Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/128/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, zastúpený Advokátska kancelária LawService, s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., U. XXXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa. III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území S. , obec S., okres Q., zapísaných Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra pred ,,C“ evidované na mape určeného operátu , parc. č.XXXX, druh pozemku orná pôda o výmere 479 m2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.06.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi ním ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území S. , obec S., okresný Q., pričom návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy bol doručený dňa 02.07.2015. Žalovaný listom od kúpnej zmluvy odstúpil, pričom svoje odstúpenie od zmluvy žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca vo svoje žalobe uviedol, že má naliehavý právny záujem na takomto určení , svoj naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia neisté a jeho práva sú bez tohto určenia ohrozené.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil kúpnu zmluvu, návrh na vklad a odstúpenie od zmluvy.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 14.03.2018 žiadal, pripustiť zmenu petitu a to v znení a aby súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra "C" v katastrálnom území S., obec S., okres Q. s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere 479 m2( aktuálne je súčasťou parcely registra ,,C“ č.XXXX vo výmere 106.354 m2, ostatné plochy ) ku dňu jeho vyvlastnenia, na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 06.04.2016 Okresného úradu Q., odbor výstavby a bytovej politiky, č. XU-NR-XVBPX-XXXX/XXXXXX - X . Zmenu žaloby odôvodnil tým, že pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku musí žalobca preukázať, že bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia teda, že vyvlastnené bolo jeho vlastnícke právo k pozemku a nikoho iného , čo môže preukázať práve určujúcim rozsudkom inak bez takéhoto určenia sa jeho právne postavenie ohľadne vyplatenia náhrady za vyvlastnenie pozemku stáva ohrozeným a neistým.

5./ Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, so zmenou žaloby nesúhlasí.

6./ Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby.

7./ Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca má za to, že zmluva je platná a na jej základe mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Čo sa týka údajného predkupného práva, toto v čase uzavretia zmluvy neexistovalo, čiže sa nemôže jednať o absolútne neplatnú zmluvu. Okrem toho povinný z predkupného práva mohla byť jedine žalovaná ako predávajúca. Z predkupného práva je zaviazaný len predávajúci, pretože len on má povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj. Túto povinnosť nemá kupujúci, nakoľko mu táto povinnosť z právnych predpisov nevyplýva. Čo sa týka rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázala aj žalovaná, tieto sú napadnuté ústavnými sťažnosťami pre arbitrárnosť nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu a porušenie legitímnych očakávaní účastníka konania. Ďalej uviedla, že poukazuje na ustanovenie § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnená osoba domáhať nadobudnutia predmetu prevodu od nadobúdateľa. Tiež poukazuje na § 853 ods. 2 OZ, ktorý je zákonným príkazom v analógii. Zdôrazňuje, že zákon o niektorých opatreniach na základe ktorého predkupné právo vzniklo neobsahuje úpravu predkupného práva. Táto sa nachádza len v Občianskom zákonníku, v kogentných ustanoveniach a tieto musia byť rešpektované správnymi orgánmi. Nakoľko k tomuto nedošlo, žalobca považuje rozhodnutia správneho orgánu a následne NS SR za nezákonné. Z uvedeného vyplýva, že neprichádza do úvahy absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, ani dodatočná nemožnosť plnenia. Žalobca má za to, že neexistuje žiaden dôvod neplatnosti a žalovaná okrem porušenia predkupného práva štátu ani žiadny iný dôvod neuvádza a preto navrhuje žalobe vyhovieť. Vo svojej záverečnej reči uviedla, že tvrdenia žalovanej sú len účelové, nakoľko došlo k vyvlastneniu, žalobca nemal vedomosť o pripravovanej investícii, toto ani nebolo v konaní preukázané. Žalovaná nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a žiadajú, aby súd žalobe vyhovel a pre prípad úspechu si uplatňujú náhradu trov konania. V čase uzatvorenia zmluvy žalovaná nemala žiadne výhrady ani otázky. Na základe týchto skutočností nemal žalobca prečo vyhodnotiť, že žalovaná s navrhovanou kúpnou cenou nesúhlasí, resp. že má iné výhrady, žalovaná kúpnu zmluvu podpísala.

8./ Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2016, ktoré bolo doručené súdu v auguste 2018. Na záver by chcela uviesť, že podľa jej názoru s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou žalobca

- Poľnohospodárska Pôda s.r.o. sa snaží akýmkoľvek spôsobom získať finančný majetkový prospech ak už nie v pôvodnom zamýšľanom rozsahu t.j. od čo najviac bývalých vlastníkov tak aspoň od tých pôvodných vlastníkov, ktorí sa nevedia dostatočne brániť, prípadne len skúšajú, či to "vyjde" alebo nie. Uzavrela kúpnu zmluvu so žalobkyňou, bola jej vyplatená kúpna cena. Kúpnu cenu zatiaľ nevrátila naspäť, s nikým neuzavreli žiadnu zmluvu, nakoľko došlo medzičasom k vyvlastneniu a má vedomosť o tom, že by mi mala byť vyplatená cena za vyvlastnenie vo výške okolo 7.200 eur, ktoré sa v súčasnej dobe je pravdou nachádzajú v depozite a po skončení tohto konania sa následne uvidí, či im tá suma bude vyplatená, alebo nie. Bola som pri kúpnej zmluve podvedená, nakoľko sa hovorilo, že tam budú pestovať poľnohospodárske plodiny a potom v televízii o tom rozprávali, bola potom prekvapená a žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej v záverečnej reči uviedla, že, keď chcel žalobca pestovať poľnohospodárske plodiny tak ako uviedol, mohol si kúpiť niekde inde pozemky, ale im išlo len o ten finančný prospech.

9./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s výpisom z LV XXXX, pre kat. územie S. , s kúpnou zmluvou č. XXXX/X/AXX zo dňa 24.06.2015 ( č.l. 14), s rozhodnutím o vyvlastnení, s rozhodnutím Ministerstva dopravy ( č.l.6), protestom prokurátora ( č.l. 77) a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

10./ Z kúpnej zmluvy predloženej žalobcom ( č.l. 14) bolo zistené, že žalovaná dňa 24.06.2015 uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredala žalobcovi parcely registra ,,C " v katastrálnom území S., obeXXXmX okres Q. s parcelným číslom XXXX, ornú pôdu vo výmere 479m2 . Predmetné nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy odpredala za kúpnu cenu v zmluve dohodnutú vo výške 335,30 eur.

11./ Okresný úrad Q., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 06.04.2016 č. OU- NR-K ( č.l. 64) rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku vlastníkovi R. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., U. XXXX/XX, U., parcely registra ,,C " v katastrálnom území S., obec S., okres Q. s parcelným číslom XXXX vo výmere 479 m2 zapísanej na LV č. XXXX v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. pre stavbu ,,Vybudovania strategického parku“, kat. úz. J., M., D., S., M., A. s tým, že za vyvlastnený pozemok patrí J. R., bytom U. XXXX/XX, XXX XX U. náhrada podľa ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku č. 191/2015 zo dňa 13.07.2015 vyhotoveného spoločnosťou UEOS- Komercia, a.s. so sídlom Ružová, dolina 27, Bratislava, v súlade s vyhláškou č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 7.237,69 € , pričom predmetnú náhradu má uhradiť spoločnosť MH Invest, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100.

12./ Z rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.k. 11S/169/2016 - 81, zo dňa 07.02.2018, ktorý sa týka vkladového konania č. J. predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 13 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo dňa 13.07.2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-55509 prestavbu s názvom ,,Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa § 1 ods. 12 citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území D.. D.. J., M., S. a M.. Dňa 22.07.2015 Ministerstvo hospodárstva SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu (katastrálny odbor OU) žiadosť zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu podľa §3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 pre kat. úz. S. . Na základe týchto skutočností dňom 08.07.2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach tykajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX (č.l.53) bolo zistené, že výlučným vlastníkom parcely zapísanej č. XXXX, orná pôda vo výmere XXX m2, v súčasnej dobe parcela č. XXXX je spoločnosť MH Invest, s.r.o., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100.

13./ Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14./ Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15./ Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16./ Podľa § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

17./ Z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchu strán sporu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa podanou žalobou na základe zmeneného petitu domáhala určenia, že ku dňu rozhodnutia o vyvlastnení bola výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C" nachádzajúcou sa v katastrálnom území S., obec Lužianky, okres Q. s parcelným číslom XXXX, ornú pôdu vo výmere XXXmX. Predmetnou žalobou teda požaduje určiť právo podľa § 137 písm. c) CSP. Na takomto určení odôvodňovala naliehavosť právneho záujmu z dôvodu, že medzi ňou a žalovanou došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, po uzavretí kúpnej zmluvy došlo k vyvlastneniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a náhrada za vyvlastnenie doposiaľ nebola vyplatená a to práve z dôvodu, že nebolo jasné, kto bol v čase vyvlastnenia nehnuteľnosti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko keby došlo k určeniu v zmysle zmeneného petitu, žalobcovi by vznikol nárok na vyplatenie náhrady uloženej v úschove súdu, čoho sa v skutočnosti aj domáha. Predmetné skutočnosti ohľadom vyvlastnenia v konaní neboli sporné, sporná zostala v konaní jedine otázka určenia vlastníctva k nehnuteľnosti a to práve z dôvodu určenia, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie v celkovej výške 7.237,69 € , na ktorej nárok si uplatňovali obidve strany sporu.

18./ Základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby, je existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť podľa zákona naliehavý. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia.

19./ V predmetnom konaní sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má naliehavým právnym záujem na dôvodnosti podania takejto žaloby, pričom naliehavý právny záujem. V konaní nebolo sporné, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Nesporné je, že žalobca požaduje určiť právo do minulosti, ktorá žaloba je bežne vylúčená. Žalobcovi však zmenenou žalobou nejde o zmenu zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností, ale o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola na základe rozhodnutia správneho orgánu zložená do úschovy súdu podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z.. Táto náhrada bola súdom prijatá a preto žalobca nemôže žalovať o plnenie. Pretože náhrada nebola doposiaľ vyplatená a určenie jej príjemcu je závislé od výsledku tohto súdneho konania a žalobca má naliehavý právny záujem práve na určení, že bol ku dňu vyvlastnenia výlučným vlastníkom tohto pozemku.

20./ Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

21./ V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby, bolo však sporné, či je dostatok pasívnej legitimácie aj na strane žalovanej, ktorá v súčasnej dobe už nie je vlastníkom pozemku ako to vyplýva z výpisu z Lista vlastníctva ( č.l. 53).

Vzhľadom na to, že žalobkyňa navrhla súčasne s podaním tejto žaloby, aby do katastra nehnuteľností bola zapísaná poznámka o tomto súdom konaní (ktorá poznámka bola následne do katastra zapísaná) bol by výrok o určení vecného práva k tejto nehnuteľnosti záväzný podľa § 228 ods. 2 aj pre tretie osoby. Z uvedeného dôvodu nejde ani na strane žalovanej o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore.

22./ Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

23./ Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

24./ Súd uvádza, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/ l5/2012). Žalobkyňa so žalovanou uzavrela kúpnu zmluvu dňa 24.06.2015, pričom dňa 2. júla 2015 bol doručený Okresnému úradu Q., katastrálnemu odboru návrh na vklad vlastníckeho práva ( viď. Rozsudok KS Nitra, č.l.96 ). V čase, kedy sa rozhodovalo o povolení vkladu predmetnej kúpnej zmluvy, Správny orgán musel v zmysle §31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých administratívnych rozhodnutí prihliadať na všetky skutočností, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, musel preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2015 a v kladnom prípade by k týmto pozemkom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu, ktoré bolo potrebné posúdiť ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu, čiže bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou predkupného práva štátu.

25./ V konaní nebolo sporné, že po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 24.06.2015 a taktiež, že ešte pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho právo vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku a to priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou t.j. dňa 08.07.2015, pričom Okresný úrad Q., odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 06.04.2016 č. OU-NR-K - 4 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku J. R., bytom U. XXXX/XX, XXX XX Bratislava v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o na účel na účel ,,Vybudovania strategického parku“, kat. úz. J., M., D., S., M., A.. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. To vyplýva už zo samotného pojmu predkupné právo“, ktorý pojem gramaticky nemožno vyložiť inak, než právo kúpiť vec skôr ako niekto iný ( Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 27.06.2018, č.k. 3Sžrk/2/2018). Tak ako už skonštatoval Najvyšší súd SR rozhodujúc v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaných po vyhovení protestu prokurátora, zmluvná voľnosť žalovanej ako pôvodnej vlastníčky pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.. je obmedzená priamo zo zákona a vlastníci teda žalovaná v prípade zamýšľaného predaja bola povinná prednostne ponúknuť pozemok na kúpu štátu, čo aj v danom prípade urobila. Z dôvodu, že predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva a v priebehu konania o povolenie vkladu , pričom správny orgán na základe preskúmania obsahu podania dospel k záveru, že strany sporu nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil a preto konanie o návrhu na vklad na základe protestu prokurátora zastavil, nedošlo k prevodu vlastníctva zo žalovanej na žalobkyňu a žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy nemohla nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku a tak nemôže byť jej vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia tohto pozemku, pričom uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Pretože plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve medzi stranami sporu zo dňa 24.06.2015 sa stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť žalovanej plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj tento záväzok, z čoho vyplýva, že žalobkyňa by si mala nárok uplatňovať voči žalovanej aj vzniknutú náhradu škody ako aj bezdôvodné obohatenie (vrátenie kúpnej ceny), ktoré si však v danom konaní neuplatňuje a vzhľadom aj na túto skutočnosť súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a ďalšími námietkami strán sporu sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a nevykonal ani dokazovanie navrhnuté na ich preukázanie. Na úspech žalobkyne v spore nemôže mať z uvedeného dôvodu vplyv ani výsledok prebiehajúcich správnych konaní, resp. súdnych konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré neboli doposiaľ skončené.

26./ Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal plnú náhradu trov konania.

27./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.