Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-13-2019.pdf
PDF · 142.39 KB
Case nature
Subarea
25CoP/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. E., nar. XX.X.XXXX a D. E., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa L., L. XXXX/XB, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Hlohovec, Jarmočná 3, deti rodičov - matky: U. E., nar. XX.X.XXXX, adresa L., L. XXXX/XB, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hlohovec, Hollého 20, IČO: 47 256 371, adresa na doručovanie, Hlohovec, Podzámska 41/A a otca: D. E., nar. X.X.XXXX, adresa L., L. XXXX/ XB, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27P/69/2018-25 zo dňa 13.12.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. dočasne zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. dočasne ponechal maloletého D. v osobnej starostlivosti matky, výrokom III. umožnil otcovi maloletých detí stýkať sa s maloletým P. a maloletým D. každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určený čas v mieste jej bydliska odovzdať a otec je povinný v určenom čase a mieste maloleté deti odovzdať, v prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, sú rodičia povinní navzájom si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť, výrokom IV. zaviazal otca maloletých detí povinnosťou platiť na maloletého P. a maloletého D. každému výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia, výrokom V. súd poučil účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, výrokom VI. súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého P. a D. v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, výrokom VII. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/60/2018, prípadne do právoplatného rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, 2, § 363 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332, 333 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tiež § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasnej úpravy zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, a to na čas do rozvodu manželstva, ako aj ostatným obsahom spisu uzavrel, že mal dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu zastabilizovania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, pričom súd má za to, že pre stabilitu výchovného prostredia je potrebné, aby bolo jednoznačne rozhodnuté, že dočasne zostávajú v starostlivosti matky, čím sa vylúčia nezhody medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté deti, ktoré môžu byť pre maloleté deti stresujúce. Neodkladné opatrenie je v záujme maloletých detí i z toho dôvodu, že pre zachovanie súrodeneckých väzieb je potrebné, aby boli obe maloleté deti v starostlivosti jedného rodiča. Týmto neodkladným opatrením súd nezbavuje otca jeho rodičovských práv, ktorý tieto práva môže realizovať pri pravidelnom stretávaní s deťmi, ktoré by mu mala matka umožniť v záujme zachovania väzieb detí k otcovi a ich upevňovania. V časti určenia povinnosti otca prispievať na výživu maloletých, súd určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, s použitím § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. vo výške 28,08 €. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým mal za to, že stanovené výživné zabezpečuje ich základné, nevyhnutné potreby a nejde vo veci o rozhodnutie konečné, ale len dočasné. Súd trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorým rozhodnutím môže byť buď rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva alebo rozhodnutie v konaní o rozvod manželstva sp. zn. 40P/60/2018. Keďže matka návrh vo veci samej nepodala, súd vo výroku V. uznesenia iba poučil účastníkov o tom, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Ak takýto návrh podaný nebude, neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Súd prvej inštancie ustanovil maloletým deťom vo výroku VI. tohto uznesenia procesného opatrovníka miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v tomto konaní o neodkladnom opatrení.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie otec maloletých.
5. Otec odvolaním žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, vec mu vrátil na nové konanie, prípadne mu aj nariadil vypočutie maloletých detí, ktorých názor by zohľadnil pri rozhodovaní. Predovšetkým poukazuje na to, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to naliehavá potreba úpravy pomerov. Viaceré skutkové tvrdenia matky, na ktorých je založený jej návrh a aj samotné uznesenie, považuje za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Maloletému P. venuje podstatnú časť zo svojho času, trávia spoločné chvíle, spoločne sa učia a venujú sa ďalším bežným aktivitám, ako je zvyčajné vo vzťahu otec - syn. Vo vzťahu k obom deťom má veľmi silný citový vzťah a aj v budúcnosti má záujem tráviť s deťmi čas v čo možno najväčšom rozsahu. Úprimný a zjavný záujem prejavuje o obe deti, teda aj o svojho druhého syna D., ktorý sa však v minulosti vyjadril, že si praje žiť najmä so svojom matkou; toto rozhodnutie akceptuje. Zhoršenie prospechu maloletého P. nemôže byť v žiadnom prípade pripisované na jeho ujmu ako otca. Matka účelovo uvádza len najhoršie z väčšieho množstva známok, ktoré P. v škole dostal. V prípade, ak by sa celkový priemerný prospech na polročnom alebo ročnom vysvedčení P. skutočne zhoršil mohol by byť tento stav spôsobený samotným rozvodovým konaním rodičov, čo má na deti aj po stránke študijných prospechov často krát výrazný dopad, čo však nemôže byť posudzované ako chyba jedného z rodičov, ale ako dôsledok situácie, v ktorej sa dieťa ocitlo. Rovnako nevníma ani skutočnosť, že by mal byť P. drzejší, nepozorný, nesústredený, alebo že by boli zrejmé iné podstatné zmeny v jeho správaní. Má za to, že matka v súvislosti s poukazovaním na jeho násilnú povahu, na fyzické ataky nepredložila jediné právoplatné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu o tom, že by sa mal dopustiť protiprávneho konania voči nej, čo už samo o sebe je dostatočný argument na to, aby bola zrejmá účelovosť tvrdení matky. V odvolaní otec poukázal na to, že potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia (dom vo vlastníctve otca), je datované dňa 30.7.2018, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až dňa 5.12.2018, teda po viac ako 4 mesiacov. Zdôraznil, že napríklad fotografiu zbrane zaslal matke na začiatku roka 2018, kedy ešte žili v spoločnej domácnosti a o budúcom rozvode alebo riešenia starostlivosti o deti nevedeli - pričom rozhodne nešlo o žiadne vyhrážanie sa matke, ktorá to v tej dobe tak ani nechápala; v konaní pred súdom však matka zakladá
na tejto fotografii jeho násilnú povahu a odôvodňuje potrebu zveriť deti do jej osobnej starostlivosti. Naliehavá potreba a obava z násilia vo všeobecnosti a už vôbec nie v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne neexistovali a ani v súčasnosti neexistuje. Jeho „násilná“ povaha je iba ďalším argumentom účelovo vytvoreným matkou. Je zrejmé, že motívom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predkladanie nepodložených tvrdení, ktorých účelom je snaha o jeho vykreslenie ako nezodpovedného agresívneho človeka, je „pomsta“ matky za to, že daroval rodinný dom svojej matke, čím bola matka v jej očiach ukrátená o budúci majetok. Otec v odvolaní ďalej uviedol, že nie je pravdou, že sa stretáva s maloletými sporadicky alebo že sa nestará a nezabezpečuje im stravu. Toto tvrdenie nie je rovnako ako ostatné tvrdenia, ničím podložené. Na maloletého D. do dnešného dňa riadne prispieval a na výživu maloletého P. matka neuhradila nič (t.j. sa na tom žiadnym spôsobom nepodieľala, hoci P. žil s ním v domácnosti). V odvolaní poukázal na neexistenciu podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, o čom svedčí skutočnosť, že jeho starostlivosť o maloletého P. bola predmetom dohody oboch rodičov. Má za to, že neodkladné opatrenie v znení nariadenom súdom nerešpektuje čl. 4 základných princípov CMP a čl. 5 základných zásad zákona o rodine. Matka napriek existujúcej dohode, ktorá bola predovšetkým v záujme P., podala návrh na súd a presadila vlastné záujmy na úkor maloletého. Došlo tak k vážnemu zásahu do jeho rodičovských práv, ako aj k stavu odporujúcemu záujmom maloletého P.. Výrazne obmedzený jeho styk s maloletým P. tak môže nepriaznivo vplývať na ich celkový vzťah pre budúce usporiadanie práv a povinností rodičov k deťom. Domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potláča jeho práva v podstatnej miere a prieči najlepšiemu záujmu maloletého. Záujem maloletého o striedavú starostlivosť oboch rodičov nepoprela ani matka. V závere otec uviedol, že maloleté dieťa nemôže byť v rozpore s jeho záujmami vytrhnuté už zo vžitého prostredia, ktoré mu vyhovuje, a to iba pre to, že matka si predstavuje starostlivosť o neho inak a potrebu riešenia vyhovujúcej situácie zakladá len na tvrdeniach, ktoré sú v podstatnom rozsahu nepravdivé a zavádzajúce. Otec poukázal aj na zahraničnú judikatúru Európskych súdov, napríklad rozsudok milánskeho súdu (II Tribunale di Milano, sez. IX civile) z 19. októbra 2016. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletému P. nezruší, žiada, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť, resp. podstatne rozšíril jeho styk, pretože tento sa nebude meniť až do právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu, čo môže potrvať niekoľko mesiacov. S narastajúcou dĺžkou konania by sa podľa názoru otca pri takejto úprave práv a povinností ochladzoval vzťah medzi otcom a jeho deťmi. Pokiaľ sa jedná o starostlivosť o maloletého D., súhlasí s tým, aby bol zverený matke, avšak s podstatne širšou možnosťou stretávať sa s maloletým, pretože súdom určená starostlivosť okliešťuje jeho práva. Napadnuté rozhodnutie považuje za extrémne vo vzťahu k nemu, ale aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré s ním chcú tráviť spoločný čas (starší syn sa dokonca výslovne vyjadril, že radšej chce žiť s otcom, ako s matkou). Otec v odvolaní poukazuje tiež na to, že súd prvej inštancie vôbec neupravil stretávanie sa s deťmi počas sviatkov, prázdnin. Aj uvedená úprava môže spôsobiť odcudzenie maloletých s ním, resp. ochladenie vzťahov, pretože maloleté deti budú počas týchto udalostí vždy len s matkou. Má za to, že neodkladné opatrenie, aj napriek jeho povahe, odporuje najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa (najmä P.), preto žiada, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie, vec mu vrátil na nové konanie, prípadne mu aj nariadil vypočutie maloletých detí, ktorých názor by zohľadnil pri rozhodovaní. Eventuálne aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté deti zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom dĺžka osobnej starostlivosti u jedného z rodičov bude trvať nepretržite dva týždne v mesiaci s tým, že vyživovaciu povinnosť neupraví. V prípade, ak odvolací súd bude názoru, že osobná starostlivosť matky je najlepším záujmom oboch maloletých detí, žiada, aby styk otca rozšíril tak, že bude oprávnený stretávať sa s deťmi nasledovne: v každom párnom týždni od piatka 16:00 hod. do nedele 19:00 hod., v každom nepárnom týždni v stredu a v piatok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod., každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 10.07. do 19:00 hod.
6. Matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že otec v podanom odvolaní argumentuje spôsobom, ktorý je nad rámec dokazovania pri vydaní neodkladného opatrenia. V čase vydania neodkladného opatrenia nebol syn P. v jej starostlivosti a otec po dlhší čas aj odmietal vydať ho do osobnej jej starostlivosti. Toto sa uskutočnilo až 17.12.2018, teda niekoľko dní, ako ho oboznámila o vydanom neodkladnom opatrení, ktoré otec na pošte prevzal až 2.1.2019. Po tomto neodkladnom opatrení však napriek dohodnutému rozsahu otec toto nerešpektoval, neoznámil dlhší pobyt mal. P. a následne musela podávať viaceré oznámenia na OO PZ v Hlohovci. Podľa nej nie je potrebné v neodkladnom opatrení upravovať stretávanie aj počas prázdnin, nakoľko toto neodôvodňuje situácia ohľadom tohto rozvodového konania a navyše dňa 30.1.2019 je vo veci nariadené pojednávanie.
Bála o svoj život ako aj o život a zdravie detí, kedy ju otec fyzicky atakoval, čo preukazujú aj uznesenia povereného príslušníka PZ, nakoľko fyzické ataky nemusia byť intenzity trestného činu, podstatné je, že takýto stav v ich domácnosti nastal. Z tohto dôvodu je ľahkovážne tvrdenie, že existuje fotografia so zbraňou, ale táto bola na začiatku roka 2018 a teda údajne nesúvisí s týmto konaním. K tvrdeniu otca, že nie je pravdivé zhoršenie správania mal. P. počas jeho pobytu u neho do dňa vydania neodkladného opatrenia uvádza, že k tejto okolnosti žiada vypočuť matku (starú matku mal. detí) PhDr. I. Y.. V závere uviedla, že požadovaná suma 370,- Eur mesačne výživného na obe mal. detí je adekvátna príjmom otca dieťaťa, ktorého životná úroveň určite presahuje sumu 1.200,- Eur a podľa jeho tvrdení jeho mesačný príjme je suma 5.000,- Eur. Žiada, aby odvolací súd odvolanie otca ako bezdôvodné zamietol a ponechal nariadené neodkladné opatrenie v platnosti.
7. Otec sa k uvedenému vyjadreniu matky nevyjadril.
8. Procesný opatrovník maloletých detí odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vo veci vyjadrenia k odvolaniu otca maloletých detí sa osobne vyjadrí na najbližšom súdnom pojednávaní, nakoľko prebieha medzi manželmi E. rozvodové konanie spolu s úpravou práv a povinností k maloletým deťom. V tomto konaní bolo prijaté uznesenie, v rámci ktorého sa rodičia zaväzujú na spoluprácu s RPPS na ÚPSV a R Piešťany / Mgr. G. - psychológ/, nakoľko sa rodičia nevedia dohodnúť na stretávaní s deťmi.
9. Ďalšie vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní podané neboli.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zákona č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku- ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením dočasne zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, dočasne ponechať maloletého D. v osobnej starostlivosti matky, umožniť otcovi maloletých detí stýkať sa s maloletým P. a maloletým D. každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., a zaviazať otca maloletých detí povinnosťou platiť na maloletého P. a maloletého D. každému výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti napadnutého uznesenia.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
15. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
17. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
20. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
21. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
24. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
25. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.
26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
28. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
29. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.
30. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla (teda nie bezpodmienečne) bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
31. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.
32. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
33. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloleté deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania, o ktorom manželstve prebieha na príslušnom súde konanie o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, maloletý P. má 10 rokov a maloletý D. má 5 rokov, rodičia maloletých žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome postavenom počas manželstva do 16.10.2018, kedy matka spoločnú domácnosť aj s maloletým D. opustila a odišla bývať najskôr k svojim rodičom, bezprostredne na to si prenajala 2 - izbový byt, maloletý P. zostal s otcom, až do nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bol maloletý zverený do jej starostlivosti, pričom podľa samotného tvrdenia matky sa maloletý P. mal vyjadriť, že preferuje nejakú formu striedavej starostlivosti.
34. Z konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia pritom vyplýva, že neboli osvedčené žiadne konkrétne okolnosti (ani tie, ktoré tvrdila matka v návrhu), z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by úroveň starostlivosti otca o maloletého P. nebola vyhovujúca, že by toto dieťa v prostredí otca nemalo zabezpečené všetky svoje potreby, alebo že by v jeho výchovnom prostredí nebol riadne zabezpečený jeho telesný, duševný a citový vývin. Matka vo vzťahu k maloletým deťom v predmetnom konaní neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol otec na maloletých agresívny, že by sa dopustil voči nim, predovšetkým voči P., nevhodného správania, (nevhodné správanie otca osvedčuje len vo vzťahu k sebe), matka v podstate namieta len to, že prospech v škole a správanie sa maloletého P. a to nielen v škole sa od obdobia, od kedy sa o neho stará výlučne už len otec, výrazne zhoršili, otec sa mu dostatočne nevenuje, rovnako mu nezabezpečuje ani riadnu výživu, pokiaľ ide o charakter stravovania a zdravý denný režim. Pokiaľ ide o predloženú fotokópiu časti žiackej knižky maloletého P., z ktorej má vyplývať výrazné zhoršenie sa prospechu a správania maloletého v škole od času, kedy starostlivosť o maloletého zabezpečoval výlučne otec, t.j. od 16.10.2018, z
predloženého listinného dokladu nie je možné vyvodiť, keďže prospech P. podľa uvedeného v tejto listine je obdobný za celé dokladované obdobie od 14.9.2018, pričom súdu nebolo osvedčené, aký mal maloletý prospech v predchádzajúcom období, predovšetkým v predchádzajúcom školskom roku. Matka pritom sama tvrdí, že maloletý P. preferuje nejakú formu striedavej starostlivosti, s čím sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal, nevysporiadal sa ani s tým, podľa čoho, pri neosvedčení matkou jej tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému vydaniu neodkladného opatrenia, týkajúceho sa zásadne vzťahu maloletých detí a ich rodičov (nie rodičov navzájom) dospel k záveru o potrebe bezodkladne upraviť pomery (i keď matka tvrdí, že s dovtedajšou dohodou prestala súhlasiť lebo ju už nepovažuje za vhodnú, predovšetkým pre maloletého P., ktorý zostal s jej súhlasom v starostlivosti otca) a to výhradne akceptujúc návrh matky, bez toho, aby si za daných okolností potom i sám zabezpečil podklady pre takéto rozhodnutie, navyše pokiaľ ide o konanie zahájiteľné i bez návrhu, týkajúce sa maloletých detí. Napokon maloleté detí sú v konaní zastúpené procesným opatrovníkom, ktorý vzhľadom na svoj charakter ako štátny orgán zákonom povolaný, na poskytnutie ochrany maloletému dieťaťu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) mal na požiadanie súdu mu urýchlene poskytnúť v predmetnom konaní súčinnosť, pokiaľ ide o prešetrenie pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov, t.j. denný režim detí, denný režim rodičov a to i vzhľadom na ich zamestnanie, spôsobilosť rodičov zabezpečiť starostlivosť o deti a to počas doby, kedy sú v práci (vo vzťahu k otcovi i prešetrenie matkou tvrdených nedostatkov jeho starostlivosti o P.), podieľanie sa na vyživovacej povinnosti rodičmi na deti a pod., ako i zistenia stanoviska oboch maloletých detí, ktorý v danom prípade musia byť zapojení, keďže podľa tvrdení oboch rodičov svoj názor zjavne prejavovali, a to i pokiaľ ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom konaní je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia (tu matky) najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov, ktorá v danom prípade v rozhodnom absentovala, pretože i predmetné konanie (nie len konanie vo veci samej) má zásadný dopad na maloleté deti.
35. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie vyhoveniu návrhu matky založené v podstate len na tom, že pre stabilitu výchovného prostredia je potrebné, aby bolo jednoznačne rozhodnuté, že obe deti dočasne zostávajú v starostlivosti matky, čím sa vylúčia nezhody medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté deti, ktoré môžu byť pre maloleté deti stresujúce, a že neodkladné opatrenie je v záujme maloletých detí i z toho dôvodu, že pre zachovanie súrodeneckých väzieb je potrebné, aby boli obe maloleté deti v starostlivosti jedného rodiča, čo je ale len jedna okolnosť, vedľa ostatných závažných, ktoré súdom prvej inštancie riešené neboli, je z pohľadu skonštatovaného odvolacím súdom v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia potom nedostatočné, nekonkretné a tým nepreskúmateľné. Nepreskúmateľným je i rozhodnutie o rozsahu určeného styku otca s maloletými deťmi, ktoré bez ďalšieho len kopíruje návrh matky.
36. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
37. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
38. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
39. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
40. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
41. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
42. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
43. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).
44. Založením rozhodnutia súdom prvej inštancie v podstate len na jednej skutočnosti, ktorou je potreba zachovania súrodeneckých väzieb medzi maloletými, pričom súd prvej inštancie neposúdil celú škálu rozhodujúcich skutočností, potom rozhodnutie zároveň postráda riadne odôvodnenie, stáva sa arbitrárnym a nepreskúmateľným odvolacím súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže uvedené nedostatky, vzhľadom na ich charakter nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a čiastočne i c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
45. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií. Po opätovnom oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i celým obsahom spisu (s písomnými podaniami rodičov), zabezpečením si nevyhnutných podkladov pre rozhodnutie za súčinnosti procesného opatrovníka, prípadne i oboznámením sa s obsahom spisu konania vo veci rozvodu manželstva rodičov a úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoé sa vedie na jeho súde, pristúpi k opätovnému rozhodnutiu, ktoré rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne v súlade s § 220 CSP odôvodniť.
46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), pokiaľ už nedošlo k zahájeniu konania vo veci samej (t.j. konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).