Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-195-2018.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/195/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: B. A.A., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX/XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 15.944,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.944,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 15.944,52 Eur od 19.10.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.09.2018 domáhal zaplatenia istiny 15.944,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 15.944,52 Eur od 19.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008098911050814 zo dňa 06.08.2014 (ďalej len „zmluva“) bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 16.680 Eur s úrokovou sadzbou 12,10% ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vrátane poistného vo výške 253,06 Eur mesačne počnúc mesiacom august 2014 vždy k 27. dňu príslušného mesiaca. Posledná splátka mala byť uhradená 27.07.2024. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvou dohodnutých podmienok. Dňa 17.09.2015 žalobca vyhlásil v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami F., J..P.. predčasnú splatnosť úveru. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo 17.09.2015 bola žalovanému zasielaná do vlastných rúk, ktorú si v odbernej lehote neprevzal. Zostatok úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavoval sumu 16.936,87 Eur, z toho istina 15.944,52 Eur, úroky 915,30 Eur a poplatky 77,050 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti ku dňu spísania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu splátku.
2. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a pripojil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, kópiu doručenky, upomienky.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená s prílohami a všeobecným poučením spotrebiteľ nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania.
5. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
6. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.
7. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvoril dňa 06.08.2014 predmetnú zmluvu v súlade s ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 16.680 Eur, s dobou splácania 120 mesiacov, dátum prvej anuitnej splátky 27.08.2014, dátum poslednej anuitnej splátky dňa 27.07.2024, pri výške úrokovej sadzby 12,10% ročne ku dňu schválenia úveru. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 253,06 Eur, z toho mesačná splátka poistného 13,51 Eur. Súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky F., J..P.., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Žalovaný uhradil iba sumu 735,48 Eur.
8. Listom zo dňa 17.09.2015 žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu, že aj napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávku banky, dnešným dňom, t. j. dňom 17.09.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane s príslušenstva so zostatkom 16.936,87 Eur. Zároveň vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a to v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
12. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v stave účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Zákona o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 140/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver zo strany žalobcu vo výške 16.680 Eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach, avšak svoju povinnosť si nesplnil. Keďže žalovaný prestal splácať úver, žalobca úver zosplatnil ku dňu 17.09.2015. Žalobca požaduje od žalovaného vrátenie iba čistej sumy istiny po odrátaní sumy 735,48 Eur, ktoré žalovaný v prospech žalobcu uhradil. Žalobca si neuplatňuje svoj nárok vyplývajúci z dlhu na zmluvnom úroku a rovnako na poplatkoch, teda žalovaná suma predstavuje iba čistú istinu.
17. Vzhľadom na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, v priebehu konania nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom, žalobcom uplatnený nárok vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je to uvedené v prvom výroku rozsudku. .
18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalovaný sa dostal so splatením svojho dlhu do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, a teda súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy istiny 15.944,52 Eur od 19.10.2015 do zaplatenia.
22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd žalobcovi náhradu trov konania, keďže mal žalobca v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.