Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-23-2021.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-13Cb/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. I., R.. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, N., v konaní o zaplatenie 1.086,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.086,52 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.086,52 Eur od 15.4.2017 do zaplatenia s tým, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.133,76 Eur je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.086,52 Eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prevej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.03.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1.086,52 eur s príslušenstvom, náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 eur, ako i náhradou trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.11.2016 zmluvu o úvere č. 238826, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur. žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 47,24 eur, v termínoch splatnosti uvedených v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy zapísaná v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska, zapísaná ako finančný agent. Listom zo dňa 04.04.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 2,3,4. Súčastne jej oznámil, že dňa 14.04.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná i napriek tomu neuhradila v danom čase dlhované splátky, preto sa k uvedenému dňu 14.04.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti ku dňu uvedenému v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobcovi ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.086,52 eur, pričom žalovaná do podania žaloby uhradila len sumu 47,24 eur. Žalobca si zároveň v súlade s ustanovením
článku 10., ods. 10.1 a 10.2 zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 1.086,52 eur od 15.04.2017 do zaplatenia s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.133,76 eur si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že okrem písomných upomienok bola žalovaná opakovane vyzývaná na splnenie svojich povinností, a to formou krátkych textových sms správ, resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovanej nedošlo k splneniu jej záväzkov. .
2. Tunajší súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, sp. zn. 13Cb/23/2021 zo dňa 03.05.2021, ktorý sa nepodarilo riadne doručiť žalovanej. Na základe tejto skutočnosti došlo uznesením tunajšieho súdu sp.zn.:13Cb/23/2021 zo dňa 24.06.2021 k zrušeniu platobného rozkazu.
3. Súd podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej len „CSP“) zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle konajúceho súdu dňa 25.06.2021 a zvesené dňa 26.07.2021. Žalovaná sa k žalobe nijako nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 177 ods. 2 CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 18.02.2022.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi ktorými sú: Zmluva o úvere č. 238826 zo dňa 21.11.2016, Žiadosť o úver zo dňa 15.11.2016, splátkový kalendár k predmetnej zmluve, prehľad platieb žalovanej, oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.04.2017. Na základe doložených dôkazných prostriedkov a vykonaním dôkazov bol zistený nasledovný skutkový stav:
Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 15.11.2016, ktorou ako fyzická osoba - podnikateľ zapísaná v Registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska (zapísaná od 17.09.2015), žiadala o poskytnutie investičného úveru na nákup reklamných predmetov vo výške 500,- eur, ktorý by bol splatný v 24 mesačných splátkach po 47,24 eur a celkovej sume na úhradu úveru t.j. úver plus úroky vo výške 1.133,76 eur. Dňa 21.11.2016 žalobca a žalovaná v postavení podnikateľa uzavreli zmluvu o úvere na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver v dohodnutej výške 500,- eur. Poukázanie tejto sumy na účet žalovanej žalobca preukázal. Predmetný úver mala žalovaná uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 47,24 eur, ktorá splátka predstavovala úhradu istiny ako aj dohodnutého úroku, splátkový kalendár, ktorý bol súčasťou zmluvy o úvere, je podpísaný žalovanou, kedy dohoda medzi sporovými stranami smerovala k tomu, že žalovaná úver uhradí v 24 mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa v mesiaci vo výške 47,24 eur. V bode 1 v bodoch 1.1 a 1.2 je uvedené, že dlžník požiadal o úver pre účel spojený s vykonávaním podnikateľskej činnosti teda konkrétne nákupu reklamných predmetov. Zároveň v bode 9 bod 9.1 f a g žalovaná prehlásila, že všetky údaje uvedené v zmluve a jej prílohách sú uvedené pravdivo a úplne. Z prehľadu splátok žalovanej vyplýva, že ku dňu 04.01.2017 a ku dňu podania žaloby na súd žalovaná uhradila jedinú splátku vo výške 47,24 eur pričom nereagovala na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.
6. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
7. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 ObZ je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ods. 1 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Tieto sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Dôvodom zosplatnenia úveru bolo porušenie povinnosti dlžníkom t.j. žalovanou, ktorá neplnila riadne a včas dohodnuté splátky úveru, resp. plnila na úhradu úveru len jedinú splátku. Zosplatnenie úveru predstavuje svojím obsahom istý spôsob zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Rozhodujúcou nie je skutočnosť ako je právny úkon označený, prípadne na ktoré ustanovenia zákona sa odvoláva. Rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu a s ním spojené práva a povinnosti plynúce pre účastníkov. Pre odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, má Obchodný zákonník vlastný právny režim upravený vyššie citovaným ust. § 506 ObZ. Zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace. Veriteľ tak má oprávnenie spolu s odstúpením od zmluvy o úvere požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky odstúpenia zmluvy o úvere odlišným spôsobom ako je to upravené v ust. § 351 ObZ. Ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi predstavuje záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti.
Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len Občiansky zákonník) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 300 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, (ďalej len „ObZ“) okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
8. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostnému princípu t.j. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. zmluvné strany sa na zmluvnej pokute musia dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil, Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, nakoľko ide o prípad, keď písomnú formu vyžaduje zákon.
9. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca - veriteľ povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným - dlžníkom uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ žalobca preukáže uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, uniesol žalobca bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade žalobca preukázal listinnými dôkazmi uzavretie zmluvy o úvere ako aj poskytnuté plnenie pre žalovanú vo výške tak ako bolo uvedené v žalobe a preto súd v časti o zaplatenie sumy 1.086,52 eur vyhovel. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú časť istiny a kapitalizované úroky do dňa zosplatnenia, pričom na úhradu úveru bola započítaná len jedna uhradená splátka vo výške 47,24 eur. Žalobca taktiež preukázal individuálne písomné dojednanie zmluvnej pokuty za neplnenie zmluvných záväzkov, obsiahnutej v zmluve o úvere v bode 10. bod 10.1 a 10.02. Takáto zmluvná pokuta je primeranou sankciou a súčasne aj paušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti žalovanej platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Dojednanie takejto zmluvnej pokuty v tomto konkrétnom prípade nebolo v rozpore s dobrými mravmi a keďže zmluvná pokuta patrí k zákonným prostriedkom zabezpečenia práva žalobcu, súd jej uplatnenie akceptoval a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 1.086,52 eur od 15.04.2017 do zaplatenia s tým, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.133,76 eur je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.086,52 eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia.
Podľa § 365 ObZ, je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, „ Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“
10. Keďže žalovaná boal s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9 % ročne ak súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.133,76 eur.
11. K uplatneniu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky súd uvádza, že žalobca žiadnym relevantným ba dokonca ani akýmkoľvek iným spôsobom čo i len náznakom nepreukázal vznik takýchto nákladov vo výške 83,99 eur. Nepredložil čo i len jediný doklad preukazujúci hoc i len parciálnu čiastku vyššie spomenutých nákladov. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v časti uplatňovaných nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky žalobu zamietol
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí ísť o prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca a jeho neúspech bol len nepatrný v časti o zaplatenie nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).