Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/41/2018

Potvrdené rozhodnutím 9Co/153/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 24/3911, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 210,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/41/2018-148 zo dňa 12. 03. 2019, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01, Žilina, IČO: 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 210 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 210 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 25.5.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 210 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 210,- eur od 25.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že dňa 14.4.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 530xD, EČV: G., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, EVČ: G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9527293859 (9527368689). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 59/2018 zo dňa 19.04.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW X3, EČV: B.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018064 zo dňa 24.4.2018, splatnú dňa 2.5.2018 na sumu 840,- EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 19.04.2018 do 22.04.2018, t.j. 6 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 135,- EUR s DPH. V sume 845,- EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR s DPH. Poškodený zároveň dňa 24.4.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9527293859 zo dňa 14.4.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 840,- EUR s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 26.4.2018. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.5.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 9.5.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 11.5.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 840,- EUR s DPH. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným a svojvoľným určením výšky denného nájomného, a to na sumu 102,- EUR s DPH a tiež poistné plnenie

bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Takto určené poistné plnenie bolo následne znížené o svojvoľný odpočet tzv. prevádzkových nákladov vozidla a zmeny technickej hodnoty.

3. Žalobca zdôraznil, že náklady vo výške 840 eur s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.

4. Uplatnený nárok vo výške 210 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 840 eur s DPH uvedenej na faktúre č. 2018064 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 630 eur s DPH.

5. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 9.5.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 25.5.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

6. Na základe návrhu v upomínanom konaní vydal Okresný súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 19Up/406/2018 platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu.

7. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý zdôvodnil tým, že aj keď žalobca právne nezdôvodnil uplatnený nárok, zdôraznil, že tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

8. Žalovaný namietal, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný ako aj skutočnosť, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Poukázal na ods. 2 cit. ust. podľa ktorého ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti a o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Okrem toho, že Žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom, konkrétne všeobecné obchodné podmienky Žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť časti Zmluvy o nájme - t. j. Protokol o prenájme náhradného motorového vozidla č. 59/2018. Súčasne zo samotnej Zmluvy o nájme nie je zrejme kde došlo k jej uzatvoreniu a nie je jasné kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mena osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené, v predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. V neposlednom rade poukazujeme na skutočnosť, že u doby nájmu, bol na zmluve perom dopísaný dátum ukončenia nájmu, čo považuje za dodatočne a účelovo uvedený údaj, ktorý nemožno považovať za spoľahlivý. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na samotný charakter zmluvy považuje chýbajúce údaje za podstatné, ktorých absencia zakladá pochybnosti o uzatvorení samotnej zmluvy. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného Oznámení, bol Žalobca informovaný, v časti vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, o nasledovných skutočnostiach: „Fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 19.04.2018 do 24.04.2018 t. j. 6 dní, denná sadzba za prenájom MV 135,- EUR s DPH. Priznaná sadzba za nájom MV 102 EUR s DPH, priznaný poplatok za pristavenie a prevzatie MV 18 ,- EUR, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného MV.“ Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal na uvádzané zdôvodnenie likvidátora v predloženom Oznámení, kde pri stanovovaní cien boli zohľadnené ponuky autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného MV. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených

nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že jeho vznik Žalobca zjavne vzhľadom na obsah podania zakladá a odvodzuje od ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V tejto súvislosti uviedol, že tento nárok voči Žalovanému jednak zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. K vyššie uvedenému súčasne poukázal na Oznámenie predložené zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany Žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 630 eur (a to vzhľadom na typ motorového vozidla a priznanú dobu prenájmu).

9. Žalobca požiadal príslušný súd o pokračovanie v konaní a k odporu uviedol, že existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore odvodzuje od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi a zdôraznil, že súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.). V konaní uplatňuje postúpený nárok na základe faktúry č. 2018064 zo dňa 24.4.2018 za prenájom vozidla zn. BMW X3 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 59/2018 sumu vo výške 840,- EUR s DPH voči poškodenému. K zániku záväzku poškodeného ako nájomcu z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.4.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.

10. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal na obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.4.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky /na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo/ sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoje pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Vyslovil názor, že sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 210,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 840,- EUR s DPH a už žalovaným poskytnutého plnenia v sume 630,- EUR s DPH. Zdôraznil, že z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky.

11. Uviedol, že nároky hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia a v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Poukázal na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Tiež poukázal na ust. § 442 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Žalovaný v tomto

spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

12. Ďalej uviedol, že žalobca Zmluvou o nájme č. 59/2018 zo dňa 19.4.2018 preukázal vznik zmluvného vzťahu medzi ním a poškodeným. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Zmluve o nájme č. 59/2018 uviedol, že zmysle nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane.

13. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Ak žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla a k podpisu Zmluvy o nájme č. 59/2018, absentujú údaje o vinníkovi škodovej udalosti, o samotnom priebehu škodovej udalosti, takéto tvrdenie žalovaného rovnako považujeme za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku.

14. Vo vzťahu k tvrdeniu, že z predloženej dokumentácie nemožno zistiť aké osoby konali za poškodeného ako nájomcu a žalobcu ako prenajímateľa a či tieto osoby sú oprávnené konať za poškodeného ako nájomcu a žalobcu ako prenajímateľa považuje za zmätočné, keďže poškodený ako nájomca v predmetných právnych vzťahoch vystupoval ako fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony. Z údajov obchodného registra o žalobcovi vyplýva, že v mene spoločnosti koná a podpisuje každý konateľ samostatne. Konateľmi žalobcu sú Q.. Z podkladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že boli podpísané konateľom Matejom Kurincom, teda osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti.

15. K výške nájomného za náhradné vozidlo vyslovil názor, že ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho konanie v rozsahu predkladania neobjektívnej vzorky trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Navyše prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Poukázal na vlastný prieskum podľa ktorého vyplýva výška nájomného pre porovnateľný typ vozidla: od 115,- EUR bez DPH (MK Car), od 135 EUR bez DPH (Havana cars), od 160 EUR luxusná trieda a od 280 EUR dokonca vozidlo nižšej triedy BMW X1 (MIBACAR Žilina), od 117 EUR bez DPH (140 EUR s DPH) vozidlo BMW X3 (MD-Bavaria Žilina,.s.r.o.).

16. Poukázal tiež na to, že ak žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, uvedené vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevedie odhadnúť dĺžku opravy. Pri prenájme vozidla je smerodajný nájom a ceny za každý deň nájmu, nakoľko poškodený nevie ako dlho sa bude opravovať jeho vozidlo. Zároveň žalobca nie je klasická požičovňa, ale je spoločnosť ktorá poskytuje služby klientom aktívne, poskytnutím náhradného vozidla ako komplexnej služby klientovi, ktoré iné požičovne neposkytujú, vykoná všetku administratívu, dbá aby klient nebol ukrátený na svojich právach ani v prípade ak poisťovňa odmietne čiastočne plniť. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba

nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Nejde teda o účelové konanie zo strany žalobcu, ani o konanie v rozpore s dobrými mravmi, či nepoctivé konanie žalobcu, ako sa žalovaný snaží navodiť, ale o konanie v záujme poškodeného, a to, aby mu už aj v tak nepriaznivej situácii nevznikalo ďalšie finančné zaťaženie. Vyslovil názor, že z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Odmietol tvrdenie žalovaného o neúčelnosti prenájmu náhradného vozidla s poukazom na skutočnosť, že náklady na opravu poškodeného vozidla boli nižšie ako náklady na nájom náhradného vozidla počas doby opravy. Uvedené nemá vplyv na skutočnosť, že poškodený bol po preukázanú dobu vylúčený z užívania svojho vozidla a má zákonný nárok na reparovanie tohto stavu prenájmom náhradného vozidla, a takto vzniknuté náklady sú skutočnou škodou.

17. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla a argumentáciou žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považujeme za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

18. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla zdôraznil, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.

19. Vo vzťahu k omeškaniu a nárokom na zaplatenie úroku z omeškania zdôraznil, že neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania. Podľa § 517

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia vyslovil názor, že žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 9.5.2018, nárok žalobcu bol preto splatný 24.5.2018 a od 25.5.2018 sa žalovaný dostal do omeškania. K danej problematike sa poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012 zo dňa 06.06.2013 a krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/240/2014 zo dňa 09.04.2015, kde súd druhej inštancie zaujal názor, ... že nesúhlasí s názorom žalovaného, že úroky z omeškania by pripadali do úvahy až potom, ako by sa dostal do omeškania s úhradou priznanej istiny. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 09.08.2012 a do omeškania sa dostal tým, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) predmetnú pohľadávku v čase jej splatnosti upravenej v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. neuhradil, a teda rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne aj v časti priznaného príslušenstva - úrokov z omeškania.“

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2018 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina, pričom podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. žiadal veci postúpiť Okresnému súdu Bratislava I, pretože podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ani žiadneho iného zákona sa nepovažuje prenájom náhradného vozidla za škodu a má za to, že v tomto smere nie sú splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP.

21. Žalovaný v duplike tiež zdôraznil, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by k jeho poškodeniu nedošlo, pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

22. Ďalej opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na uvedené a znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky ako to uvádza Žalobca. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní, pretože daný právny úkon je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

23. Vo veci súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a zotrval na svojich vyjadreniach.

24. Žalobca poukázal na žalobu a svoje vyjadrenia. Zdôraznil, že v danom prípade bola práve predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom, ktorá bola predložená spolu so žalobným návrhom založená aktívna legitimácia žalobcu pre uplatnenie predmetného nároku. K otázke samotného vzniku práva poukázal na obsah zmluvy o postúpení pohľadávok a to konkrétne v bode 5, kde si zmluvné strany, teda žalobca a poškodený dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo práve momentom podpisu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky. K rozporovaniu jednotlivých skutočností, konkrétne výška denného nájomného, náklady na pristavenie, čistenie a prevzatie náhradného vozidla a tiež odpočet prevádzkových nákladov a zmena technickej hodnoty vozidla zdôraznil, že žalobcom boli predložené dôkazné prostriedky, ktorými preukázal opodstatnenosť výšky denného nájomného dôvodnosť nároku fakturovanom zo strany žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v danom prípade nepodložil svoje tvrdenia nijakými dôkaznými prostriedkami a tým účelovo znižuje výšku ním priznaného plnenia a ide o svojvoľný neoprávnený a ničím nepodložený postup. K poplatku za pristavenie, čistenie a prevzatie náhradného vozidla poukázal na to, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu, ak má poškodený záujem prenajať si náhradné vozidlo, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, pričom tento poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Tento bol medzi poškodeným a žalobcom riadne dojednaný v nájomnej zmluve a ide o poplatok, ktorý predstavuje paušálne náklady za jeho pristavenie, čistenie a prevzatie. Čo sa týka jednotlivých prevádzkových nákladov, a nákladov na pokles všeobecnej hodnoty vozidla, tiež vyslovil názor, že z predložených tvrdení žalovaným nie je zrejmé, na základe čoho pristúpil k takémuto zníženiu poistného plnenia a v tomto smere tiež nepredložil dôkazy a nepreukázal výpočet týchto nákladov vzhľadom k čomu máme za to, že ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov.

26. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.4.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky BMW 530xD, EČV: G.L, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Q.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, EVČ: G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. 9527293859 (9527368689). Aj keď žalovaný namietal nedostatok opisu rozhodných skutočností v žalobe, v tomto rozsahu žalovaný skutkové tvrdenia nerozporoval, teda ich ani účinne nepoprel, teda neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o okolnostiach a priebehu nehody či odlišnej zodpovednosti (§ 151 ods. 1, 2 , naviac pri likvidácii poistnej udalosti a za svojho poistenca plnil nároky titulom opravy vozidla poškodeného pod č. 9527293859 (9527368689), teda základ návrhu vôbec nespochybnil, spochybňoval (mimo aktívnej legitimácie) len výšku jednotlivých nárokov.

27. Súd z obsahu Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 59/2018 zo dňa 19.04.2018 zistil, že poškodený spoločnosť Q. na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky BMW X3, EČV: B.C. Zmluva obsahuje podpis na mieste nájomcu, ku ktorému nie je pripojený dodatok označenia mena. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konatelia konajú za spoločnosť každý samostatne. Podľa názoru súdu nie je povinnosťou pri podpise uvádzať, ktoré osoba daný úkon vykonala či podpísala. Postačuje že úkony vykonal konateľ, prípadne poverená alebo splnomocnená osoba podľa ust. § 13 a násl. Obchodného zákonníka. Súd taktiež v súlade s princípom zachovania záväznosti právnych vzťahov a doktríny platnosti právnych úkonov uvádza, že nie je možné, aby nesporný úkon medzi inými osobami podľa ktorého si vzájomne plnili a nie je v rozpore s dobrými mravmi či zákonom, namietla tretia osoba.

28. V konaní nebolo sporné, že doba nájmu a odovzdania vozidla bola v trvaní 6 dní v čase od 19.04.2018 do 22.04.2018, kedy bolo vozidlo v oprave. V tejto súvislosti súd považuje za irelevantné, či došlo k ukončeniu nájmu vpísaním dátumu do zmluvy pri odovzdaní vozidla, prípadne či by doba nájmu bola ohraničená vznikom inej skutočnosti a pod., prípadne do odovzdania vozidla alebo uzavretá na dobu neurčitú s vypovedaním alebo ukončením dohodou. Podstatné je, že došlo k dohode o ukončení doby nájmu a vráteniu veci, čím došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a dĺžka nájmu zodpovedala celkovej dobe opravy a vydanie opraveného vozidla poškodenému.

29. V danom rozsahu žalovaný neuviedol relevantné skutkové tvrdenia o tom, kedy malo dôjsť k ukončeniu nájmu skôr, prípadne k účelnosti dĺžky nájmu. Hoci bola účelnosť žalovaným rozporovaná, neuviedol vlastné skutkové tvrdenia a teda nedošlo k účinnému popretiu. Naviac, ak žalovaný neuviedol či nepreukázal iné skutočnosti, napr. že by iné autorizované opravovne vykonávali dané opravy za kratší

čas a takúto možnosť žalovaný ponúkal poškodenému. Súd má však za to, že v tejto veci nedošlo k účinnému popretiu podľa § 151 ods. 2 CSP.

30. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. č. 2018064 zo dňa 24.4.2018, splatnú dňa 2.5.2018 na sumu 840 EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 19.04.2018 do 22.04.2018, t.j. 6 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 135 EUR s DPH. V sume 845 EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 EUR s DPH.

31. Podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.5.2018, je zrejmé, že dňa 9.5.2018 žalovaný ukončil prešetrovanie nárokov s uplatnenou škodou titulom nájmu vozidla uplatnenou žalobcom a aj z tejto poistnej udalosti plnil. Podľa údajov žalobcu mu dňa 11.5.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 630 eur s DPH. Krátenie poistného plnenia bolo žalovaným z dôvodu určenia výšky denného nájomného na sumu 102 eur s DPH, odmietnutie úhrady poplatku pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla nad sumu 18 eur.

32. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

34. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

35. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Vo vzťahu k námietke miestnej nepríslušnosti súdu žalovaného súd túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko v danom prípade bola daná osobitná miestna príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 19 písm. b/ nakoľko popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého

obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej za škodu ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna legitimácia žalovaného. V konaní sa nejednalo o uplatnenie nárokov z prenájmu vozidla, odplaty za postúpenie pohľadávky ale o náhradu škody vynaložením veci na nájom vozidla počas doby opravy, pre ktorý poškodený nemohol poškodené vozidlo užívať.

39. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. Tvrdenia žalovaného o cesii dlhu považoval súd za účelové a obštrukčné. V danom prípade bolo nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného na základe zmluvy o nájme, ktorý poškodenému vyúčtoval faktúrou. Súd sa nestotožňuje s názorom, že škoda môže vzniknúť až vtedy, keď poškodený uhradí opravu či nájom. Škoda mu vznikne už samotným poškodením a to znížením hodnoty vozidla, prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu vozidla, teda aj v čase, keď takéto nároky neuhradil. Nesporne škodou poškodeného je aj vznik pohľadávky opravovne (servisu) voči poškodenému za opravu vozidla. Opačným výkladom by súd dospel do extrému, že ak by poškodený nebol schopný uhradiť opravu (nemal by na to prostriedky), tak škoda by mu nikdy nevnikla. Obdobne je to aj s nájmom vozidla (náhradného vozidla) počas opravy. Škoda predstavuje zníženie majetkovej hodnoty a tou je aj vznik záväzku (obdobne ako pri úhrade kreditnou kartou), ktorý musí poškodený uhradiť za to, že užíval prenajaté vozidlo. Záväzok nájomcu - poškodeného vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcu poistnú udalosť. Preto ak poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a nárok za odplatu započítal so záväzkom za nájom vozidla. Teda sám sa zbavil dlhu a nárok prenechal na vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by bolo iracionálne, nakoľko aby by chcel žalobca ako prenajímateľ prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému, nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zák.. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

40. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Žalovaný uvedenú skutočnosť namietal v podaniach určených žalobcovi, avšak v tomto konaní uvedené skutočnosť účinne nepoprel. Naviac v súvislosti s preukazovaní výšky nájmu žalobca predložil cenník iných požičovní vrátane cenníka požičovne autorizovaného servisu z ktorého súdu zistil, že výška denného nájomného dosahovala alebo aj presahovala výšku denného nájmu dohodnutého medzi žalobcom a poškodeným.

41. Vo vzťahu k primeranosti výšky nájmu súd je názoru, že nemožno požadovať po poškodenom, aby vykonal lustráciu autopožičovní či určitý výber cien. Poškodením vozidla je totiž poškodený náhle a bez prípravy vystavený situácii, že zväčša poškodené vozidlo nie je spôsobilé premávky po pozemných komunikáciách, prípadne poškodenie priamo znemožňuje jeho užívanie a užívanie obmedzuje aj samotné vykonávanie opráv v servise či priamo poškodeným. Pokiaľ si niekto obstará osobné motorové vozidlo, mimo zberateľov a investícii, každý vlastník či držiteľ obstaráva vozidlo za účelom osobnej prepravy. Poškodením vozidla je mu znemožnená bežná osobná preprava. Preto samotné rozhodnutie či poškodený potrebuje alebo nepotrebuje zapožičanie náhradného vozidla je na rozhodnutí poškodeného, teda či má k dispozícii iné vozidlo, využije taxislužby, MHD či inú dopravu, nebude využívať žiadnu dopravu alebo si vypožičia vozidlo z požičovne. Ten, kto inému poškodí vozidlo, totiž zodpovedá nie len za obnovenie stavu pred poškodením, ale aj s tým súvisiacu škodu, teda ujmu, ktorá mu vznikne znemožnením užívať vozidlo. Naviac aj samotné obstaranie náhradného vozidla vyjadruje potrebu vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na

výkon povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub.

42. Ak sa poškodený rozhodne si prenajať vozidlo, nemusí si prenajať najlacnejšie vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie cien a pod., postačuje, ak si prenajme (vypožičia) vozidlo za primeranú obvyklú cenu, ktorá výrazne neprekračuje ceny iných požičovní, teda správa sa hospodárne. Potrebné je si uvedomiť skutočnosť, že aj takéto služby nesprostredkuje poisťovňa cez asistenčnú pomoc, tak poškodený je vystavený náhlej situácii s ktorou nepočítal a nemal ju dôvod predvídať, pričom zväčša akútne potrebuje riešiť svoju situáciu. Súd je tiež názoru, že poškodený má právo, aby si prenajal vozidlo zodpovedajúce poškodenému vozidlu, teda danej triede, ibaže by nebolo iné vozidlo k dispozícii. Nie je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej výraznejšie obmedzovaný. Do výšky nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie či čistenie prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti a súhrne. Preto nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie vozidla vo výške 30 eur s DPH len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje, prípadne je nižší alebo má túto službu zahrnutú v cene nájmu a pod.. Súd nezistil, že by poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného, že by nezodpovedal poskytnutej protislužbe, prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu vymámiť zvýšené nároky o poisťovne.

43. Súd teda v konaní ustálil, že výška nájmu zodpovedá obvyklému nájmu triedy zodpovedajúcej poškodenému vozidlu BMW 530xD poškodeného Q..

44. Súd v súvislosti s uplatnenými nárokmi poukazuje aj na ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 420 ods. 1 a § 427 Občianskeho zákonníka, teda škodu za ktorú zodpovedá poistený podľa uvedených ustanovení. Podľa názoru súdu nie je dôvod pre reštriktívny výklad ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. v takom znení, že poistený má právo pri poškodení veci len na náhradu výslovne poškodenej veci zodpovedajúce zníženej hodnote alebo navráteniu do predošlého stavu a nie napr. aj veci poškodené pri škodovej udalosti, ktoré mal poškodený pri sebe, ktoré stratil možnosť opatrovať, obdobne aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že si musel po dobu opravy či do doby náhrady škody zapožičať náhradné motorové vozidlo.

45. Súd preto v konaní mal nárok žalobcu riadne preukázaný, dôvodný a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške 210 eur ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu vo výške 840 eur s DPH za obdobie od 19.04.2018 do 22.04.2018 a úhradou žalovaného zo dňa 11.5.2018 vo výške 630 eur s DPH.

46. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. tak, že žalovaný sa v zmysle ust. § 11 ods. 8 s poukazom na ust. § 11 ods. 6 písm. a/ a § 7 zák. č. 381/2001 Z.z. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa 9.5.2018. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 210,- eur od 25.5.2018 do zaplatenia.

47. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 48. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Žalobca v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

50. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).