Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/49/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobkyne: Y. W., rod. G., nar. XX. O. XXXX, V. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Trenčín, proti žalovaným: 1. M. V. partners, s.r.o., v likvidácii, IČO: 36 337 617, Staničná 16/1062, Trenčín, zastúpenému splnomocnenkyňou: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, Trenčín, 2. GOLDKREDIT a.s., v insolvenci, id. č. 288 70 191, Kaprova 42/14, Praha 1 - Staré Město, Česká republika, o určenie vlastníckeho práva, o opätovnom odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7 C 807/2014-68 zo 17. marca 2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade odmieta.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej neb. manžela D. W. sú nehnuteľnosti zapísané v LV č. XX pre k. ú. V., a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

2. Tento rozsudok napadol žalovaný v 1. rade odvolaním z 27. apríla 2015, ktoré však podaním z 12. mája 2015 vzal späť. Vzhľadom na to tunajší súd uznesením č. k. 23 Co 739/2015-115 právoplatným 21. marca 2018 odvolacie konanie zastavil.

3. Medzičasom však žalovaný v 1. rade podal proti uvedenému rozsudku ďalšie odvolanie datované 14. augustom 2015.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd najskôr skúmal, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou. Napadnutý rozsudok bol vydaný pred 1. júlom 2016, v dôsledku čoho sa okruh osôb oprávnených podať odvolanie spravuje vtedajšími procesnými predpismi, teda Občianskym súdnym poriadkom (porov. § 470 ods. 2 C. s. p.).

5. Podľa § 201 O. s. p. mohol odvolanie podať účastník, ktorý ho mohol tiež vziať späť (§ 207 ods. 2 prvá veta O. s. p.). Ak však niekto vzal odvolanie späť, nemohol ho podať znova (§ 207 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Z citovaného ustanovenia teda vyplývalo, že kto využil svoje odvolacie právo, ale odvolanie vzal späť, strácal právo podať odvolanie. Takáto osoba teda po späťvzatí odvolania nebola už osobou oprávnenou na jeho (opätovné) podanie.

6. V prerokúvanej veci žalovaný v 1. rade späťvzatím odvolania z 27. apríla 2015 stratil svoje právo podať odvolanie, takže ho nebol oprávnený podať znova, čo je právoplatne vyriešené uznesením zastavujúcim odvolacie konanie č. k. 23 Co 739/2015-115. Nové odvolanie podané žalovaným v 1. rade proti tomu istému rozsudku 14. augusta 2015 je teda podané neoprávnenou osobou. Preto ho odvolací súd podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietol (výrok I).

7. Žalovaný v 1. rade podaním neoprávneného odvolania zavinil vznik trov spojených s vyjadrením k odvolaniu na strane žalobkyne, preto ho odvolací súd podľa § 256 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. zaviazal na ich náhradu (výrok II).

8. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného v 2. rade, odvolací súd považuje v záujme zrozumiteľnosti a objasnenia účinkov tohto uznesenia za potrebné poukázať na to, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol na žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz podľa práva Českej republiky. Žalovaný v 2. rade je totiž spoločnosťou so sídlom v Českej republike (Praha), v dôsledku čoho sa Česká republika predpokladá za centrum jeho hlavných záujmov v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) 1346/2000 o konkurznom konaní v znení platnom k 2. januáru 2015, ktoré je aj naďalej použiteľné na konkurzné konania začaté pred 26. júnom 2017 [porov. čl. 84 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní]. Právomoc na začatie konkurzného konania voči žalovanému v 2. rade tak mali súdy Českej republiky. Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 sa každé súdne rozhodnutie o začatí konkurzného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa čl. 3, uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinnosť v štáte, v ktorom sa konanie začne. Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 182/2006 Zb. o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon, „IZ“) účinného v Českej republike účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú okamihom zverejnenia rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri (§ 71 IZ).

9. Konkurz na žalovaného v 2. rade bol vyhlásený uznesením Mestského súdu v Prahe č. k. MSPH 59 INS 26790/2014-A-15 z 2. januára 2015 a podľa bodu IV jeho výroku nadobudol účinky 2. januára 2015 o 11:30 hod. V tomto okamihu teda nastali účinky vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 2. rade v Českej republike podľa § 245 ods. 1 IZ a tým podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 bez ďalšieho aj v Slovenskej republike ako ďalšom členskom štáte Európskej únie.

10. Rozhodné právo pre posúdenie účinkov konkurzu je upravené v čl. 4 až 15 cit. nariadenia. Z čl. 4 ods. 1 vyplýva, že účinky konkurzného konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa začalo; toto právo určuje najmä [čl. 4 ods. 2 písm. b)] majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, a [čl. 4 ods. 2 písm. c)] právomoci dlžníka a likvidátora (v našej terminológii „správcu“), ktorého postavenie a právomoci sa takisto uznávajú automaticky aj v ostatných členských štátoch (čl. 18 ods. 1 cit. nariadenia). Podľa § 229 ods. 3 písm. c), ako aj § 246 ods. 1 IZ vyhlásením konkurzu prechádza na insolvenčného správcu oprávnenie nakladať s majetkovou podstatou, ktorý tvorí v každom prípade majetok, ktorý dlžníkovi patril v okamihu, kedy nastali účinky rozhodnutia o úpadku (konkurze) dlžníka (§ 205 ods. 1 a 2 IZ). Z obsahu spisu, ale aj napadnutého rozsudku je zrejmé, že ako vlastník sporných nehnuteľností bol v katastri nehnuteľností vedený práve žalovaný v 2. rade a žalobkyňa (pôvodne so svojím manželom ako žalobcom v 2. rade) svojou žalobou sledovali práve vyvrátenie správnosti tohto zápisu. Sporné nehnuteľnosti tak patrili do majetkovej podstaty žalovaného v 2. rade. Do tejto majetkovej podstaty boli aj zapísané (porov. súpis podstaty uverejnený 22. februára 2016 vo vyššie označenom insolvenčnom registri) a žalobkyňa sa žalobou podanou Mestskému súdu v Prahe pod sp. zn. 159 ICm 591/2017 domáhala ich vylúčenia z tejto podstaty. Rozsudkom Hlavného súdu v Prahe č. k. 101 VSPH 593/2018-117 z 24. januára 2019, právoplatný, 25. februára 2019, bolo pritom rozhodnuté, že sporné nehnuteľnosti sa vylučujú zo súpisu majetkovej podstaty dlžníka - žalovaného v 2. rade. Aj tento rozsudok a jeho právoplatnosť vyplýva z údajov dostupných z uvedeného insolvenčného registra (oddiel C - incidenčné spory).

11. Podľa čl. 15 cit. nariadenia 1346/2000 účinky konkurzného konania na neuzavretý súdny prcoes, ktorého predmetom je majetok, „ktorého bol dlžník zbavený“ (pozn.: ide o nejasné slovenské znenie; napr. z českého alebo nemeckého znenia je však zrejmé, že ide o majetok, „ktorý patrí ku konkurznej podstate“) určuje výlučne právo členského štátu, kde takýto súdny proces prebieha. Pokiaľ sa teda vedie sporové súdne konanie v Slovenskej republiky, treba účinok konkurzného konania naň posúdiť podľa práva Slovenskej republiky, konkrétne § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa cit. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Pokračovať v nich podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. možno len na návrh správcu, ktorý sa potom stáva účastníkom konania. Aj dovtedy však správcu treba považovať za zákonného zástupcu úpadcu sui generis, keďže naňho prešli dispozičné oprávnenia s majetkom patriacim do podstaty, a takto s ním v konaní konať (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 103/2016). Nebolo teda prípustné ani počas prerušenia konania doručovať súdne rozhodnutia a písomnosti priamo úpadcovi, ale je potrebné tak robiť do rúk správcu.

12. V prerokúvanej veci už bolo uvedené, že účinky konkurzu na žalovaného v 2. rade nastali 2. januára 2015 o 11:30 hod a týmto okamihom teda nastalo aj prerušenie konania 7 C 807/2014. Súd prvej inštancie v rozpore s citovanými ustanoveniami napriek tomu vo veci pojednával a rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 7 C 807/2014-68. Týmto rozsudkom je súd prvej inštancie viazaný (§ 156 ods. 4 O. s. p. účinného v čase vyhlásenia), v dôsledku čoho nemôže tento rozsudok zrušiť. Bol však povinný tento rozsudok doručiť do rúk správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade JUDr. Silvy Rychtalíkovej, k čomu došlo až 21. marca 2018. Vzhľadom na už citované ustanovenia § 229 ods. 3 písm. c), ako aj § 246 ods. 1 IZ, ale aj § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. tak nemohol byť tento rozsudok doručený do rúk žalovaného v 2. rade a jeho štatutárny orgán nebol ani oprávnený procesne konať za žalovaného v 2. rade. V dôsledku toho sú jeho procesné úkony urobené po 2. januári 2015 po 11:30 hod, teda aj vzdanie sa odvolania na pojednávaní 17. marca 2015, bez akýchkoľvek procesných účinkov.

13. Účinky prerušenia sporového konania podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa spravujú primerane ustanoveniami § 165 ods. 2 C. s. p., resp. do 30. júna 2016 ustanovením § 111 ods. 1 O. s. p., podľa ktorých počas prerušenia konania neplynuli lehoty; ak sa v konaní pokračuje, plynú tieto lehoty znova. Pokračovať v konaní podľa § 165 ods. 1 C. s. p. a § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. bolo možné od okamihu, kedy správca prejavil vôľu v konaní pokračovať, prípadne vtedy, keď odpadla prekážka konania, teda napríklad zanikli účinky konkurzu všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnemu majetku. V prerokúvanej veci teda od 2. januára 2015 o 11:30 hod neplynuli akékoľvek procesné lehoty, a to nielen pre žalovaného v 2. rade, ale pre ktorúkoľvek stranu konania. V dôsledku toho ani doručenie rozsudku nemalo za následok plynutie odvolacej lehoty v zmysle § 204 ods. 1 O. s. p. počas obdobia, kedy bolo konanie prerušené. Právoplatným vylúčením sporných nehnuteľností z majetkovej podstaty žalovaného v 2. rade však zanikli účinky konkurzu na tieto nehnuteľnosti, čím zanikli aj oprávnenia správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k nim. V zmysle cit. § 165 ods. 1 C. s. p. tak týmto okamihom konanie pokračovalo a od tohto okamihu teda podľa § 165 ods. 2 C. s. p. začali procesné lehoty plynúť znovu. Od 25. februára 2019 tak pre žalobcov, ako aj žalovaných plynula nová 15-dňová odvolacia lehota na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku. Napriek tomu však na odvolanie žalovaného v 1. rade táto okolnosť nemala žiaden vplyv, pretože ten svoje odvolacie právo stratil nie kvôli márnemu uplynutiu tejto lehoty, ale preto, že raz podané odvolanie vzal späť.

14. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 419 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.