Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Sa-16-2019.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: S. U., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. Z., Š. P.: R. C. E., t.č. cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou, bytom v Košiciach, zastúpeného: Liga za ľudské práva, Baštová 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.: PPZ-HCP-ME-14-024/2018-U zo dňa 08.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave určuje, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-ME-14-024/2018-U zo dňa 08.02.2019 o zaistení žalobcu, bolo nezákonné.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Predmet konania
1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 27.02.2019 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 15.02.2019 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-ME-14-024/2018-U vydanému dňa 08.02.2019, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ako žiadateľa o udelenie azylu, keďže ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe rozhodnutia o zaistení vedeného pod číslom PPZ-HCP-ME -14-024/2018-AV vydaného dňa 08.02.2019, z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím o administratívnom vyhostení vedenom pod číslom PPZ-HCP-BB7-210-019/2018-AV, zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 08.02.2019, a umiestnil do zariadenia, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Zároveň podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa §88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 06.06.2019. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.
2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-ME-14-024/2018-U zo dňa 08.02.2019, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.06.2019.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca, ktorý je zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov požiadal dňa 06.12.2018 v priestoroch ÚPZC Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom OCP PZ Žilina má za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca tak konal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. ÚPZC Medveďov začal konanie na základe písomnej žiadosti OCP PZ Žilina o vydanie rozhodnutia o zaistení vedenej pod č. PPZ-HCP-BB7-4-38/2019-AV, na základe § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, dňa 08.02.2019 konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol príslušníkmi ÚPZC Medveďov vyzvaný, aby sa vyjadril v Zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku pod č. PPZ- HCP-ME-14-024/2019-AV zo dňa 08.02.2019, kde bolo žalobcovi oznámené začatie konania. Žalobca uviedol, že o azyl požiadal z dôvodu, že sa v domovskej krajine bojí o svoj život, a preto na území Slovenskej republiky požiadal o azyl. Žalobcovi bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zaistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, kde sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť. Žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 06.12.2019, až po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, po začatí konania o administratívnom vyhostení ako aj po jeho zaistení do priestorov ÚPZC Medveďov. Zo zápisnice o vyjadrení, žalobca podľa § 222 ods. 1 správneho poriadku pod číslom PPZ- HCP-ME-14-024/2019-AV zo dňa 08.02.2019, uviedol, že nepamätá si svoj vek, nemal konkrétnu krajinu, kam by chcel ísť a na území Slovenskej republiky požiadal o azyl, len preto, lebo podľa vyjadrenia žalobcu v iných európskych krajinách nerešpektujú predmetné žiadosti. V prípade žalobcu sa ÚPZC Medveďov zhoduje s názorom OCP PZ Žilina, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca žiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. ÚPZC Medveďov považuje za potrebné, v prípade žalobcu, postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a v prípade žalobcu využiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov. ÚPZC Medveďov tak rozhodol s poukazom na osobu žalobcu a na skutočnosť, že v prípade žalobcu existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, teda existuje reálny predpoklad vysokej miery ohrozenia účelu vyhostenia žalobcu. Počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.
V danej veci žalobca, ktorý bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal o udelenie azylu, pričom žalovaný mal za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca tak vykonal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. Žalovaný zaistil žalobcu dňa 08.02.2019 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca žiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu.
II.
Žaloba
4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.
5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že v zápisnici uviedol, že dôvodom prečo požiadal o azyl je, že v Afganistane je vojna a je tam nebezpečne. Teda ak žalovaný tvrdí, že žalobca požiadal o azyl výlučne s cieľom zmariť alebo oddialiť vyhostenie, nie je to pravda. Slovo výlučne, je tu kľúčové. Pretože je prirodzené, že žalobca nechce byť vyhostený do Afganistanu, ale nepodal žiadosť o azyl v snahe svoje vyhostenie zmariť, podal ju preto, že sa v krajine pôvodu obáva o svoj život, a že jeho obavy sú opodstatnené, potvrdzujú informácie o krajine pôvodu ako aj doterajšia rozhodovacia prax Migračného úradu MV SR, kedy tento poskytuje žiadateľom o azyl z Afganistanu doplnkovú ochranu z dôvodu reálnej hrozby vážneho bezprávia. Napokon, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že žalovaný rozhodol v rozpore s právnym názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR, keď dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom zmariť alebo oddialiť svoje administratívne vyhostenie do Afganistanu. U žiadateľov o azyl pochádzajúcich z krajín ako sú Sýria či Afganistan, ktorým Migračný úrad MV SR všetkým poskytuje doplnkovú ochranu pre prebiehajúci ozbrojený konflikt a vážne bezprávie panujúce v týchto krajinách nemožno tvrdiť, že žiadosť o azyl podali výlučne s cieľom zmariť alebo oddialiť vyhostenie. Takéto tvrdenie je v rozpore s Nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 147/2013-50. Žalobca navyše pochádza z jednej z najnebezpečnejších oblastí Afganistanu, z provincie Nangarhar. V prípade žalobcu, ktorý je žiadateľom o azyl a s najväčšou pravdepodobnosťou mu bude poskytnutá doplnková ochrana, počas prebiehajúceho azylového konania nemôže dôjsť k realizácii jeho vyhostenia. Jeho zaistenie je teda úplne neúčelné a svojvoľné, odporujúce čl. 5 Dohovoru, pričom k vydaniu rozhodnutiu došlo bez náležitého zohľadnenia zdravotného stavu žalobcu. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. V prípade, že žalobca bude prepustený zo zaistenia pred dňom pojednávania v danej veci, právna zástupkyňa žalobcu upravuje žalobný petit podanej správnej žaloby a navrhuje, aby rozsudok znel v zmysle § 230 ods. 1 písm. d) SSP nasledovne: „Rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-ME-14-024/2018-U zo dňa 08.02.2019 o zaistení žalobcu bolo nezákonné.
III.
Vyjadrenie žalovaného
6. K žalobe sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že rozhodnutie o zaistení číslo PPZ-HCP- ME-14-024/2019-U zo dňa 08.02.2019 bolo vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca bol dňa 21.02.2019 v čase o 09.00 hod. prepustený z ÚPZC Medveďov podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko Migračný úrad MV SR rozhodol tak, že poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu v zmysle § 13a) a § 20 ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
IV.
Posúdenie právnej argumentácie
7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2019, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu bolo nezákonné.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
14. Podľa § 2 písm. o) zákona číslo 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum.
15. Podľa § 13a zákona č. 481/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
17. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe sú dôvodné.
19. K procesným námietkam, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. Uvedenú vadu možno nachádzať práve v žalobcom vytýkaných námietkach k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení, vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia, ako aj posúdenia rizika úteku.
20. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení považuje súd za dôvodnú. Svoj postup žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nemá na území SR udelený pobyt, nie je držiteľom platného cestovného pasu, nemá zabezpečené ubytovanie a nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Takúto úvahu žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávnu, pretože preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj finančného zabezpečenia nebolo v danom prípade potrebné, čo explicitne vyplýva z hypotézy ustanovenia § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov („...to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“). Z obsahu spisu ako i samotného rozhodnutia o zaistení je zrejmé, že žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení v postavení žiadateľa o azyl a v tomto postavení zo zákona nemusel spĺňať podmienku zabezpečenia ubytovania a dispozície finančnými prostriedkami pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o azyle.
21. V danom prípade dňa 6.12.2018 žalobcovi prevzali vyhlásenie, t.j. žiadosť o azyl. Z rozhodovacej praxe Migračného úradu MV SR jednoznačne vyplýva, že žiadateľom o azyl z Afganistanu, je v Slovenskej republike poskytovaná minimálne doplnková ochrana. Nesprávne právne posúdenie žalovaného spočíva v tom, že záver o účelovosti podanej žiadosti o azyl je v rozpore s prebiehajúcim azylovým konaním vo veci žiadosti o azyl podanej žalobcom z dôvodu, že ak by zodpovedný správny orgán, ktorým je Migračný úrad MV SR zastával názor, že žiadosť o azyl bola podaná žalobcom len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky alebo ak by Migračný úrad MV SR dospel k záveru, že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, tak by jeho žiadosť o azyl už zamietol podľa § 12 zákona o azyle, čo však nespravil. Podľa § 12 ods. 3 zákona o azyle, Migračný úrad MV SR zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú do 60 dní od začatia konania. Žalobca ako žiadateľ o azyl, podal žiadosť o azyl dňa 06.12.2018, pričom 60 dní uplynulo dňa 05.02.2019. Žiadosť o azyl žalobcu, zo strany Migračného úradu Ministerstva vnútra SR nebola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, teda Migračný úrad MV SR ako zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl žalobcu nezastáva názor, že by žalobca podal žiadosť o azyl len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný, za týmto účelom do spisu zaobstarať podklady od ÚPZC, mal kontaktovať Migračný úrad MV SR, a informovať sa o stave azylového konania, mal nahliadnuť do systému MIGRA, kde dátum žalobcovho podania žiadosti o azyl je evidovaný. Taktiež žalobca informoval žalovaného o skutočnosti, že podal žiadosť o azyl. Žalovaný mal zvážiť aplikáciu menej závažných prostriedkov v prípade žalobcu, čo však neurobil.
22. Podľa § 221 ods. 1 SSP účelom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia a správnu žalobu podal podľa § 221 ods. 1 SSP. Žalobca v čase rozhodovania sa už nenachádzal v zaistení a preto odpadol dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia. Prepustením zo zaistenia sa v prípade žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP vyčerpal predmet žaloby v časti domáhajúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia.
23. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.02.2019 o zaistení žalobcu v pozícii žiadateľa o azyl po tom, čo žalovanému zaslal žiadosť o prepustenie, vychádzajúc z vysokej pravdepodobnosti poskytnutia medzinárodnej ochrany, vzhľadom aj na vek žalobcu, ako aj to, že žalobca podal žiadosť o azyl prvýkrát na Slovensku a neprebieha voči nemu tzv. Dublinské konanie, je potrebné poukázať na ustanovenie § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný mal povinnosť danú zákonom zvážiť aplikáciu menej závažných prostriedkov v prípade žalobcu.
24. Podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalobca sa nielen môže, ale má aj právo domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení a nariadenie bezodkladného prepustenia, tak aj vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia o zaistení po tom, čo bol prepustený zo zaistenia. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a súd má možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak od jeho vydania došlo k podstatnej zmene okolností. Ustanovenie § 228 SSP ráta s tým, že od podania správnej žaloby mohlo dôjsť k zmene skutkových okolností a žalobca bol prepustený. Ustanovenia § 229 a § 239 SSP upravujú možnosti, ako môže správny súd o žalobe vo veci zaistenia rozhodnúť. Z dôvodu zmeny skutkových okolností prípadu, a to, že žalobca bol prepustený dňa 21.02.2019 v čase o 09.00 hod. zo zaistenia, žiadala právna zástupkyňa žalobcu v zmysle § 230 ods. 1 písm. d) SSP, aby súd rozsudkom určil napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súd zistil dôvodnosť správnej žaloby. S poukazom na to, že zotrváva legitímna požiadavka žalobcu o preskúmanie rozhodnutia o zaistení, súd postupoval v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d) SSP, a určil napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné, vzhľadom na vzniknutú situáciu.
25. O trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi ich náhradu, z dôvodu jej neuplatnenia, nepriznal.
26. Žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je zo zákona od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).