Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Ek-920-2018.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28Ek/920/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. 135, o vymoženie XXX,XX eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Ek/920/2018 zo dňa 09.11.2018 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Ek/920/2018 zo dňa 09.11.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 28Ek/920/2018 zo dňa 09.11.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie skúmal, či exekučný titul rozhodcovský rozsudok spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. Preto súd dožiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž o predloženie kompletného rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený dňa 22.08.2018.
3. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že po preskúmaní predloženého rozhodcovského spisu zistil, že rozhodcovský rozsudok bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie v PDF formáte, v rámci ktorého advokát JUDr. Tomáš Kušnír vykonal zaručenú konverziu pôvodného elektronického dokumentu, ktorý podpísal svojim zaručeným elektronickým podpisom aj napriek tomu, že predmetný rozhodcovský rozsudok po nahliadnutí do rozhodcovského spisu bol vo forme pôvodného elektronického dokumentu autorizovaného rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu rozhodcovského rozsudku bola vyhotovená taktiež vo forme elektronického dokumentu autorizovaného osobou Mgr. Štefanom Bánovským.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že v zmysle § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Napriek tomu, že spomenutá dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z. súd bol toho názoru, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom, je možné bez ďalších pochybností vyvodiť, že uvedený rozhodcovský rozsudok bol vyhotovený v elektronickej podobe a nie v listinnej tak ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska jeho formy a obsahu. Zároveň dodal, že pokiaľ bol dodatočne vytvorený rozhodcovský rozsudok v listinnej forme spolu s osvedčovacou doložkou, takýto exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko forma rozhodcovských rozsudkov je striktne stanovená v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nemožno sa od nej žiadnym spôsobom odchýliť.
5. Napokon vyšší súdny úradník konštatoval, že vzhľadom na uvedené sa rozhodcovský rozsudok musí vždy vyhotovovať v listinnej forme, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť len ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej forme. V prípade ak je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom a právny zástupca oprávneného ho premení do PDF formátu a vykoná na ňom zaručenú konverziu, je tu daný rozpor s § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý pripúšťa len listinnú formu vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, čím je naplnený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku z dôvodu nesplnenia náležitosti rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Na dôvažok považoval súd za potrebné uviesť, že napriek skutočnosti, že chyby a vady, ktoré zistil pri vedení rozhodcovského konania, nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba aj procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania.
6. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto exekučnom konaní nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku.
7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 2 písm. d), § 48 ods. 6 prvá veta, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 a § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku a § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.12.2018 o 11:05 hod. pod identifikátorom ab0df9db-19e6-41e9-8681-6681f0727b5f sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.06.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 308,24 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 02.10.2017, sp. zn. SRSAspA 13402/16 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“). V zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona „Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.“ Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 07.11.2017, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 14. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom súd konštatuje nasledovné: Je nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí) najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty). Zákon pritom na žiadnom mieste neuvádza, že rozhodcovský rozsudok zaslaný účastníkom konania má nižšiu váhu ako rozhodcovský rozsudok zaevidovaný v rozhodcovskom spise. Doručené rozhodcovské rozsudky (v listinnej podobe) účastníkom konania majú za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.). Rozhodcovské rozsudky doručované v listinnej podobe sú teda jednoznačne originálmi s rovnakou právnou silou a len skutočnosť, že rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť, ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe), ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. v platnom znení, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom. Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len preto, že rozhodcovský súd vedie spis v elektronickej forme.
9. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 07.11.2017, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.
10. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248 CSP je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu zo dňa 07.11.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
19. Skôr ako súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie sťažnosti oprávnený (oprávnenou osobou) a tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon sťažnosť pripúšťa, nakoľko aby došlo k vecnému prejednaniu sťažnosti súdom, sťažnosť musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti, keď jednou z objektívnych podmienok prípustnosti sťažnosti je jej včasnosť.
20. Lehota na podanie sťažnosti je lehotou zákonnou, nemožno ju ani predĺžiť, ani skrátiť. Pre začatie jej plynutia je rozhodujúce riadne a v súlade s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Lehota na podanie sťažnosti je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t. j. po dni doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je sťažnosť podaná v posledný deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť.
21. Preskúmaním predmetného konania súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 23.11.2018 o 11:37 hod. pod identifikátorom f6c9edbe-5283-46b6-a5ea-4921effba5a. Od nasledujúceho dňa po doručení, t. j. od 24.11.2018 začala oprávnenému plynúť 15-dňová lehota na podanie sťažnosti, jej posledný deň pripadol na 08.12.2018 (sobota) a teda lehota na podanie sťažnosti uplynula najbližší pracovný deň 10.12.2018. Oprávnený podal sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky na súd až dňa 11.12.2018 o 11:05 hod. pod identifikátorom ab0df9db-19e6-41e9-8681-6681f0727b5f, teda po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti.
22. Procesnoprávnym dôsledkom oneskorene podanej sťažnosti je jej zamietnutie. Ustálená súdna prax totiž považuje za „nedôvodné“ aj tie sťažnosti, ktoré sú podané oneskorene, neoprávnenou osobou, po prípadnom späťvzatí, resp. sťažnosti podané proti rozhodnutiu, voči ktorému sťažnosť nie je prípustná. Preto súd rozhodol podľa § 250 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Ek/920/2018 zo dňa 09.11.2018 zamietol ako oneskorene podanú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.