Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: X. U., bytom U. L. XX, K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanému: Hydromeliorácie, štátny podnik, so sídlom Vrakunská 29, Bratislava, IČO: 35 860 839, zastúpený: Mgr. Michal Lapšanský, advokát, so sídlom Žltá 13, Bratislava o 4.622,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.622,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q., obec F. X. B., kat. úz. F. X. B., kat. úz. F. X. B., evidovaných Okresným úradom Q., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX. K pozemku s parc. č. XXX/X (o výmere 484 m2) a k pozemku s parc. č. XXX/XX (o výmere 376 m2) má žalobca spoluvlastnícke právo v podiele 9684/14401 k celku a žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 4537/14401 k celku. Na pozemkoch s parc. č. XXX/X a XXX/XX sa nachádzajú stavby so súp. č. XXX a XXX, evidované Okresným úradom Q., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný stavbami, ktoré má vo výlučnom vlastníctve zaberá pozemky v celkovej výmere 860 m2, pričom spoluvlastníckemu podielu žalovaného na predmetných pozemkoch vo veľkosti 4537/14401 zodpovedá 270,95 m2 a spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetných pozemkoch vo veľkosti 9864/14401 k celku zodpovedá 589,05 m2. Nakoľko žalovaný nemá žiaden právny titul oprávňujúci ho k užívaniu žalobcovho podielu na uvedených nehnuteľnostiach, dochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v užívaní predmetných pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. 35/2016, ktorý stanovil cenu nájmu za 1 m2 vo výške 3.924 Eur ročne. Bezdôvodné obohatenie žalovaného tak podľa žalobcu predstavuje sumu 2.311,41 Eur.

3. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol:

5. Spoluvlastnícky podiel žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam predstavuje 4537/14401 k celku. Vo zvyšnej časti (9864/14401) je podielovým spoluvlastníkom žalobca. Žalovaný nadobudol správu k nehnuteľnostiam a k stavbám so súp. č. XXX a č. XXX postavených na pozemkoch Delimitačným protokolom zo dňa 27.09.2011. Na parcele č. XXX/X o výmere 484 m 2 je umiestnená stavba - administratívna budova so súp. č. XXX a na parcele č. XXX/XX o výmere 376 m2 je umiestnená stavba

- dielne a garáže so súp. č. XXX. Obe stavby sú evidované na LV č. XXXX a sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalovaného. Stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X a stavba súpisné číslo XXX parcele č. XXX/XX sú na pozemkoch postavené minimálne od roku 1984. Žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k pozemkom, na ktorom sa predmetné stavby nachádzajú 04.09.2015 Osvedčením o dedičstve 22D/40/2015 11Dnot 16/2015. Žalobca v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k pozemkom parcelné číslo XXX/X, parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/XX musel a mal vedomosť o existencii stavieb súpisné číslo XXX a súpisné číslo XXX na týchto pozemkoch. Existenciu stavieb na pozemkoch parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/XX v roku 1984 potvrdzuje tiež kópia z pozemkovej mapy zo dňa 08.05.1984.

6. Žalovaný nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom by bola stavba so súp.č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X a predmetom nájomnej zmluvy je výhradne stavba so súp.č. XXX postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, nie pozemok parc.č. XXX/XX. Žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu ktorej predmetom je stavba so súp.č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XX. V zmysle ust. § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom stavieb umiestnených na spoločnom pozemku. Výlučným vlastníkom stavby so súp.č. XXX je žalovaný (resp. žalovaný vykonáva správu), ktorý rozhoduje o spôsobe nakladania s predmetom vlastníctva. Medzi žalobcom a žalovaným sa vo vzťahu k stavbe č. XXX nejedná o taký právny vzťah, z ktorých právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne. Stavba súpisné číslo XXX predchádzala vzniku parcely č. XXX/XX. Stavba súpisné číslo 893 umiestnená na pozemku parcelné číslo XXX/XX vo vlastníctve Slovenskej republiky, je na parcele postavená minimálne od roku 1984. Stavba bola na pozemku postavená ešte pred odčlenením parc. č. XXX/XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Stavba so súp.č. XXX bola postavená pôvodne na pozemku parcele č. XXX/X o výmere 1164 m2 . V roku 2009 došlo k rozčleneniu parcely č. XXX/X na parcelu XXX/X o výmere 740 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 376 m2 (súčasná výmera pozemku v podielovom spoluvlastníctve) a na parcelu č. XXX/XX o výmere 84 m2. Parcela č. XXX/XX na ktorej je stavba umiestnená, vznikla a bola odčlenená od parcely č. XXX/X v pôvodnej výmere 10.520 m2 geometrickým plánom č. 534/2008 zo dňa 12.05.2009.

7. Stavba so súp. č. XXX bola postavená ako súčasť areálu výskumného strediska. Výskumný areál predstavovali v k.ú. F. X. B. pôvodné parcely č. XXX/X o výmere 203.036,00 m2. Zmluvou o prevode práva užívania zo dňa 18.06.1981 prenechalo Jednotné roľnícke družstvo „Československo- maďarského priateľstva" F. X. B. Výskumnému ústavu závlahového hospodárstva ako preberajúcej organizácii, bezodplatné právo užívania k pôde, definovanej v odseku vyššie, teda o.i. aj k pôvodnej parcele č. XXX/X. V zmysle Zmluvy o prevode práva užívania zo dňa 18.06.1981 bola preberajúca organizácia oprávnená vykonávať úpravy potrebné na zabezpečenie výskumnej činnosti, meniť ich podstatu a čerpať z nej, zriaďovať na nich stavby potrebné pre činnosť preberajúcej organizácie, aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby. Nakoľko v zmysle ČI. 8 Zmluvy je integrálnou súčasťou aj snímka z pozemkovej mapy, z Kópie z pozemkovej mapy je zrejmé, že stavba t.č. so súp.č. XXX, ako aj stavba t.č. so súp.č. XXX, boli súčasťou areálu už v čase prevodu správy. V zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ vlastník nadobudol nehnuteľnosti, na ktorých viaznu obmedzenia a tieto sú vytvorené v súlade so zákonom, je povinný strpieť takéto obmedzenia. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Popivčák vs. Slovenská republika, a Petrová a Volo v. Slovenská republika. Stavba súp.č. XXX a stavba súp.č. XXX, tiež aj pozemky pod nimi sa nachádzajúce, boli zriadené a užívané už právnym predchodcom žalovaného na účely výskumnej vodohospodárskej činnosti pred rokom 1984. Pozemky parcela č. XXX/X a parcela XXX/XX, na ktorých sú obe stavby umiestnené, sú druhom pozemku chránenou vodohospodárskou oblasťou. Nakoľko obe stavby boli zriadené právnym predchodcom žalovaného a vo vlastníctve štátu už pred rokom 1984, predstavujú vecné bremeno v prospech žalovaného ako oprávnenej osoby voči žalobcovi, ako osoby povinnej.

8. Žalovaný uviedol, že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. V dobromyseľnosti Žalovaného utvrdzovala zmluva o prevode práva užívania, zo dňa 18.06.1981, na základe ktorej právny predchodca žalovaného v roku 1981 nadobudol právo užívania pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. V zmysle právnej zásady res transit cum suo onere , zaťaženie sa vždy viaže k nehnuteľnosti a prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k nej prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, bez ohľadu na to, či právny nástupca o existencii vecného bremena vie, alebo nie. V zmysle tejto zásady, ťarcha v podobe vecného bremena prešla z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalovaný užíva pozemky parcely č. XXX/X a XXX/XX na základe platného právneho titulu, Zmluvy o prevode práva užívania zo dňa 18.06.1981, ktorej predmetom je užívanie pôvodnej parcely XXX/X, z ktorej parcely bola vytvorená aj parc.č. XXX/XX. Nakoľko všetky pozemky, ktoré boli predmetom Zmluvy o prevode práva užívania, ako aj stavby na týchto pozemkoch postavené, sú súčasťou výskumného areálu „ Detašované pracovisko- F. X. B." a zároveň aj chránenou vodohospodárskou oblasťou, účel užívania pozemkov a všetkých stavieb na nich postavených, je v rámci predmetu činnosti Žalovaného, ktorý je štátnym podnikom, ktorý vnikol k 01.07.2003, rozhodnutím MP SR č. 2018/03 - 420/116 zo dňa 11.3.2003 a bol založený za účelom uspokojovania verejnoprospešných záujmov, v súlade so zákonom č. 111/1990 Zb. zák. o štátnom podniku a spravuje majetok nachádzajúci sa vo vlastníctve štátu.

9. K výške bezdôvodného obohatenia odvodzovanej od nájomnej od nájomnej zmluvy uzatvorenej s NDS, a.s. č. 30603/NZaZoVB-005/2016/Ku Most pri Bratislave/1175/Ve, predmetom ktorej je nájom pozemku parcely č. XXX/X, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného žalovaný uviedol, že v danom prípade sa jedná o dva rozličné druhy pozemkov - zastavané a nezastavané, z ktorého dôvodu nie je možné odvodzovať výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov zastavaných parciel č. XXX/X a XXX/XX od dohodnutej výšky nájmu za užívanie nezastavaného pozemku parcely č. XXX/ X. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bezdôvodné obohatenie je odvodené prenajímaním stavieb postavených na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Stavby súpisné číslo XXX a XXX sú súčasťou areálu zriadeného štátom na výskumné účely. Stavby sú súčasťou areálu, ktorý tvorí chránenú vodohospodársku oblasť. Na pozemkoch je obmedzená akákoľvek výstavba, ktorá podlieha predošlému súhlasu správcu chránenej vodohospodárskej oblasti

- Žalovaného. Predmetné pozemky nepripúšťajú výstavbu a spočívajú na nich ostatné obmedzenia v zmysle Vodného zákona, zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a ďalších.

10. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že skutočnosť, že stavby na pozemkoch existovali aj pred ich nadobudnutím žalobcom, nič nemení na fakte, že stavby stoja na cudzích pozemkoch (v podiele patriacom žalobcovi). Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného podľa žalobcu len potvrdzujú, že žalovaný si je vedomý tejto skutočnosti a bol si jej vedomý aj v minulosti a napriek tomu uvedenú situáciu neriešil. Teda aj napriek tomu, že si bol vedomý ako skutkového, tak aj právneho stavu, aj naďalej užíval tieto pozemky bez akéhokoľvek právneho titulu a tým sa dopúšťal bezdôvodného obohatenia. Žalobca v tomto vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný nespochybňuje vlastníctvo žalobcu a ani titul nadobudnutia predmetných pozemkov. Preto ak je obidvom stranám sporu zrejmé, že stavby žalovaného stoja na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu (v podiele patriacom žalobcovi), a tento ich z dôvodu, že ich užíva žalovaný, nemôže užívať iným spôsobom, tak je žalovaný povinný poskytnúť primeranú finančnú náhradu. Žalovaný aj napriek tomu, že uznáva vlastníctvo žalobcu, tak vlastnícke právo žalobcu porušuje a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Definícia vlastníctva hovorí, že vlastnícke právo je právo vec držať, užívať ju, požívať jej úžitky. Na jednej strane žalovaný uznáva vlastnícke právo žalovaného, ale na strane druhej mu chce odoprieť všetky zložky, ktoré tvoria toto právo.

11. K zmluve o prevode práva užívania uzatvorenej s Jednotným roľníckym družstvom Československo- maďarského priateľstva žalobca uviedol, že uvedené roľnícke družstvo nikdy nebolo vlastníkom, ale len užívateľom, preto nie je zrejmé, na čo chcel žalovaný poukázať. Po roku 1989 boli pozemky „vrátené“ pôvodným vlastníkom, ktorí ich v dobe výstavby budov síce neužívali, ale vlastníkmi nikdy neprestali byť a to ani podľa vtedy platných zákonov. S problematikou budov postavených na cudzích pozemkoch sa podľa žalobcu sa súdna prax dávno vysporiadala a preto uvedené spory rieši takým spôsobom, že vlastníkovi pozemku, na ktorom je postavená cudzia budova patrí finančná náhrada vo výške hodnoty nájmu určeného v danom čase na danom mieste. K rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú poukázal žalovaný žalobca uviedol, že citované rozhodnutia sa týkajú inžinierskych sietí a iných vedení, ktoré vlastníka „len“ obmedzujú. V tomto prípade však stavby žalovaného vlastníka neobmedzujú, ale mu absolútne znemožňujú akýmkoľvek spôsobom užívanie pozemku. Preto uvedené rozhodnutie nemá absolútne nič spoločné s prejednávanou vecou.

12. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o existencii vecného bremena v jeho prospech. Podľa žalobcu na predmetných pozemkoch nie je a ani nikdy v minulosti nebolo zriadené žiadne vecné bremeno. Odvolávanie sa na Zákon o vodách rovnako ako na chránenú vodohospodárku oblasť je podľa žalujúcej strany scestné. Na predmetných pozemkoch stojí administratívna budova, ktorú sa navyše žalovaný snažil v minulosti neúspešne odpredať. Rovnako naivne znie aj konštatovanie žalovaného o dobromyseľnosti, pretože vecné bremeno nie je možné vydržať.

13. Žalobca neakceptoval ani argumenty žalovaného spochybňujúce výšku bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom. Podľa žalobcu je potrebné vychádzať pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia z právneho a faktického stavu, ktorý je uvedený aj v listoch vlastníctva a nie z úvah žalovaného o tom, že zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sú postavené nehnuteľnosti sú podľa žalovaného poľnohospodárskou pôdou.

14. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.03.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca pokúšal so žalovaným dohodnúť na určitom usporiadaní vzťahov, ktoré by boli výhodné pre obe strany. Žalovaný prezentoval názor, že budovy v jeho výlučnom vlastníctve spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemkoch pod budovami má záujem odpredať a preto o tejto skutočnosti informoval žalobcu. Avšak rokovania boli ukončené bez výsledku. Navyše žalovaný okrem toho že budovy postavené na pozemku žalobcu sám využíva, tak tieto aj naďalej prenajíma a z predmetného nájmu má príjem. Keďže s žalovaný so žalobcom nevedia dohodnúť na postupe pri nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou tak by prichádzal do úvahy aj návrh na vyporiadania podielového spoluvlastníctva, príp. návrh zo strany žalovaného na odkúpenie žalobcovho spoluvlastníckeho podielu ale do momentu takéhoto vyporiadania sa žalovaný dopúšťa voči žalobcovi bezdôvodného obohatenia, kde je žalobcovi znemožnený výkon vlastníckeho práva a to navyše bez právneho titulu.

15. Žalovaná strana zotrvala na svojich argumentoch uvedených v písomných vyjadreniach.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, znaleckého posudku č. 35/2016, nájomnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, geometrického plánu, vzájomnej písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, kópie z pozemkovej mapy zo dňa 08.05.1984, geometrického plánu č. 534/08 zo dňa 12.05.2009, ako aj ostatného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je v podiele 9864/14401 spoluvlastníkom nehnuteľností pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. X. B..

18. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný je evidovaný ako vlastník stavieb postavených na parcelách č. XXX/X a XXX/XX.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

23. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.

31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.

32. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.

33. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q., obec F. X. B., kat. úz. F. X. B., kat. úz. F. X. B., evidovaných Okresným úradom Q., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX. K pozemku s parc. č. XXX/X (o výmere 484 m2) a k pozemku s parc. č. XXX/XX (o výmere 376 m2) má žalobca spoluvlastnícke právo v podiele 9684/14401 k celku a žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 4537/14401 k celku. Na pozemkoch s parc. č. XXX/X a XXX/XX sa nachádzajú stavby so súp. č. XXX a XXX, evidované Okresným úradom Q., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX. Tieto skutočnosti nie sú sporné. Spoluvlastníkom predmetných pozemkov parc. č. parc. č. XXX/X (o výmere 484 m2) a k pozemku s parc. č. XXX/X však nie je žalovaný ale štát. Rovnako tak štát je aj výlučným vlastníkom stavieb súp. č. XXX a XXX, ktoré sú postavené na pozemkoch s parc. č. XXX/X a XXX/XX.

34. Súd nepovažuje za preukázané skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých žalovanému svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré by ho oprávňovalo bezodplatne užívať pozemky, na ktorých sú umiestnené stavby, ktorých je správcom, aj nad rámec spoluvlastníckeho podielu štátu. Žalovaný svoje skutkové tvrdenie odvodzoval od Zmluvy o prevode práva užívania zo dňa 18.06.1981. Žalovaný sám predmetnou zmluvou nedisponuje a jej obsah nie je bližšie známy.

35. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len pri splnení zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 36. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. 37. Ako už vyplýva z uvedenej definície podstaty právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tá osoba, na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pasívne vecne legitimovaným subjektom je naopak tá osoba, ktorá sa sama bezdôvodne obohatila. 38. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. 39. Súd preto skúmal tak existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ako aj pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. 40. Pokiaľ sa žalobca svojou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia domáha náhrady za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, jeho žaloba musí smerovať práve voči tomu, kto užívaním veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu bezdôvodne obohacuje. Pokiaľ užívanie spoločnej veci - pozemku spočíva v užívaní inej nehnuteľnosti - stavby takýmto subjektom pasívne vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je práve vlastník stavby, v tomto prípade štát. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku jednoznačne vyplýva, že všetky veci a majetkové práva, ktoré štátny podnik spravuje, sú majetkom štátu a to bez ohľadu na to, či tieto mu boli zverené pri jeho založení alebo boli získané neskôr v priebehu výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Z gramatického výkladu potom vyplýva, že štátny podnik nemôže vlastniť žiadny majetok bez ohľadu na spôsob jeho získania. Pokiaľ teda štátny podnik nemôže vlastniť žiaden majetok nemôže na jeho strane dôjsť ani k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko aj akékoľvek aktíva získané, resp. udržané bezdôvodným obohatením budú opäť vlastníctvom štátu. Pokiaľ štátny podnik užíva majetok inej osoby bez právneho dôvodu, neuhrádzaním primeranej odplaty nedochádza k zväčšeniu (resp. nezmenšeniu) majetkového substrátu štátneho podniku, ale štátu. Je to práve štát, kto je v takomto prípade nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, pričom štátny podnik v takomto prípade iba koná v mene štátu. 41. S ohľadom na právnu formu žalovaného, ktorý je štátnym podnikom, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že vlastníkom stavieb súpisné číslo č. XXX a XXX, ktoré sú postavené na pozemkoch s parc. č. XXX/X a XXX/XX je štát, pričom žalovaný má tieto nehnuteľnosti iba v správe, súd dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

42. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť ani v takom prípade, ak by žalovaný bol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia.

43. Žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, kým žalovaný sa užívaním spoločných nehnuteľností podieľa na úžitkovej hodnote týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu.

44. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku.

45. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci však nemožno opomenúť skutočnosť, že žalovaný nezriadil stavby na pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctva žalobcu sám a svojvoľne, ale išlo o faktický stav existujúci už v čase kedy samotné stavby, ako aj spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, na ktorých sú postavené nadobudol do svojej správy. Zo skutkových tvrdení žalobcu navyše vyplýva, že žalovaný má záujem predmetné nehnuteľnosti odpredať a za týmto účelom oslovil aj žalobcu, avšak rokovania prebehli bez výsledku.

46. Napriek tomu, že súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k preukázaniu takých skutočností, z ktorých by bolo možné odvodiť záver o existencii vecného bremena, resp. akéhokoľvek iného práva, ktoré by žalovaného oprávňovalo predmetné pozemky užívať, žalobca nie je voči oprávnený domáhať sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia bez toho, aby sa domáhal aj konečného vyriešenia spôsobu užívania pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu a štátu.

47. Žalobca vo svojej žalobe reflektoval iba pravidlo reparačné, bez toho, aby zohľadnil aj pravidlo reštitučné. Domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia za existencie protiprávneho stavu, ktorý má tento nárok zakladať je neprípustné. Reparačné nároky je možné uplatňovať iba súčasne s nárokmi reštitučnými, keďže tieto sú v tomto konkrétnom špecifickom prípade vzájomne previazané. Aj vlastníkovi stavby musí byť zaručená ochrana jeho legitímnych očakávaní a nemôže sa dostať do stavu, že nebude môcť dosiahnuť usporiadanie vzťahov so spoluvlastníkom. V takomto prípade by bol žalobca ako spoluvlastník pozemku oprávnený domáhať sa opakovane vydania bezdôvodného obohatenia za nemožnosť užívania svojho spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Vlastník stavieb by bol naopak nútený uhrádzať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bez akejkoľvek možnosti takýto stav zmeniť a usporiadať svoje vzťahy so žalobcom. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia mal sa súčasne domáhať aj rozhodnutia o spôsobe nakladania so spoločnou vecou a to žalobou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo žalobou podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v zmysle čl. 2 Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podstatou činnosti súdov nie je podporovanie udržiavania a konzervovanie akéhokoľvek právneho stavu, pričom prípadné pre žalobcu pozitívne rozhodnutie súdu v tejto veci by práve k podporovaniu a udržiavaniu takéhoto stavu viedlo.

48. Zo skutkových tvrdení strán sporu ako aj z vykonaného dokazovania je tak jednoznačne zrejmé, že neboli naplnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným a to z dôvodu neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj z dôvodu neprípustnosti samostatnej reparačnej žaloby. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať žalujúcou stranou navrhované dokazovania za účelom ustálenia výšky samotného bezdôvodného obohatenia.

49. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a rozhodol tak, že ju zamietol.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).