Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-177-2018.pdf
PDF · 125.3 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/177/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.644,17 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.644,17 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.644,17 EUR od 11.3.2017 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica - upomínaciemu doručená dňa 29.3.2018 (č.l. 134) žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.644,17 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.3.2017 až do zaplatenia, na zaplatenie sumy 40,- EUR ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku toho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si prenajal u žalobcu. Po skončení nájmu vystavil žalobca faktúru, ktorou vyúčtoval nájomné. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej udalosti z titulu nákladov, ktoré boli účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému. Žalobca v dôvodoch žaloby poukázal na právnu úpravu podľa § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako postupník, ako aj poškodený ako postupca nepreukázali reálny vznik pohľadávky a jej existenciu v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2016.
Táto zmluva nebola ani prílohou podania žaloby. Existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ešte nepredstavuje skutočnú škodu, ani ušlý zisk, pretože ku škode na majetku poškodeného ako dlžníka (poškodeného/postupcu) dôjde až k momentu jej úhrady. Až úhradou tejto pohľadávky totiž dôjde ku skutočnému zníženiu majetku poškodeného. V prípade uvedeného postupcu (č.l. 70) však ku zníženiu majetku poškodeného (dlžníka) nikdy nedošlo, a preto tu nemohla na jeho strane vzniknúť ani žiadna pohľadávka voči žalovanému. Keďže v prípade poškodeného ako postupcu nemohlo dôjsť ku vzniku pohľadávky na jeho strane voči žalovanému, nemohla byť takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanému ani riadne a platne právne postúpená na žalobcu. V tejto časti poukázal žalobca na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003, ďalej na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013, uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo/2744/2006, z ktorých citoval. Vzhľadom na túto argumentáciu vyvodil žalovaný záver, podľa ktorého predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu a táto Zmluva o postúpení pohľadávky je od počiatku absolútne neplatná, pričom žalobca nedisponuje ani aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní. Žalovaný v nadväznosti na to vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. K posudzovaniu aktívnej legitimácie poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 266/2014-27 zo dňa 16.12.2014 a rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010. Opätovne v nadväznosti na úpravu § 427 Občianskeho zákonníka žalobca okrem vznesenej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu namietol nepreukázanie samotného vzniku škody na strane poškodeného. V tejto časti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2011 zo dňa 20.2.2003 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Keďže zo strany poškodeného nikdy nedošlo ku úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 160100100 zo dňa 3.11.2016, v danom prípade nikdy nedošlo ani ku zníženiu majetku poškodeného, a teda ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného. V nadväznosti na to neboli naplnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka a na jej vymáhanie podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP). Ďalej žalovaný namietal výšku žalovanej pohľadávky zdôrazňujúc, že náklady na prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla poškodeného, by bol žalovaný povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené poškodeným na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu, pričom žalovaný má za to, že náklady ktoré vznikli ako nevyhnutné a účelné tak ich v preukázanom rozsahu, teda v sume 1.355,83 EUR vyplatil, čo už bolo zrealizované, ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.2.2017. Tu poukázal na názor NS ČR podľa rozhodnutia sp.zn. 25Cdo/3911/2017, na uznesenie NS SR sp.zn. 4M Cdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009 a v nadväznosti na tieto rozhodnutia skonštatoval, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku a taktiež ani výšku škody. Vo vzťahu k uplatňovanému úroku z omeškania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona o PZP, pričom uviedol, že žalovaný ako poisťovateľ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, do troch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámil žalobcovi výšku priznaného poistného plnenia, v akej považoval rozsah povinnosti toto poistné plnenie poskytnúť a nárok na náhradu škody za preukázaný. Keďže si žalovaný ako poisťovateľ splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z úpravy § 11 ods. 6 Zákona o PZP a žalobcovi poskytol poistné plnenie, splnil si svoje zákonné povinnosti a nárok na úrok z omeškania uplatnený v žalobe nevznikol. Vo vzťahu k výške úrokov z omeškania namietal jej dôvodnosť so zdôraznením, že sa výška úrokov z omeškania má spravovať úpravou podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením Vlády SR č. 87/1995. Na túto úpravu odkazuje aj § 11 ods. 8 Zákona o PZP. Žalovaný namietal uplatnenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR so zdôraznením, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným bol poistený a vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno kvalifikovať ako obchodno-právny záväzkový vzťah a priznávať tak paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
3.Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca podaním podľa č.l. 85 a nasledujúce spisu. Uviedol, že dňa 4.9.2016 došlo v meste Ž. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému podnikateľke, fyzickej osobe R. Ď. na jej vozidle X. B., evidenčné č. P. XXX R.. V dôsledku toho poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, čo bolo realizované na základe Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2016, ktorú poškodený uzatvoril so žalobcom ako s prenajímateľom. Po skončení nájmu bola zo strany žalobcu vystavená faktúra č. 160100100, splatná 17.11.2016, znejúca na sumu 3.000,- EUR. Podľa Oznámenia o poistnom plnení z 23.2.2017 neuznal žalovaný jednak dĺžku prenájmu, keď zo 60 dní uznal len 30 dní a zároveň za neoprávnené považoval prevádzkové náklady, ktoré odpočítal,
čím priznal náklady vo výške 1.355,83 EUR. Žalovaný poukázal na uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2016 a vo vzťahu k úroku z omeškania na úpravu § 11 ods. 7 Zákona o PZP a skutočnosť vyplývajúcu z Oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti dňom 23.2.2017. Vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na bod 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré dojednanie neodporuje zákonu a v nadväznosti na ktoré žalobca v tomto konaní požaduje žalovaným nepriznanú časť náhrady nákladov na nájom vozidla, o ktorú sa znížil žalobcov majetok. Žalovaný poukázal na Metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002, v zmysle ktorého je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda majetkovú hodnotou, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Žalobca uviedol, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. V tejto časti poukázal na R 7/92, ako aj rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 3Cob/189/2014. Rovnako poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/39/2012 a Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 z 22.11.2017. Zdôraznil predložené čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého jasne vyplýva, že poškodený používal náhradné vozidlo prenajaté od žalobcu po dobu opravy za účelom výkonu živnostenského oprávnenia. Keďže ďalšie vozidlo poškodený k dispozícii nemal, bol nútený si prenajať náhradné vozidlo za účelom zabezpečenia chodu firmy. Niet v nadväznosti na to pochýb, za akým účelom a kým, ako aj v dôsledku akej škodovej udalosti bolo náhradné vozidlo poskytnuté. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na úpravu § 11 ods. 7 Zákona o PZP a zdôraznil rozhodovaciu prax všeobecných súdov z hľadiska právnej istoty pri rozhodovaní o uplatnenom práve na úrok z omeškania, kedy odlišný výklad než prezentoval žalobca, by bol v rozpore s princípom právnej istoty. Vo vzťahu k výške sadzby úrokov z omeškania zdôraznil podnikateľský status poškodeného.
4. Žalovaný reagoval podaním podľa č.l. 142, v obsahu ktorého zotrval na vznesenej procesnej obrane podľa podania zo dňa 4.5.2018.
5. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 12.3.2019, pričom právnych zástupcov strán na tento termín pojednávania včas a riadne predvolal, ako vyplýva z č.l. 151 a 153. Podaním doručeným súdu dňa 3.3.2019 právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti, a to z dôvodu zachovania princípu hospodárnosti. Zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odpore a v nasledujúcich vyjadreniach žalovaného a navrhol žalobu zamietnuť a pre prípad splnenia podmienok podľa § 278 CSP rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Faktúrou č. 160100100 vystavenou žalobcom na odberateľa R. Ď., splatnú 17.11.2016, znejúcu na 3.000,- EUR, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.2.2017 pod záhlavím žalovaného, oznámením o postúpení pohľadávky podľa č.l. 10, ďalej súborom listinných dôkazov, ktoré ako prílohu svojho vyjadrenia sa ku vznesenej procesnej obrane predložil žalobca: Správou o nehode, ďalej Zmluvou o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2017, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2016 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, dokladom označeným ako: Účelovosť zapožičania náhradného vozidla pod záhlavím R. Ď., I. XXXX/XXX, XXX XX P. XX, IČO: 47 316 136, DIČ: 1085456130 zo dňa 4.11.2016, uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 3.11.2016, zákazkovým listom dodávateľa A.M.PLUS, s.r.o., so sídlom Košťany nad Turcom, faktúrou č. 20161469 vystavenou dodávateľom A.M.PLUS, s.r.o. na odberateľa R. Ď. a celým spisovým materiálom.
7. Na základe skonštatovania podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti svoju neúčasť na pojednávaní vo veci dňa 12.3.2019 a pri aplikácii úpravy § 180 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) súd prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Pokiaľ právny zástupca žalobcu navrhol v rámci prednesu na pojednávaní dňa 12.3.2019 vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, súd skonštatoval pri zohľadnení záverov podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43 Co 5/2018 Km, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie v tejto veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Podľa označeného rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica: Odvolací súd bol preto názoru, že účelom úpravy rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP nie je umožniť žalobcovi a ani súdu, aby v prípadoch, keď žalovaný nebol v konaní pasívny, vyjadroval sa ku žalobe, navyše súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti, vydal tzv.
„kontumačný rozsudok“. Takýmto postupom by zo strany súdu dochádzalo k tomu, že žalovanému by bola odňatá možnosť brániť svoje práva na súde, čo by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces. Súd osobitne nerozhodoval o zamietnutí návrhu právneho zástupcu žalobcu na rozhodnutie v tejto veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP a vysporiadava sa s týmto návrhom v tejto časti odôvodnenia rozhodnutia. Vzhľadom na prítomnosť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12.3.2019 neboli splnené ani podmienky pre vydanie právnym zástupcom žalovaného v podaní z č.l 156 rub navrhovaného rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP.
8. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
10. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
11. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
12. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
16. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
18. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody, tak ako o tom svedčí Správa o nehode zo dňa 4.9.2016 /č.l. 89/, pri ktorej došlo ku poškodeniu motorového vozidlo X. B., evidenčné č. P. XXX R., a ktorá dopravná nehoda vznikla v Ž., skutočnosť uzatvorenia a obsah Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, skutočnosť uzatvorenia a obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2016 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, oznámenia tohto postúpenia postupcom žalovanému /č.l. 93/, skutočnosť vystavenia a obsah dokladu označeného ako: Účelovosť zapožičania náhradného vozidla zo dňa 4.11.2016, vystavenie a obsah Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.2.2017 vystaveného žalovaným adresovaného žalobcovi, vystavenie faktúry za nájom náhradného vozidla pod č. 160100100 žalobcom na poškodeného odberateľa - R. Ď. vo výške 3.000,- EUR za prenájom náhradného vozidla na základe Zmluvy č. XXX, a to vozidla Q. T. XxX za čas od 6.9.2016 do 4.11.2016, vystavenie dokladu Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.11.2016, vystavenie a obsah faktúry servisu A.M.PLUS, s.r.o. vystavenej na poškodeného s dátumom dodania tovaru 8.11.2016 pod č. 20161469.
21.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý s konkrétnou argumentáciou, tak ako je uvedená vyššie, namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a tiež pri zohľadnení skutočnosti, že otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (rovnako i pasívnej vecnej legitimácie žalovaného) v sporovom konaní pravidelne súd skúma aj bez návrhu, zaoberal sa súd primárne posudzovaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V tejto časti vykonal súd dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to Správou o nehode podľa č.l. 89, Zmluvou o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2016 uzatvorenou medzi prenajímateľom - žalobcom a R. Ď. ako nájomcom, dokladom označeným ako Účelovosť zapožičania náhradného vozidla pod záhlavím R. Ď. zo dňa 4.11.2016, Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvoreniu 4.11.2016 medzi žalobcom ako postupníkom a R. Ď. ako postupcom, ktoré listinné dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a dospel k záveru, podľa ktorého je v tejto veci aktívna vecná legitimácia žalobcu preukázaná a procesná obrana žalovaného túto aktívnu legitimáciu žalobcu namietajúca nedôvodná. Pri tomto konštatovaní primárne vychádzal súd z dojednania podľa bodu 4 a ťažiskovo podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 4.11.2016, v ktorom bode 5 tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto Zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Takéto dojednanie Zmluvy o postúpení pohľadávok bolo rovnakým skutkovým východiskom i v konaní Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017, kedy podľa uznesenia Krajského súdu Bratislava v tejto veci zo dňa 17.1.2018, ako vyplýva z bodu 10 odôvodnenia súd konštatoval: Záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného, t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou Zmluvou došlo jednak ku postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so Zákonom č. 381/2001 Z.z., t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného
motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený na nájom náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaný. Pri opätovnom zdôraznení obdobnosti skutkových východísk označenej veci Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017 a prejednávanej veci vychádzal súd i z citovaných záverov Krajského súdu Bratislava a dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2006, bod 5 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom. Predmetom postúpenia podľa tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky teda nebola, tak ako to žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, neexistujúca pohľadávka a táto Zmluva o postúpení pohľadávky nemôže byť z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia absolútne neplatným právnym úkonom. Naopak ide o platný a účinný právny úkon zakladajúci aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a zároveň preukazujúci aj samotný vznik škody spočívajúcej v nákladoch na nájom náhradného vozidla. Tým je nedôvodná aj ďalšia časť procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej tento namietal nepreukázanie vzniku samotnej škody v podobe zmenšenia majetkových hodnôt na strane poškodeného v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Uvedenou argumentáciou sa súd vysporiadava aj judikatúrou, na ktorú v časti vznesenej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a námietky nepreukázania vzniku škody v rámci procesnej obrany poukazoval žalovaný, pričom zároveň v tejto časti súd zdôrazňuje, že skutkové východiská rozhodnutí, na ktoré v tejto časti svojej procesnej obrany žalovaný poukázal, boli odlišné od skutkových východísk prejednávanej veci a tiež od skutkového východiska vo veci Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017.
22. Ďalej sa súd vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal výšku uplatnenej pohľadávky, zaoberal hodnotením tvrdenia žalobcu o účelnosti a potrebe vynaloženia nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla na jednej strane a neúčelnosti týchto nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla v uplatnenej výške zo strany žalovaného vo väzbe jednak na samotnú procesnú obranu žalovaného uvádzanú v tomto konaní, ako aj na listinný dôkaz - Oznámenie o poistnom plnení pod záhlavím žalovaného zo dňa 23.2.2017, v zmysle ktorého žalovaný krátil poistné plnenie uplatnené vo výške 3.000,- EUR o položku 1.500,- EUR s odôvodnením neprimeranosti nákladov na náhradné vozidlo /30 dní prenájmu/ a o položku 144,17 EUR z titulu odpočtu prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla. V tejto časti vykonal súd dôkaz oboznámením listinných dôkazov - Oznámením o poistnom plnení z 23.2.2017, faktúrou servisu A.M.PLUS, s.r.o. č. 20161469 vystavenou týmto servisom na poškodeného R. Ď. podľa č.l. 106 až 108 a zákazkovým listom servisu č. X. XXXXXX, z ktorého vyplýva dátum vystavenia zákazky 6.9.2016 o 8.05 hod. /č.l. 105/, dokladom označeným ako Účelovosť zapožičania náhradného vozidla pod záhlavím poškodeného zo 4.11.2016, Zmluvou o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2016 /č.l. 90/ a Správou o nehode zo dňa 4.9.2016 /č.l. 89/, ktoré listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP. Z týchto listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že ku vzniku škodovej udalosti - poistnej udalosti, došlo dňa 4.9.2016, pričom od 6.9.2016 si prenajímateľ a poškodený podľa Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 6.9.2016 dohodli nájom náhradného motorového vozidla a poškodené motorové vozidlo, tak ako vyplýva zo zákazkového listu servisu, bolo zadané na opravu dňa 6.9.2016. Z faktúry servisu č. 20161469 vyplýva dátum dodania tovaru, resp. poskytnutia služby dňom 8.11.2016. Z dokladu vystaveného poškodeným, označeného ako Účelovosť zapožičania náhradného vozidla zo dňa 4.11.2016, jednoznačne a spoľahlivo vyplýva, že náhradné vozidlo poškodený musel využívať od 6.9.2016 do 4.11.2016, pričom náhradné vozidlo poškodený používal z dôvodu vykonávania živnostenského oprávnenia. Na základe týchto dôkazov je v konaní spoľahlivo preukázaný časový rozsah obmedzenia poškodeného v užívaní motorového vozidla poškodeného spôsobený dopravnou nehodou, a tým aj časový rozsah používania náhradného motorového vozidla za čas od 6.9.2016 do 4.11.2016, teda v rozsahu 60 dní, za ktoré bolo vyúčtované dohodnuté nájomné podľa Zmluvy o nájme č. XXX, tak ako vyplýva z faktúry žalobcu č. 160100100 v sume 3.000,- EUR. Uvedené listinné dôkazy neboli v konaní žalovaným efektívne popreté v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP a ich hodnovernosť v konaní nebola žalovaným efektívne spochybnená, ani vyvrátená. Súd v nadväznosti na to hodnotí procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento namietal neúčelnosť nákladov na prenájom motorového vozidla v spojení s Oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 23.2.2017, pokiaľ ide o časový rozsah 60 dní, za ktoré bolo uplatnené nájomné za prenájom náhradného vozidla, ako nedôvodnú a krátenie uplatneného poistného plnenia v tomto rozsahu o sumu 1.500,- EUR ako rovnako nedôvodné. Uvedený záver zaujal súd pri primárnom zohľadnení skutočnosti,
podľa ktorej sa poškodený - jeho právny predchodca dostal do situácie, kedy bol nútený v dôsledku ním nespôsobenej - nezavinenej dopravnej nehody, pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešiť túto situáciu zapožičaním náhradného motorového vozidla. Tento stav nebol dôsledkom vôľového konania poškodeného, ale bol mu vnútený konaním poistenca žalovaného. Na tomto mieste poukazuje súd na bod 17 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/121/2017 zo dňa 24. januára 2018, podľa ktorého: Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla a tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknutého sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Dobu opravy poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že poškodený možnosť ovplyvniť nemal, a preto v tomto smere k dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Pokiaľ v tejto sporovej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola preukázaná, tak vecne správne okresný súd uviedol, že ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak bolo dôkazné bremeno námietky na žalovanom. V nadväznosti na citované závery Krajského súdu Žilina skonštatoval súd skutkovú a právnu nedôvodnosť procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej tento namietal výšku žalovanej pohľadávky s odôvodnením, že by na strane žalobcu existovalo právo na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla len v rozsahu 30 dní. Tento záver uvádza konajúci súd ako vo vzťahu ku kráteniu údajného neprimeraného časového rozsahu prenájmu náhradného motorového vozidla podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.2.2017, tak pokiaľ ide o odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu v sume 144,17 EUR, vo vzťahu ku ktorej položke za odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu zároveň súd naviac uvádza, že nevzhliada na základe výsledkov vykonaného dokazovania žiaden relevantný hmotno-právny základ dôvodnosti takéhoto postupu žalovaného v skutkových pomeroch prejednávanej veci. Rovnako súd poukazuje na bod 14 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorého: Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil zapožičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli a ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať vlastné vozidlo. Vychádzajúc z uvedených záverov Krajského súdu Žilina, ako aj z vykonaného dokazovania v tejto veci dospel súd k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalovanej pohľadávky čo do uplatnenej istiny v sume 1.644,17 EUR a túto žalobcovi priznal podľa § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona o PZP ako špeciálneho právneho predpisu v spojení § 379 veta prvá Obchodného zákonníka pri zohľadnení nesporného podnikateľského statusu subjektov žalovaného a poškodeného v čase vzniku škody. Týmito závermi sa súd vysporiadal i so žalovaným označenou judikatúrou k otázke účelovosti a nutnosti vynaloženia nákladov v súlade s úpravou § 220 ods. 2 CSP.
23. Spolu so žalovanou pohľadávkou bol ako skutkovo a právne dôvodný priznaný žalobcovi i úrok z omeškania, a to s poukazom na úpravu § 11 ods. 6 písm. b/, ods. 7, ods. 8 Zákona o PZP pri zohľadnení obsahu listinných dôkazov, a to Oznámenia o poistnom plnení žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 23.2.2017, z ktorého vyplýva dátum hlásenia poistnej udalosti 5.9.2016 a dátum ukončenia šetrenia poistnej udalosti 21.3.2017 v spojení s dokladom označeným ako Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 3.11.2016. Uvedené listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP a dospel k záveru, podľa ktorého bolo v konaní preukázané, že žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b/ Zákona o PZP v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a preto bol zo strany žalobcu dôvodne uplatnený úrok z omeškania podľa § 11 ods. 7, 8 Zákona o PZP, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania, v tejto časti je potrebné vychádzať z hmotno-právnej úpravy § 369 ods. 1, 2 CSP pri zohľadnení statusu subjektu žalovaného ako poisťovateľa a poškodeného v čase vzniku škodovej udalosti, keby obidvaja vystupovali ako podnikatelia, a teda nárok na náhradu škody je potrebné považovať za obchodno-právny nárok, pričom jeho povaha sa ani postúpením pohľadávky nezmenila. Táto skutočnosť preto odôvodňuje posudzovanie uplatneného úroku z omeškania nie podľa
úpravy Občianskeho zákonníka, ale podľa úpravy Obchodného zákonníka, teda podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka čo do sadzby úroku z omeškania nezávisle na odkaze uvedenom v § 11 ods. 8 Zákona o PZP. Týmito závermi sa súd vysporiadava s procesnou obranou žalovaného vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania čo do jeho základu, aj čo do uplatnenej sadzby.
24. Pri zohľadnení statusu žalobcu ako podnikateľa vyhodnotil súd ako skutkovo a právne dôvodnú žalobu i v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR (náhrada tzv. administratívnych nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania záväzkov), a teda žalobe vyhovel i v tejto časti na základe aplikácie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu, ktorej prináleží voči žalovanému plný, teda 100 % nárok na náhradu trov konania, ktorý mu bol priznaný podľa § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).