem aplikačnou praxou je spolugarantom právnej istoty a predvídateľnosti a ako také sa výrazne podieľa na všeobecnej dôvere v právo, avšak len za predpokladu jednotnosti aplikačnej praxe pri výklade právnych noriem. Pokiaľ však súd v rozpore s doterajšou aplikačnou praxou (svojou vlastnou ako aj iných súdov) bez akéhokoľvek zmyslu interpretuje a aplikuje právnu normu diametrálne odlišným spôsobom, k vytváraniu právnej istoty a formovaniu všeobecnej dôvery v právo týmto konaním neprispieva. Zároveň poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý judikoval svoje názory ohľadne predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

4. Žalobca zároveň namietal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Súd údajne využil § 177 ods. 2 písm. a) a z toho dôvodu nenariadil pojednávanie. Súd tak rozhodoval v zjavnom rozpore s osobitnou úpravou vnesenou do v § 297. Podľa § 297 písm. b) súd pojednávanie nenariadi, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a zároveň skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

5. K uplatnenej náhrade hodnoty zariadenia právny zástupca žalobcu uviedol, že túto žalobca vyjadril odkazom na cenník, pričom je logické, ak na základe ukončenia zmluvy žalovaný nevráti predmetné zariadenia, je povinný uhradiť ich hodnotu, ako vyplýva aj z ust. 6.20 Všeobecných obchodných podmienok. V odvolaní ďalej uviedol, že zariadenia sú klientom bezplatne vypožičiavané, prípadne prenajímané a z uvedeného dôvodu navrhovateľ disponuje interným cenníkom zariadení. Cena zariadenia odzrkadľuje nadobúdaciu hodnotu a maržu, do ktorej ako pri každom tovare sa musí premietnuť napr. cena práce zamestnancov a pod. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia, ako už uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaný mal možnosť zariadenia včas a riadne vrátiť, avšak do podania odvolania tak neurobil. Žalobca poskytne zariadenia po vrátení do výpožičky ďalej (ďalším záujemcom), pričom pri ich nevrátení dochádza ku škode jednak z toho, že sa žalobcovi nevráti hodnota zariadenia, ďalej ušlý zisk za poskytovanú službu, ktorú by poskytol ďalej inému účastníkovi, ale nemohol a napokon ďalšia strata, keď žalobca musí ďalšiemu užívateľovi takéto zariadenie kúpiť od dodávateľa nanovo odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný môže nerušene užívať a sledovať niektoré televízne programy na nevrátených zariadeniach žalobcu aj naďalej. Je rozdiel, ak spotrebiteľ namieta napr. neuhradenie poplatkov za službu z dôvodu jej výpadkov na strane poskytovateľa služby a je rozdiel, ak si spotrebiteľ ponechá hodnotné zariadenia a nevráti ich, čím minimálne pácha priestupok podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. Predmetom podnikania žalobcu je poskytovať služby retransmisie a služby prístupu do sietí internet a SATROnet, ktoré nie je možné bez zariadení na to určených. Tým, že jednotlivci ako žalovaný nevrátia im poskytnuté zariadenia, vzniká spoločnosti hmotná škoda a predmet podnikania je značne sťažený. Škodou je majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra, je zmenšenie majetku poškodeného. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol v prípade splnenia si povinnosti poskytnúť ďalšiemu klientovi, vznikla škoda žalobcovi tak vo výške skutočnej škody - hodnoty zariadení, ale aj v podobe ušlého zisku napr. pri poskytovaní rovnakej služby za 5,90 € predmetným zariadením, po dobu jedného roka je to 70,80 €, ktorý by žalobca dosiahol v prípade, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia.

6. K bodu 26 rozsudku žalobca namietol nesprávne konštatovanie súdu, že žalobca s odporcom uzavreli zmluvu na dobu určitú. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že účastníci neuzavreli zmluvu na dobu určitú, dokonca si ani nedohodli viazanosť, keďže príslušná kolónka nebola zaškrtnutá. Aj keby pripustil úvahu súdu ohľadom viazanosti, čo nie je doba určitá, uplynutím viazanosti zmluva trvá ďalej, najmä s ohľadom na to, že žalobca poskytoval služby a žalovaná ďalej platila za predmetné služby. Poukázal na § 44 ods. 5 zákon č. 351/2011 Z.z. (ZEK) a zároveň uviedol, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmetný spor, keďže žalovaná uhrádzala službu aj po uplynutí domnelej doby viazanosti, teda do 31.10.2015. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní sa žalobca nestotožnil s názorom prvostupňového súdu a žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaná odvolanie nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

8. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 26Co/9/2018-48 zo dňa 25.9.2018 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu ohľadom nesprávneho procesného postupu, kedy prvostupňový súd bez náležitého dôvodu nevzal do úvahy nesporné skutkové tvrdenia (§ 150 a § 151 a napriek tomu rozhodol bez nariadenia pojednávania bez splnenia podmienok § 297 písm. b) CSP, za opodstatnené a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 .

9. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu hodnoty dvoch zariadení sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že sa jedná o nárok na náhradu škody. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca uplatňuje svoj nárok ako nárok na náhradu škody, potom podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, teda reálny majetkový úbytok v dôsledku protiprávneho úkonu účastníka (ponechanie si zariadenia). Ak žalobca tento majetkový úbytok paušalizuje stanovením určitej ceny, potom ide v skutočnosti o paušalizáciu výšky škody. Spôsobom paušalizácie výšky náhrady škody je však inštitút zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Obč. zák., ktorého podstatným znakom je práve to, že škodca je pri porušení povinnosti povinný platiť určitú sumu v zásade namiesto náhrady škody. Preto podľa odvolacieho súdu aj dohadovanie rôznych paušálnych súm náhrad za nevrátenie rôznych technických zariadení má charakter dohadovania zmluvných pokút podľa § 544 a nasl. Obč. zák. so všetkými dôsledkami.

10. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne preskúmať, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné a ktoré možno považovať za nesporné, no možno o nich mať dôvodné pochybnosti. Pritom bude viazaný výkladom odvolacieho súdu uvedeným vyššie k § 151 a 186 CSP. Pokiaľ nebude môcť vychádzať z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, súd prvej inštancie nemôže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, ale musí nariadiť pojednávanie. Na ňom je povinný oboznámiť žalobcu a žalovanú so spornými a nespornými skutočnosťami (§ 181 ods. 2 a dať priestor žalobcovi a žalovanej na to, aby podľa toho predniesli prostriedky procesného útoku a obrany. Následne súd prvej inštancie takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadné dôkazy a posúdi ich v zmysle § 191 a vo veci znova rozhodne.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 351/2011 Z. z.) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Tunajší súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 12.3.2019, na ktoré sa nedostavila žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Súd v súlade s § 180 vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej.

18. Na pojednávaní postupoval súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. Z listinných dôkazov založených v spise a z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovanou bola dňa 6.10.2008 uzatvorená Zmluva o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej službu „Digitálna televízia MINI“, ktorú si žalovaná zvolila a za ktorú mala uhrádzať mesačne sumu 5,90 Eur podľa cenníka. Žalobca okrem uvedenej služby poskytol žalovanej aj zariadenia potrebné na prijímanie predmetných služieb, a to dekódovaciu kartu č. XXXXXXXXXXX v hodnote 20 Eur a digitálny prijímač KAON KCF 220, výr. č. XXXXXXXXXXXBXXXXXXXX v hodnote 59 Eur, na základe protokolu o výmene zo dňa 26.7.2012. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala cenu za poskytnuté služby, dňa 20.4.2016 pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011. Žalobca si teda v konaní uplatnil sumu 108,50 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 29,50 Eur (poplatok za službu MINI za obdobie od 1.1.2015 do 31.3.2016), zo sumy 20 Eur (náhrada hodnoty zariadenia - dekódovacia karta) a zo sumy 59 Eur (náhrada hodnoty zariadenia - digitálny prijímač KAON).

19. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná prevzala žalobný návrh s prílohami dňa 2.5.2017, ku ktorým sa žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovaná skutkové tvrdenia a nárok žalobcu nespochybnila a súd ich preto s poukazom na § 151 ods. 1 a s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nesporné. Súd mal tvrdenia a nárok uplatnený žalobcom za preukázané a preto nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne. Uzavretím vyššie uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť za služby, ktoré jej žalobca poskytne podľa platného cenníka, túto povinnosť nedodržala a za poskytnuté služby žalobcovi nezaplatila, resp. nepreukázala, že tak urobila. Žalobca odôvodnil a preukázal nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, naopak žalovaná nepreukázala zaplatenie dlžnej sumy a ani vrátenie poskytnutých zariadení, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05%.

24. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy je povinná žalobcovi zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.5.2016 do zaplatenia, tak ako si ich uplatnil žalobca.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.