Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-171-2018.pdf
PDF · 145.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/171/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, so sídlom Bratislava Révová 7, proti žalovanej: N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, zast. splnomocnenom: LEGART, s.r.o., IČO: 47 252 332, so sídlom Bratislava, Hrachová 16B, o zaplatenie 510,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/170/2015-131 zo dňa 12. decembra 2017 - II. výrok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/170/2015-210 zo dňa 27. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolacie konanie v (zamietnutej) časti 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia) z a s t a v u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom zamietnutí (suma 500,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 200,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 300,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 650,20 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovanej.
III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (akt. žalobu) navrhovateľa (akt. žalobcu zamietol) a navrhovateľovi (akt. žalobcovi) uložil povinnosť zaplatiť odporkyni (akt. žalovanej) náhradu trov konania a to náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754,33 Eur právnemu zástupcovi odporkyne (akt. žalovanej) LEGART s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 488, § 489, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 28 ods. 3 veta prvá, 6 veta prvá zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), čl. 3 bod 1, čl. 4 čl. 6 bod 1, čl. 7 bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), s poukazom aj na procesné ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 29.7.2013 Zmluvu č. PZ00182415_001 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta (Q. XXX), dodávku pitnej vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd a žalovaná sa zaviazala uhradiť platby za dodávky vody a za odvádzanie odpadových vôd. Zároveň sa strany dohodli na platení vodného a stočného na základe žalobcom vystavených faktúr, podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia, bolo dohodnuté ročné vyúčtovacie obdobie. Žalobca dodal žalovanej pitnú vodu a odviedol odpadové vody v súlade so zmluvou, za čo jej vystavil dňa 28.3.2014 faktúru č. 214111479 na sumu 164,66 Eur, čo zodpovedalo spotrebe 158 m3 vody za obdobie od 11.7.2013 do 14.3.2014, pričom žalovaná faktúru reklamovala, keď dom nevyužívala a nedochádzalo k spotrebe vody. Žalobca reklamáciu listom zo dňa 23.10.2014 akceptoval a vystavil dobropis k faktúre č. 214111479. V odpovedi na reklamáciu žalobca uviedol, že bola vystavená nová faktúra č. 214172207 s koncovým stavom 10 m3, ktorý bol zistený kontrolným odpočtom, ktorý sa uskutočnil dňa 21.10.2014 a zároveň informoval žalovanú, že pri kontrolnom odpočte bolo zistené, že na vodomere č. 7269201 je poškodená plomba. Dňa 22.10.2014 žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 14830060 na sumu 200,- Eur splatnú dňa 11.11.2014 - zmluvnú pokutu za nedovolené manipulovanie s vodomerom a dňa 24.10.2014 faktúru č. 14830063 na sumu 300,- Eur splatnú dňa 11.11.2014 - zmluvnú pokutu za neoprávnený odber vody s používaním vodomera, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti manipulácii. Žalovaná uvedené faktúry neuhradila. Vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd BVS, a.s. je v článku XII. Zmluvné pokuty uvedené, že v prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia nasledovných zmluvných pokút: v zmysle bodu 1. písm. c) zmluvnej pokuty vo výške 200,- za nedovolené manipulovanie s vodomerom a v zmysle bodu 1. písm. h) zmluvnej pokuty vo výške 300,- Eur, ak je odberateľom spotrebiteľ, za preukázaný neoprávnený odber vody. Pohľadávka žalobca voči žalovanej predstavovala dve zmluvné pokuty v celkovej výške 500,- Eur a dve zmluvné pokuty za každú splatnú faktúru v celkovej výške 10,- Eur.
4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, keď zmluvné dojednanie strán o zmluvných pokutách vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd BVS, a.s. v článku XII. Zmluvné pokuty, a to v bode 1. písm. c) zmluvnej pokuty vo výške 200,00 € za nedovolené manipulovanie s vodomerom a v bode 1. písm. h) zmluvnej pokuty vo výške 300,00 €, ak je odberateľom spotrebiteľ, za preukázaný neoprávnený odber vody za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom spotrebiteľ nemôže ovplyvniť a žalobca ako dodávateľ uvedené zmluvné pokuty so žalovanou osobitne nevyjednával, pretože tieto zmluvné pokuty boli dojednané za rovnakých podmienok vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou viacerých zmlúv, v žiadnom prípade sa teda nejednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je verejnoprávneho charakteru a nejde o predpis z oblasti súkromného práva. Uvedený zákon počíta s možnosťou vzniku škody, no nevytvára priestor pre dojednanie iných zabezpečovacích prostriedkov, ktorými by sa navrhovateľ mohol vyhnúť preukazovaniu vzniknutej škody, akým je napríklad dojednanie zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvných pokutách je v takomto prípade neprípustné a v prípade porušenia právnej povinnosti uloženej zákonom, by mal žalobca postupovať výlučne v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle zásady úspechu a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 754,23 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v sume 754,23 Eur pozostávajú z tarifnej odmeny za 8 úkonov právnej služby v sume 278,88 Eur v zmysle § 10 ods. 1, 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (8 úkonov á 34,86 € - prevzatie veci a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu, návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 7.12.2015, pojednávanie dňa 15.12.2015, vyjadrenie zo dňa 29.12.2015, doplnenie dôkazov dňa 4.1.2016, pojednávanie dňa 19.1.2016, pojednávanie dňa 15.3.2016), zo sumy 67,69 Eur predstavujúcej režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (5 úkonov á 8,39 Eur, 3 úkony á 8,58 Eur), z náhrady za stratu času v zmysle § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky v sume 170,32 Eur (4 polhodiny á 13,98 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 15.12.2015, 4 polhodiny á 14,30 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 19.1.2016, 4 polhodiny á 14,30 Eur strávených na ceste Bratislava - Senica a späť dňa 15.3.2016); z cestovných výdavkov v sume
132,96 Eur v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 Vyhlášky [cesta Bratislava - Senica a späť dňa 15.12.2015, pri prejdení 180,96 km, pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,197 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 0,183 Eur, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 + (počet najazdených km x sadzba základnej náhrady za 1 km), teda (1,197 Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 + (180,96 km x 0,183 Eur) = 11,48 Eur + 33,12 Eur = 44,60 Eur, cesta Bratislava - Senica a späť dňa 19.1.2016, pri prejdení 180,96 km, pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,153 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 0,183 Eur, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 + (počet najazdených km x sadzba základnej náhrady za 1 km), teda (1,153 Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 + (180,96 km x 0,183 Eur) = 11,06 Eur + 33,12 Eur = 44,18 Eur, cesta Bratislava - Senica a späť dňa 15.3.2016, pri prejdení 180,96 km, pri priemernej spotrebe 5,3 litra/100 km, pri cene pohonnej hmoty 1,153 Eur/1 liter, pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 0,183 €, pri výpočte cestovného podľa vzorca: (cena PHM x počet najazdených km x priemerná spotreba) : 100 + (počet najazdených km x sadzba základnej náhrady za 1 km), teda (1,153 Eur x 180,96 km x 5,3 l) : 100 + (180,96 km x 0,183 Eur) = 11,06 Eur + 33,12 Eur = 44,18 Eur,] a z 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 104,38 Eur.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v celom rozsahu a navrhol žalobe vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a), f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že žalovaná bola s možnosťou uplatnenia zmluvných pokút zo strany žalobcu riadne oboznámená, čo potvrdila svojím vlastnoručných podpisom na zmluve zo dňa 29.7.2013. Skutočnosť, že k poškodeniu vodomeru reálne došlo je nesporná, keď na pojednávaní dňa 15.12.2015 žalovaná uviedla, že vodomer sa nachádza v pivnici pod domom, ktorý je uzamknutý a okrem nej má prístup do domu a kľúče ešte jej otec. Žalobca má za to, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty 200,- Eur, resp. 300,- Eur je primeraná vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je istým spôsobom paušalizovaná náhrada škody a zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú pokutu, keď sa nejedná o podmienku, ktorá podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa. Nie je zrejmé prečo okresný súd začal posudzovať neprijateľnosť zmluvných dojednaní, keď samotný žalobca pre okresným súdom uznal, že nárok žalobcu je minimálne čiastočne dôvodný (na pojednávanie dňa 19.1.2016 žalovaná za primeranú považovala zmluvnú pokutu vo výške 50 % t. j. 250,- Eur). Okresný súd zároveň žalobcu neoboznámil s obsahom priebehu pojednávania dňa 15.3.2016, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti. Tým, že okresný súd nezaslal žalobcovi zápisnicu z tohto pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, odňal žalobcovi možnosť konať pre okresným súdom, ak na tomto pojednávaní došlo zo strany žalovanej k prednesu dôležitých skutočností, prípadne k predloženiu relevantných písomných vyjadrení alebo dôkazov. Poukázal na neúčelnosť úkonov právnej služby a to: návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 7.12.2015, vyjadrenie zo dňa 29.12.2015, doplnenie dôkazov zo dňa 4.1.2016, za ktoré nemá žalovaná nárok na ich náhradu. Vyjadrenie zo dňa 29.12.2015 neobsahuje nové skutočnosti, jedná sa len o podanie, ktoré zahŕňa tvrdenia žalovanej v odpore a prednesené na pojednávaní dňa 15.12.2015. Návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 7.12.2015 a zo dňa 4.1.2016 sú len sprievodným listom k listinám, ktoré žalovaná predložila okresnému súdu a nejedná sa o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v sume 52,13 Eur. VOP neboli preukázateľne akceptované zo strany žalovanej, nie sú opatrené časovým údajom, resp. dátumom a ani podpisom žalovanej. Dojednanie o zmluvnej pokute nebolo dohodnuté písomne (poukaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/245/2010. Vzhľadom na vznesené námietky v odpore bolo v spore úplne zbytočným skúmanie skutočností ohľadom vodomeru a žalovaná navrhla dôkazy súvisiace s nepoškodením vodomeru len vzhľadom na iniciatívu okresného súdu, následne vzhľadom na presvedčenie o správnosti právneho názoru v odpore, k ďalšiemu dokazovaniu nepristúpila. Žalovaná sa vyjadrovala k pokute v intenciách možného mimosúdneho riešenia sporu, naďalej nárok odmietala a teda uvedené nemožno vykladať ako uznanie dôvodnosti nároku žalobcu. Podanie zo dňa 7.12.2015 (návrh na doplnenie dôkazov) je nevyhnutým procesným úkonom uskutočneným na výzvu súdu zo dňa 23.11.2015. Vyjadrenie zo dňa 29.12.2015 považuje žalovaná za nevyhnutný, nakoľko na pojednávaní dňa 15.12.2015 sa okresný súd nezaoberal právnou argumentáciou žalovanej v zmysle odporu. Podanie zo dňa 4.1.2016 bolo uskutočnené na základe výzvy okresného súdu na pojednávaní dňa 15.12.2015.
8. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu tak, že sa s ním nestotožňuje a zotrváva na obsahu odvolania ako aj tvrdeniach predložených a prednesených v konaní.
9. Žalovaná sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu, tak že sa ním nestotožňuje a zotrváva na zaslaných písomných podaniach.
10. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/170/2015-210 zo dňa 27.3.2018 určil, že zmluvné podmienky Zmluvy č. PZ00182415_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 29.7.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd žalobcu účinných od 1.7.2014 v článku XII., bod 1., písm. c., h. v znení: „V prípade, ak odberateľ poruší svoje povinnosti ustanovené v zmluve a VOP, je dodávateľ oprávnený domáhať sa zaplatenia nasledovných zmluvných pokút: c. zmluvnej pokuty vo výške 200,- EUR za nedovolené manipulovanie s vodomerom/meradlom alebo nedostatočnú ochranu vodomeru/meradla v zmysle čl. IV. (Dodávka vody a odvádzanie odpadových vôd) ods. 12., h. zmluvnej pokuty vo výške 300,- EUR, ak je odberateľom fyzická osoba - spotrebiteľ alebo zmluvnej pokuty vo výške 3.000,- EUR, v prípade ostatných odberateľov, za preukázaný neoprávnený odber vody alebo vypúšťanie odpadových vôd podľa čl. VIII. (Neoprávnený odber vody z verejného vodovodu a neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie), a to za každé jednotlivé porušenie povinnosti,“ sú neplatné z dôvodu neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok. Strany tento nenapadli odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.
11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 510,- Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 205,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 305,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia.
14. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.2.2019 zobral žalobca odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby v sume 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia) späť.
15. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova, ods. 3 ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
16. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa dostávajú do postavenia, ako keby odvolanie nebolo podané. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 Civilného sporového poriadku).
17. Keďže v priebehu odvolacieho konania žalobca podaním označeným v odseku 14 zobral svoje odvolanie čiastočne späť a navrhol odvolacie konanie v tejto časti zastaviť, predtým než odvolací súd o ňom rozhodol, odvolací súd vzhľadom na popísanú procesnú situáciu a citované zákonné ustanovenie rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania v predmetnej veci I. výrokom tohto rozsudku.
18. S poukazom na § 369 ods. 2 veta prvá CSP napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti sumy 10,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 5,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia), ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v sume 500,- Eur vrátane príslušenstva (úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 200,- Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 300,- Eur od 15.11.2014 do zaplatenia) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
21. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné:
22. Podľa § 298 ods. 2 CSP (ktorý zodpovedá § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti jej uzatvorenia.
24. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
25. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka <.).
26. Strany uzavreli dňa 29.7.2013 zmluvu č. PZ00182415-001 o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorú správne okresný súd správne posúdil aj spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré v dopĺňacom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a ktoré obsahujú dojednanie žalovaného nároku 500,- Eur za neprijateľné (postupom podľa § 298 ods. 2 CSP), pričom s ohľadom na uvedené správne zamietol žalovaný nárok (istina aj príslušenstvo). S ohľadom na uvedené odvolacia argumentácia žalobca ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty 200,- Eur, resp. 300,- Eur ako aj námietka ohľadom postupcu okresného súdu, ktorý posudzoval neprijateľnosť zmluvných dojednaní, keď samotný žalobca pre okresným súdom čiastočne uznal nárok žalobcu je nedôvodná a na správny záver okresného súdu nemá vplyv. Je nutné uviesť, že ku súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok pristúpil okresný ex offo s poukazom na § 298 CSP. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaná čiastočne uznala nárok žalobcu, odvolací súd konštatuje, že aj keď žalovaná navrhla zníženie žalovanej sumy na polovicu, bolo to v súvislosti len so snahou vyriešiť spor mimosúdne, k čomu však následne nedošlo.
27. Podľa § 40 ods. 1 OSP (účinný k 30.6.2016) o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti, ods. 2 zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy v znení k 30.6.2016, zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené.
29. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy v znení k 30.6.2016, ak účastník konania alebo strana v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. 21)
30. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 16.2.2016 Mgr. Miroslav Vilím ako predchádzajúci právny zástupca žalobcu okrem iného ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní dňa 15.3.2016 a navrhol, aby okresný súd rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP a žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. V prípade, ak by okresný súd nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu (s ohľadom na prípadné skutkové tvrdenia žalovanej) žiadal pojednávanie odročiť na iný termín a zároveň zdvorilo požiadal o zaslanie opisu zápisnice z pojednávania poštou, prípadne na mailovú adresu tak, aby k tvrdeniam žalovaného sa mohli vyjadriť do ďalšieho termínu pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.3.2016 vyplýva, že okresný súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej (§ 101 ods. 2 OSP), následne pokračoval v dokazovaní, pričom právny zástupca žalovanej konštatoval, že k uzavretiu zmieru medzi účastníkmi nedošlo, pričom ani on ani žalovaná neuviedli výslovne žiadne nové skutkové okolnosti, okresný súd oboznámil obsahu listinných dôkazov. Potom ako prítomných poučil podľa § 120 ods. 4 OSP, právny zástupca žalovanej navrhol doplniť dokazovanie potvrdením Odboru správy registrov VS MVSR zo dňa 9.12.2015, ktorému okresný súd nevyhovel, keďže dokazovanie vyhlásil za skončené. Pričom ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je táto písomnosť uvedená medzi dôkazmi. V spise sa nenachádza potvrdenie o odoslaní ani doručení opisu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.3.2016 právnemu zástupcovi žalobcu.
31. V súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný súd ho neoboznámil s priebehom pojednávania dňa 15.3.2016, ktorého sa nezúčastnil z dôvodu hospodárnosti, odvolací súd konštatuje, že okresný súd síce opis zápisnice z predmetného pojednávania, napriek žiadosti právneho zástupcu, tomuto nedoručil, avšak ani z ustanovenia OSP ani zo Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdu v znení k 30.6.2016 mu takáto povinnosť (doručiť ani oboznámiť) výslovne nevyplýva. Na predmetnom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorý následne aj žalobca napadol odvolaním, a teda ani skutočnosť, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu nemal k dispozícii písomné vyhotovenie zápisnice z pojednávania zo dňa 15.3.2016 nezmarila žalobcovi právo podať odvolanie, ktoré aj využil, keďže mu bol riadne doručený rozsudok. Ustanovenia citované v odseku 27 a 29 výslovne upravujú prípadné bezplatné alebo odplatné vydanie v závislosti od momentu vznesenia požiadavky na vydanie zápisnice alebo odpisov zápisníc. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, tak žalobca ako aj jeho právny zástupca mali, aj potom ako sa uskutočnilo pojednávanie vo veci dňa 15.3.2016, kedykoľvek možnosť nahliadnuť do súdneho spisu a oboznámiť sa s obsahom predmetnej zápisnice. Taktiež námietka, že okresný súd nezaslal žalobcovi zápisnicu z tohto pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, čím odňal žalobcovi možnosť konať pre okresným súdom, ak na tomto pojednávaní došlo zo strany žalovanej k prednesu dôležitých skutočností, prípadne k predloženiu relevantných písomných vyjadrení alebo dôkazov je nedôvodná, keďže samotný žalobca uvedenú argumentáciu podmienil prednesom dôležitých skutočností žalovanou, predložením dôkazov, k čomu však podľa citovaného obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 15.3.2016 nedošlo. Odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti s nedoručením zápisnice z pojednávania žalobcovi nebol naplnený predpoklad podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
32. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol v sume 500,- Eur s príslušenstvom, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 CSP rozsudok v napadnutom zamietnutí v spojení (s právoplatným) dopĺňacím rozsudkom) potvrdil.
33. V súvislosti s odvolaním žalobcu, ktorý namietal neúčelnosť (3) úkonov právnej služby a to: návrh na doplnenie dôkazov zo dňa 7.12.2015 a doplnenie dôkazov zo dňa 4.1.2016, ktoré sú len sprievodným listom k listinám, ktoré žalovaná predložila okresnému súdu a nejedná sa o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ako aj vyjadrenia zo dňa 29.12.2015, ktoré neobsahuje nové skutočnosti, zahŕňa tvrdenia žalovanej v odpore a prednesené na pojednávaní dňa 15.12.2015, odvolací súd uvádza nasledovné:
34. Podľa § 137 OSP, v čase rozhodovania prvoinštančného súdu účinného OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
35. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa vtedajšej, ako aj terajšej úpravy v prípade (aj) plného úspechu je na mieste priznať iba účelné trovy konania. Účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. Aj keď podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle ust. § 142 OSP <., podľa ktorej rozhodoval súd prvej inštancie, súd posudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania a aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postavením strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález Ústavného súdu SR z 31.7.2008, sp. zn. IV. ÚS/147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
38. Do pozornosti je dôvodné poukázať aj na názor vyslovený NS SR, podľa ktorého „pojem „účelný” je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014 <.).
39. Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 OSP <. možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýnimočnú povahu; môžu sa vyskytovať i situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nemožno považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O taký prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12 <.). (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sži/6/2014 <.).
40. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že zo skutkového hľadiska je nesporné, že v prvoinštančnom konaní bola žalovaná úspešná v celom rozsahu, keď žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá a teda okresný súd správne podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle zásady úspechu v konaní žalovanej určil plný úspech v konaní.
41. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 8.12.2015 doručil právny zástupca žalovanej podanie (na výzvu okresného súdu zo dňa 23.11.2015 na č.l. 60 preložiť listinné, prípadné iné dôkazy k veci sa vzťahujúce, okrem tých, ktoré boli doložené k odporu proti platobnému rozkazu, dôkaz, z ktorého je preukázateľné, že odporkyňa dom na odbernom mieste, ktoré je predmetom konania, neužíva a odkedy) označené ako „doplnenie dôkazov a návrh na doplnenie dôkazov“ zo dňa 7.12.2015, ktorého súčasťou je 5 čestných prehlásení zo dňa 14.12.2015 (na č.l. 61-65), pričom samotné podanie obsahuje (iba) označenie spomínaných čestných prehlásení ako aj návrh na doplnenie dôkazov - návrh na výzvu na príslušnú matriku - Banská Bystrica na potvrdenie o prechodnom pobyte pani G.. Dňa 15.12.2015 prijal okresné súd na pojednávaní uznesenie, ktorým okrem iného uložil právnemu zástupcovi žalovanej najneskôr do 31.12.2015 oznámiť súdu aké dôkazy žiada žalovaná v konaní vykonať za účelom preukázania, že z jej strany neprišlo k žiadnej neoprávnenej manipulácii s vodomerom. Dňa 31.12.2015 doručil právny zástupca podanie označené ako „návrh na doplnenie dôkazov a vyjadrenie“ zo dňa 29.12.2015, ktorého súčasťou je aj potvrdenie o prechodnom pobyte pani G. zo dňa 9.12.2015, ktoré obsahuje (jednak) návrh na vykonanie listinných dôkazov: 1. nájomné zmluvy žalovanej týkajúcich sa nehnuteľností, v ktorých žila, 2. výpisy z účtov týkajúcich nehnuteľností v ktorých žalovaná žila, 3. prepúšťacie správy z nemocníc, ktoré všetky budú predložené okresnému súdu ihneď po ich obdržaní, 4. potvrdenie o prechodnom pobyte, ktoré je súčasťou podania, ako aj vyjadrenie pod bodom III. na troch stranách podania, z ktorých na dvoch stranách je zopakovaná identická argumentácia žalovanej použitá už v odpore žalovanej zo dňa 13.7.2015 a ďalších 25 riadkov obsahuje doplnenú argumentáciu k zmluvnej pokute ako aj reakciu na ústne pojednávanie zo dňa 15.12.2015. Dňa 5.1.2016 doručil právny zástupca žalovanej podanie označené ako „doplnenie dôkazov“ zo dňa 4.1.2016 na č.l. 31, ktorého súčasťou sú dve zmluvy o nájme bytu, dodatok č. 1 k zmluve k nájme bytu, trinásť prepúštacích správ, jedna lekárska správa, pričom samotné podanie obsahuje (iba) označenie spomínaných listinných dôkazov.
42. Pokiaľ ide o výšku priznaných trov právneho zastúpenia, odvolací súd po preštudovaní obsahu spisu a jednotlivých namietaných úkonov označených v odseku, ktoré vo veci vykonal právny zástupca žalovanej, ktorých účelnosť odvolateľ namietal, považuje za čiastočne dôvodné tvrdenie žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o neúčelnosti niektorých priznaných trov konania, konkrétne vyúčtovaných úkonov právnej služby - podanie zo dňa 7.12.2015 a podanie zo dňa 4.1.2016, pretože o oboch prípadoch išlo len označenie návrhov na vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré boli zároveň aj predložené spolu s podaním. Pričom z obsahu oboch podaní je zrejmé, že žiadne vyjadrenie k veci neobsahujú, keď takéto podanie nie je podaním vo veci samej, za ktoré by právnemu zástupcovi patrila náhrada za úkon poskytnutej právnej služby, tak ako to má na mysli vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v § 13a ods. 1 písm. c). Odvolací súd však už nezdieľa názor odvolateľa pokiaľ ide o neúčelnosť úkonu právnej služby zo dňa 29.12.2015, keďže toto obsahuje aj vyjadrenie vo veci samej a to na 25 riadkoch tak je už konštatované v odseku, aj keď nie celé podanie je aj vyjadrením vo veci samej.
43. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu nepovažoval za účelné dva úkony právnej služby, a to písomné podanie zo dňa 7.12.2015 a písomné podanie zo dňa 4.1.2016 a to z dôvodov, ktoré uviedol v odseku 42. V číselnom vyjadrení preto odvolací súd považuje za neúčelné trovy prvoinštančného konania v rozsahu dvoch úkonoch právnej služby po 34,86 Eur, režijného paušálu á 8,39 Eur, režijného paušálu á 8,58 Eur spolu s 20 % DPH, čo predstavuje sumu 104,03 Eur (86,69 Eur + 17,34 Eur). O túto čiastku preto odvolací súd znížil priznané trovy právneho zastúpenia súdom prvej inštancie v prospech žalovanej v sume 754,23 Eur tak, že žalovanej priznal sumu 650,20 Eur z uplatnených trov právneho zastúpenia ako účelne vynaložené trovy v rozsahu 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.7.2015, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 13.7.2015, účasť na pojednávaní dňa 15.12.2015, písomné podanie zo dňa 29.12.2015, účasť na pojednávaní dňa 19.1.2016, účasť na pojednávaní dňa 15.3.2016 podľa § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) á 34,86 Eur, t. j. 209,16 Eur, s príslušným režijným paušálom (4 úkony á 8,39 Eur, 2 úkony á 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z) t. j. 50,72 Eur, náhrady straty času (4 polhodiny x á 13,98 Eur, 8 polhodín x á 14,30 Eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) t. j. 170,32 Eur, cestovnými výdavkami (za cestu na pojednávanie a späť dňa 15.12.2015 motorovým vozidlom Bratislava - Senica a späť; 190,96 km; spotreba 5,3 L/100 km; cena PHM 1,197 Eur/L; náhrada 0,183 Eur/km, za cestu na pojednávanie a späť dňa 19.1.2016 motorovým vozidlom Bratislava - Senica a späť; 180,96 km; spotreba 5,3 L/100 km; cena PHM 1,153 Eur/L; náhrada 0,183 Eur/km, za cestu na pojednávanie a späť dňa 15.3.2016 motorovým vozidlom Bratislava - Senica a späť; 180,96 km; spotreba 5,3 L/100 km; cena PHM 1,153 Eur/L; náhrada 0,183 Eur/km) t.j. 132,96 Eur a 20 % DPH t. j. 87,04 Eur.
44. V uvedenom smere, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov vo vzťahu k náhrade trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania s použitím § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 650,20 Eur do 3 dní od právoplatnosti k rukám právneho zástupcu žalovanej.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami odvolací súd rozhodol podľa § 255 a § 256 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V odvolacom konaní dosiahla žalovaná čistý úspech 68 % (rozdiel úspech 84 % - 16 % neúspech), keď v zamietnutí žaloby (500,- Eur s príslušenstvom) aj v zastavení odvolacieho konania (10,- Eur s príslušenstvom), ktoré zavinil žalobca bolo úspešná, taktiež bola čiastočne úspešná aj v náhrade trov konania (úspech za jeden úkon právnej služby s príslušným režijným paušálom s 20 % DPH spolu v sume 51,90 Eur - neúspech za dva úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom s 20 % DPH spolu v sume 104,30 Eur). S ohľadom na uvedené odvolací súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 68 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).