Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42CoKR-6-2023.pdf
PDF · 134.44 KB
Case nature
Area
Subarea
42CoKR/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu CLEAN GASTRO SK, s.r.o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 415/70, 911 01 Trenčín, IČO: 51 059 550, právne zast. LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 209 proti žalovanému JUDr. Erik Bilský, správca konkurznej podstaty úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, IČO: 35 925 507, so sídlom kancelárie správcu Pekárska 11, 917 01 Trnava, o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/11/2019-153 zo dňa 6. júna 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/11/2019-153 zo dňa 6. júna 2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu - obchodnej spoločnosti CEON, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, IČO: 35 925 507 (ďalej len "úpadca") majetok zapísaný v súpisovej zložke majetku pod č. 1 až 584.
3. Okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu zverejnil dňa 29.07.2019 v Obchodnom vestníku č. 144/2019 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku zapísanú pod č. 1 až 584 označené ako hnuteľné veci. Tieto boli zahrnuté v prílohe označenej ako Súbor hnuteľných vecí a do súpisu boli zaradené z dôvodu vlastníckeho práva úpadcu. Keďže žalobca sa u žalovaného domáhal vylúčenia uvedených hnuteľných vecí, správca úpadcu zverejnil dňa 11.09.2019 v Obchodnom vestníku č. 175/2019 poznámku o spornom zápise. Žalobca uviedol, že úpadca ako prevodca uzatvoril dňa 30.01.2009 s obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner, s.r.o., so sídlom Vilová 2, 851 01 Bratislava, IČO: 35 926 775 ako nadobúdateľom zmluvu o zabezpečovacom prevode hnuteľných vecí, ktorej predmetom bol prevod predmetných hnuteľných vecí. Následne žalobca ako kupujúci uzatvoril dňa 15.06.2019 s obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner, s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Žalobca mal preto za to, že hnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a preto nemali byť zahrnuté do súpisu všeobecnej podstaty v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/12/2015. Mal za to, že bez ohľadu na prípadnú platnosť alebo neplatnosť zmluvy o úvere bola obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. dobromyseľná, že jej veci patria,
a teda do úvahy prichádzalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. Zároveň žalobca tvrdil, že bol dobromyseľný pri kúpe predmetných vecí od spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o. a teda s poukazom na § 446 Obchodného zákonníka mal žalovaný za to, že predmetné hnuteľné veci nadobudol do svojho vlastníctva a preto nemajú byť súčasťou konkurznej podstaty úpadcu.
4. Okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože zápis sporného majetku do súpisu oddelenej podstaty označil za zákonný. Vo vzťahu k zmluve o úvere uviedol, že táto musí obsahovať podstatné náležitosti, o.i. záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z poskytnutých prostriedkov. Žalovaný poukázal na to, že predmetom zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Heringeš & Partner, s.r.o. bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 100.000,- Eur, ktoré sa veriteľ zaviazal poskytnúť od 30.01.2009 do 31.12.2009 v prospech úpadcu a povinnosť úpadcu ako dlžníka poskytnuté finančné prostriedky vrátiť do 31.12.2009. Podľa žalovaného počas trvania zmluvy o úvere nebola preukázaná výška poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň mal za to, že zmluva o úvere a následne zmluva o zabezpečovacom prevode práva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Na základe toho uviedol, že obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. nikdy nenadobudla vlastnícke právo k hnuteľným veciam a preto právo, ktoré nenadobudla, nemohla previesť na žalobcu na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2019. Zároveň mal žalovaný za to, že nemohol byť aplikovaný inštitút vydržania, nakoľko absentuje dobromyseľnosť domnelého vlastníka Mgr. Mateja Heringeša, ktorý bol štatutárom spoločnosti Heringeš & Partner a teda spriaznenou osobou s úpadcom, a mal vedomosť, že hnuteľné veci patria úpadcovi.
5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vo vzťahu k zachovaniu prekluzívnych lehôt vychádzajúc z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku je možné konštatovať, že žaloba bola podaná na základe výzvy súdu podanej na návrh správcu v súlade s ust. § 78 ods. 4 ZKR v zákonom stanovenej lehote. Zároveň bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, nakoľko žalobca je osobou odlišnou od úpadcu, ktorá tvrdiac, že v žalobe špecifikované hnuteľné veci nemali byť zapísané do súpisu majetku podstát úpadcu, namietala tento zápis voči pasívne legitimovanému subjektu, teda správcovi úpadcu. Okresný súd poukázal na to, že predpokladom pre úspešné uplatňovanie vylučovacej žaloby je, aby osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu preukázala, že vec nemala byť zaradená do súpisu a následne, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu svedčí jej a teda že má k veci tzv. „lepšie právo“.
6. Okresný súd prihliadol k argumentácii žalovaného a dospel k záveru, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode hnuteľných vecí boli neplatné. Zmluva o úvere obsahovala výslovné ustanovenie o tom, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver bezúročne. Dojednanie bezúročného úveru je podľa okresného súdu v rozpore s ust. § 497 ObZ, ktoré má kogentný charakter a nadväzne na to je podľa okresného súdu možné s prihliadnutím na § 263 ods. 2 ObZ a v zmysle § 39 OZ konštatovať, že predmetný právny úkon zmluvy o úvere je neplatný. Pre neplatnosť hlavného záväzku – zmluvy o úvere je následne neplatná i Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá mala k zmluve o úvere akcesorickú povahu. Okresný súd neposúdil právny úkon zmluvy o úvere ako inominátny kontrakt podľa § 269 ods. 2 ObZ alebo ako zmluvu o pôžičke, keď z obsahu predložených listinných dôkazov a prednesov strán táto skutočnosť nevyplývala. S poukazom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. vlastnícke právo k hnuteľným veciam nenadobudla na základe zmluvného vzťahu.
7. Okresný súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k veciam vydržaním, keď nemal preukázanú podmienku dobromyseľnosti vydržania, a to vzhľadom k personálnemu prepojeniu úpadcu (CEON, s.r.o.) a obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o. v osobe A. A. B., ktorý je konateľom oboch subjektov. Okresný súd pritom poukázal na výpoveď svedka A. A. B., v zmysle ktorej inventarizáciou predmetných hnuteľných vecí v kaštieli Šalgovce sa podľa svedka malo zabrániť tomu, aby tieto boli zabavené súdnymi exekútormi.
8. Okresný súd posudzoval tvrdenú dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k predmetným hnuteľným veciam, keď preskúmaval, či boli naplnené podmienky ust. § 446 ObZ, ktorý predstavuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa – kupujúceho v obchodnoprávnych vzťahoch. Podmienku dobromyseľnosti žalobcu okresný súd vzhľadom na výsledky dokazovania preukázanú nemal. Uviedol, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu CEON
s.r..o. v konkurze. Subjektom, s ktorým žalobca predmetnú kúpnu zmluvu uzavrel, bola obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. Už z verejne prístupných registrov bola zrejmá skutočnosť personálneho prepojenia úpadcu a obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o. v osobe Mgr. Mateja Heringeša, ktorý je konateľom v oboch subjektoch. Vychádzajúc z výpovede svedka A. A. B., bola zjavná motivácia obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre úpadcu CEON, s.r.o. v tom čase v konkurze. Podľa výpovede svedka bola kúpna zmluva uzavretá s tým, že hnuteľné veci ostanú v kaštieli a teda nebudú odovzdané a že v prípade nájdenia investora na kúpu kaštieľa tento odkúpi v prípade záujmu kaštieľ spolu s predmetnými hnuteľnými vecami.
9. Okresný súd poukázal na tvrdenia svedka, ktoré nebolo spochybnené, že konateľ žalobcu bol prítomný na prvej schôdzi veriteľov.Uuviedol, že konateľovi žalobcu muselo byť známe, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v kaštieli a podľa tvrdenia svedka tvoria inventár kaštieľa, ktorý je vo vlastníctve úpadcu, a teda mu muselo byť známe nielen z údajov v Obchodnom vestníku, ale i priamo zo schôdze veriteľov, že kaštieľ ako majetok úpadcu podlieha konkurzu. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy dobromyseľnosť žalobcu vylučujú. Na základe uvedeného tak nebolo preukázané tzv. "lepšie právo" žalobcu k predmetným hnuteľným veciam, následkom čoho okresný súd skonštatoval, že zápis hnuteľných vecí do súpisu všeobecnej podstaty správcom bol správny, preto žalobe nebolo možné vyhovieť a súd žalobu zamietol.
10. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil okresný súd zásadou úspechu, na základe ktorej priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).
12. Žalobca v odvolaní poukázal na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, pričom uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav a pri posudzovaní veci zamenil svoje hodnotenie prípadnej dobromyseľnosti spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o. pri nadobúdaní jeho vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam v roku 2009 s hodnotením dobromyseľnosti žalobcu. Skutočnosť, že sa štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil schôdze veriteľov, podľa žalobcu žiadnym spôsobom nenaznačuje, že tento vedel, že predmetné hnuteľné veci majú patriť úpadcovi. Hnuteľné veci totiž neboli v čase trvania schôdze veriteľov v roku 2016 v súpise majetku úpadcu, navyše všetky tieto veci boli označené štítkom s nápisom „majetok Heringeš & Partner, s.r.o.“. Do súpisu majetku ich správca zaradil až v roku 2019.
13. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či je pravdivé tvrdenie, že sa štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil schôdze veriteľov v roku 2016. Zúčastniť sa jej totiž nemohol, nakoľko spoločnosť žalobcu v tom čase vôbec neexistovala, bola založená až 18.08.2017.
14. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právne predpisy, najmä ust. § 446 ObZ, ktorý vyložil nelogicky a nesprávne. Z odôvodnenia rozsudku je podľa jeho názoru zjavné, že súd prvej inštancie zamenil vzťahy medzi úpadcom a spoločnosťou Heringeš & Partner, s.r.o. v roku 2009 a medzi spoločnosťou Heringeš & Partner, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim na základe Zmluvy zo dňa 15.06.2019.
15. Podľa názoru žalobcu sa vzhľadom na ust. § 446 ObZ súd prvej inštancie vôbec nemal zaoberať vzťahmi v roku 2009. Domáhajúc sa aplikácie ust. § 446 ObZ žalobca uviedol, že poukázanie na rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 nebolo v prejednávanej veci relevantné. Zdôraznil, že Obchodný zákonník v § 446 ObZ poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto nadobudol vlastníctvo tovaru aj v tom prípade, kedy predávajúci nie je vlastníkom. Ide tak o výnimku zo všeobecne platnej zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má. Zdôraznil, že dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Z formulácie § 446 ObZ vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá a opak treba dokázať. Mal za to, že zodpovednosť predávajúceho voči doterajšiemu vlastníkovi, ktorého vec neoprávnene predal, zostáva nedotknutá.
16. S poukazom na uvedené podľa žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno toho, že žalobca v čase nadobudnutia hnuteľných vecí dobromyseľný nebol žalovaného, pričom túto skutočnosť žalovaný ani len netvrdil, nebola predmetom dokazovania a teda nebola preukázaná.
17. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že s argumentáciou žalobcu sa nestotožňuje a poukázal na to, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, a to najmä spôsob predaja, osobu, ktorá hnuteľné veci predávala a stav konkurzného konania, ako aj súpis hnuteľných vecí zverejnených v Obchodnom vestníku SR, nemôže navodiť dobromyseľnosť žalobcu. Na základe právneho stavu konkurzného konania sa žalobca nemohol dobromyseľne domnievať, že vlastnícke právo nie je spochybnené a hnuteľné veci nepatria do konkurznej podstaty úpadcu. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, že zástupca žalobcu (A. C. D.) sa osobne zúčastnil na schôdzi konkurzných veriteľov dňa 07.07.2016 o 9.30 hod.
19. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že zástupca žalobcu A. C. D. ako konateľ spoločnosti R- PROCESY, s.r.o., IČO: 47 476 320 prihlásil prihláškou pohľadávky v konkurze pohľadávku vo výške 103.208,89 Eur, ktorá bola správcom popretá, pričom veriteľ následne žalobu o určenie popretej pohľadávky nepodal.
20. Žalovaný tak mal za to, že neobstojí argument žalobcu, že pri nadobudnutí majetku na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2019 bol dobromyseľný a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalobca v odvolacej replike navrhol, aby odvolací súd neprihliadal na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, a to z dôvodu, že pôvodný správca BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s. začiatkom augusta 2022 oznámil konkurznému súdu, že jeden z jeho komplementárov kúpil časť pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania a preto požiadal o odvolanie z funkcie správcu. Konkurzný súd mu vyhovel a na deň 20.09.2022 zvolal schôdzu veriteľov, na ktorej bol vymenovaný nový správca JUDr. Erik Bilský, čo znamená, že pôvodný správca v čase predloženia vyjadrenia súdu konal ako osoba v konflikte záujmov a túto skutočnosť súdu zamlčal.
22. Žalovaný v odvolacej duplike podanej novým správcom JUDr. Erikom Bilským zhodne s pôvodným správcom poukázal na to, že sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje a poukazuje na okolnosti daného prípadu. Mal za to, že na základe právneho stavu konkurzu sa nemohol žalobca dobromyseľne domnievať, že vlastnícke právo nie je spochybnené a hnuteľné veci nepatria do konkurznej podstaty úpadcu. Rovnako ako pôvodný správca poukázal na to, že sám žalobca uviedol, že sa zástupca žalobcu osobne zúčastnil na schôdzi konkurzných veriteľov a zopakoval, že štatutárny zástupca žalobcu bol zároveň konateľom spoločnosti R-PROCESY, s.r.o., ktorá si uplatnila pohľadávku v konkurze.
23. Žalobca vo vyjadrení k odvolacej replike uviedol, že z vyjadrenia zo dňa 10.01.2023, ktoré správca konkurznej podstaty adresoval Okresnému súdu Trenčín vyplýva, že ku dňu vyhlásenia konkurzu neboli predmetné hnuteľné veci evidované v účtovníctve úpadcu a netvorili podnik úpadcu a že nie sú evidované v účtovníctve úpadcu ani počas konkurzu. Mal za to, že uvedený dôkaz je možné vykonať v odvolacom konaní z dôvodu, že v čase prvoinštančného konania, resp. v čase podania odvolania žalobcom neexistoval a žalobca ho získal až v mesiaci január 2023.
24. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že skutočnosť, že predmetné hnuteľné veci netvorili podnik úpadcu z hľadiska účtovného a neboli evidované v účtovníctve úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, nemá žiaden vplyv na žalovaným tvrdenú a súdom prvého stupňa potvrdenú neplatnosť zmluvy o úvere, neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a na neplatnosť nasledujúcich právnych úkonov týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Neplatnosť uvedených právnych úkonov nezhojí chýbajúca účtovná evidencia hnuteľných vecí a tieto právne úkony sa nestanú platnými len preto, že hnuteľné veci nie sú evidované v účtovníctve úpadcu. Na základe neplatného právneho úkonu žalobca nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam a preto je vylučovacia žaloba nedôvodná a zapísanie predmetných hnuteľných vecí je správne a oprávnené. Vo vzťahu
k žalobcom predloženej listine – Doplnenie vyjadrenia správcu zo dňa 05.01.2023 uviedol, že toto sa nachádza v správcovskom spise žalovaného, ako aj v súdnom spise Okresného súdu Trenčín, ale mal za to, že žalobca nemohol tento listinný dôkaz získať zákonným spôsobom zo správcovského ani súdneho spisu.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
26. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
27. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/12/2015 vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 40K/12/2015-132 zo dňa 29.3.2016 s účinkami zverejnenia ku dňu 05.04.2016 vyhlásil na majetok konkurz na majetok úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, IČO: 35 925 507 (ďalej len "úpadca").
28. Uznesením č.k. 40K/12/2015-276 zo dňa 12.7.2016 s účinkami zverejnenia ku dňu 20.7.2016 ustanovil do funkcie správcu žalovaného (BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M. Benku 10, Bratislava, IČO: 36 669 415).
29. Súpisom vykonaným správcom zverejneným v Obchodnom vestníku č. 144/2019 dňa 29.7.2019 boli do všeobecnej podstaty v konkurze na majetok úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze vedenom na Okresom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/12/2015 zapísané predmetné hnuteľné veci ako súpisové zložky pod č. 1 až 584.
30. Žalobca doručil správcovi žiadosť o vylúčenie zo všeobecnej podstaty v vyššie uvedenom konkurze zapísané predmetné hnuteľné veci ako súpisové zložky pod č. 1 až 584 .
31. Uznesením č.k. 40K/12/2015-554 zo dňa 14.11.2019 s účinkami zverejnenia ku dňu 21.11.2019 súd na návrh správcu určil žalobcovi lehotu na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu úpadcu zapísaného do podstaty, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 144/2019 zo dňa 29.07.2019 pod položkou č. 1 až č. 584.
32. Obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. ako veriteľ a úpadca (v tom čase pod obchodným menom ALBACORE, s.r.o.) ako dlžník uzavreli dňa 30.01.2009 zmluvu označenú ako Zmluva o úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa na žiadosť dlžníka vo výške 100.000 Eur a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa čl. V uvedenej Zmluvy o úvere veriteľ poskytuje dlžníkovi úver bezúročne.
34. Obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. ako nadobúdateľ a úpadca (v tom čase pod obchodným menom ALBACORE, s.r.o.) ako prevodca uzavreli dňa 30.01.2009 zmluvu označenú ako Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam na nadobúdateľa za účelom zabezpečenia úhrady pohľadávky nadobúdateľa podľa článku II. bodu 2.1 uvedenej zmluvy.
35. Žalobca ako kupujúci a Obchodná spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. ako predávajúci uzavreli dňa 15.06.2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 4.000 Eur.
36. V listine označenej ako Inventarizácia majetku k 31.12.2008 spoločnosti ALBACORE, s.r.o., IČO: 35 925 507, Kaštieľ Šalgovce, sú špecifikované hnuteľné veci, ktoré boli žalovaným ako správcom zapísané do súpisu úpadcu, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 144/2019 zo dňa 29.7.2019 pod položkou č. 1 až č. 584.
37. Svedok A. A. B., štatutár obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner, s.r.o. vo svojej výpovedi uviedol, že je konateľom úpadcu, CEON s.r.o. v konkurze. Predmetné hnuteľné veci do spoločnosti nadobudol v roku 2008, následne tieto hnuteľné veci predal obchodnej spoločnosti ASURA s.r.o. a to v čase, keď už prebiehal konkurz a kedy pohľadávka spoločnosti ASURA s.r.o. bola popretá.
38. Svedok uviedol, že v januári 2008 sa stal spoločníkom spoločnosti ALBACORE s.r.o., ktorá spoločnosť bola vlastníkom predmetných hnuteľných vecí. Išlo o hnuteľné veci nachádzajúce sa v kaštieli. Po tom, čo prevzal uvedenú obchodnú spoločnosť od anglických spoločníkov, zistil, že uvedená obchodná spoločnosť Albacore s.r.o. má viacero záväzkov, o ktorých nemal vedomosť. Ozývali sa viacerí veritelia, prebiehali súdne spory. Za týmto účelom v tom čase nemal k dispozícii žiadne podklady, dokumenty. Požiadal preto veriteľov, aby s vymáhaním svojich pohľadávok počkali, kým sa nepodarí majetok spoločnosti ALBACORE s.r.o. speňažiť.
39. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2008 vykonala pani E. A. F. súpis hnuteľných vecí, ktoré boli označené s tým, že ide o majetok spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o. Od septembra 2008, kedy nastala finančná kríza, musel financovať všetky náklady spoločnosti, pričom celkovo obchodná spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. vložila do spoločnosti ALBACORE s.r.o. sumu cca 100 000,- Eur. K označeniu predmetných hnuteľných vecí vyznačením ich vlastníctva obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. došlo podľa svedka z dôvodu, aby sa predmetných hnuteľných vecí prípadne nezmocnil súdni exekútori a nepokúsili sa tieto predať na dražbe.
40. Následne, ako svedok uviedol, bol primätý k tomu, aby vlastníctvo predmetných hnuteľných vecí obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. nejakým spôsobom zdokladoval. V roku 2009 preto poveril svojich advokátskych koncipientov vypracovaním zmluvy o prevode zabezpečovacieho práva k vlastníctvu veci , ktorý právny inštitút mu v tej chvíli vyšiel ako najvhodnejší. V rámci prípravy uvedenej zmluvy advokátskymi koncipientami došlo k chybe, keď si títo nevšimli, že v roku 2008 došlo k zmene právnej úpravy. Predmetnú zmluvu podpísal a táto zostala v takom znení, ako bola pripravená.
41. Ďalej svedok uviedol, že predmetné hnuteľné veci predal obchodnej spoločnosti ASURA s.r.o. s tým, že celý hnuteľný majetok ostane v priestoroch kaštieľa a v prípade, že by našiel investora, ktorý by bol ochotný kúpiť kaštieľ, predmetné hnuteľné veci by mohol kúpiť v prípade záujmu spolu s kaštieľom. Pokiaľ ide o predmetné hnuteľné veci tieto majú smiešnu účtovnú hodnotu, majú však význam pre kaštieľ nakoľko tvoria jeho inventár.
42. Uviedol, že jeho cieľom bolo zabezpečiť uspokojenie veriteľov v konkurze v rozsahu 100 %. Pre dosiahnutie takej miery uspokojenia bola potrebná súčinnosť spoločnosti ASURA s.r.o., správcu i ostatných veriteľov, postavil sa však proti nemu pán F., ktorého manželka E. A. F. vyhotovila súpis predmetných hnuteľných vecí. Uviedol, že p. F. odkúpil pohľadávku najväčšieho veriteľa v konkurze úpadcu CEON s.r.o. a to veriteľa Tatrabanky a.s , pričom zoznam hnuteľných vecí odovzdal správcovi, ktorý následne konal automaticky, bez toho aby vykonal ich obhliadku.
43. Na otázky sporových strán svedok A. A. B. uviedol, že žalobcovi predmetné hnuteľné veci predala obchodná spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. Uviedol, že žalobca si v konkurze na majetok úpadcu uplatnil prihláškou svoju pohľadávku v sume cca 90.000 až 100.000 Eur. Spomenul si, že na prvej schôdze veriteľov bol prítomný zástupca oprávnený konať za žalobcu.
44. Uviedol, že predmetné hnuteľné veci nadobudla obchodná spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. na základe kúpy v roku 2008. Na to, kedy predmetné hnuteľné veci i reálne prevzali a tieto označili ako ani na výšku sumy si nespomína. Uviedol, že podpísal zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nespomína sa však kedy presne, zrejme v roku 2009, na sumu si už tiež nespomenul. Celý spis odovzdal žalobcovi a už ho viac nekontroloval. Nevie, na akú sumu bola vystavená faktúra, nakoľko sa nevyzná v účtovných veciach. Predmetné hnuteľné veci odpredal za účtovnú hodnotu, presnú sumu si nepamätá. K predaju hnuteľných vecí došlo po prvej schôdzi veriteľov predtým, než najväčší veriteľ Tatra banka, a.s. navrhol zmeniť správcu za žalovaného.
45. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
46. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd pri posudzovaní veci zamenil svoje hodnotenie prípadnej dobromyseľnosti spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o. pri nadobúdaní jeho vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam v roku 2009 s hodnotením dobromyseľnosti žalobcu pri kúpe hnuteľných vecí v roku 2019. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
47. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento preskúmaval, či mohlo prísť k prechodu vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú predmetom žaloby o vylúčenie z majetku konkurznej podstaty na spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o., pričom dospel k záveru, že spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. vlastnícke právo k hnuteľným veciam nenadobudla. Následne sa potom okresný súd zaoberal tým, či mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom pri kúpe hnuteľných vecí od spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o., ktorá k nim vlastnícke právo nenadobudla. Vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca tvrdené vlastníctvo nadobúdal na základe kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka sa okresný súd správne zaoberal tým, či boli naplnené podmienky aplikácie § 446 ObZ, teda zaoberal sa tým, či bola preukázaná dobromyseľnosť žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. Nie je preto možné konštatovať, že by si okresný súd zamieňal otázku dobromyseľnosti na strane spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o. s otázkou dobromyseľnosti pri nadobúdaní hnuteľného majetku na strane žalobcu.
48. Žalobca v odvolaní zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol pred súdom prvého stupňa, pričom opakovanie argumentácie nepredstavuje odvolaciu námietku. Za uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie okresného súdu napáda, možno považovať až konkretizáciou okolností, z ktorých odvolateľ vyvodzuje, že odvolací dôvod je daný, a to vo vzťahu k namietnutému nesprávnemu skutkovému zisteniu alebo namietnutému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
49. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie neskúmal, či je pravdivé tvrdenie, že sa štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil schôdze veriteľov v roku 2016. K uvedenému je možné poukázať na skutočnosť, že informácia o tom, že sa štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil schôdze veriteľov, v roku 2016 bola poskytnutá svedkom A. A. B. na pojednávaní (ods. 36 rozhodnutia okresného súdu) a toto skutkové tvrdenie nebolo nikým popreté. V zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto nemusia byť predmetom ďalšieho dokazovania, takže pokiaľ súd prvej inštancie z výpovede svedka zistil skutkové tvrdenie, že štatutárny zástupca žalobcu sa zúčastnil schôdze veriteľov v roku 2016, správne z neho vychádzal pri nasledovnom právnom posúdení dobromyseľnosti žalobcu.
50. Žalobca následne v odvolaní uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu sa schôdze veriteľov zúčastniť nemohol, nakoľko spoločnosť žalobcu v tom čase vôbec neexistovala, bola založená až 18.08.2017.
51. Uvedená argumentácia žalobcu však nemá vzťah k tomu, či sa fyzická osoba, ktorá bola štatutárnym zástupcom žalobcu, mohla alebo nemohla zúčastniť prvej schôdze veriteľov, keďže ani z výpovede svedka nevyplývalo, že sa prvej schôdze veriteľov zúčastnil v pozícii štatutárneho zástupcu žalobcu. Skutkové tvrdenie smerovalo iba k tomu, že sa tejto schôdze zúčastnil. V konečnom dôsledku ani v odvolaní žalobca nepoprel, že by sa štatutárny zástupca žalobcu prvej schôdze veriteľov zúčastnil, pokiaľ poukázal na skutočnosť, že samotná spoločnosť žalobcu v čase prvej schôdze veriteľov neexistovala. Nepoprel tým, že sa mohol tejto schôdze zúčastniť z iného dôvodu.
52. Žalobca namietol, že to, že sa štatutárny zástupca žalobcu zúčastnil schôdze veriteľov (čím žalobca pripustil, že na nej prítomný bol), žiadnym spôsobom nenaznačuje, že tento vedel, že predmetné hnuteľné veci majú patriť úpadcovi. Odvolací súd dáva žalobcovi za pravdu, že iba zo samotnej prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu na schôdzi veriteľov by sa jeho nedobromyseľnosť posúdiť nedala, avšak táto bola vyvodená z viacerých skutkových zistení v ich komplexnom posúdení. Okresný súd poukázal na personálne prepojenie úpadcu a obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o., poukázal na výpoveď svedka A. A. B., z ktorej vyplynulo, že predmetné hnuteľné veci ostali v kaštieli a teda neboli údajnému vlastníkovi Heringeš & Partner, s.r.o. odovzdané a poukázal na to, že keďže bol konateľ žalobcu prítomný na prvej schôdzi veriteľov, mal vedomosť o tom, že kaštieľ, v ktorom sa hnuteľné veci nachádzali, je vo vlastníctve úpadcu a ako taký podlieha konkurzu. Preto záver okresného
súdu o tom, že nebola potvrdená dobromyseľnosť žalobcu, nevychádzal iba z izolovanej skutočnosti, že sa jeho štatutárny zástupca zúčastnil prvej schôdze veriteľov.
53. Rovnako samotné označenie vecí štítkom „majetok Heringeš & Partner s.r.o.“ nepreukazujú dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní hnuteľných vecí, a to vzhľadom na súhrn okolností, kedy žalobca nadobúdal veci od obchodnej spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o., ktorej štatutárny zástupca, svedok A. A. B. bol zároveň spoločníkom a štatutárnym orgánom úpadcu, o čom štatutárny orgán žalobcu nepochybne vedel, keďže rovnako ako A. A. B. sa zúčastnil prvej schôdze veriteľov úpadcu. Zároveň si bol vedomý, že hnuteľný majetok, ktorý kupuje od údajného vlastníka Heringeš & Partner s.r.o., (v ktorej opäť jediným spoločníkom a konateľom je A. A. B.), je naďalej umiestnený v kaštieli, ktorý bol v konkurznej podstate úpadcu. Tieto okolnosti naznačujú, že bolo dôvodné predpokladať, že aj hnuteľný majetok, ktorý sa nachádza v kaštieli spísanom do konkurznej podstaty úpadcu je potenciálne majetkom, ktorý patril úpadcovi. Preto napriek tomu, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy so spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. nebol ešte zverejnený súpis, z ktorého vyplývalo spísanie tohto majetku do konkurznej podstaty, nie je dôvodné predpokladať, že v roku 2019, tri roky po vyhlásení konkurzu (05.04.2016) išlo o dobromyseľné konanie na strane žalobcu.
54. Žalobca v odvolaní opakovane namietol, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že súd prvej inštancie zamenil vzťahy medzi úpadcom a spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. v roku 2009 a medzi spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. a žalobcom v roku 2019. Mal za to, že okresný súd sa nemal zaoberať dávnymi vzťahmi v roku 2009. S uvedeným sa odvolací súd nestotožnil.
55. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty na základe tvrdenia, že nadobudol vlastnícke právo k tomuto majetku kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2019. Okresný súd preto musel preskúmať, či skutočne na základe tejto kúpnej zmluvy mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku a preto zisťoval, či tento hnuteľný majetok nadobudol žalobca od osoby, ktorá mu ho mohla predať, teda ktorá mala k nemu vlastnícke právo. Z uvedeného dôvodu preskúmaval, či prevod hnuteľného majetku z úpadcu na spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. 30.01.2009 spôsobilo prevod vlastníckeho práva na spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. Ak by zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola platná a spoločnosť Heringeš & Partner, s.r.o. by vlastnícke právo nadobudla, súd by sa posudzovaním dobromyseľnosti žalobcu nezaoberal a mohol by vyhovieť žalobe. Preto si musel ustáliť stav právnych vzťahov ku ktorému došlo v roku 2009.
56. Okresný súd dospel k záveru, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode nebola platná. Voči takémuto záveru v odvolaní námietka vznesená nebola, preto tento záver ani nie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Ak však okresný súd dospel k záveru, že spoločnosť Heringeš & Partner s.r.o. vlastnícke právo k hnuteľným veciam nenadobudla, musel sa následne samostatne zaoberať tým, či žalobca mohol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2019 nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným veciam spísaným v konkurznej podstate úpadcu od nevlastníka (spoločnosti Heringeš & Partner s.r.o.). Z uvedeného dôvodu sa okresný súd správne zaoberal aj vzťahmi k hnuteľnému majetku, ktoré boli údajne uzavreté v roku 2009, pričom je zrejmé, že samostatne posúdil vzťah medzi úpadcom a spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. v roku 2009 a samostatne vyhodnotil vzťah medzi spoločnosťou Heringeš & Partner s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim v roku 2019.
57. Pokiaľ žalobca namietol, že poukaz okresného súdu na rozhodnutie Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 je nelogické, odvolací súd iba pripomína, že týmto poukazom vymedzil okresný súd všeobecnú zásadu občianskeho práva, pričom však správne poukázal na skutočnosť, že v obchodnoprávnych vzťahoch platí výnimka z tejto zásady prostredníctvom ust. § 446 ObZ za podmienky, že ochrana je poskytovaná dobromyseľnému kupujúcemu. Okresný súd preto neodôvodnil rozhodnutie tým, že by na žalobcu vlastnícke právo k hnuteľným veciam nemohlo prejsť v dôsledku argumentácie uvedenej v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020.
58. Žalobca v závere odvolania skonštatoval, že dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo, pričom sa u kupujúceho predpokladá a opak treba dokázať. V danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu, že dobromyseľnosť kupujúceho bola vyvrátená okolnosťami, za akých údajne malo dôjsť ku kúpe hnuteľných vecí umiestnených v kaštieli úpadcu, pričom malo ísť o prevod týchto hnuteľných vecí tri roky po vyhlásení konkurzu a zároveň štatutárny zástupca žalobcu bol o vyhlásení konkurzu informovaný, bol prítomný na
prvej schôdzi veriteľov a vedel, že majetok sa naďalej nachádza v kaštieli úpadcu. Za takýchto okolností sa nemohol v dobrej viere domnievať, že majetok umiestnený v kaštieli úpadcu úpadcovi nepatrí a mal vždy možnosť si takýto predpoklad preveriť u správcu konkurznej podstaty napriek tomu, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy ešte nebolo zverejnené spísanie tohto majetku do konkurznej podstaty.
59. Žalovaný doručil v odvolacom konaní vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom bližšie konkretizoval štatutárneho zástupcu žalobcu a uviedol dôvod jeho prítomnosti na prvej schôdzi veriteľov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že informácie o účastníkoch prvej schôdzi veriteľov musel mať správca konkurznej podstaty už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a keďže v sporovom procese sa aplikuje zákonná koncentrácia konania, kedy v zmysle ust. § 154 CSP je prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ku skutkovým tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení žalovaného k odvolaniu už odvolací súd neprihliadol. Zároveň mal za to, že takéto tvrdenie nie je novotou v zmysle ust. § 366 CSP, pretože mohli byť uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Pre rozhodnutie okresného súdu stačila nikým nepopretá informácia, že štatutárny zástupca žalobcu sa zúčastnil schôdze veriteľov bez ďalšieho vysvetlenia, prečo a za akú spoločnosť sa tejto schôdze veriteľov zúčastnil. Podstatné bolo nadobudnutie informácií, ktoré touto schôdzou veriteľov mohol získať, nebolo podstatné, koho tam zastupoval.
60. Pokiaľ žalobca žiadal, aby odvolací súd neprihliadol k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 26.08.2020 z dôvodu, že došlo k odkúpeniu pohľadávky komplementárom pôvodného správcu konkurznej podstaty a k výmene správcu konkurznej podstaty, odvolací súd uvádza, že v čase podania vyjadrenia k odvolaniu dňu 26.08.2020 bol naďalej pôvodný správca BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s. správcom konkurznej podstaty a preto bol povinný vykonávať úkony vrátane podania vyjadrení v súdnych sporoch. Preto k podaniu vyjadrenia ako takému prihliadol, neprihliadol však ku skutkovým tvrdeniam, ktoré vyhodnotil ako prostriedky procesnej obrany, ktoré mohli byť aplikované iba pred ukončením dokazovania súdom prvej inštancie.
61. Odvolací súd rovnako neprihliadal k ďalším skutkovým tvrdeniam, ktoré sporové strany produkovali v odvolacom konaní, konkrétne ku skutkovému tvrdeniu žalobcu, že hnuteľné veci zapísané v majetku úpadcu neboli ku dňu vyhlásenia konkurzu evidované v účtovníctve úpadcu a netvoria majetok úpadcu, ktoré chcel žalobca uplatniť s odôvodnením, že ide o novotu, keďže v čase podania odvolania žalobcom tento dôkaz neexistoval. Odvolací súd upozorňuje na kogentné ust. § 373 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Z uvedeného vyplýva, že aj pokiaľ procesný útok alebo procesná obrana spĺňa náležitosti novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), je možné ju procesne uplatniť iba do uplynutia lehoty na vyjadrenie k odvolaniu. Odvolanie bolo žalovanému zaslané na vyjadrenie Okresným súdom Trenčín spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní od jeho doručenia. Odvolanie bolo doručené žalovanému dňa 09.08.2022, z čoho vyplýva, že dňa 29.08.2022 uplynula lehota na vyjadrenie k odvolaniu. Po tejto lehote už žiadne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ani tie, ktoré spĺňajú podmienky novoty, nie je možné úspešne uplatniť. Preto pokiaľ žalobca uplatňoval tvrdenia o evidencii majetku v účtovníctve úpadcu podaním zo dňa 01.02.2023, uplatnil ich po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu.
62. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
63. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
64. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).