Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/403/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: I. X. V.: F. E., J. .XX.X.XXXX, G. Y. XXX, I. X. V.: M. I.M., J.. X.XX.XXXX, G. Ž. XXX, I. X. V.: V. J., J.. XX.X.XXXX, G. XXXX I. A. W. X/X Q. J., S.M., proti žalovanému v 1. rade: H. H., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, I. X. V.: H.V.Í. H., J.. X.X.XXXX, G. Y. XX, I. X. V.M.: H. H., M.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, všetky žalované zastúpené: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1, 2, 3 rade majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100% , o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca Š.Y. Z. J.. XX.XX.XXXX svojou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných u Okresného úradu A., katastrálny odbor na X. Č.. XXXX O. N. Č.. XX, na parc. č. XXXX/XX parc. reg. „.“ zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2, parc. reg. „U. č. XXXX/XX záhrady o výmere 1230 m2 v katastrálnom území Y..

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom F. H. sa dohodol na uzavretí zaopatrovacej zmluvy, na základe ktorej ho mali opatrovať a stanú sa vlastníkmi nehnuteľností vedených v bode 1 rozsudku. Taktiež sa mali dohodnúť, že v predmetnej nehnuteľnosti bude bývať až do smrti teda, že mu bude zriadené doživotné užívacie právo.

3. Žalovaná v 1. rade nechala vypracovať zmluvu, ktorú aj žalobca podpísal avšak nejednalo sa o zaopatrovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ale o darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena. Správa katastra zapísala vklad vlastníckeho práva a po smrti F. H. sa vlastníkmi 1/2- ice vyššie uvedených nehnuteľností stali žalované 1, 2, 3 každá v 1/6 - ine na základe uznesenia OS Galanta 15D 211/2006, D not 224/2006.

4. Podľa žaloby žalovaná v1. rade zneužila vek Š. Z., zorganizovala prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to tak, že mu podstrčila darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena. Túto zmluvu na podpis mu podstrčila v jazyku slovenskom, ktorý neovláda. Na základe toho je tento právny úkon neplatný s poukazom na ustanovenie § -u 370 a 39 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca v žalobe poukázal aj na ustanovenie § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému. V darovacej zmluve sa však uvádza, že darcovi sa poskytne primeraná starostlivosť v starobe a chorobe a v prípade smrti mu bude zabezpečený primeraný pohreb čo však je v rozpore s príslušným ustanovením občianskeho zákonníka týkajúceho sa darovacej zmluvy. Žalobca v žalobe poukázal aj na dobré mravy, ktoré sa majú uplatňovať ako je vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Po uzavretí zmluvy sa žalovaná strana prestala zaujímať o darcu, správala sa k nemu nedôstojne a žalovaná v 1. rade ho fyzicky napadla.

6. Žalovaná strana prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalobcu zamietnuť s poukazom na to, že uzavretie zmluvy bolo iniciované oboma zmluvnými stranami a zmluvu vyhotovil starosta Q. Y. Z.. P. Z.. Žalovaná strana poukázala na ustanovenie § 49 a Obč. zákonníka, ktorý hovorí o neplatnosti právneho úkonu pre omyl. Jedná sa tu o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol uzavretý v roku 2006 o spochybnený bol až žalobou zo dňa 4.12.2013 a vzhľadom na to, že žalovaná strana vzniesla námietku premlčania.

7. Žalovaná strana poprela, že zmluva by bola nezrozumiteľná a neurčitá a že žalobca chcel uzavrieť zaopatrovaciu zmluvu. K tomu žalovaná strana uviedla, že zaopatrovacia zmluva je nepomenovanou zmluvou a občiansky zákonník nehovorí o jej podstatných náležitostiach . Vo výklade k ustanoveniu §-51 Občianskeho zákonník sa uvádza, že zaopatrovacia zmluva sa najčastejšie dojednáva v rámci darovacej zmluvy, ako taká sama o sebe nie je neplatnou.

8. Žalovaná strana potvrdila, že po smrti synovca Š. Z. sa vzťahy zhoršili, avšak bolo to zapríčinené samotným darcom, ktorý sa voči žalovaným správal útočne, žiadal o vrátenie nehnuteľnosti. Čo sa týka úhrady nákladov na dom tieto od roku 2004 znášala žalovaná strana , keď uhrádzali náklady na elektrinu a plyn čo činili bankovým prevodom a sú to zistiteľné skutočnosti výpisom z účtu. Aj keď bola snaha žalovanej strany riadne plniť k čomu sa zaviazala, bolo to znemožnené správaním sa Š. Z..

9. Pôvodný žalobca Š. Z. zomrel v priebehu sporu dňa 20.1.2015 a po ňom ako dedičia, ktorí mali záujem pokračovať v spore vystupujú žalobcovia v 1až 3 rade.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie spisom Okresného úradu A. katastrálny odbor I. XXXX/XX, listom vlastníctva č. XXXX K. H.. Ú.. Y., výzvou Z.. L. na vrátenie nehnuteľnosti, potvrdením a oznámení OOPZ Y., vyrozumením o vykonaných opatreniach OOPZ Y., výsluchom sporových strán, výpisom z overovacej knihy matriky v Y., výsluchom svedkov O. N., P. Z., M.G. H., Š. H. a zistil tento skutkový stav veci.

11. Dňa 10.10.2006 bola uzavretá darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, kde ako darca vystupuje Š. Z. nar. XX.XX.XXXX a ako obdarovaní vystupujú Imrich H. J.. XX.X.XXXX a H. H. nar. XX.X.XXXX, ktorí sú ako osoby povinné z vecného bremena.

12. Predmetom darovacej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXXX H.. úz. Y. dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2 , parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere XXXX S.. V čl. I. bod 2 zmluvy sa uvádza, že účelom zmluvy je zabezpečenie prevodu nehnuteľnosti na obdarované osoby a zároveň zakotviť povinnosť obdarovaných na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu.

13. V článku II. Zmluvy darca uvádza, že daruje obdarovaným F. H.V. a manželke H. H. nehnuteľnosti podľa čl. I. zmluvy do ich podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2- ice k celku.

14. Podľa čl. IV zmluvy účastníci zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena k predvádzanej nehnuteľnosti, ktoré bude spočívať v práve darcu Š.Y. Z. až do smrti bývať a užívať neobmedzene celé nehnuteľnosti a v povinnosti obdarovaných toto jeho právo rešpektovať a umožniť jeho plnenie, poskytnúť mu primeranú starostlivosť v starobe, chorobe a v prípade smrti mu zabezpečiť primeraný pohreb. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti budú znášať obdarované osoby. Na zmluve sa nachádzajú overené podpisy všetkých troch účastníkov zmluvy.

15. Účastníci zmluvy podali návrh na vklad vlastníckeho a vecného práva do katastra pričom návrh na vklad je datovaný dňom 10.10.2006 a návrh je podpísaný všetkými troma účastníkmi zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol vykonaný pod. č. I. XXXX/XX.

XX. Š. Z.W. na pojednávaní dňa 13.5.2014 uviedol, že pochoval dve manželky ,deti , nemá a manžel žalovanej v 1. rade bol jeho synovcom, ktorý krátko po uzatvorení darovacej zmluvy zomrel. Žalovaní v 2 a 3 rade sa mali o Š. Z. postarať s tým, že prepíše na nich dom. Dom, ktorý bol predmetom darovania obývali spoločne avšak neskôr žalovaní bývali v prednej časti domu a darca v zadnej časti domu býval Š.Y. Z. so svojim mentálne postihnutým bratom a mali k dispozícii jednu izbu, kuchyňu, kúpeľňu a chodbu. Vzťahy so žalovanými charakterizoval Š. Z. ako dobré do doby, kým žil jeho synovec. Vzťahy sa výrazne zhoršili po smrti manžela žalovanej v 1. rade. Asi štyri roky po smrti manžela si žalovaná v 1. rade do domu nasťahovala svojho priateľa, ktorý Š. Z. fyzicky napadol.

17. Žalovanej v 1. rade H. H. uviedla, že v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom daru bývala od roku 2003. V roku 2006 sa rozhodli uzavrieť zmluvu na základe ktorej by bol dom prepísaný na žalovanú v 1. rade a jej manžela a v zmluve by bolo zakotvené, že doopatrujú Š. Z.. Ohľadne toho sa spoločne dostavili na obecný úrad a jednali so starostom. Starosta obce vyhotovil zmluvu a obsah zmluvy pretlmočil Š. Z. do maďarčiny. Š. Z. bezvýhradne súhlasil s obsahom zmluvy. Žalovaná uviedla, že všetko komunikácia so starostom obce sa viedla v reči maďarskej. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že do roku 2006 boli vzťahy so Š.Y. Z. dobré avšak postupne sa začali narušovať a začal ich vyháňať z domu. Čo sa týka nákladov za užívanie domu, tak tieto znášala žalovaná strana keď uhrádzala poplatky za plyn a elektrinu.

18. Žalované v 2 a 3. rade v čase do roku 2006 sa podieľali na uspokojovaní potrieb Š.Y. Z. tak, že mu jeho časť domu, ktorú obýval, upratovali. Následne po konfliktoch so Š. Z. túto činnosť už nevykonávali a postupne v rokoch 2011 a 2012 sa z domu odsťahovali k svojim priateľom.

19. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O. N.Á., ktorá na Obecnom úrade v Y. vykonávala funkciu matrikárky a súdu predložila overovaciu knihu a tiež fotokópiu z overovacej knihy, z ktorej vyplynulo, že Š. Z. je podpísaný v overovacej knihe. Úlohou svedkyne bolo pri uzatváraní zmluvy overiť úradne podpisy.

20. Svedok JUDr. P. Z. uviedol, že ho oslovil Š. Z. a následne svedok vyhotovil darovaciu zmluvu. Po tom, čo vyhotovil zmluvu zavolal Š. Z. na obecný úrad a zmluvu mu preložil do maďarčiny, aby vedel čo podpisuje. Pri konfrontácii Š. Z. potvrdil, že ho starosta zavolal na Obecný úrad a niečo mu hovoril v maďarčine. Svedok nepoznal dôvod, pre ktorý Š.Y. Z. daroval nehnuteľnosť. So žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom Z.. P. Z. nikdy nehovoril.

21. Svedkyňa M. H. uviedla, že žalovaná v 1 rade bola jej švagrinou. V čase výsluchu sa svedkyňa spolu s jej manželom podielali na starostlivosti o Š. Z.. Svedkyňa nevedela o darovaní nehnuteľnosti. Š. Z. jej spomínal, že nevie či prepísal dom na žalovanú v 1. tade a jej nebohého manžela. Svedkyňa poukázala na to, že jej strýko mal problémy s kúrením, mal prasknutý radiátor a k oprave bolo nutné dostať sa do časti domu, kde bývali žalované, čo mu však umožnené nebolo a preto celý rok nemohol kúriť. Čo sa týka peňazí, ktoré dostával, tak tieto dával žalovanej v 1. tade, ktorá z toho platila poplatky za dom. Svedkyňa tiež uviedla, že nebola svedkom toho , že by žalovaná v 1. rade, brala peniaze od Š. Z..

22. Svedok Š. H. nevedel uviesť aký bol vzťah medzi žalovanou v 1. rade a Š. Z.. Podľa svedka žalovaná v 1. rade už nebýva so Š. Z.. Svedok chodieval k nemu domov ako išiel z práce. Asi v roku 2012 prišiel za ním Š. Z. s listinou písanou v slovenčine, z ktorej malo vyplývať, že už nie vlastníkom nehnuteľnosti. Potom to išli zisťovať na kataster, kde sa to potvrdilo.

23. Z priestupkového spisu Obvodného úradu A. číslo XXX - A. - Q. - XXXX/XXXXX vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru I. A. zoslalo Obvodnému úradu A. spis k ďalšiemu prejednaniu týkajúci sa priestupku proti Občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. z. pričom priestupku sa mal dopustiť K. U. J.. X.X.XXXX tým, že dňa 28.1.2013 v rodinnom dome v obci Y. mal fyzicky napadnúť Š. Z. a to tak, že ho mal hodiť do zárubne dverí, pričom si mal oznamovateľ udrieť dolnú časť chrbta a lakeť pravej ruky. Obvodný úrad Galanta svojim rozhodnutí o dňa 4.6.2013 priestupkové konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

24. Podľa §-u 628 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci , ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

25. Podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

26. Podľa §-u 40 a) 630 Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1 a 741 b ods .2 považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§40).

27. Podľa §49 a) Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá ju pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolalo alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

28. Podľa § 151 u ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržal alebo niečo konať. Právo zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

29. Podľa §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne a určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

30. Podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nebohý Š.Y. Z. zomrelý 20.1.2015 daroval F. H. a jeho manželke H. H. nehnuteľnosti zapísané na X. Č.. XXXX kat. úz. Y. a to rodinný dom s. č. XX na parc. Č.. XXXX/XX, parcelu č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2 a parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 1230 m2, každému v 1/2 - ici. Zároveň bolo zakotvená povinnosť obdarovaných na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu. Účastníci zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena, ktoré malo spočívať v práve darcu Š.Y. Z. až do smrti bývať a užívať neobmedzene celé nehnuteľnosti. Bolo preukázané, že vklad zmluvy bol povolený 20.11.2006. Ďalej bolo v spore preukázané, že Š. Z. podpísal darovaciu zmluvu pričom jeho podpis bol riadne overený, podpísal aj návrh na vklad dňa 10.10.2006. Rozhodnutie o vklade mu bolo Správnou katastra A. riadne doručené a o čom svedčí doručenka zo dňa 8.12.2006.

32. Čo sa týka omylu, na základe ktorého mal Š. Z. učiniť právny úkon tak žalovaná strana vzniesla námietku premlčania.

33. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje práva v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané práva veriteľovi priznať. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve, najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie a pod.

34. Súd poukazuje na rozhodnutie R 50/1985 kde sa uvádza, že právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 . Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má iba za následok , že sa s úspechom nemožno dovolávať relatívne neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania. Právny úkon má naďalej vadu a aj keď naň treba hľadieť ako na platný právny úkon.

35. Podľa § -u 7 ods. 1 ,2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

36. Pôvodný žalobca Š. Z. resp. teraz vystupujúci žalobcovia ako jeho právny nástupcovia zotrvali na pôvodnom petite určenom v žalobe a žiadali ,aby súd určil , že Š. Z. je vlastníkom nehnuteľností.

37. Na to, aby sa subjekty občianskeho práva mohli stať subjektmi občianskoprávnych vzťahov resp. aby boli spôsobilé mať určité práva a povinnosti, musia mať jednak spôsobilosť na práva a povinnosti a jedna spôsobilosť na právne úkony.

38. Vzhľadom na smrť Š. Z. dňa 20.1.2015 nie je možné, aby po tomto dátume nadobudol majetok a teda petit žiadaný stranou žalobcu je v rozpore so zákonom a už aj z tohto dôvodu musel súd žalobu zamietnuť.

39. Okrem vyššie uvedených skutočností súd mal preukázané, že Š. Z. uzatvoril zmluvu tak, že poznal jej obsah a teda nastala u neho zhoda vôle s prejavom. To, že poznal obsah zmluvy, mal súd preukázané svedectvo výpoveďou starostu obce Y., ktorý zmluvu písal a zmluvu Š. Z. pretlmočil a vysvetlil jej obsah. Zmluva, ktorej vklad bol učinený mu bola doručená a až sedem rokov po vklade zmluvy začal tvrdiť, že je neplatná.

40. Pre darovaciu zmluvu je charakteristické jej bezodplatnosť. Pre jej posúdenie nie je však rozhodujúce, či obdarovaný prípadne aj poskytol darcovi nejaké majetkové plnenie, ale to, či v čase uzavretia darovacej zmluvy došlo ku konzensu zmluvných strán, že poskytnuté plnenie alebo jeho prísľub bude bezodplatný. Zmluvné strany sa v zmluve snažili pokryť vzťahy na akých mali účastníci zmluvy záujem. Zaopatrovacia zmluva sa najčastejšie uzatvára v rámci darovacej zmluvy.

41. V spore neoblo preukázané, že žalovaná strana by voči Š.Y. Z. konala v rozpore s dobrými mravmi, alebo že by sa voči nemu správala tak, že to odôvodňovalo vrátenie daru.

42. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.