Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovu v právnej veci žalobkyne: P. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX/XX, Q., zast. advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, AK so sídlom Potočná 169/85, Skalica proti žalovanej: X.. T. P., Z.. XX.X.XXXX, B. V. XXXX/X, Q., zast. advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864 544, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta

Súd zamieta návrh žalovanej.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa P. O. a jej manžel H. O. ( v čase podania žaloby žijúci a označený ako žalobca 1. rade) sa žalobou doručenou súdu 15.3.2018 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Q., obci a k.ú. Q., zapísané Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX I.astavané plocha a nádvorie vo V. XXX m2) a stavba - rodinný dom so s.č. XXX stojaci na parc. č. XXXX ( ďalej len „nehnuteľnosti“).

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že ako predávajúci uzatvorili so svojim synom a jeho manželkou ( P. O. T. M. O.) kúpnu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena. Vecné bremeno spočívalo v práve doživotného bývania a užívania. Kupujúci sa im zaviazali zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu 149.480 Sk a poskytnúť opateru v starobe, chorobe. Pôvodný kupujúci P. O. sa po rozvode s druhou kupujúcou vyporiadali v rámci BSM tak, že nadobudol nehnuteľnosť ( vyššie už špecifikovaná) do výlučného vlastníctva a po jeho smrti nehnuteľnosť zdedila jeho dcéra, žalovaná. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že pôvodní kupujúci im nezaplatili kúpnu cenu , neposkytli im opateru v starobe a chorobe, preto odstúpili od kúpnej zmluvy s okamžitou účinnosťou odvolávajúc sa na § 126 ods. 1 OZ, § 517 ods. 1 a žiadajú určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na ich určovacej žalobe odôvodnili potrebou zosúladenia faktického a právneho stavu, keďže platným odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušila kúpna zmluva.

X. H. O. ( pôvodne v žalobe označený ako žalobca v 1. rade) zomrel po začatí konania dňa XX.XXXX. Súd uznesením č.k. 7C/6/2018-78 z 05.12.2018 rozhodol, že pokračuje ďalej v konaní s P. O. ( v žalobe bola označená pôvodne ako žalobkyňa v 2. rade), ktorá bude vystupovať ako samostatná žalobkyňa.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Zároveň žiadala v rámci svojho podania z 24.7.2018 určiť, že je výlučným vlastníkom vyššie uvádzanej nehnuteľnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov (Š. B., X. B., M. O.), úmrtným listom H. O., kúpnou zmluvou a dohodou o zradení vecného bremena, LV č. XXXX, písomným odstúpením od kúpnej zmluvy z 17.1.2017, osvedčením o dedičstve sp. zn. 7D/13/2016 z 10.5.2016, uhradenou zloženkou na 1000 eur, písomným vyjadrením k odstúpeniu od zmluvy, dohoda o vyporiadaní BSM z 16.5.2008, notárskou zápisnicou JUDr. Kremla N 592/2016 z 14.12.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobkyňa P. O. so svojim manželom H.Z. O. uzatvorili v roku 2011 s rodičmi žalovanej ( P. O. T. M. O.) kúpnu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena (ďalej len „kúpna zmluva a dohoda“). Vklad kúpnej zmluvy bol na katastri povolený 22.11.2001 pod V č. 1447/01. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (špecifikovaná v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Predávajúci mali nehnuteľnosť v BSM. V čl. III. kúpnej zmluvy a dohody si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu 149.490 Sk na základe znaleckého posudku, ktorú sa zaviazali kupujúci zaplatiť po podpise tejto zmluvy. Z obsahu čl. IV. kúpnej zmluvy a dohody vyplýva, zmluvné strany spolu uzatvorili aj dohodu o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej kupujúci a povinní zriadili v prospech predávajúcich právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti. Kupujúci (oprávnení) sa zároveň zaviazali dohodou o zriadená vecného bremena poskytnúť predávajúcim opateru v starobe a chorobe. 7. Z obsahu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi rodičmi žalovanej ( M. O. T. P. O.) mal súd preukázané, že pri vyporiadaní BSM otec žalovanej nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 2011 (nehnuteľnosti špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku).

8. Z obsahu osvedčenia o dedičstve č.k. 7D/13/2016, D Not 52/2016 z 10.5.2016 (právoplatné 26.5.2016) mal súd preukázané, že žalobkyňa si v dedičskom konaní uplatnila ňou hradené pohrebné trovy vo výške 906,43 eur, nič iné. Z poštovej zloženky z 11.4.2016 mal súd preukázané, že žalovaná v tento deň uhradila žalobkyni sumu 1000 eur.

9. Z obsahu LV č. XXXX z 8.11.2018 mal súd preukázané, že žalovaná je v súčasnosti vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností ( vyššie už špecifikovaných). V časti C(ťarchy) listu vlastníctva je zaznamenané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností.

10. Právny zástupca žalobkyne ( pôvodne oboch žalobcov) listom z 17.1.2017 zaslal žalovanej odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpenie prevzala žalovaná preukázateľne dňa 20.2.2017. Ako dôvod odstúpenia bolo uvedené, že žalovaná vstúpila do práv a povinností z kúpnej zmluvy a keďže žalobcom ( v čase odstúpenia žil ešte manžel žalobkyne) nebola poskytnutá opatera v chorobe a starobe, tiež zaplatená kúpna cena, žalobkyňa s manželom odstúpili od kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena.

11. Žalovaná k žalobe v rámci obrany uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla po svojom otcovi v rámci dedičského konania ( sp. zn. 7D/13/2016), v ktorom si uplatnila žalobkyňa P. O. (matka jej otca) len trovy spojené s pohrebom 906,43 eur, ale žiadne iné pohľadávky ako napríklad nezaplatená kúpna cena 149.480 Sk. Dôvodom neuplatnenia si vyplatenia kúpnej ceny žalobkyňou v dedičskom konaní po jej otcovi je podľa nej to, že jej rodičia kúpnu cenu vyplatili. Žalovaná súdu preukázala, že menovanej zaplatila sumu 1000 eur. Dala súdu do pozornosti časové rozpätie viac ako 16 rokov od podpisu zmluvy zmluvnými stranami a nelogickosť v tom, že predávajúci mali zistiť nevyplatenie kúpnej ceny a domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny až po realizácii dvoch právnych úkonov, a to dohody o vyporiadaní BSM medzi kupujúcimi ( jej rodičmi) a po vydaní osvedčenia o dedičstve po jej otcovi z 26.5.2016. Vzniesla námietku premlčania.

11.1. Žalovaná nesúhlasí s dôvodom na odstúpenie od zmluvy spočívajúci v neposkytnutí opatery v chorobe a starobe opierajúc sa o to, že išlo o osobný záväzok jej nebohého otca. Dala však súdu do pozornosti, že súhlasila s ich požiadavkou, aby sa o nich starala priateľka jej H. T. U. a dala jej aj súhlas s bezplatným užívaním nehnuteľnosti, prihlásila ju tam na prechodný pobyt. Jej otec reálne žil od roku 2008 až do svojej smrti 26.1.2016 v rodinnom dome obývanom žalobkyňou a jej manželom. Čiže vyše 15 rokov mohli žalobkyňa s manželom vec riešiť s jej otcom. Jej otec s touto priateľkou až do svojej smrti poskytoval svojim rodičom nevyhnutnú starostlivosť a opateru. Notársku zápisnicu doloženú žalobkyňou namieta, lebo je len vyhlásením , ale nič tam nie je uvedené o opakovanom vyzývaní či urgenciách na plnenie. Dala súdu ďalej do pozornosti, že žalobkyňa notárskou zápisnicou z 14.12.2016 preukazovala svoju výzvu na jej otca, ale pritom v čase spisovania zápisnice bol jej otec mŕtvy už 11 mesiacov.

11.2. Podľa tvrdenia žalovanej ponúkla pomoc žalobkyni a jej manželovi v podobe odvozu k lekárovi, do nemocnice či na nákupy, pomoc s domácnosťou, ale nevyužili to. Plne uznáva právo žalobkyne a jej manžela na doživotné bývanie v dome, sama nevlastní ani kľúče od domu. Žalovaná reálne nebýva a ani nikdy nebývala v spornej nehnuteľnosti, bývajú tam žalobcovia ( ak manžel žalobkyne do svojej smrti) a akceptuje ich vecné bremeno 100%. Naposledy bola ona navštíviť starých rodičov v roku 2017, kedy ju požiadali, aby sa o nich mohla starať pani U. a aby pani U. dala povolenie k pobytu . K jej vzájomnému vzťahu s starými rodičmi uviedla, že do rozvodu jej rodičov mali najlepší vzťah. Chodili spolu nakupovať, vybavovali lekárov, návštevy rodiny. Jej rodičia sa do rozvodu o starých rodičov starali, všetko zabezpečovali, pri rozvode rodičov chcel starý otec jej mamu udrieť, vyhnali ju s mamou z domu a od vtedy sa nestretávali . Jej otec začal bývať v dome so starými rodičmi v roku 2008 ( po rozvode). Poslala starým rodičov oznámenie o svadbe o krste jej dcéry, ale ani raz neprišli. Podľa vyjadrenia žalovanej žalobkyňa nemá o ňu záujem ale len o dom a to z dôvodu, aby ho dala svojej dcére. Podľa slov žalovanej ona starým rodičom hovorila, že sa o nich bude starať ako bude môcť, ale oni to odmietli.

11.3. K úhrade kúpne ceny dodala, že v čase uzatvárania zmluvy mala 16 rokov, rodičia ju nezaťažovali s takými vecami. Žalovaná tvrdí, že starenka (žalobkyňa) peniaze od jej rodičov (kúpna cena) dala svojej dcére Š. ako náhradu.

12. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovia doteraz súdu riadne nepreukázali, že by pred odstúpením od zmluvy vyzývali na zaplatenie kúpnej ceny. Má za preukázané svoje tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny odvolávajúc sa na konania žalobkyne a jej manžela , ktorí si po smrti ich syna ( otec žalovanej) v dedičskom konaní po ňom neprihlásil pohľadávku titulom nevyplatenej kúpnej ceny. Ako druhý podporný dôvod o zaplatení kúpnej ceny uviedli, že starí rodičia sa po dobu 16 rokov nedomáhali vyplatenia kúpnej ceny. Odstúpenie od kúpnej zmluvy nepovažuje za platné odvolávajúc sa na rozhodnutie NS ČR z 21.5.2001, sp. zn. 22 Cdo 300/1999 („ ,Ak účastníkmi zmluvy o prevode nehnuteľnosti boli na jednej strane dve osoby, je potrebné, aby odstúpenie od zmluvy bolo adresované obom účastníkom, a aby sa prejav vôle odstúpiť od zmluvy dostal do ich dispozície. To platí aj v prípade, že išlo o zmluvu, ktorou účastníci nadobudli vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“). Dala do pozornosti preukázanú skutočnosť listinami, že odstúpenie bolo doručené len jej , ale nie účastníčke zmluvného vzťahu kúpnej zmluvy, M. O., preto nemalo odstúpenie ani právne účinky. Podporne sa odvolala na rozsudok KS Žilina, sp. zn. 6 Cp/670/2015 tvrdiac, že pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy treba prihliadať najmä na zásadu ochrany dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Pre prípad posúdenia odstúpenia ako platného zo strany súdom uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere. Ona nadobudla nehnuteľnosť po otcovi a žalobkyňa vyplatenú kúpnu cenu dala svojej dcére.

13. Žalobkyňa v rámci písomných vyjadrení uvádza, že netvrdí, že by žalovaná mala prevziať otcov záväzok poskytnúť opateru v starobe a chorobe a z toho ani nevyvodzuje odstúpenie od zmluvy. Avšak žalovaná povinná strpieť odstúpenie žalobcov od zmluvy, keďže smrťou otca vstúpila do práv a povinností plynúcich z kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena. Podľa jej vyjadrenia kúpna cena nebola nikdy pôvodnými kupujúcimi vyplatená a tí boli vyzvaní na zaplatenie v roku 2016 odkazujúc na notársku zápisnicu z 14.12.2016 (N592/2016, NZ 56958/2016). Vzhľadom na dohodu v kúpnej zmluve uhradiť kúpnu cenu „po“ podpise zmluvy a pri výzve z roku 2016 nepovažuje za dôvodnú námietku premlčania. Žalobkyňa tvrdí, že aj za života ich syna opakovane vyzývali otca žalovanej i jeho manželku na zaplatenie kúpnej ceny a plnenie povinností z vecného bremena. Odstúpenie od zmluvy odôvodnili nesplnením si povinnosti kupujúcimi aplikujúc § 517 OZ.

14. Žalobkyňa v konaní uviedla, že sa domáha vrátenia domu, lebo protistrana sa o nich nestará, neprídu ich pozrieť, pritom matka žalovanej (M. P.) jej to sľubovala a dom dá tomu, kto sa bude starať. Prípadne žiadala, aby žalovaná vyplatila jej dcéru. K svojmu zdravotnému stavu uviedla, že v kolene má železo, obe kolená má operované, má problémy so srdcom, s močom a ľadvinami. Ona s manželom bývali v dome a po rozvode jej syna sa i on do domu nasťahoval. Neskôr v dome s nimi žila aj priateľka jej syna, ktorá opatrovala jej manžela. Ako dôvod, prečo dali s manželom dom synovi a neveste uviedla, že ich na to oni naviedli a že ich budú opatrovať. Kúpnu zmluvu pripravoval advokát a kupujúcim povedala, aby vyplatili ich dcéru. Tvrdí, že neprevzala žiadnu sumu. Podľa žalobkyne jej kupujúci za nehnuteľnosť nič nezaplatili, pritom od syna žiadala zaplatiť. Následne dodala, aby žalovaná ukázala šek pokiaľ tvrdí, že bola kúpna cena uhradená.

15. Z obsahu notárskej zápisnice (N 592/2016, NZ 56958/2016, NCRls 57910/2016) spísanej Z. P.. A. dňa 14.12.2016 mal súd preukázané, že dal do zápisnice „čestné vyhlásenie“ žalobkyne a jej manžela, že im kupujúci nikdy nezaplatila kúpnu cenu 149.480 Sk a ani jej časť. Tiež vyhlásili, že im nebola kupujúcimi poskytovaná žiadna opatera v starobe alebo chorobe.

16. Svedkyňa Š. B. je dcérou žalobkyne a jej manžela. K udalostiam ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy uviedla, že jej otec si nerozumel s jej nebohým manželom . Raz si ju zavolali rodičia a brat (otec žalovanej) a oznámili jej, že dom dajú bratovi s tým, že tam môžu do smrti bývať a že sa oni budú o nich starať v starobe aj chorobe. Povedali jej to ako hotovú vec, ale nič bližšie ako pr. kto bude zmluvu spisovať. Svedkyňa tvrdí, že jej brat nevyplatil rodičom kúpnu cenu a tvrdenie odôvodňuje tým, že jej to povedali rodičia. Potvrdila, že jej brat sa po rozvode nasťahoval bývať k rodičom a vtedy rodičia nepotrebovali nejakú pomoc. Až po jeho smrti sa rodičom zhoršil zdravotný stav, potrebovali voziť po lekároch a s tým si zavolali aj vnúčatá ( žalovanú a jej brata), že potrebujú nejakú pomoc. Po smrti otca žalovanej deti svedkyne vozili žalobkyňu po lekároch, svedkyňa chodila k žalobkyni. Podľa slov svedkyne rodičia to chceli urovnať v čase, keď už jej manžel nežil. Po smrti jej brata si asi po roku rodičia zavolali deti jej brata a žiadali nehnuteľnosť rozdeliť z dôvodu, že majú aj dcéru. Podľa slov svedkyne žalovaná s tým návrhom nesúhlasila z dôvodu, že na to nemá peniaze a až sa dom predá, tak jej niečo dá. Podľa slov svedkyne má dobrý vzťah s rodičmi, navštevovala ich aj trikrát do týždňa. Avšak ich vzťahy boli prerušené po tom, čo ju rodičia postavili pred hotovú vec, že dom prepisujú na brata, vtedy sa nahnevala. Nepamätá sa, ako dlho sa už na nich hnevala.

17. Svedok X. B. je vnukom žalobkyne a žalovaná je jeho sesternica. Jeho starí rodičia ( žalobkyňa s manželom) mu k okolnostiam uzavretia kúpne zmluvy uviedli, že sa to stalo po tom, čo sa jeho otec X. B. nepohodol s starým otcom. Potom prišiel jeho krstný P. O. s manželkou M. O. (rodičia žalovanej) za starými rodičmi a navrhli im, aby na nich prepísali dom a sľúbili opateru v starobe. Dodal, že ak protistrana tvrdí, že kúpna cena zaplatená bola, tak nech to zdokladuje. Podľa jeho slov zo strany rodičov žalovanej nebola jeho starým rodičom poskytovaná starostlivosť. Keď bola starenka v nemocnici, neboli za ňou ani raz v roku 2017, pritom bola v nemocnici minimálne 6x a opatrovateľka U. ich telefonicky informovala. Preto sa o žalobkyňu staral on , jeho brat, ich mama či otcova priateľka ( U.). Pani U. sa starala o manžela žalobkyne, dostávala za to opatrovné. Podľa vyjadrenia svedka starenka po rozvode rodičov žalovanej viackrát nabádala, aby sa vyrovnali s jeho matkou, volalo sa žalovanej. Podľa vyjadrenia svedka žalobkyňa v rámci dohody chcela, aby sa dohodli na polovicu s nehnuteľnosťou a aby sa dohodli aj na polovičnej starostlivosti o žalobkyňu. Podľa slov svedka žalovaná na to reagovala deklarujúc jej vlastníctvo k nehnuteľnosti. Svedok má vedomosť o uzatvorenej kúpnej zmluve tvrdiac, že bola robená len „akože na oko“ a túto skutočnosť mu povedala jeho matka. Svedok súdu uviedol, že starí rodičia začali vec s domom riešiť hlavne po smrti ich syna.

18. Svedkyňa M. O. je matkou žalovanej, v minulosti uzatvorila s manželom kúpnu zmluvu s žalobkyňou a jej manželom. Podľa jej slov mala s žalovanou od začiatku dobrý vzťah, ale zmenil sa po jej rozvode s ich synom. Tvrdí, že ona sa za manželstva s manželom a deťmi starali o svokrovcov, o ich hydinu, hospodárili na 24 árovom poly. Svokrovci chodili tiež do poľa a starali sa o hydinu. Od svojho vydaja (cca rok 1984) až do ich rozvodu sa u svokrovcov doma maľovalo, opravovalo. Za trvania manželstva sa o svokrovcov starala ( napr. počas pobytu svokry v nemocnici pre menenie varila, robili sa malúvky a opravy domu, robil sa poriadok v dome, predná izba v dome bola zamokrená a búrala sa. Ďalej pri prácach v dome žalobkyňa navarila a svedkyňa s dcérou poumývali, svedkyňa vešala záclony, ........). Chodili s nimi do poľa a mali z neho aj úžitok. Podľa tvrdenia svedkyne svokrovci im navrhli odpredať ich dom v roku 2001 z dôvodu, že svokrovci mali nezrovnalosti so zaťom a dcérou , ktorí okolo domu nič nepomáhali, nerobili. Podľa svedkyne svokrovci kúpnu cenu z predaja domu dali svojej dcére Štefke. Kúpna cena sa na nehnuteľnosť určovala pomocou odhadcu. Svedkyňa potvrdila, že kúpnu zmluvu im spísal advokát P.. X., následne išli overiť podpisy k notárovi a vyplatili kúpnu cenu svokrovcom u nich doma a to odovzdajúc peniaze v obálke. Písomne si ako kupujúci nedali potvrdiť prevzatie kúpnej ceny. Peniaze vyplatila žalobkyni, lebo oni dve hospodárili s peniazmi. Sumu kúpnej ceny nevyberala z banky, ale sumu 70.000 Sk mala doma a jej rodičia jej dali 80.000 Sk. V čase vyplácania kúpnej ceny pracovala vo fabrike a jej manžel podnikal ako maliar - natierač. Podľa tvrdenia svedkyne ona zarábala 1000-1500 Sk a otec žalovanej mal tiež pekné peniaze. Podľa vyjadrenia svedkyne mala žalobkyňa zlé vzťahy s dcérou a jej manželom (B. X.) do času, keď dostal rakovinu ( cca. 2006-2007). Š. B. nebol v kontakte so žalobkyňou od spísania kúpnej zmluvy až do jeho pobytu v nemocnici. Podľa svedkyne mala žalobkyňa zlý vzťah aj so svojou dcérou od uzavretia zmluvy až do objavenia sa rakoviny u zaťa žalobkyne. K výzve na vyplatenie kúpnej ceny dodala, že až po smrti jej manžela ju kontaktoval P.. X. v roku 2016 a overoval si vyplatenie kúpne ceny žalobkyni, svedkyňa mu deklarovala zrealizovanú platbu. Ale žalobkyňa ani jej manžel ju nevyzvali na úhradu kúpnej ceny. Po rozvode sa vzdala všetkého majetku, ktorý sa týkal svokrovcov.

19. Žalobkyňa popierala všetky tvrdenia svedkyne M. O.. Podľa vyjadrenia žalobkyne jej matka žalovanej s manželom „ 80.000 Sk nevyplatili“. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne výsluch svedkyne nepreukázal vyplatenie kúpnej ceny. Hlavný dôvod určenia vlastníckeho práva opiera o odstúpenie od zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a z dôvodu nezabezpečenia starostlivosti v starobe a chorobe. Následne vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa potvrdila, že svedkyňa zo začiatku k nim chodila aj s manželom robiť a opatrovať, ale do poľa chodili málo. Potvrdila, že pomáhali, keď sa maľovalo alebo niečo v dome robilo. Právny zástupca žalovanej naopak z výsluchu tej istej svedkyne má preukázanú platbu kúpnej ceny.

20. V záverečnom vyjadrení zotrval právny zástupca žalobkyne na tom, že kúpna cena vyplatená nebola. Považuje za vysoko nepravdepodobné, že by rodičia žalovanej z svojho príjmu našporili 150.000 Sk a ani čiastku 70.000 Sk. Odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej považujú za právne účinné. Žiadal vyhovieť žalobe aj s ohľadom na úmrtie H. O..

21. Právny zástupca žalovanej považuje žalobu za nedôvodnú pridržiavajúcich sa svojich vyjadrení, lebo neprišlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, ani k naplneniu dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. Nemá preukázaný naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby. Žiadal žalobu zamietnuť .

22. Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa §151n ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Predmetom sporu je určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne a jej manžela.

28. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami strán sporu a vyjadreniami svedkov, ich tvrdenia vzájomne porovnával a hodnotil. Žalobkyňa sa s manželom (po jeho smrti už len žalobkyňa) pozitívnou určovacou žalobou domáhali určenia, že majú vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam ako bezpodieloví spoluvlastníci, lebo odstúpili od zmluvy, čím sa zmluva zrušila od začiatku. Žalobkyňa preukázala, že majú naliehavý právny záujem na určení práva k nehnuteľnostiam, lebo len tak budú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti a budú môcť previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ich dcéru. Súd prihliadal na to, že na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobu už tým, že zákon č. 162/1995 Z.z. priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 cit. zákona.

29. Súd si najprv ako predbežnú otázku obligatórne riešil otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a dohody, hlavne či tu bol dôvod na odstúpenie od zmluvy a či došlo k odstúpeniu spôsobom spôsobujúcim vznik účinkov odstúpenia ( vid. R 1/1979). Platným odstúpením od zmluvy totiž dochádza k zrušeniu zmluvy priamo zo zákona (R 50/1985, s. 280 ods. 3). Ak predávajúci (žalobkyňa) tvrdí, že odstúpila s manželom od uzavretej kúpnej zmluvy, je na nej preukázať , že tento ich prejav vôle došiel do dispozície kupujúcich ( Ro NS ČR z 24.7.2002, sp. zn. 25 Cdo 924/2001).

30. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa s manželom ako predávajúci predali rodičom žalovanej (synovi a neveste) nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy a dohody v roku 2001, ktorej vklad bol na katastri povolený dňa 22.11.2001. Súd uvádza tento dátum, lebo na kúpnej zmluvy nie je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy ani dátum úradného overenia podpisov. Kupujúci sa zaviazali zaplatiť kúpnu cenu 149.490 Sk v zmysle znaleckého posudku a to s podmienkou vyplatenia „po podpise“ tejto zmluvy. Iným spôsobom nebola medzi zmluvnými stranami splatnosť kúpnej ceny dohodnutá. V zmluve a dohode sa kupujúci osobne zaviazali voči predávajúcim poskytnúť im opateru v starobe a chorobe. Zároveň bolo v prospech predávajúcich zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktoré bolo zaevidované aj v časti C (ťarchy) listu vlastníctva č. 4344. Rodičia žalovanej boli rozvedení rozsudkom OS Skalica č. k. 1C/102/2008-15 zo dňa 26.3.2008 ( právoplatný 23.4.2008). Po rozvode začal otec žalovanej bývať u svojich rodičov v dome, ktorý v roku 2001 kúpil ešte s manželkou a v dome býval až do svojej smrti ( cca 8 rokov). V priebehu spolužitia s ním žila v dome aj jeho partnerka, ktorá bola aj osobnou opatrovateľkou jeho otca. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sporné nehnuteľnosti ( uvádzané v ods. 1 odôvodnenia rozsudku) nadobudol do výlučného vlastníctva otec žalovanej, P. O.. Predmetná dohoda bola zavkladovaná dňa 28.7.2008. Otec žalovanej zomrel dňa 26.1.2016 a dedičstvo v rozsahu spornej nehnuteľnosti nadobudla žalovaná ako jeho dcéra. V rámci dedičského konania ( sp. zn. 7D/13/2016) si žalobkyňa uplatnila voči dedičom ako jedinú pohľadávku len pohrebné trovy 906,43 eur a dedička ( žalovaná) následne zaslala žalobkyni sumu 1000 eur na vyrovnanie uplatnenej pohľadávky. V súčasnosti je žalovaná výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobkyňa aj s manželom až po týchto všetkých vyššie uvádzaných udalostiach od roku 2001 zaslali žalovanej odstúpenie od zmluvy, ktoré prevzala 20.2.2017. Odstúpenie od kúpnej zmluvy a dohody odôvodnili neposkytnutím opatery v chorobe, starobe a nezaplatením kúpnej ceny rodičmi žalovanej.

31. Z vyjadrení sporových strán a svedkyne M. O. súdu vyplynulo, že zmluvné strany uzatvárali zmluvu dobrovoľne, žalobkyňa s manželom s vidinou pomoci v starobe a chorobe. Žalobkyňa ako dôvod, prečo dali s manželom dom synovi a neveste uviedla, že ich na to oni naviedli s prísľubom opatrovania. Žalobkyňa súd nepresvedčila v tomto svojom tvrdení, lebo ak si súd položil otázku, prečo žalobkyňa ako matka uprednostnila pred vlastnou dcérou nevestu, tak dospel k záveru, že nejaký dôvod mať musela. Teda musela mať dôvod veriť, že sa o ňu skôr postará nevesta s jej synom než vlastná dcéra. Aj z vyjadrení žalobkyne, že si svoju dcéru zavolala a oznámila jej prevod vlastníctva k domu na syna svedčí o tom, že bola presvedčená o svojom úkone a jeho správnosti. Preto súd nezdiela názor, že by rodičia žalovanej naviedli žalobkyňu s manželom na prevod vlastníctva.

32. Záväzok kupujúcich (rodičov žalovanej) v zmluve postarať sa o predávajúcich v starobe a chorobe je vecným bremenom in personam. Bol to ich osobný záväzok , viažuci sa len na osoby kupujúcich, preto nie je žalobkyňa s manželom oprávnená od žalovanej takéto služby požadovať. Ide o osobný záväzok, ktorý zaniká smrťou zaviazaného alebo iným spôsobom ( pr. zánikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Čiže zavkladovaním dohody o vyporiadaní BSM do katastra dňa 28.7.2008 zanikol osobný záväzok matky žalovanej. Otcovi žalovanej zanikol tento záväzok jeho smrťou dňa 26.1.2016. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym listinným dôkazom, že by za života jej syna alebo v čase ešte jeho manželstva s matkou žalovanej ich vyzvali na plnenie si záväzku pomoci a opatery. Podporne súd prihliadal na vyjadrenie svedkyne, dcéry žalobkyne, že do smrti otca žalovanej oni žiadnu pomoc nepotrebovali. Ďalej mal súd preukázané, že za života otca žalovanej sa o manžela žalobkyne starala a opatrovala opatrovníčka, ktorá bola zároveň družkou otca žalovanej. Z toho súdu vyplýva, jednak že otec žalovanej ako výlučný vlastník nehnuteľnosti od roku 2008 a výlučne zaviazaný na osobný záväzok po roku 2008 svojim rodičom pomáhal podľa ich konkrétnych potrieb. Súd tu vychádzal z myšlienok, že otec žalovanej žil so svojimi rodičmi cca 8 rokov v jednej domácnosti, a žalobkyňa nepresvedčila súd, že za toto obdobie by im vôbec nepomáhal a ani nedoložila dôkaz, že by ho vyzvala na pomoc, pokiaľ by aj ich syn bol pasívny vo vzťahu k nim. Tu súd ešte dopĺňa, že mal výsluchmi strán a svedkyne O. preukázané, že chodili podľa potreby pomáhať do domácnosti žalobkyne ( hoc aj nie pravidelne), ale samotná žalobkyňa nikdy nedodala že by jej pomáhala aj jej dcéra (svedkyňa B.), pr. keď sa maľovalo, varilo pri búracích prácach, umývali okná a vešali záclony, pri umývaní,.... Z tohto si súd vyhodnotil, že tu nie je dôvod na odstúpenie od zmluvy z dôvodu neposkytovania opatery v starobe a chorobe.

33. V rámci kúpnej zmluvy bola uzavretá aj dohoda o zriadení vecného bremena ďalej len „dohoda“) spočívajúca v práve predávajúcich v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľnosti , ktoré vecné bremeno bolo následne zapísané na LV Č.. XXXX . Ide o vecné bremeno in rem, týka sa každého novodobého vlastníka nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa doposiaľ v predanej nehnuteľnosti býva, užíva ju ( do smrti aj jej manžel), žalovaná nemá ani kľúče od nehnuteľnosti, plne rešpektuje toto ich právo.

34. Ako ďalší dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobkyňa s manželom uviedli nezaplatenie kúpnej ceny. Na začiatku sa tu súd vyporiadal s tvrdením svedka, vnuka žalobkyne, že jeho matka mu povedala že kúpna zmluva bola robená „len na ako“. Výpoveď svedka B. súd nepresvedčila, že zmluva bola robená na oko z dôvodu, že bol robený znalecký posudok za účelom ocenenia nehnuteľnosti, za ktorý sa isto platila odmena znalcovi. To, že za znalecký posudok sa zaplatilo súd usúdil z dôvodu, že ani jedna sporová strana to nerozporovala. Súd je toho názoru, že pokiaľ by kúpna zmluva nebola uzavretá vážne, niektorá zo zmluvných strán by nedávala vyhotovovať a následne i neplatila znalecký posudok.

34.1. Žalobkyňa tvrdila, že im kúpna cena vyplatená nebola a naopak svedkyňa O. ( už len ona ako jediná žijúca kupujúca) tvrdila, že kúpnu cenu ona vyplatila v hotovosti priamo do rúk žalobkyne a podľa jej vedomosti kúpnu cenu mala dať žalobkyňa potom svojej dcére. V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane žalovanej, aby preukázala či reálne došlo k odovzdaniu kúpnej ceny. Žalobkyňa a jej vnuk ( svedok B.) zdôrazňovali, že tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny treba preukázať dokladom o platbe. Žalovaná nemá k dispozícii žiadny listinný dôkaz na preukázanie tvrdenia o úhrade, preto svoje tvrdenia o zaplatení opiera len o nepriame dôkazy odvolávajúc sa na konanie žalobkyne a jej manžela až po smrti jej otca, ktorý by mohol potvrdiť zaplatenie kúpne ceny. Súd vychádzal z myšlienkových pochodov, že nie je obligatórnou povinnosťou zmluvných strán pri uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť písomne si potvrdzovať prevzatie kúpnej ceny ani povinnosť platiť kúpnu cenu cez poštový úrad alebo bankovú inštitúciu. Avšak takto majú potom zhoršenú situáciu v prípade sporu pri dokazovaní.

34.2. Žalobkyňa tvrdí, že aj za života ich syna (otca žalovanej) i jeho manželku opakovane vyzývali na zaplatenie kúpnej ceny a plnenie povinností z vecného bremena, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym listinným dôkazom či priamou svedeckou výpoveďou. Žalobkyňou predloženú notársku zápisnicu z 14.12.2016 (N592/2016, NZ 56958/2016) nemožno vyhodnotiť ako takýto listinný dôkaz, lebo je to len vyhlásenie samotnej žalobkyne s manželom a dokonca urobené až cca 10 mesiacov po smrti ich syna. Tu si súd dával podporne otázku, prečo čestné vyhlásenie urobili až po smrti ich syna a prečo mu radšej za jeho života neposlali písomnú výzvu na zaplatenie kúpnej ceny, pokiaľ ju reálne neuhradil. Nedoložili žiadny listinný dôkaz ani inak nepreukázali, že by za celých 16 rokov ( od roku 2001) vyzvali na zaplatenie kúpnej ceny kupujúcich (rodičov žalovanej) alebo za celých 8 rokov spolužitia so synom ( po vyporiadaní BSM výlučný vlastník nehnuteľnosti). Z toho súd potom viedli myšlienkové pochody k záveru, že žalobkyňa s manželom nevyzývali na vyplatenie, lebo nemali čo žiadať, keďže vyplatené bolo. Je ťažko uveriteľné, aby žalobcovia predali vlastnú strechu nad hlavou synovi s nevestou, vlastnej dcéry nedali nič a že by od kupujúcich nežiadali za celých 16 rokov kúpnu cenu, pokiaľ by ju kupujúci nevyplatili a hlavne ak tvrdia, že kupujúci sa nestarali. Podporne v týchto myšlienkach súd umocnilo i ďalšie konanie žalobkyne, ktorá si v rámci dedičského konania po svojom synovi uplatnila ako pohľadávku len trovy spojené s pohrebom vo výške 906,43 eur, žiadne iné pohľadávky. Súd si z toho ustálil, že ak by si žalobkyňa ak nie aj skôr, tak isto najneskôr v rámci dedičského konania po otcovi žalovanej uplatnila ako pohľadávku vo výške kúpnej ceny. Keďže tak neučinila, súdu toto jej konanie priviedlo opäť k názoru že kúpna cena bola v minulosti vyplatená. Na základe týchto záverov potom súd dospel k tomu, že kúpnu cenu rodičia žalovanej ako kupujúci predávajúcim vyplatili a teda nie je tu ani druhý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Podporne to súdu vyplýva aj z výpovede svedkyne B. (ods. 16), že asi po roku od smrti jej brata si jej rodičia zavolali deti brata a žiadali nehnuteľnosť rozdeliť lebo majú aj dcéru. Z jej výpovede nevyplýva, že by si ich zavolali preto, že ich rodičia nevyplatili kúpnu cenu a že by ju žiadali. Toto tiež súd umocnilo v tom, že kúpna cena bola v minulosti kupujúcimi vyplatená a žalobkyni ide aktuálne o zvrátenie existujúceho vlastníckeho stavu evidovaného na vyššie uvádzanom liste vlastníctva.

34.3. Nakoľko žalobkyňa spochybňovala a popierala, že by rodičia žalovanej usporili celú kúpnu cenu alebo sumu 70 000 Sk, súd sa aj z touto námietkou vyporiadal. Svedkyňa O. (matka žalovanej) tvrdila, že kúpnu cenu uhradili sumou 70 000 Sk z vlastných zdrojov a sumou 80 000 Sk darovanou od jej rodičov. Súd vychádzal z vtedajších pomerov rodičov žalovanej a fakt , že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2001. Rodičia žalovanej boli manželmi od roku 1984 ( vyplýva to z rozsudku o rozvode), mali dve deti, bývali v byte, obaja boli zamestnaní, otec žalovanej podnikal ako maliar a so stravou v podobe domácich produktov im pomáhali žalobkyňa s manželom ( tvrdila to samotná žalobkyňa). Berúc do úvahy obdobie od 1984 do 2001 ( kedy bola uzavretá zmluva) a prihliadajúc hoc aj na výdavky na domácnosť, deti a celkovo život súd dospel k záveru, že suma 70 000 Sk nie je nereálnou sumou, ktorú by neboli schopní rodičia usporiť za cca 17 rokov hlavne ak otec žalovanej pracoval ako živnostník, maliar. Súd si pomohol matematickým výpočtom a zistil, že po rozpočítaní sumy 70 000 Sk na 17 rokov si rodičia žalovanej museli ročne usporiť sumu 4117,64 Sk (17/70000), aby nasporili 70 000 Sk. Žalobkyňa nespochybňovala a nepopierala sumu 80 000 Sk od rodičov svedkyne, preto súd predmetnú sumu za spornú nepovažoval . Z toho si súd potom ustálil, že minimálne sumu 70 000 Sk za 17 rokov manželstva bolo možné usporiť.

35. Aj napriek záveru, že kúpna cena vyplatená bola, súd sa z opatrnosti vyporiadal s otázkou platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť ( § 517 ods. 1 . Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalobkyňa nepreukázala, že by rodičov žalovanej ako kupujúcich vyzvala za života otca žalovanej na splnenie povinnosti , čo by bolo kvalifikované ako danie im „dodatočnej primeranej lehote“. Žalobkyňa s manželom doručili odstúpenie od zmluvy dňa 20.2.2017 len žalovanej. Súd zastáva názor, že ak boli účastníkmi zmluvy o prevode nehnuteľnosti na strane kupujúcich dve osoby, je potrebné adresovať odstúpenie od zmluvy obom účastníkom, dostať do ich dispozície prejav vôle odstúpiť od zmluvy. To platí aj v prípade, že išlo o zmluvu, ktorou účastníci nadobudli vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obaja ešte žijú ( rozhodnutie NS ČR z 21.5.2001, sp. zn. 22 Cdo 300/1999). V tomto konkrétnom prípade, keďže sa odstúpenie doručovalo až po smrti otca žalovanej, podľa názoru súdu malo byť odstúpenie doručené aj matke žalovanej ako druhej kupujúcej. Súd je toho názoru, že malo byť doručené aj jej, lebo pri platnom odstúpení od zmluvy nastávajú účinky ex tunc, t.j. zmluva sa ruší od začiatku. Nakoľko odstúpenie nebolo doručené druhej kupujúcej, súd vyhodnotil odstúpenie za neplatné, nespôsobujúce účinky odstúpenia a preto kúpna zmluva je doposiaľ platnou, nezrušenou.

36. Námietka premlčania žalovanej je nedôvodná, lebo v kúpnej zmluve sa kupujúci zaviazali uhradiť kúpnu cenu „po“ podpise zmluvy, čím bol určený neobmedzený časový úsek na zaplatenie počínajúc dňom podpisu zmluvy, resp. dňom zavkladovania zmluvy na katastri, keďže dátum na doloženej kúpnej zmluve chýba. Žalobkyňa nepreukázala, či a kedy prvý krát vyzvala kupujúcich na zaplatenie kúpnej zmluvy v dodatočnej lehote. Z tohto dôvodu premlčacia doba doposiaľ nezačala plynúť.

37. Žalovaná v rámci svojich vyjadrení ( v čase, keď ešte nebola zastúpená právnou zástupkyňou) žiadala v rámci svojho podania určiť, že je výlučným vlastníkom vyššie uvádzanej nehnuteľnosti. Súd tento jej návrh zamietol, lebo je ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a teda jej návrh je nadbytočný.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a úspešnej žalovanej v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

42. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).