Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-15-2019.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/15/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Z. XXXX/XX, otec Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Z. XXXX/XX, toho času: B., X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 30.01.2019 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 30 % životného minima na sumu 150 eur mesačne od 15.01.2019. Návrh odôvodňovala tým, že i keď výživné od bývalého manžela nežiadala, svoj názor zmenila. Bývalý manžel ju donútil podpísať papier, že nemusí platiť výživné, nakoľko sa jej vyhrážal na chodbe súdu, že jej bude brať syna proti jej vôli a bez jej súhlasu. Do 30.01.2019 jej nezaplatil ani korunu.
2. Otec mal. dieťaťa s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť s odôvodnením, že nie je biologickým otcom mal. dieťaťa.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov: potvrdenie o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie matkou za obdobie od 03/2018 do 12/2018 za posledné mesiace od júla do decembra vo výške 349,36, vyčíslené výdavky na matku a mal. dieťa v súvislosti s bývaním, dohoda o výživnom a styku s mal. dieťaťom podpísaná oboma rodičmi zo dňa 25.09.2018, ktorú súd oboznámil prečítaním, sms správa navrhovateľky adresovaná otcovi dieťaťa zo dňa 19.12.2018 o 10.54 hod., ktorú súd oboznámil prečítaním, zápisnica o pojednávaní vo veci pod sp. zn. 7P/40/2018 zo dňa 06.06.2018, výpoveď matky, ktorú súd oboznámil prečítaním, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.09.2018, z ktorej súd prečítal výpovede navrhovateľky, a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/40/2018-47 zo dňa 25.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.12.2018, mal súd preukázané, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 16.02.2018 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Manželstvo bolo harmonické až do roku 2018, od kedy sa manžel voči nej správal nechcene a urážlivo a neprispieval jej na domácnosť. K manželovi nič necíti a dokonca podala proti nemu trestné oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Manžel s rozvodom súhlasil a upresnil, že ich manželstvo bolo harmonické a usporiadané len krátku dobu, do decembra 2017 a tiež uviedol, že ho vyhodili z domu bez dokladov 12.01.2018. Súd manželstvo rozviedol a mal. dieťa: W. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s mal. dieťaťom neupravil. Z odôvodnenia rozsudku mal súd preukázané, že súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle návrhu navrhovateľky a súhlasné vyjadrenie manžela, ktorý je nezamestnaný a má len príjem z brigádnickej činnosti s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Zo zápisnice o pojednávaní v uvedenom konaní zo dňa 06.06.2018 mal súd preukázané, že navrhovateľka - matka mal. dieťaťa žiadala zveriť dieťa do jej starostlivosti a výšku výživného ponechala na úvahe súdu s tým, že styk nežiada upraviť. Otec sa o dieťa nezaujíma, výživné od neho nežiada. Otec dieťaťa uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu W. V., ktorá má 7 rokov, s ktorým má výborný vzťah a platí výživné vo výške 150 eur. Na uvedené výživné si vie zarobiť. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.09.2018 mal súd preukázané, že navrhovateľka - matka mal. dieťaťa uviedla, že je ochotná s manželom spísať na notárskom úrade doklad, že ak aj bude určené výživné na mal. W., ona ho od neho nikdy vymáhať nebude. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla, že žiada určiť minimálne výživné a styk neupraviť. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa uviedol, že záujem otca o dieťa je len účelový, že keď musí platiť výživné, nech je upravený styk, preto navrhol styk neupraviť. Otec sa vyjadril, že si brigádnicky privyrába s tým, že má výdavky vo výške 400 eur a preto navrhol určiť výživné vo výške 100 eur mesačne.
4.1 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/57/2018-30 zo dňa 19.11.2018, súd zamietol návrh otca na zrušenie osvojenia voči mal. dieťaťu: W. V., nar. XX.XX.XXXX, pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozsudok o osvojení mal. dieťaťa č. k. 11P/239/2017-31 zo dňa 24.10.2017 nadobudol právoplatnosť 06.11.2017. Šesťmesačná hmotnoprávna prekluzívna lehota na podanie návrhu na zrušenie osvojenia uplynula 07.05.2018. Návrh na zrušenie osvojenia bol doručený súdu dňa 08.06.2018, t. j. po uplynutí šesťmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd poznamenáva, že ostatné skutočnosti uvádzané účastníkmi konania súd považoval za irelevantné a bolo povinnosťou oboch účastníkov konania o osvojenie zvážiť svoje konanie, pretože sa jednalo o vážne rozhodnutie vo vzťahu k mal. dieťaťu, ktoré nie je možné ľubovoľne meniť podľa okolností, ktoré vzniknú medzi manželmi. Navrhovateľ nebol nikým nútený na podanie návrhu na osvojenie mal. dieťaťa, tak ako to vyplýva z pripojeného spisu, kde prezentoval pozitívny citový vzťah k mal. dieťaťu so snahou vytvoriť mu úplnú rodinu, keďže biologický otec sa o neho nezaujíma. Skutočnosť, že došlo k rozvodu manželstva nemôže byť v neprospech mal. dieťaťa s tým, že pre navrhovateľa z daného stavu vyplývajú povinnosti voči mal. dieťaťu, keďže v zákonnej lehote nepodal návrh na zrušenie osvojenia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka, ktoré následne zobrala späť a toho času sa spis spolu s pripojeným spisom nachádza na Krajskom súde v Nitre.
4.2 Matka mal. dieťaťa predložila vyčíslené výdavky na mal. dieťa v školskom roku 2018/2019 zo Základnej školy Palárikovo zo dňa 07.03.2019 vyčíslené triednou učiteľkou, ZRPŠ 20 eur, triedny fond 20 eur na každý polrok, školské pomôcky 20 eur, pracovné zošity do 2 ročníka 12 eur, fotenie 1 ročník 17,50 eur, školský klokan 4 eurá, zošit pre 1 ročník 1,90 eur, pomôcky výtvarná 10 eur, fixky na tabuľu 4,50 eur, triedne pomôcky 25 eur, obedy v škole mesačne 25 eur, wellness cvičenie 6 eur, čo spolu predstavuje sumu 185,90 eur, čo po rozpočítaní na 10 mesiacov školského roka je 19 eur na mesiac.
4.3 Matka mal. dieťaťa predložila vyčíslené výdavky na mal. dieťa v súvislosti s bývaním, jednorazovými výdavkami ako aj nákladmi na stravu, ošatenie a hygienické potreby, voda 3 eurá, elektrina 15 eur, plyn 15 eur, mágio a internet 9,30 eur, strava a hygienické potreby 105 eur, drevo na kúrenie 70 eur ročne, vývoz smetí ročne 10 eur, domová daň ročne 70 eur. 4.4 Z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa poberá peňažný príspevok na opatrovanie od marca 2018 doteraz s tým, že od júla 2018 je výška príspevku v sume 369,36 eur.
4.5 Z dohody o výživnom a styku s mal. dieťaťom zo dňa 25.09.2018 o 13.15 hod. mal súd preukázané, že matka mal. dieťaťa súhlasila s tým, že ak sa otec neodvolá voči rozhodnutiu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/40/2018, nemusí prispievať na mal. dieťa W. V. vyživovacou povinnosťou a súhlasí s tým, že nebude akokoľvek kontaktovať mal. dieťa a ani si naň nebude nárokovať.
4.6 V sms správe zo dňa 19.12. o 10.54 hod. matka mal. dieťaťa napísala otcovi, že nevie, čo si myslí o tých naťahovačkách, keď ona mu s výživným vyhovela, ale ak stále sa chce naťahovať po súdoch, ruší papier o výživnom a bude jej platiť výživné tak, ako to nezruší o tom majetkovom, tak pôjde po výživnom a podá aj o zvýšenie a ak nebude platiť, dopadne tak, ako malého biologický otec a nastúpi na výkon trestu.
5. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že biologickému otcovi mal. dieťaťa bolo určené výživné 130 eur mesačne, ktoré platené nebolo. V čase posledného rozhodovania súdu bol jej príjem taký, ako teraz, t. j. opatrovateľský príspevok vo výške 369,36 eur. V tom čase už mal. dieťa navštevovalo ZŠ. Býva v spoločnej domácnosti s nevlastnými rodičmi a s nevlastným bratom, ktorý je postihnutý a rovnako je chorá aj matka. Brat sa volá Q. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý poberá invalidný dôchodok od svojich 6 rokov vo výške 411 eur. Nevlastná matka sa volá Q. S., nar. XX.XX.XXXX a poberá invalidný dôchodok 180 eur. Nevlastný otec sa volá Q. S., nar. XX.XX.XXXX je živnostník na základe živnostenského listu v oblasti zvárač, zámočník, jeho príjem je okolo 1 000 eur mesačne. Je vyučená kaderníčka, ukončila činnosť v tejto oblasti 03.03.2018 a potom pracovala ako zubná technička a jej príjem bol 530 eur. Posledný pracovný pomer ukončila pre to, že nevlastná matka je onkologický pacient, jej stav sa zhoršil. Okrem vyčíslených nákladov na bývanie upresnila, že za plyn mesačne platia 70 eur a na drevo ročne doplácajú sumou 350 eur, pretože kúria drevom aj plynom. Nepoprela, že dala súhlas tak, ako ho predložil otec dieťaťa, ale keďže jej on robí problémy, rozhodla sa podať tento návrh. Myslí si, že otec si má plniť vyživovaciu povinnosť a keď jej robí problémy v súdnictve, tak mu bude robiť problémy aj ona. Výdavky na domácnosť boli rovnaké aj v čase posledného rozhodovania súdu, výdavky na školu išli trochu vyššie, napr. ZRPŠ je už 20 eur, výdavky na fixky, hygienické potreby, čo vtedy nebolo. Myslela si, že škola nebude požadovať také výdavky. Výdavky na mal. dieťa v čase posledného rozhodovania súdu boli o 60 eur menej ako teraz. Nevyhnutné výdavky na mal. dieťa sú okolo 150 eur a žiada určiť takéto výživné, pretože môžu byť výdavky i vyššie. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči uviedla, že žiada zvýšiť výživné minimálne na sumu 100 eur od pojednávania súdu.
6. Otec mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože nie je biologickým otcom mal. dieťaťa. Má svoju dcéru, s ktorou má dobrý vzťah a na ktorú platí výživné 150 eur, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Nitra v roku 2017 vo výške 130 eur, ale platí 150 eur, od roku 2018. Jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia za mesiac január bol 150 eur a za mesiac február 100 eur v zmysle dohody uzavretej so zamestnávateľom JOJO - STAV s. r. o. Nitra s dohodnutou odmenou a hodinovou mzdou 2,759/hod. na dobu určitú do 17.12.2019 a dojednaný rozsah pracovného času do 10 hod. za týždeň. Dohodnutá práca obsluha a údržba strojov. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jeho matka O. V. pracovala v Jednote Nitrianske Hrnčiarovce do februára 2018, jej príjem udať nevedel a dala výpoveď. Otec Q. V. je nezamestnaný, nie je evidovaný, dávky nepoberá. U rodičov býva asi rok. Jedná sa o rodinný dom, mesačné zálohové platby pozostávajú zo zálohových platieb na elektrinu, vodu, plyn, nevie, aké sú výdavky, on dáva rodičom 300 eur za bývanie. Je vyučený maliar, brigádnicky si vie privyrobiť mesačne tak, aby si pokryl výživné a náklady na bývanie, to zarobí vždy.Podľa jeho názoru výdavky na mal. dieťa v čase, keď býval v spoločnej domácnosti boli 50 eur. Žiadne výživné neplatil, pretože podpísali papier a matka nechcela. S dieťaťom sa nestretol. Keď spolu bývali, dieťa nastúpilo do ZŠ. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť.
7. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní ako aj krátkosť času od posledného rozhodnutia súdu, s dôrazom na písomnú dohodu rodičov, navrhol návrh zamietnuť.
8. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
9. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
19. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Súd v prvom rade poukazuje na to, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula len veľmi krátka doba, t. j. necelé tri mesiace. Počas tohto obdobia nedošlo k žiadne výraznej zmene vo vzťahu k mal. dieťaťu tak, aby bolo na mieste zvýšenie výživného zo sumy 28,08 eur na sumu 150 eur, čo predstavuje viac ako 500 % zvýšenie. Sama navrhovateľka uviedla, že jej príjmy a výdavky na mal. dieťa vo vzťahu k bývaniu v čase posledného rozhodovania súdu boli rovnaké a nemala vedomosť o výdavkoch v súvislosti s návštevou školy, pretože si myslela, že časť výdavkov bude platiť škola. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že nevyhnutné mesačné výdavky rozpočítané na 10 mesiacov školského roka predstavujú sumu 19 eur, ktorá názoru súdu musela byť matke známa i v čase posledného rozhodovania súdu, prípadne prevzatia rozsudku o určení výživného. Súd zdôrazňuje, že matka v konaní o rozvod manželstva nijakým spôsobom nepreukazovala výdavky na mal. dieťa, uvádzala, že výživné nežiada (viď zápisnica zo dňa 06.06.2018), prípadne určiť minimálne výživné (viď zápisnica zo dňa 25.09.2018). Následne po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok o rozvode manželov, účastníci podpísali dohodu o výživnom tak, ako je vyššie uvedené dňa 25.09.2018 o 13.15 hod. Sama matka mal. dieťaťa, jednak v návrhu, ako aj v sms správe, ktorú predložil otec mal. dieťaťa uviedla, že návrh podala pre to, že podal návrh i otec dieťaťa na vyporiadanie BSM. Súd skúmal zmenu pomerov i na strane otca mal. dieťaťa a od posledného rozhodnutia súdu, k žiadnej zmene neprišlo. Otec je zamestnaný na dohodu s príjmami vyššie uvedenými s tým, že je schopný si brigádnicky privyrobiť sumu na jeho výdavky, ktoré pozostávajú z výživného a z príspevku rodičom, t. j. spolu 450 eur. Uvedená situácia na strane otca bola i v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodovania súdu uplynula len veľmi krátka doba, necelé tri mesiace, neboli preukázané zvýšené výdavky na strane mal. dieťaťa o viac ako 500 %, súd nezistil zmenu pomerov na strane otca, z týchto dôvodov, súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Súd mal preukázané, že návrh na zvýšenie výživného matka podala ako reakciu na správanie otca, tak ako to vyplýva z jej návrhu ako aj z sms správy a v neposlednom rade i z jej vyjadrenia. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, pretože vykonaným dokazovaním neboli preukázané zákonné podmienky na zvýšenie výživného o viac ako 500 % ani na akékoľvek zvýšenie s poukazom na vyššie uvedené. Súd nezistil zvýšené výdavky na strane dieťaťa v zmysle požadovaného návrhu, rovnako nezistil zmenu pomerov na strane otca a od posledného rozhodnutia súdu uplynula veľmi krátka doba a preto nebolo možné zohľadniť ani valorizačnú klauzulu. Na základe týchto skutočností, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.